Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Synovi hovorcu Kremľa zavolali aktivisti, chcel sa vyhnúť mobilizácii

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok podporil svojho syna Nikolaja po tom, čo ho opoziční aktivisti obvinili, že sa vyhýba mobilizácii – odmietol sa totiž podrobiť rozkazu a dostaviť sa na príslušné úrady. Informovala o tom agentúra AFP.

Stúpenci väzneného kritika Kremľa Alexeja Navaľného zatelefonovali Nikolajovi Peskovovi, vydávajúc sa za náborových pracovníkov, pričom mu nariadili hlásiť sa na mobilizáciu. Hlas, ktorý podľa blogerov patril 32-ročnému synovi hovorcu Kremľa, to však odmietol s tým, že on to "vyrieši na vyššej úrovni". Videozáznam z tohto telefonátu sa vo veľkom zdieľa na sociálnych sieťach v Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom vo štvrtok povedal, že jeho syn mu o tejto konverzácii povedal. Ako dodal, nebol zverejnený celý prepis rozhovoru, čím naznačil, že zverejnená nahrávka bola vytrhnutá z kontextu.

"Nesledujem materiály produkované tímom tohto väzňa," povedal Peskov, narážajúc na kritika Kremľa Navaľného, ktorý je vo väzení za údajné podvody. Podľa jeho spolupracovníkov sú obvinenia len zámienkou na umlčanie jeho aktivít.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v krajine ohlásil čiastočnú vojenskú mobilizáciu. Minister obrany Sergej Šojgu následne povedal, že povolaných môže byť zhruba 300-tisíc záložníkov. Lety z Ruska do susedných krajín sú na nasledujúce dni vypredané. Podľa agentúry Reuters ide o zjavný exodus ruských mužov spôsobilých na mobilizáciu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty uvalili sankcie na iránsku mravnostnú políciu za smrť Mahsy Amíníovej

Spojené štáty uvalili sankcie na iránsku mravnostnú políciu za to, že zatkla 22-ročnú Mahsu Amíníovú za nesprávne nasadený hidžáb. Amíniová pár dní po zadržaní vo väzbe zomrela. V stredu o tom informovalo americké ministerstvo financií, píše agentúra AFP.

Rezort financií uviedol, že mravnostná polícia je "zodpovedná" za Amíníovej úmrtie, ktoré v Iráne vyvolalo vlnu protestov. Sankcie na túto policajnú zložku uvalil za "zneužívanie (moci) a násilie namierené proti iránskym ženám a porušovanie práv účastníkov pokojných iránskych protestov".

"Mahsa Amíníová bola odvážna žena, ktorej smrť je len ďalším brutálnym zákrokom iránskych bezpečnostných zložiek proti vlastnému obyvateľstvu," vyhlásilo ministerstvo financií USA. Vlna protestov, ktoré vypukli vo viacerých mestách v Iráne, si po zásahoch zložiek bezpečnostnej polície vyžiadala najmenej 31 obetí.

Amíníovú minulý týždeň zadržala mravnostná polícia v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov bola mladá žena príslušníkmi mravnostnej polície "bitá do hlavy obuškom" a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Podľa miestnych úradov však zomrela prirodzenou smrťou. Postup iránskej mravnostnej polície si vyslúžil kritiku i od svetových lídrov, Bieleho domu či Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

(tasr, min)

Minúta  |  

Guterres vyzval na vyšetrenie zločinov počas ruskej ofenzívy na Ukrajine

Generálny tajomník António Guterres vo štvrtok vyzval na vyšetrenie "katalógu krutostí" spáchaných počas ruskej ofenzívy na Ukrajine. Ten zahŕňa, ako priblížil, správy o hromadných popravách, sexuálnom násilí, mučení a inom neľudskom a ponižujúcom zaobchádzaní s civilistami a vojnovými zajatcami. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

"Všetky tieto obvinenia musia byť dôkladne vyšetrené, aby sa zaistilo vyvodenie zodpovednosti," povedal Guterres na úvod zasadnutia Bezpečnostnej Rady OSN v New Yorku.

Páchatelia zverstiev na Ukrajine musia byť podľa slov šéfa OSN súdení spravodlivo v nezávislými súdmi. "Obete a ich rodiny majú právo na spravodlivosť, nápravu a odškodnenie," dodal. Guterres zároveň vyjadril "hlboké znepokojenie" nad plánmi Ruska uskutočniť tzv. referendá v obsadených častiach Ukrajiny.

Schôdzu BR na úrovni ministrov venovanú vojne na Ukrajine zvolalo Francúzsko, ktoré jej momentálne predsedá. Koná sa v čase, keď v New Yorku prebieha všeobecná rozprava 77. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN.

Na stretnutí boli prítomní aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ako i minister zahraničných vecí USA Antony Blinken. Ten odmietol stretnutie s Lavrovom medzi štyrmi očami z dôvodu pochybností o ochote Moskvy vážne rokovať o mierovom riešení konfliktu na Ukrajine. Podľa agentúry DPA prišiel Lavrov na zasadnutie BR OSN zhruba o 90 minút neskôr.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vo svojom prejave k účastníkom zasadnutia Valného zhromaždenia OSN prostredníctvom videonahrávky vyzval na vytvorenie špeciálneho tribunálu, ktorý by vyvodil zodpovednosť voči Rusku za "zločin agresie" proti Ukrajine.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarský Fidesz vyzval vládu, aby sa občanov spýtala na sankcie voči Rusku

Parlamentné frakcie strán maďarského vládnuceho bloku Fidesz-KDNP na svojom výjazdovom zasadnutí v Balatonalmádi vyzvali vládu, aby sa občanov spýtala na názor na sankcie voči Rusku. Podľa servera Telex.hu to vo štvrtok oznámil predseda frakcie Fideszu Máté Kocsis, informuje spravodajca TASR.

