Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský prezident Duda: Putinova čiastočná mobilizácia je pokusom zachrániť si tvár

Čiastočná mobilizácia oznámená ruským prezidentom Vladimírom Putinom poukazuje na slabosť Ruska, povedal poľský prezident Andrzej Duda. Podľa jeho slov možno toto rozhodnutie vnímať ako pokus zachovať si tvár po tom, ako sa Rusku nepodarilo rýchlo dobyť celú Ukrajinu.

Poľský prezident v rozhovore pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS tiež uviedol, že Putinovo oznámenie o mobilizácii vyvolalo "hrôzu v ruskej spoločnosti, pretože na Ukrajine už zomreli tisíce ruských vojakov".

"Ďalšie tisíce budú nasledovať," vyhlásil Duda.

Situáciu v súvislosti s ekonomickými problémami a prichádzajúcou zimou označil poľský prezident za veľmi náročnú. Zdôraznil však, že Západ musí zvážiť, čo je najdôležitejšie: či "sa oplatí" dovoliť Rusku, aby okupovalo nezávislý štát, ktorý chce byť slobodný a demokratický, výmenou za pohodlnejší život a nižšie ceny.

"Ak Rusko uspeje, nezastaví sa. Jeho ambície siahajú do pobaltských krajín, mojej krajiny Poľska, Bulharska, Českej republiky, Slovenska, všetkých krajín, ktoré boli kedysi pod jeho vplyvom," povedal Duda. "Buď chceme toto, alebo povieme Rusku 'nie' a prijmeme nepríjemnosti," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Správy o odchode mužov v brannom veku z Ruska sú veľmi prehnané

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok označil za zveličené správy o odchode mužov v brannom veku z Ruska po vyhlásení čiastočnej mobilizácie.

"Informácie o rozruchu na letiskách a podobne sú veľmi prehnané… Existuje o tom veľa nepravdivých informácií. Musíme si dávať veľký pozor na to, aby sme sa nestali obeťou nepravdivých informácií v tejto veci," povedal Peskov novinárom.

Letenky z Ruska do okolitých krajín vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Srbska a Turecka sa vypredali po tom, ako v stredu ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, píše Reuters. Na ruských hraniciach s Gruzínskom, Fínskom, Kazachstanom či Mongolskom boli hlásené dopravné kolóny.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Aj menšinová vláda vie pokračovať v reformách

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vo štvrtok vyhlásil, že aj menšinová vláda vie pokračovať v reformách. Uviedol to v diskusnej relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo.

"Či je vláda menšinová alebo väčšinová, toto realizovať vie," skonštatoval poukazujúc na realizovanie už parlamentom schválených reforiem. Na schvaľovanie legislatívy je podľa neho parlament potrebný, ale následné napĺňanie reforiem realizuje vláda.

Heger tvrdí, že ako menšinová vláda nemajú garantovanú väčšinu, preto nevie povedať, s kým bude ďalej vládnuť. "Priorita sú SaS, Tomáš Valášek a Miroslav Kollár," dodal.

Zároveň nepovedal, či dal prezidentke meno nového ministra školstva. Chce najprv počkať, kým sa vráti zo Spojených štátov. "Prezidentka sa vráti, proces bude bežať," povedal odmietajúc špekulácie o menách.

(tasr)

Minúta  |  

Kremský: Energetická legislatíva z dielne vlády je plán B, z EÚ je plán A

Energetická legislatíva schválená v stredu (21. 9.) vládou SR je tzv. plánom B, spoločné riešenie energetickej krízy, ktoré pripravuje EÚ, je plánom A.

Uviedol to vo štvrtok predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽaNO) na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese, organizovanom Slovenským plynárenským a naftovým zväzom (SPNZ).

"Som však trochu skeptický, že sa podarí nájsť nejaké komplexné riešenie na úrovni EÚ, pretože trhy členských krajín sú značne rozdielne a rozdielna je aj ich závislosť od plynu a spôsobe výroby elektriny. Bude veľmi ťažké nájsť riešenie, ktoré bude 'pasovať' všetkým. Práve preto je dôležité pripravovať plán B," priblížil. "Už niekoľko týždňov, možno aj mesiacov, hovorím o tom, že ceny (energií) budeme musieť nakoniec zastropovať," poznamenal. Pripustil zároveň, že zastropovanie cien by mohlo na jednej strane viesť k plytvaniu energiami. "Na druhej to nemôžeme dohnať do situácie, že ľudia nebudú môcť kúriť a budú žiť v chlade a trpieť energetickou chudobou," zdôraznil predseda hospodárskeho výboru NR SR.

Podľa jeho slov nie je cestou riešenia energetickej krízy zdanenie zarábajúcich firiem a následne získané peniaze vyplácať cez nejaké dotácie. "Tieto peniaze skončia na účtoch finančných špekulantov na energetických trhoch. Hlavne trh s elektrinou úplne uletel, vymkol sa spod kontroly. Nechať ho naďalej ovplyvňovať ceny pre spotrebiteľov by bolo veľmi nebezpečné nielen pre bežných občanov, ale hlavne pre európsky priemysel. Bolo by veľmi nebezpečné naučiť firmy na to, že 'akákoľvek bude cena, štát to vykompenzuje'," povedal.

