23. septembra 2022 | 9:42

Minúta | 23. septembra 2022 | 9:42

Szijjártó rokoval v New Yorku s Lavrovom ako jediný z ministrov krajín EÚ

Na vojnovú infláciu a neúmerné ceny energií existuje len jediné riešenie, ktorým je mier. Maďarsko chce mier. Povedal to vo štvrtok večer po schôdzke Bezpečnostnej rady OSN v New Yorku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi.

Szijjártó na sociálnej sieti v tejto súvislosti uviedol, že žiaľ, bol iba jediným ministrom zahraničných vecí krajín Európskej únie, ktorý tak urobil.

"Samozrejme, je možné, že teraz doma hlavne predstavitelia opozície, kritici alebo predstavitelia opozičnej tlače povedia, že tak načo som sa vlastne stretol s Lavrovom. Domnievam sa, že mier nevznikne bez dialógu. Ak v nasledujúcom období nedôjde k mierovým rokovaniam, svet čakajú ešte vážnejšie následky, ktorým by bolo dobré predísť," vyhlásil Szijjártó vo videu zverejnenom na Facebooku.

Server Telex.hu podotkol, že na rozdiel od iných krajín EÚ si maďarská vláda udržiava oveľa priateľskejšie vzťahy s Ruskom, ktoré okupuje Ukrajinu. Preto je Maďarsko Západom často kritizované, a to je aj príčinou zhoršenia vzťahov medzi Maďarskom a Poľskom.

Po schôdzke s Lavrovom Szijjártó podľa agentúry MTI upozornil na to, že maďarská ekonomika by nemohla fungovať bez ruských energií. Podčiarkol, že Gazprom naďalej bez prerušenia zásobuje Maďarsko a v súlade s dohodou dodáva denne 5,8 milióna kubických metrov plynu navyše oproti pôvodnému množstvu.

Ministri hovorili aj o spolupráci v oblasti atómovej energie. "Uvedením nových reaktorových blokov v Paksi do prevádzky v roku 2030 sa Maďarsko bude môcť čiastočne osamostatniť od neistoty a zvyšovania cien, ktoré charakterizujú medzinárodný trh s energiou," dodal Szijjártó.

(tasr)

23. septembra 2022 | 9:34

Minúta | 23. septembra 2022 | 9:34

Analytik: Mobilizácia v Rusku naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá

Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. "Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny," konštatoval.

Dopad mobilizácie 30-tisíc ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka "záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie". "V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude," uviedol.

Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. "Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie," dodal.

(tasr)

23. septembra 2022 | 9:14

Minúta | 23. septembra 2022 | 9:14

Poslanci rokujú o zosúladení druhého kola prezidentských volieb s termínom volieb do europarlamentu

Plénum Národnej rady (NR) SR začalo piatkové rokovanie návrhom na zmenu Ústavy SR v súvislosti s voľbami prezidenta a eurovoľbami..

Novelu predložil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Podľa návrhu by sa prvé kolo prezidentských volieb mohlo konať najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. V súčasnosti platí 60-dňová lehota. Skrátením má vzniknúť priestor na zosúladenie druhého kola volieb s termínom volieb do Európskeho parlamentu.

Minister následne predložil aj novelu zákona o Hasičskom a záchrannom zbore. Na programe má aj novelu zákona o pobyte cudzincov. Po nich by sa malo plénum vrátiť k diskusii o výročnej správe Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

O 11.00 by mali v hlasovaní rozhodnúť aj o tom, či prerokujú vládnu novelu zákona o energetike a zvýšenie platov zdravotníkov v druhom čítaní. O oboch legislatívnych návrhoch rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.

(tasr)

23. septembra 2022 | 8:46

Minúta | 23. septembra 2022 | 8:46

Zomrel otec amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena

Vo veku 96 rokov zomrel vo štvrtok bývalý americký diplomat, investičný bankár, zberateľ moderného umenia a otec amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena Donald Blinken.

Blinken oznámil úmrtie svojho otca na sociálnej sieti Twitter v čase, keď sa zúčastňoval na prebiehajúcom zasadnutí Valného zhromaždenia (VZ OSN).

"Moja rodina prišla o rodiča a starého rodiča, o zdroj lásky a inšpirácie – o môjho otca Donalda Blinkena. Bol členom armádneho leteckého zboru Spojených štátov, americkým veľvyslancom, prezidentom Nadácie Marka Rothka a predsedom výkonnej rady Štátnej univerzity v New Yorku (SUNY). Otec slúžil svojmu mestu, štátu i celej krajine," napísal šéf amerického Štátneho departmentu.

Donald Blinken zomrel vo svojom dome v East Hamptone na Long Islande, spresnilo americké ministerstvo zahraničných vecí.

