Taký orwellovský prejav, aký mal Putin, som nepočula od rozpadu ZSSR, píše Chruščovová

„Tak ako mal kedysi komunizmus zachrániť ľudstvo pred imperialistickým vykorisťovaním, Rusko je teraz zjavne zodpovedné za obranu práva krajín nebyť vystavené ‚novému kolonializmu‘, ktorý by ich zmenil na vazalov Západu,“ píše Chruščovová vo svojom článku zverejnenom na stránke mediálnej organizácie Project Syndicate.

Vojna je mier

Putinovo Rusko vníma ako krajinu, kde „vojna je mier, otroctvo sloboda, ignorancia sila a nezákonná anexia územia suverénnej krajiny boj proti kolonializmu“.

In Putin’s Orwellian Russia, war is peace, freedom is slavery, ignorance is strength, and illegally annexing a sovereign country’s territory is fighting colonialism, writes @TheNewSchool's Nina L. Khrushcheva. https://t.co/qVyu1TMZNA pic.twitter.com/Ox1tbJXjHv

— Project Syndicate (@ProSyn) October 6, 2022

Podľa Chruščovovej Putin vo svojej mysli napráva „historickú nespravodlivosť“, keďže anektované regióny – Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť – boli kedysi súčasťou Novoruska, ktoré do Ruského impéria začlenila cárovná Katarína Veľká. A mene zvyšku sveta sa Putin podľa nej stavia aj proti Západu, najmä Spojeným štátom, ktoré po skončení studenej vojny odčerpávali Rusku jeho zdroje a diktovali mu, čo robiť.

Putinov intelektuálny hrdina

 „Mám rada dobrý propagandistický prejav – tento predmet som učila celé roky. Ale od vodcu krajiny, ktorá sa etablovala v strede dvoch impérií s inými štátmi ako satelitmi, je Putinova rétorika príliš bohatá na to, aby bola uspokojivá. Rovnako ako prejavy sovietskych vodcov počas studenej vojny, ani Putinov prejav neobsahoval jediný závan kompromisu. Ale Putinova asertivita v niektorých smeroch prevyšuje jeho sovietskych predchodcov. Je inšpirovaná jeho intelektuálnym hrdinom, ruským filozofom Ivanom Iljinom,“ uvádza Chruščovová.

Vysvetlila, že Iljin nenávidel komunizmus. V skutočnosti chválil Adolfa Hitlera za záchranu Európy pred červenou hrozbou, a keď pred druhou svetovou vojnou emigroval do Švajčiarska, považovali ho za agenta nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa.

Podľa Chruščovovej je však zbytočné hľadať logiku v „dystopickej kaši“ ruských hrdinov a symbolov, ktorú Putin servíruje. Zatiaľ čo šéf Kremľa podľa nej opakuje Iljinovo presvedčenie o nadradenosti Ruska, prirovnáva západných vodcov, ktorí „klamú“ o Rusku, ku Goebbelsovi a ospravedlňuje svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine ako potrebnú na „denacifikáciu“ krajiny.

Putinov prejav o anexii nepovažuje Chruščovová za prekvapujúci, „akokoľvek bol absurdný“. Pripomenula, že Rusko v posledných týždňoch utrpelo na severovýchode Ukrajiny sériu vojenských porážok, pričom zdanie slabosti je pre Putina neprijateľné.

„Kompenzuje to čoraz agresívnejšou rétorikou. Čím je zjavnejšie, že Rusko prehráva, tým ráznejšie Putin vyhlasuje, že nie,“ vysvetlila.

Paradox tyranie

Poukázala pritom na „paradox tyranie“. Teda čím je štát slabší, tým viac zbavuje ľudí základných slobôd. Ako príklad uviedla jednoduché šírenie príbehu o vojne, ktorý nie je súčasťou naratívu Kremľa. Považuje sa preto za „šírenie nepravdivých informácií“ a od marca sa trestá pokutami alebo dokonca väzením.

Takýto štát však podľa Chruščovovej nedokáže vyriešiť svoje zásadné problémy; jediné, čo môže urobiť, je zdiskreditovať potenciálne alternatívy a potlačiť akúkoľvek opozíciu.

„Ale nie všetci Rusi skočili na Putinov príbeh. Odkedy 21. septembra oznámil ‚čiastočnú mobilizáciu‘, približne 200-tisíc ľudí, možno oveľa viac, utieklo do susedných krajín. Títo Rusi by radšej spali na podlahe v nákupnom stredisku Astana, než by bojovali v Putinovej vojne na Ukrajine. Spustí to ďalšiu eskaláciu zo strany Putina? Bude v Rusku čoskoro platiť stanné právo?“ pýta sa Chruščovová.

Podľa jej mienky sa zdá, že ani Putinov vnútorný kruh nie je mimoriadne nadšený z nedávneho vývoja. Poukázala na Putinov prejav o anexii, počas ktorého prítomní v sále – vrátane exprezidenta Dmitrija Medvedeva, hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova a tajomníka Bezpečnostnej rady Nikolaja Patruševa – sedeli s „kamennou tvárou“ a ich potlesk bol „vlažný“.

„Rovnako ako sovietski aparátnici aj oni vedia, že musia zostať disciplinovaní, poslušní. Toto je Putinova šou a akýkoľvek náznak, že cisárove nové šaty nie sú vidieť, by mohol viesť k obvineniu z trestného činu – alebo dokonca k predčasnej smrti. To poukazuje na ďalší aspekt ruského paradoxu tyranie. Centralizácia všetkej moci v jednej osobe oslabuje vládnutie tým, že umožňuje implementáciu neefektívnych alebo dokonca kontraproduktívnych politík a dusí všetky mechanizmy na korekciu kurzu. Spochybniť vodcu, povedzme identifikáciou politických chýb, znamená riskovať všetko,“ zdôrazňuje Chruščovová.

Mĺkvi poradcovia

Medzi Putinovými poradcami nevidí  žiadneho, ktorý by mu povedal, že vojna na Ukrajine je pre Rusko „strategickou katastrofou“, že nedokázal dosiahnuť svoj pôvodný cieľ: vpochodovať do Kyjeva a znovu zjednotiť „ruské krajiny“,  že medzinárodné spoločenstvo nikdy neuzná jeho najnovšie územné nároky. Toto je podľa nej „pravda“, ktorú sa Putin snaží prekryť  jadrovou hrozbou.

V učebniciach dejepisu

„Jedného dňa bude ruské vedenie chcieť napraviť svoje vzťahy so zvyškom sveta, v neposlednom rade v záujme ekonomiky. A tieto nelegálne anektované územia budú tvoriť veľkú prekážku tomuto pokroku. Len málo krajín sa dobrovoľne vzdá svojej zeme a v Rusku vždy budú ľudia – prívrženci Iljina alebo samotného Putina –, ktorí by považovali za zradu, keby sa vodca vzdal Donbasu alebo Chersonu, nieto ešte Krymu. Putin chce, aby si ho pamätali ako obrancu Ruska. Možno sa v tomto svetle nechá zapísať aj do učebníc dejepisu. Ale tak ako dnes mnohí Rusi utekajú pred jeho vojnou na Ukrajine, je nepravdepodobné, že by budúci ruskí vodcovia uvítali jeho imperiálne dedičstvo a všetky problémy, ktoré vytvára,“ dodala Chruščovová.