Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na fínsko-ruských hraniciach je stále rušná premávka, tvrdí pohraničná stráž

Premávka na fínskych juhovýchodných hraniciach s Ruskom je aj v piatok rušná. Po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku sa vo štvrtok oproti minulému týždňu zdvojnásobil počet Rusov, ktorí prekročili hranice do Fínska.

Pre agentúru Reuters to uviedla fínska pohraničná stráž. "Toto ráno je premávka naďalej rušná… možno sa oproti včerajšku aj trochu zvyšuje," uviedol hovorca pohraničnej stráže.

Vo štvrtok pozemné hranice prekročilo z Ruska asi 7-tisíc ľudí z toho asi 6-tisíc bolo ruských občanov. Oproti rovnakému dňu pred týždňom ide o nárast o 107 percent, uviedla pohraničná stráž. Vo štvrtok tiež požiadali o azyl vo Fínsku tri osoby, minulý týždeň nikto.

Najdlhší rad áut - asi 500 metrov - bol v piatok na hraničnom priechode Vaalimaa. "Dlhší než je zvyčajné" bol aj na druhom najfrekventovanejšom hraničnom priechode Nuijamaa.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Putin a saudskoarabský korunný princ sú po výmene zajatcov spokojní

Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok neskoro večer telefonicky hovoril so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Lídri vyjadrili spokojnosť s výmenou zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom, ktorú sprostredkoval Rijád, uviedol v piatok Kremeľ.

Putin a Salmán vyslovili "spokojnosť s presunom zahraničných vojnových zajatcov do Saudskej Arábie, uskutočneným vďaka osobnej angažovanosti korunného princa", uviedol Kremeľ.

Ukrajina v rámci výmeny dostala 215 svojich vojakov vrátane bojovníkov, ktorí viedli obranu oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Do Saudskej Arábie bolo prevezených aj desať vojnových zajatcov z iných krajín – vrátane Spojených štátov a Británie.

Rusko prijalo 55 zajatcov. Je medzi nimi aj Viktor Medvedčuk, bývalý ukrajinský zákonodarca a Putinov spojenec, obvinený na Ukrajine z vlastizrady.

(tasr)

Minúta  |  

Volkswagen môže presunúť výrobu z východnej Európy. Apeluje na politikov, aby regulovali ceny plynu

Nemecká automobilka Volkswagen (VW) by mohla presunúť výrobu z domáceho trhu aj z krajín východnej Európy, ak by súčasný nedostatok plynu pokračoval aj po najbližšej zime.

To ukazuje, do akej miery energetická kríza vyvolaná inváziou Ruska na Ukrajinu môže zasiahnuť do európskeho priemyslu. VW má veľké závody v Nemecku, Českej republike a na Slovensku, pričom tieto krajiny patria v Európe k najviac závislým od ruského plynu.

Najväčšia automobilka v Európe tento týždeň oznámila, že ak budú problémy s dodávkami plynu pretrvávať dlhší čas po tejto zime, jednou z možností riešenia produkcie v strednodobom horizonte je jej presunutie do iných krajín.

Ako povedal hovorca Volkswagenu v telefonickom rozhovore, v prípade rozhodnutia firmy presunúť výrobu by najväčšie šance mali krajiny na juhozápade Európy, prípadne pobrežné oblasti v severnej Európe. Majú totiž lepší prístup k skvapalnenému zemnému plynu (LNG) dovážanému po mori. Volkswagen už má závody napríklad v Portugalsku, Španielsku a Belgicku, teda v krajinách, ktoré majú LNG terminály.

Aj keď VW uviedol, že na prípadný nedostatok plynu počas zimy sa "pripravil najlepšie, ako mohol," obáva sa dôsledkov vysokých cien suroviny na jeho dodávateľov. "Politici musia obmedziť súčasnú nekontrolovanú explóziu cien plynu a elektriny," povedal šéf VW pre vonkajšie vzťahy Thomas Steg. "Najmä malé a stredne veľké podniky náročné na energie budú mať v dodávateľskom reťazci obrovské problémy a budú nútené znížiť, prípadne až zastaviť produkciu," dodal Steg.

(tasr)

Minúta  |  

Trinásť krajín EÚ limit pre zásobníky plynu prekročilo, štyri štáty zaostávajú

Trinásť zo 17 členských krajín EÚ, ktoré vlastnia zásobníky plynu, už prekročilo ciele stanovené Európskou komisiou na ich naplnenosť na 80 percent pred nadchádzajúcou zimou. Štyri krajiny, Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko a Lotyšsko, tento cieľ zatiaľ nedosiahli, uviedol v piatok týždenník Politico na svojej webovej stránke.