(tasr)

23. septembra 2022 | 8:34

Minúta | 23. septembra 2022 | 8:34

Do Južnej Kórey priplávali pred vojenským cvičením americké bojové lode

Americká lietadlová loď USS Ronald Reagan v piatok priplávala do Južnej Kórey pred plánovanými spoločným vojenským cvičením. Cieľom je odradiť Severnú Kóreu od jadrových hrozieb.

USS Ronald Reagan spolu s ďalšími plavidlami údernej skupiny amerického námorníctva – krížnikom USS Chancellorsville a torpédoborcom USS Barry – zakotvili v juhokórejskom prístavnom meste Pusan. Do spoločného vojenského cvičenia pri východnom pobreží Južnej Kórey sa zapoja spolu s útočnou ponorkou USS Annapolis, píše agentúra Jonhap.

"Nasadenie lode USS Ronald Reagan v Pusane demonštruje silu spojenectva Južnej Kórey a USA," povedal predstaviteľ juhokórejského ministerstva obrany. Cieľom je podľa jeho slov "odradiť Severnú Kóreu od jadrových a raketových hrozieb".

(tasr)

23. septembra 2022 | 8:21

Minúta | 23. septembra 2022 | 8:21

USA: Bill Gates žiada viac úsilia v boji proti klimatickej zmene a hladomoru

Americký miliardár Bill Gates žiada pevnejšie úsilie v boji proti klimatickej kríze a hladomoru vo svete.

Financovanie klimatickej zmeny podľa Gatesa ešte vždy zaostáva za tým, koľko by bolo potrebné. "Rýchlosť inovácií sa musí zvýšiť, aby bolo prijímanie zelených riešení vo všetkých oblastiach dostupnejšie," povedal.

Klimatickú zmenu označil za najnáročnejší projekt, aký kedy muselo ľudstvo riešiť. "Veľká časť fyzickej infraštruktúry, ktorú sme v predchádzajúcich rokoch vytvorili, sa musí zmeniť," povedal v New Yorku na okraji konferencie združenia Goalkeepers, ktorú vedie jeho nadácia.

Táto nadácia – Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov – v stredu oznámila príspevok vo výške sto miliónov dolárov s cieľom rýchlejšie reagovať na hladomor a podvýživu. Tieto prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti dodávok hnojív pre roľníkov v Afrike i ďalšie iniciatívy.

(tasr)

23. septembra 2022 | 8:12

Minúta | 23. septembra 2022 | 8:12

Ukrajina: V okupovaných regiónoch sa začali referendá o pripojení k Rusku

V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily, sa v piatok o 7.00 začali referendá o ich pripojení k Rusku.

Trvať budú päť dní až do utorka 27. septembra. Konajú sa v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

V Doneckej oblasti je referendová otázka kladená výlučne v ruštine, približuje CNN, pretože tamojší proruskí predstavitelia ju nazývajú "štátnym jazykom". Otázka sa tiež líši podľa konkrétnej oblasti. Napríklad v Doneckej oblasti znie : "Ste za pripojenie DĽR (Doneckej ľudovej republiky) k Ruskej federácii na základe práv subjektu Ruskej federácie?"

Rovnaké to bude aj v samozvanej Luhanskej ľudovej republike. V okupovaných častiach Záporožskej oblasti je podobná otázka v ruštine aj ukrajinčine.

V okupovaných častiach Chersonskej oblasti otázka znie: "Ste za odtrhnutie Chersonskej oblasti od štátu Ukrajina, vytvorenie samostatného štátu z Chersonskej oblasti a jeho pripojenie k Ruskej federácii ako subjektu Ruskej federácie?" Marina Zacharovová, členka tamojšej volebnej komisie, odhaduje účasť na 750-tisíc voličov.

Ústredná volebná komisia v Rusku uviedla, že sa bude podieľať na monitorovaní referend vo všetkých štyroch oblastiach. Ruské médiá informujú, že hlasovať vo volebných miestnostiach sa bude len 27. septembra. Dovtedy sa má z bezpečnostných dôvodov hlasovať na úrovni menších spoločenstiev, ako aj priamo v príbytkoch, kam budú chodiť zriadenci s volebnými urnami. Luhanská volebná komisia napríklad v jednom propagačnom videu uvádza: "Môžete hlasovať priamo z domu! Od 23. do 27. septembra môžete hlasovať doma."

Prilákať ľudí k hlasovaniu sa snažia aj ruské úrady. Ruská tlačová agentúra RIA Novosti napríklad zverejnila plagát, ktorý voličom v Luhansku oznamuje, že "Rusko je budúcnosť".

(tasr)