Úspory energií podľa Kremského už nastávajú a už aj nastali.  "Mnohé firmy znížili energeticky náročnú výrobu, investujú do obnoviteľných zdrojov energie aj do úspor," doplnil. Je podľa neho však veľmi dôležité, aby sa ceny energií nedostali do úrovní, ktoré sú pre firmy nezvládnuteľné a pri ktorých nedokážu prežiť. "Myslím si, že takých firiem máme na Slovensku veľmi veľa a ak niečo neurobíme, tak nám môže dominovým efektom 'ľahnúť' polovica ekonomiky. To sa môže stať aj v ďalších krajinách," myslí si Kremský.

"Ja osobne som zástancom zastropovania cien. Nie som zástancom vyvlastnenia Slovenských elektrární. To by bolo extrémne drahé riešenie. Neprinieslo by efekt, ktorý si od neho politici sľubujú. Nebolo by to rozumné riešenie," uviedol. Správnym riešením energetickej krízy by bolo podľa jeho slov akési znárodnenie produkcie elektriny, teda že si štát cez nejaké svoje spoločnosti zoberie vyrobenú elektrinu potrebnú pre Slovensko a dodá ju odberateľom za primerané ceny. Za ceny, ktoré budú prijateľné aj pre výrobcu, distribútora, predajcu elektriny, ale znesiteľné i pre koncových odberateľov. To by bolo rozumné riešenie do času, kým sa trhy neupokoja a kým nezačnú reálne fungovať," podčiarkol.

Kremský uzavrel, že pri plyne by Slovensko malo mať alternatívy. "Nikdy som sa nevyslovoval, že by sme sa mali úplne odstrihnúť od ruského plynu. Je veľmi dôležité, aby Slovensko malo alternatívy, ktoré sú konkurencieschopné, cenovo zaujímavé. Potom ruský plyn, ktorý sa stal zbraňou, už veľmi ťažko bude môcť byť zbraňou," dodal Kremský.

Pri znižovaní závislosti od ruského plynu treba lepšie využívať aj eurofondy. Uviedol to na Stredoeurópskom plynárenskom kongrese europoslanec Robert Hajšel. "Riziko, že sa zastavia úplne dodávky plynu tu je a je živé.  Vieme, že sa to môže stať. Vieme, aký je vývoj aj na Ukrajine. Nemôžeme sa teda úplne spoliehať na to, že Rusko bude plyn neprerušene dodávať," vysvetlil.

Na trhu s plynom nie je podľa neho vyvážená ponuka s dopytom. "Rovnováha je veľmi krehká a veľmi rýchlo sa môže narušiť, teda ceny môžu ísť rýchlo hore a vyvolať paniku," podotkol. Ceny plynu v tohtoročnom auguste boli napríklad niekoľkonásobne vyššie ako pred rokom.

"Musíme nájsť v rozpočte peniaze, kde, ako, z čoho zaplatíme  zastropovanie cien energií. Nad tým sa už musíme zamyslieť teraz. Treba využiť eurofondy, požiadať Európsku komisiu o to, aby sme mohli presúvať peniaze z podpory kohézie, teda z kohéznych fondov, štrukturálnych a investičných fondov, aj do plánu obnovy na to, aby sa mohli použiť na dobudovanie (energetickej) infraštruktúry," zdôraznil.  

Podčiarkol, že nová plynová infraštruktúra musí byť inštalovaná takým spôsobom, aby sa mohla využiť aj na prenos takzvaných zelených zdrojov, napríklad "zeleného vodíka". "Bez tohto súhlas Európskej komisie nikdy nedostaneme. Takže sa musíme orientovať takýmto spôsobom," dodal Hajšel.

(tasr)

Minúta  |  

NASA dokončuje prípravy na štart programu Artemis I

Americké vesmírna agentúra NASA v stredu úspešne dokončila test tankovania kozmickej rakety v rámci programu Artemis I, ktorý by mal obnoviť vesmírne lety na Mesiac.

Prvý pokus o štart rakety SLS (Space Launch System) museli 3. septembra prerušiť pre únik kvapalného vodíka. Technici NASA vtedy nedokázali problém odstrániť. Pri súčasnom tankovaní sa opäť objavili netesnosti palivovej sústavy, problémy sa však podarilo vyriešiť a dokončiť prípravu motorov. Ak sa počas ďalšieho testovania neobjavia nezvládnuteľné problémy, SLS by mohla odštartovať už budúci utorok.

(tasr)

Minúta  |  

Bank of England zvýšila kľúčový úrok o 50 bázických bodov

Britská centrálna banka zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov, napriek tomu, že ekonomika smeruje do recesie. Bank of England (BoE) zároveň dodala, že začne s aktívnym predajom dlhopisov.

Menový výbor Bank of England (BoE) oznámil, že hlavnú úrokovú sadzbu zvýšil z 1,75 percenta na 2,25 percenta, čo je v súlade s očakávaniami ekonómov oslovených agentúrou Reuters. Je to už siedme zvýšenie v rade, pričom kľúčová sadzba sa dostala na najvyššiu úroveň od novembra 2008.

Za zvýšenie o 50 bázických bodov hlasovalo päť z deviatich členov menového výboru. Jeden hlasoval za miernejšie zvýšenie na 2 percent a zostávajúci traja za výraznejšie sprísnenie menovej politiky a zvýšenie hlavnej úrokovej sadzby na 2,5 percenta.

Bank of England predpokladá, že britská ekonomika klesne za 3. kvartál o 0,1 percenta, čiastočne aj pre jeden deň voľna navyše pre pohreb britskej kráľovnej Alžbety II. Spolu s poklesom ekonomiky v 2. štvrťroku to bude znamenať vstup do technickej recesie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.