Pokiaľ by sa pristúpilo k dohode, ktorá bude sprísňovať opatrenia stanovené v tzv. COVID automate, minister zdravotníctva SR Marek Krajčí takéto sprísnenie podporí. Povedal to pred stredajším rokovaním vlády.
"Momentálna situácia je vážna, britská mutácia je jedným z dôvodov, prečo je to tak," povedal minister reagujúci na utorňajšie slová predsedu vlády SR Igora Matoviča (OĽANO). Premiér naznačil, že nastavenie COVID automatu, ktorý má začať platiť od 8. februára, by sa malo vzhľadom na výsledky plošného testovania i predpokladanú dominanciu agresívnejšieho britského kmeňa nového koronavírusu prehodnotiť.
"Pokiaľ sa vláda rozhodne predĺžiť zákaz vychádzania s prísnejšími nástrojmi ako sú zadefinované COVID automatom, ja s tým nebudem mať problém," povedal Krajčí, ktorý zdôraznil, že aj prípadné spustenie automatu a regionálne uvoľňovanie opatrení je naviazané na kontinuálne testovanie. "Stále čakáme na zlom v počte chorých a hospitalizovaných v nemocnici, stále neprišlo k zásadnému zníženiu a trendu poklesu," upozornil Krajčí.
Vyjadril sa tiež k téme testovania, nesúhlasí s tvrdením, že zariadenia sociálnych služieb nedostávali spätnú reakciu na požiadavku o mobilnú očkovaciu jednotku. Krajčí vysvetľuje, že evidujú veľký záujem. "K utorku to bolo viac ako dvesto žiadostí, pokiaľ viem už s 34 boli dohodnuté termíny, kedy mobilné očkovacie tímy navštívia zariadenia," povedal minister.
Upozornil zároveň, že sa zvažuje otázka, či by seniori v ZSS nemali mať odobrenie na očkovanie od svojho ošetrujúceho lekára. "Či pri ich fragilite nemôžu prípadné nežiaduce účinky vakcíny spôsobiť vážne zdravotné problémy," objasnil Krajčí. Ide o reakciu na prípad úmrtia zaočkovaného seniora, ktorý trpel chronickými zdravotnými ťažkosťami, pričom jeho stav zhoršila horúčka a slabosť, ktoré sa objavili po očkovaní.
Krajčí tiež registruje veľký záujem o očkovanie, o ktoré žiadajú aj rôzne profesijné skupiny zdôrazňujúce svoju dôležitosť pre chod ekonomiky a infraštruktúru. "Tých požiadaviek je extrémne množstvo, rozumiem týmto požiadavkám, no ak by sme otvorili túto 'Pandorinu skrinku', odsúvali by sme tých najzraniteľnejších," upozornil.
Poukazuje na to, že priebeh a tempo očkovania je závislé na dostupnosti vakcín. "Ak máme tento mesiac k dispozícii 200 000 dávok, budúci mesiac 250 000 dávok, musíme sa sústrediť na tých najrizikovejších a odvrátiť tak aj kolaps našich nemocníc," zdôraznil šéf zdravotníckeho rezortu.
Na Slovensku platia od stredy nové pravidlá zákazu vychádzania. Doklad o negatívnom PCR alebo antigénovom teste na ochorenie COVID-19 je potrebný aj pri ceste do práce či do banky, ako aj na pobyt v prírode. Policajti avizovali, že od stredy budú dodržiavanie pravidiel viac kontrolovať.
Pri vstupe do prevádzok a na pracovisko sa treba preukázať dokladom o negatívnom teste, výnimke alebo čestným vyhlásením o nej, či o očkovaní druhou dávkou vakcíny aspoň pred 14 dňami. "Preukazovanie sa niektorým z dokladov je pre celé územie Slovenska stanovené vyhláškou od 27. januára do uplynutia 2. februára 2021. Dlhšie trvanie bude mať v okresoch s vyššou mierou pozitivity na základe plošného testovania," vysvetlil Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Dokladom o testovaní môže byť certifikát alebo potvrdenie o vykonaní testu. "Tiež možno akceptovať SMS alebo email z mobilného odberového miesta. Doklady musia obsahovať jasný identifikačný prvok testovanej osoby, ktorý dokáže kontrolný orgán overiť," priblížil ÚVZ.
Ozrejmil, že dokladom o výnimke môže byť doklad od lekára o zdravotnom stave, doklad o prekonaní ochorenia nie starší ako tri mesiace, doklad o diagnostikovaní ochorenia od 2. novembra 2020 do 17. januára 2021. Za ten možno podľa ÚVZ SR považovať napríklad SMS správu alebo email o pozitivite.
