Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin bol k spusteniu vojny na Ukrajine dotlačený, vyhlásil taliansky expremiér Berlusconi

Ruský prezident Vladimir Putin bol dotlačený k tomu, aby na Ukrajine spustil vojenskú operáciu a nastolil v Kyjeve novú vládu. Vo štvrtok to uviedol bývalý taliansky premiér Silvio Berlusconi v rozhovore pre taliansku televíziu RAI.

"Putin bol tlačený ruským ľudom, svojou stranou, svojimi ministrami, aby vymyslel túto špeciálnu operáciu," povedal Berlusconi. Pôvodný plán Moskvy bol podľa bývalého talianskeho premiéra dobyť Kyjev "za týždeň", nahradiť vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského "vládou slušných ľudí" a následne odísť.

"Nerozumel som dokonca ani tomu, prečo sa ruské jednotky rozptýlili po Ukrajine, zatiaľ čo som si myslel, že by sa mali držať len okolo Kyjeva," uviedol.

Berlusconi tiež naznačil, že rozhodnutie Moskvy o napadnutí Ukrajiny bolo reakciou na výzvu separatistov na východe Ukrajiny. Dodal, že lídri separatistov prišli do Kremľa a Putinovi povedali: "Prosím, bráňte nás, pretože ak nás nebudete brániť, nevieme, kde by sme mohli skončiť."

(tasr)

Minúta  |  

Grécko znížilo dovoz ruského plynu tento rok o viac než 50 percent

Grécko znížilo dovoz plynu z Ruska v tomto roku o viac než polovicu.

Umožnil to terminál na skvapalnený zemný plyn (LNG) neďaleko Atén, ktorý zvýšil dovoz suroviny od iných producentov. Uviedol to koncom tohto týždňa grécky prevádzkovateľ plynárenskej siete DESFA.

Grécko bolo v oblasti energií od Ruska vysoko závislé dlhé roky, pričom ruský zemný plyn sa na celkovej spotrebe v krajine podieľal 40 percent. Po invázii Ruska na Ukrajinu a dohode štátov Európskej únie o znížení dovozu ruských energií však začalo Grécko zvyšovať dovoz LNG.

Zatiaľ jediný grécky LNG terminál, ktorý sa nachádza na ostrovčeku Revithoussa, zhruba 40 kilometrov západne od Atén, dokáže uskladniť 225-tisíc kubických metrov (m3) plynu a regasifikovať zhruba 1 400 m3 za hodinu.

Ako v rozhovore pre agentúru Reuters povedala generálna riaditeľka DESFA Maria Rita Galliová, vďaka maximálnemu využitiu terminálu sa dovoz plynu z Ruska znížil tento rok o viac než polovicu.

(tasr)

Minúta  |  

Na fínsko-ruských hraniciach je stále rušná premávka, tvrdí pohraničná stráž

Premávka na fínskych juhovýchodných hraniciach s Ruskom je aj v piatok rušná. Po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v Rusku sa vo štvrtok oproti minulému týždňu zdvojnásobil počet Rusov, ktorí prekročili hranice do Fínska.

Pre agentúru Reuters to uviedla fínska pohraničná stráž. "Toto ráno je premávka naďalej rušná… možno sa oproti včerajšku aj trochu zvyšuje," uviedol hovorca pohraničnej stráže.

Vo štvrtok pozemné hranice prekročilo z Ruska asi 7-tisíc ľudí z toho asi 6-tisíc bolo ruských občanov. Oproti rovnakému dňu pred týždňom ide o nárast o 107 percent, uviedla pohraničná stráž. Vo štvrtok tiež požiadali o azyl vo Fínsku tri osoby, minulý týždeň nikto.

Najdlhší rad áut - asi 500 metrov - bol v piatok na hraničnom priechode Vaalimaa. "Dlhší než je zvyčajné" bol aj na druhom najfrekventovanejšom hraničnom priechode Nuijamaa.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ: Putin a saudskoarabský korunný princ sú po výmene zajatcov spokojní

Ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok neskoro večer telefonicky hovoril so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom. Lídri vyjadrili spokojnosť s výmenou zajatcov medzi Moskvou a Kyjevom, ktorú sprostredkoval Rijád, uviedol v piatok Kremeľ.

Putin a Salmán vyslovili "spokojnosť s presunom zahraničných vojnových zajatcov do Saudskej Arábie, uskutočneným vďaka osobnej angažovanosti korunného princa", uviedol Kremeľ.