Týždenník Politico zmapoval situáciu so zásobníkmi k 20. septembru. Situácia podľa jednotlivých krajín vyzerá tak, že 12 krajín vlastniacich zásobníky (rôznej kapacity) prekročilo 80-percentnú hranicu naplnenosti a štyri krajiny v tom zaostávajú. Objemy doteraz naakumulovaného plynu týždenník uvádza aj v terrawattoch (TWh).

Podľa stavu naplnenosti zásobníkov je na tom najlepšie Portugalsko (100 percent, 3,9 Twh), Poľsko (98,3 percenta, 35,8 TWh), Francúzsko (95,8 percenta, 127 TWh) a Dánsko (95 percenta, 8,8 TWh). Nasledujú Švédsko (90,8 percenta, 0,1 TWh), Nemecko (90,4 percenta, 221,1 TWh), Taliansko (88,3 percenta, 170,7 TWh), Španielsko (88,3 percenta, 31,1 TWh), Holandsko (87,6 percenta, 121,7 TWh), Chorvátsko (86,4 percenta, 4,1 TWh), Belgicko (85,4 percenta, 7,4 TWh), Slovensko (85,3 percenta, 30,7 TWh) a Rumunsko (82,2 percenta, 27 TWh).

Štyri krajiny cieľ požadovaný eurokomisiou do 1. novembra zrejme splnia, k 20. septembru však situácia bola nasledovná - Rakúsko (71,9 percenta, 71,9 TWh), Bulharsko (71,2 percenta, 4,1 TWh) Maďarsko (70,4 percenta, 47,7 TWh) a Lotyšsko (52,1 percenta, 12,5 TWh).

(tasr)

Minúta  |  

Čakanie na Brusel môže byť rizikové, upozorňuje priemysel v súvislosti s riešením vysokých cien energií

Ak okamžite neprijmeme bezodkladné a rýchle riešenie, rušiť výrobu budú nielen vysoko energeticky náročné spoločnosti, ale aj chemické podniky, strojárske, automobilové alebo potravinárske závody.

Takto hodnotí kroky vlády v oblasti boja s energetickou krízou generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Situácia je podľa neho vážna obzvlášť pre firmy, ktoré nemajú nakúpené energie.

„Čakanie na Brusel môže byť rizikové. Treba upozorniť, že Európska únia dnes nemá na riešenie vysokých cien elektrickej energie jednotný názor. Je tu veľké riziko, že prijaté európske riešenie by mohlo vynechať Slovensko a my si napokon predsa len budeme nútení poradiť na národnej úrovni,“ skonštatoval Lasz. Preto by sme podľa neho mali zvážiť aj iné riešenia.

„Otvoriť národné schémy pomoci a použiť pritom financie z programu REPower, ktorý umožňuje využiť časť peňazí z Plánu obnovy a odolnosti SR na pomoc v energetickej kríze. Urobiť sa to dá. Ukazujú nám to okolité štáty, ktoré nečakajú a prijímajú opatrenia na národnej úrovni,“ uzavrel.

(sita)

Minúta  |  

Estónska premiérka: Rusko môže pobaltské štáty odpojiť od elektrickej siete

Estónska premiérka Kaja Kallasová vo štvrtok upozornila obyvateľov Estónska pred možnými výpadkami elektriny v prípade, ak Rusko odpojí pobaltské štáty od spoločnej elektrickej siete. Zároveň oznámila cvičenie pripravenosti estónskej obrany.

Estónsko, Litva a Lotyšsko sú totiž aj 30 rokov po odtrhnutí od vtedajšieho Sovietskeho zväzu stále závislé od dodávok energií z Ruska.

"Musíme byť pripravení aj na to, že Rusko môže odpojiť Estónsko, Lotyšsko a Litvu od elektrickej siete," povedala Kallasová v televíznom prejave. Dodala, že verejné orgány, spoločnosti aj všetci obyvatelia by sa na možné "dočasné" výpadky elektriny mali pripraviť.

Takmer 3-tisíc záložníkov bolo vo štvrtok v Estónsku povolaných na každoročné manévre, ktoré budú trvať týždeň. Predsedníčka estónskej vlády však poznamenala, že Estónsko zatiaľ nikto neohrozuje.

Kallasová zároveň vyzvala ruských občanov žijúcich v Estónsku, aby ignorovali akékoľvek predvolania do bojov na Ukrajine. "Nechoďte, lebo niet cesty späť," povedala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.