Kam treba certifikát?
"Ak to inak nie je možné, predloženie potvrdenia o výnimke pre váš zdravotný stav možno nahradiť čestným vyhlásením osoby alebo zákonného zástupcu, musí v ňom byť však zároveň uvedené, že osoba si je vedomá právnych následkov v prípade, že by sa jej čestné vyhlásenie ukázalo ako nepravdivé," doplnil ÚVZ SR.
Negatívny test je potrebný napríklad do práce, pri sprevádzaní detí do školy aj škôlky, v prípade vycestovania do zahraničia alebo účasti na povolenom hromadnom podujatí. Rovnako bez neho nemožno ísť na poštu, do banky, poisťovne, čistiarne odevov, opravovne obuvi, trafiky, optiky, knižnice, servisu bicyklov či do autoservisu.
Potrebný je aj pri návšteve výdajného miesta obchodov, zásielkovní, e-shopov. Test treba aj na pobyt v prírode vrátane individuálneho športu v okrese, výnimky majú deti do 15 rokov a seniori nad 65 rokov i zdravotne ťažko postihnuté osoby.
Do potravín sa dostanete
Negatívny test nie je potrebný na nákup a zaobstaranie nevyhnutných životných potrieb ako potraviny, lieky či krmivo pre zvieratá v najbližšom obchode alebo obdobnom mieste. Absolvovať tiež možno testovanie na COVID-19, výnimku majú aj pohreb, uzavretie manželstva a krst.
Bez testu možno zabezpečiť aj starostlivosť o blízku osobu, ktorá je na to odkázaná, ísť so zvieraťom k veterinárovi. Nepotrebujú ho ani deti z materských škôl a z prvého stupňa základnej školy. Výnimka platí aj na súdne pojednávanie či úkony orgánov činných v trestnom konaní.
Ministerstvo zdravotníctva pripomína, že negatívny výsledok testu z celoplošného skríningu neznamená, že človek v sebe nemá vírus alebo nebude v najbližších dňoch infekčný. Aj pri negatívnom výsledku antigénového testu je preto potrebné dodržiavať všetky platné protiepidemické opatrenia.
Zaočkovať sa proti novému koronavírusu môžu už aj Slováci nad 75 rokov. V utorok o tom na sociálnej sieti informoval minister zdravotníctva Marek Krajčí. Registrovať ich môžu prípadne ich príbuzní či praktickí lekári.
"Hneď, ako bude k dispozícii dosť vakcín, plánujeme v krajských mestách otvoriť aj veľkokapacitné očkovacie centrá. Každý týždeň zväčšujeme našu sieť a kapacity, zlepšujeme naše služby pre vás. Aj preto dnes otvárame očkovanie pre ďalšiu kategóriu ľudí, seniorov nad 75 rokov," uviedol šéf rezortu zdravotníctva.
Prihlásiť sa môžu cez formulár korona.gov.sk alebo v prípade potreby využiť aj telefonickú službu call centra rezortu zdravotníctva 0800 174 174.
Krajčí komentoval, že Slovensko má na tento rok nakontrahovaných viac ako 15 miliónov vakcín a k tomu objednaných ešte ďalších 4,8 milióna vakcín od výrobcov, ktorí ich momentálne len klinicky testujú.
K utorku má Slovensko zaočkovaných 102 692 obyvateľov. K dispozícii je 37 vakcinačných centier a funkčných je 17 mobilných očkovacích tímov pre očkovanie seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti.
Jedine orgány činné v trestnom konaní môžu nezávisle prešetriť prípad smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. V rozhovore pre TASR to uviedol predseda Slovenskej advokátskej komory Viliam Karas.
Slovenská advokátska komora (SAK) sa vzdala možnosti participovať na činnosti nezávislej kontrolnej komisie, ktorú v tejto súvislosti zriadila ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí). „Hlavným dôvodom je fakt, že generálny prokurátor ohlásil, že v tejto veci prebiehajú dve trestné konania a začalo sa vyšetrovanie,“ spresnil Karas s tým, že participácia SAK v tejto komisii by nepriniesla pridanú hodnotu.
„Zdalo sa nám to nevhodné aj preto, lebo niektorí z našich členov by v prípadnom pokračovaní tohto konania mohli vystupovať ako obhajcovia na strane či už obvinených, respektíve ako zástupcovia poškodenej strany,“ doplnil. Zároveň vyjadril porozumenie tomu, prečo bola táto komisia zriadená.