Ukrajina v rámci výmeny dostala 215 svojich vojakov vrátane bojovníkov, ktorí viedli obranu oceliarní Azovstaľ v Mariupole. Do Saudskej Arábie bolo prevezených aj desať vojnových zajatcov z iných krajín – vrátane Spojených štátov a Británie.

Rusko prijalo 55 zajatcov. Je medzi nimi aj Viktor Medvedčuk, bývalý ukrajinský zákonodarca a Putinov spojenec, obvinený na Ukrajine z vlastizrady.

(tasr)

Minúta  |  

Volkswagen môže presunúť výrobu z východnej Európy. Apeluje na politikov, aby regulovali ceny plynu

Nemecká automobilka Volkswagen (VW) by mohla presunúť výrobu z domáceho trhu aj z krajín východnej Európy, ak by súčasný nedostatok plynu pokračoval aj po najbližšej zime.

To ukazuje, do akej miery energetická kríza vyvolaná inváziou Ruska na Ukrajinu môže zasiahnuť do európskeho priemyslu. VW má veľké závody v Nemecku, Českej republike a na Slovensku, pričom tieto krajiny patria v Európe k najviac závislým od ruského plynu.

Najväčšia automobilka v Európe tento týždeň oznámila, že ak budú problémy s dodávkami plynu pretrvávať dlhší čas po tejto zime, jednou z možností riešenia produkcie v strednodobom horizonte je jej presunutie do iných krajín.

Ako povedal hovorca Volkswagenu v telefonickom rozhovore, v prípade rozhodnutia firmy presunúť výrobu by najväčšie šance mali krajiny na juhozápade Európy, prípadne pobrežné oblasti v severnej Európe. Majú totiž lepší prístup k skvapalnenému zemnému plynu (LNG) dovážanému po mori. Volkswagen už má závody napríklad v Portugalsku, Španielsku a Belgicku, teda v krajinách, ktoré majú LNG terminály.

Aj keď VW uviedol, že na prípadný nedostatok plynu počas zimy sa "pripravil najlepšie, ako mohol," obáva sa dôsledkov vysokých cien suroviny na jeho dodávateľov. "Politici musia obmedziť súčasnú nekontrolovanú explóziu cien plynu a elektriny," povedal šéf VW pre vonkajšie vzťahy Thomas Steg. "Najmä malé a stredne veľké podniky náročné na energie budú mať v dodávateľskom reťazci obrovské problémy a budú nútené znížiť, prípadne až zastaviť produkciu," dodal Steg.

(tasr)

Minúta  |  

Trinásť krajín EÚ limit pre zásobníky plynu prekročilo, štyri štáty zaostávajú

Trinásť zo 17 členských krajín EÚ, ktoré vlastnia zásobníky plynu, už prekročilo ciele stanovené Európskou komisiou na ich naplnenosť na 80 percent pred nadchádzajúcou zimou. Štyri krajiny, Rakúsko, Maďarsko, Bulharsko a Lotyšsko, tento cieľ zatiaľ nedosiahli, uviedol v piatok týždenník Politico na svojej webovej stránke.

Týždenník Politico zmapoval situáciu so zásobníkmi k 20. septembru. Situácia podľa jednotlivých krajín vyzerá tak, že 12 krajín vlastniacich zásobníky (rôznej kapacity) prekročilo 80-percentnú hranicu naplnenosti a štyri krajiny v tom zaostávajú. Objemy doteraz naakumulovaného plynu týždenník uvádza aj v terrawattoch (TWh).

Podľa stavu naplnenosti zásobníkov je na tom najlepšie Portugalsko (100 percent, 3,9 Twh), Poľsko (98,3 percenta, 35,8 TWh), Francúzsko (95,8 percenta, 127 TWh) a Dánsko (95 percenta, 8,8 TWh). Nasledujú Švédsko (90,8 percenta, 0,1 TWh), Nemecko (90,4 percenta, 221,1 TWh), Taliansko (88,3 percenta, 170,7 TWh), Španielsko (88,3 percenta, 31,1 TWh), Holandsko (87,6 percenta, 121,7 TWh), Chorvátsko (86,4 percenta, 4,1 TWh), Belgicko (85,4 percenta, 7,4 TWh), Slovensko (85,3 percenta, 30,7 TWh) a Rumunsko (82,2 percenta, 27 TWh).

Štyri krajiny cieľ požadovaný eurokomisiou do 1. novembra zrejme splnia, k 20. septembru však situácia bola nasledovná - Rakúsko (71,9 percenta, 71,9 TWh), Bulharsko (71,2 percenta, 4,1 TWh) Maďarsko (70,4 percenta, 47,7 TWh) a Lotyšsko (52,1 percenta, 12,5 TWh).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.