Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia: EÚ bude potrebovať spoločný postoj ohľadom Rusov utekajúcich z vlasti

Európska únia bude musieť zaujať spoločný postoj ohľadom žiadostí Rusov utekajúcich z vlasti v súvislosti s vojnou na Ukrajine a ohlásenou čiastočnou mobilizáciou. Vo štvrtok to uviedla Európska komisia (EK) ústami svojho hovorcu Petra Stana.

EK však zároveň poznamenala, že jednotlivé štáty EÚ budú musieť žiadosti ruských občanov posudzovať individuálne a brať do úvahy základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu.

Hovorca EK Peter Stano poznamenal, že z Ruska odišlo od začiatku invázie na Ukrajine už pol milióna ľudí. Poukázal tiež na správy o tom, že mnohí Rusi sa snažia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie odcestovať do zahraničia.

Letenky z Ruska do okolitých krajín vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Srbska a Turecka sa vypredali po tom, ako v stredu šéf Kremľa Vladimír Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, píše Reuters. Na ruských hraniciach s Gruzínskom, Fínskom, Kazachstanom či Mongolskom boli hlásené dopravné kolóny.

"V mnohých mestách v Rusku sa konali protesty," povedal Stano na tlačovom brífingu. "My ako Európska únia sme v princípe solidárni s ruskými občanmi, ktorí majú odvahu a statočnosť ukázať svoj nesúhlas s tým, čo robí režim (Vladimíra Putina), najmä pokiaľ ide o túto nezákonnú vojnu na Ukrajine," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

Novaja Gazeta: Putin sa do vojny na Ukrajine chystá povolať až milión Rusov

Až jeden milión Rusov môže byť povolaných do vojny na Ukrajine v rámci čiastočnej mobilizácie, ktorú v stredu vyhlásil tamojší prezident Vladimír Putin, napísal nezávislý ruský denník Novaja Gazeta.

Putin v stredajšom televíznom prejave národu povedal, že sa vojenská služba bude vzťahovať len na "občanov, ktorí sú v súčasnosti v zálohe, predovšetkým na tých, ktorí slúžili v ozbrojených silách, majú určité vojenské povolania a relevantné skúsenosti".

Krátko po Putinovom vyhlásení ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ako súčasť mobilizácie, ktorá sa bude vzťahovať na občanov "s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami", povolajú do zbrane 300-tisíc Rusov.

"To nie sú ľudia, ktorí nikdy nevideli ani nepočuli nič o armáde," povedal Šojgu a dodal, že študentov ani novopovolaných brancov sa mobilizácia týkať nebude.

Novaja Gazeta, nezávislý ruský denník, ktorý v súčasnosti pôsobí v exile, však citoval nemenovaného predstaviteľa Putinovej vlády s tým, že v skutočnosti by mal byť do armády povolaných až milión Rusov. Zdroj novinám ďalej povedal, že siedmy článok dekrétu, ktorý Putin v stredu podpísal, umožňuje ruskému ministerstvu obrany povolanie takéhoto počtu osôb. "Počet bol niekoľkokrát upravovaný, a na konci sa dohodli na jednom milióne."

(tasr)

Minúta  |  

Medvedev: Donbaské republiky a ďalšie územia budú prijaté do Ruska, brániť ich môžeme jadrovými zbraňami

Zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyhlásil, že by Rusko mohlo použiť „strategické jadrové zbrane“ na jeho ochranu.

„Rusko oznámilo, že na ochranu možno použiť nielen mobilizačné schopnosti, ale aj akékoľvek ruské zbrane, vrátane strategických jadrových zbraní a zbraní založených na nových princípoch,“ vyhlásil bývalý ruský prezident.

Medvedev na margo referend v Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny povedal, že sa uskutočnia a „niet cesty späť“. „Donbaské republiky a ďalšie územia budú prijaté do Ruska,“ povedal Medvedev.

Ukrajina a štáty na Západe odsúdili plány na referendá v okupovaných územiach ako nelegálny podvod a dali jasne najavo, že výsledky nebudú akceptovať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tieto plány označil za paródiu.

(sita)

Minúta  |  

Poľský prezident Duda: Putinova čiastočná mobilizácia je pokusom zachrániť si tvár

Čiastočná mobilizácia oznámená ruským prezidentom Vladimírom Putinom poukazuje na slabosť Ruska, povedal poľský prezident Andrzej Duda. Podľa jeho slov možno toto rozhodnutie vnímať ako pokus zachovať si tvár po tom, ako sa Rusku nepodarilo rýchlo dobyť celú Ukrajinu.

Poľský prezident v rozhovore pre americkú verejnoprávnu televíziu PBS tiež uviedol, že Putinovo oznámenie o mobilizácii vyvolalo "hrôzu v ruskej spoločnosti, pretože na Ukrajine už zomreli tisíce ruských vojakov".

"Ďalšie tisíce budú nasledovať," vyhlásil Duda.

Situáciu v súvislosti s ekonomickými problémami a prichádzajúcou zimou označil poľský prezident za veľmi náročnú. Zdôraznil však, že Západ musí zvážiť, čo je najdôležitejšie: či "sa oplatí" dovoliť Rusku, aby okupovalo nezávislý štát, ktorý chce byť slobodný a demokratický, výmenou za pohodlnejší život a nižšie ceny.

"Ak Rusko uspeje, nezastaví sa. Jeho ambície siahajú do pobaltských krajín, mojej krajiny Poľska, Bulharska, Českej republiky, Slovenska, všetkých krajín, ktoré boli kedysi pod jeho vplyvom," povedal Duda. "Buď chceme toto, alebo povieme Rusku 'nie' a prijmeme nepríjemnosti," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: Správy o odchode mužov v brannom veku z Ruska sú veľmi prehnané

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok označil za zveličené správy o odchode mužov v brannom veku z Ruska po vyhlásení čiastočnej mobilizácie.

"Informácie o rozruchu na letiskách a podobne sú veľmi prehnané… Existuje o tom veľa nepravdivých informácií. Musíme si dávať veľký pozor na to, aby sme sa nestali obeťou nepravdivých informácií v tejto veci," povedal Peskov novinárom.

Letenky z Ruska do okolitých krajín vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Srbska a Turecka sa vypredali po tom, ako v stredu ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, píše Reuters. Na ruských hraniciach s Gruzínskom, Fínskom, Kazachstanom či Mongolskom boli hlásené dopravné kolóny.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Aj menšinová vláda vie pokračovať v reformách

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) vo štvrtok vyhlásil, že aj menšinová vláda vie pokračovať v reformách. Uviedol to v diskusnej relácii Rádia Expres Braňo Závodský naživo.

"Či je vláda menšinová alebo väčšinová, toto realizovať vie," skonštatoval poukazujúc na realizovanie už parlamentom schválených reforiem. Na schvaľovanie legislatívy je podľa neho parlament potrebný, ale následné napĺňanie reforiem realizuje vláda.

Heger tvrdí, že ako menšinová vláda nemajú garantovanú väčšinu, preto nevie povedať, s kým bude ďalej vládnuť. "Priorita sú SaS, Tomáš Valášek a Miroslav Kollár," dodal.

Zároveň nepovedal, či dal prezidentke meno nového ministra školstva. Chce najprv počkať, kým sa vráti zo Spojených štátov. "Prezidentka sa vráti, proces bude bežať," povedal odmietajúc špekulácie o menách.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.