Hrozí únik informácií z komisie
Činnosť komisie sa môže podľa Karasa spájať s rizikom úniku informácií. „Riziko zasahovania a marenia vyšetrovania tu vždy je, ak by unikali informácie a ak by došlo k nedovolenému poskytovaniu informácií zo spisu,“ poznamenal. Zároveň postrehol informáciu, že sú nastavené pravidlá fungovania medzi generálnym prokurátorom a zriaďovateľkou tejto komisie, ktorou je ministerka spravodlivosti.
Nezávislá kontrolná komisia, ktorá má prešetriť úmrtie policajného exprezidenta Milana Lučanského i jeho skoršie zranenie oka, má 17 členov. Prizvaní sú tiež experti.
V komisii sú koaliční i opoziční poslanci Národnej rady SR okrem zástupcov strany Za ľudí, nominant prezidentky SR Zuzany Čaputovej Radovan Pala, za verejnú ochrankyňu práv Tomáš Čitbaj, zástupcovia médií či odborníci zo zahraničia, napríklad bývalá česká ombudsmanka Anna Šabatová. Ako expertka bude pôsobiť napríklad odborníčka Monika Platek z Poľska.
Generál Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra 2020 v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.
Ministri zahraničných EÚ odsúdili hromadné zatýkanie v Rusku počas demonštrácií. Žiadajú prepustenie alebo spravodlivý proces s Navaľným. Do Moskvy sa chystá šéf európskej diplomacie Borrell na rokovania.
Nové sankcie EÚ voči Rusku momentálne nie sú v hre, situáciu však môžu zmeniť snahy o odstavenie ruského opozičného politika Alexeja Navaľného z politiky prostredníctvom justície. Uviedol to v pondelok šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po skončení zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.
Európski diplomati podľa Korčoka kritizovali skutočnosť, že Navaľného zadržali po návrate do Ruska z Nemecka, kde sa liečil z následkom pokusu o otravu nervovoparalytickou látkou novičok.
Rada ministrov odsúdila aj hromadné zatýkanie demonštrantov počas sobotňajších protestov v ruských mestách, ktorí požadovali prepustenie Navaľného. Ministri zdôraznili, že ľudia majú právo slobodne prejaviť svoj názor, aj keď je kritický voči vláde.
Prepustenie alebo spravodlivý proces
"EÚ vyzýva na jeho [Navaľného] prepustenie, ale najmä na to, aby mu bol umožnený spravodlivý proces pred súdmi Ruskej federácie," uviedol Korčok s odkazom na súd, ktorý sa má konať 2. februára.
Podľa jeho slov Rusku nové sankcie momentálne nehrozia a EÚ chce dokázať, že sa nechce "donekonečna" opierať len o politiku sankcií.
Zároveň zdôraznil, že ak by bola snaha Navaľného úplne eliminovať z politického života, tak pre Úniu to bude nová situácia.
Korčok upozornil, že hoci má Únia s Ruskom dlhodobo odlišné názory na rôzne veci, existuje snaha diskutovať o záležitostiach, kde obe strany môžu mať pozitívnu agendu. Tieto snahy však podľa neho opakovane zatieňujú problematické situácie, ako je aj prípad Alexeja Navaľného.
"Pokus o Navaľného vraždu a jeho zadržanie sú absolútne neprijateľné a v rozpore so všetkými princípmi, ale chceme narábať s nástrojom, ako sú sankcie opatrne, chceme dať priestor na spravodlivý súdny proces," vysvetlil Korčok.
Na rokovania do Moskvy
To má byť aj podstatou avizovanej februárovej návštevy šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella v Moskve. Korčok uviedol, že patril do skupiny diplomatov, ktorý Borrellovu iniciatívu podporili. Podľa musí Únia Rusku jasne tlmočiť, čo je pre ňu neprijateľné.
Šéf slovenskej diplomacie pri tejto príležitosti vyzval, aby do Ruska mohla konečne vycestovať misia Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a preskúmať okolnosti vlaňajšej otravy Navaľného zakázanou chemickou látkou.
Petra Kovaříka odporučil do funkcie prezidenta Policajného zboru výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Kovařík, ktorý bol doposiaľ dočasne poverený vedením zboru, uviedol, že jeho cieľom je, aby sa miera nedôveryhodnosti verejnosti v políciu znížila zo súčasných zhruba 55 percent na 25.
Minister vnútra Roman Mikulec povedal, že berie do úvahy pondelkové vyjadrenie parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktorý odporučil vymenovanie Kovaříka do funkcie.
„Obidvaja kandidáti sú pre mňa kvalitnými kandidátmi. Každý z nich má svoje plusy a mínusy, každý z nich má svoj prínos. Ešte by som si to chcel prehodnotiť,“ povedal novinárom s tým, že „absolútne berie do úvahy“ odporúčanie výboru.