Malo by ísť o pokračovanie série takzvaných národných konzultácií vo forme dotazníkov. Kocsis spresnil, že otázky by sa týkali sankcií v oblasti energetiky, pretože tie Európe spôsobujú škody a do výhodnej pozície dostávajú Rusko. "Rusko na tom zbohatlo a Európa schudobnela," zdôraznil Kocsis.

"Európskych politikov treba presvedčiť, že tieto sankcie by mali byť zrušené," dodal Kocsis, podľa ktorého táto národná konzultácia bude politickým nástrojom v rukách maďarskej vlády. Na základe výsledkov konzultácie by potom bolo možné prijať aj parlamentné uznesenie, povedal Kocsis.

Národné konzultácie vo forme dotazníkov zasielaných občanom zaviedla druhá Orbánova vláda v roku 2010. Odvtedy sa občania Maďarska mali touto formou možnosť vyjadriť k otázkam dôchodkov, ústavy, sociálnej sféry i minimálnej mzdy a v dotazníku "Zastavme Brusel!" aj k záležitostiam terorizmu, migrácie, prisťahovaleckej politiky či Európskej únie. Posledné dva dotazníky z vlaňajšieho leta a februára tohto roka sa týkali koronavírusovej pandémie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Český úrad vlády ohlásil šetrenie energiami, chce ísť ľuďom príkladom

Na úrade českej vlády prijali opatrenia na zníženie spotreby energií. Jedným z nich je plošné zníženie teploty vo vnútorných priestoroch na 19 až 20 stupňov Celzia. Vláda chce celkovo usporiť približne dva milióny českých korún (viac ako 80-tisíc eur). Oznámil to vo štvrtok český premiér Petr Fiala, informuje spravodajkyňa TASR Prahe.

"Vo vnútorných priestoroch sme znížili osvetlenie na bezpečnostné minimum. To znamená, že sme v podstate uvoľnili takmer každú druhú žiarovku a ostatné vymieňame za úsporné LED žiarovky," povedala vedúca úradu vlády Jana Kotalíková. Dodala, že večerné osvetlenie budovy zrušili už pred časom.

Okrem týchto opatrení sa pripravuje projekt na zateplenie povaly Strakovej akadémie, kde úrad vlády sídli. Tento krok by mal v budúcnom roku znížiť náklady na vykurovanie o ďalších takmer 15 percent.

"Je dôležité, aby sme sa nezmierili s tým, že máme dosť energií. Ale aby sme sa všetci snažili s tými energiami dobre hospodáriť, zaobchádzali s nimi šetrne a kde je to možné, ich spotrebu znižovali," povedal český premiér. Dodal, že chce, aby štátne inštitúcie išli ľuďom príkladom.

Minulý týždeň šetrenie oznámil aj Pražský hrad. Okrem nižšej teploty sa v rámci opatrení niektorí zamestnanci presťahujú do menších kancelárií. Kancelária prezidenta republiky chce šetriť aj na vonkajšom osvetlení Pražského hradu a Katedrály sv. Víta. To by sa podľa vedúceho kancelárie Vratislava Minářa mohlo vypínať o 22.00 h. Očakávaná celková úspora je sedem miliónov korún (viac ako 280-tisíc eur).

Šetrenie tiež avizovali obe komory parlamentu. Predsedníčka dolnej komory Markéta Pekarová Adamová uviedla, že v Poslaneckej snemovni sa teplota zníži o tri stupne a bude sa vykurovať o dve hodiny kratšie než doteraz. Opatrenia zavádzajú aj jednotlivé ministerstvá.

(tasr, min)

Minúta  |  

Kremeľ poprel správy o povolaní milióna záložníkov

Moskva vo štvrtok poprela mediálne správy, podľa ktorých dekrét prezidenta Vladimira Putina o čiastočnej mobilizácii predpokladá povolanie až milióna záložníkov, informovala britská spravodajská stanica Sky News.

Nezávislý ruský denník Novaja Gazeta, ktorý v súčasnosti pôsobí v exile, citoval nemenovaného predstaviteľa Putinovej vlády, podľa ktorého by mali do armády povolať až milión Rusov. Povolanie takéhoto počtu osôb údajne umožňuje siedmy článok Putinovho dekrétu, ktorý podpísal v stredu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov to podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti označil za klamstvo. Krátko po Putinovom stredajšom vyhlásení o mobilizácii ruský minister obrany Sergej Šojgu uviedol, že ako súčasť mobilizácie, ktorá sa bude vzťahovať na občanov "s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami", povolajú do zbrane 300-tisíc Rusov, pripomína The Guardian.

"To nie sú ľudia, ktorí nikdy nevideli ani nepočuli nič o armáde," povedal Šojgu a dodal, že študentov ani čerstvo povolaných brancov sa mobilizácia týkať nebude. Všetci ruskí muži vo veku od 18 do 27 rokov sú povinní absolvovať ročnú vojenskú službu. Študenti vysokých škôl však môžu popri štúdiu absolvovať výcvik na vojenskej fakulte.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.