Svoje rozhodnutie Mikulec podľa vlastných slov nechce naťahovať, no chce si ešte prejsť koncepcie a návrhy, ktoré kandidáti prezentovali pred výborom.
Viac boja s extrémizmom
Minister vnútra ubezpečil, že vláda určite nebude s extrémizmom bojovať menej, skôr naopak. „To, že boli oznámené niektoré veci, že prokuratúra alebo NAKA bude meniť prístup, neznamená, že bude menej bojovať. Tu skôr ide o to, aby sa NAKA ako špecializovaný útvar nevybíjala na niektorých extrémistických prečinoch, ktoré by de facto mohli riešiť okresné či krajské riaditeľstvá. A aby NAKA riešila závažnú trestnú činnosť,“ skonštatoval pred novinármi. Doplnil, že to bude treba ešte v rámci pripravovanej reformy dovysvetliť.
Výbor Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť Petra Kovaříka do funkcie prezidenta Policajného zboru (PZ) odporučil. Členovia výboru to odhlasovali po pondelkovom vypočúvaní kandidátov. Okrem Kovaříka sa o funkciu uchádzal Štefan Hamran. Kovaříka v hlasovaní podporilo desať poslancov, za Hamrana hlasovali šiesti.
Kovaříkov plán
Základnou prioritou pre Petra Kovaříka vo funkcii šéfa polície by bolo zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru. Skonštatoval to pred parlamentným brannobezpečnostným výborom.
Kovařík uviedol, že jeho cieľom je, aby sa miera nedôveryhodnosti verejnosti v políciu znížila zo súčasných zhruba 55 percent na 25. V oblasti dôveryhodnosti podľa neho treba zapracovať na tých policajtoch, s ktorými sú občania v kontakte – napríklad na úseku dopravnej či poriadkovej polície.
PZ podľa Kovaříka zlyháva v otázke zaisťovania výnosov z trestnej činnosti. „V tomto smere dlhodobo zlyhávame ako Policajný zbor, ale aj súdne rozhodnutia dostatočne nereflektujú na odnímanie výnosov z trestnej činnosti. Je zbytočné odseknúť jedno chápadlo mafii, ak sa neodsekne zdroj financovania tej organizovanej skupiny, mechanizmus pokračuje ďalej,“ skonštatoval.
Finančné vyšetrovanie je dnes v rozsahu jedného oddelenia, čo je podľa neho veľmi málo. Kovařík si myslí, že polícia by tiež uvítala efektívny zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Čo s extrémizmom?
Kovařík na vypočutí povedal, že niektoré extrémistické trestné činy by nemusela riešiť NAKA. Kapacity NAKA, Špecializovaného trestného súdu a špeciálnej prokuratúry treba podľa neho „nasystemizovať“ tam, kde je to ozaj potrebné pre spoločnosť. „Buď tam pridáme ľudí a necháme tam extrémizmus typu prečiny v sadzbe do dvoch rokov, alebo tam necháme závažnú časť, čo je môj model,“ skonštatoval.
V rámci organizačnej reformy polície víta zámer vytvoriť špeciálny útvar, ktorý sa bude venovať finančnému vyšetrovaniu, teda odnímaniu ziskov z kriminality. Zvážiť by sa podľa neho malo aj to, ako posilniť inštitút služobného tajomstva, rovnako aj osobnú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená.
Po reorganizácii prezídia by sa malo podľa Kovaříka začať diskutovať o ďalšom územnom členení. Poukázal na potrebu diskutovať o reforme na krajských či obvodných riaditeľstvách. Namiesto ôsmich krajských riaditeľstiev si vie predstaviť len tri oblastné riaditeľstvá a metropolitnú polícia Bratislavy. Na nižších úrovniach by sa to malo podľa neho nastaviť podľa potrieb.
Polícia musí podľa Kovaříka garantovať, že nebude možné vstupovať do trestných konaní, zvlášť do tých, ktoré majú politický dosah. Šéf PZ by mal byť podľa neho nárazníkom medzi politikou a systémom, ktorý dnes v PZ funguje.
Problematický je podľa Kovaříka mechanizmus celoživotného vzdelávania a kariérneho rastu. Policajti by mali mať podľa neho možnosť sa vzdelávať, ísť napríklad na špecializovaný kurz. Treba tiež urobiť poriadok v mechanizme príplatkov. Tam, kde je vysoká možnosť zamestnať sa, treba podľa Kovaříka zvážiť príplatky špecificky na tú lokalitu.
Postoj k demonštráciám
Kovařík si nemyslí, že by bolo vhodné rozohnať nepovolené demonštrácie slzným plynom či vodným delom. Účastníci nepovolených demonštrácií sa podľa neho dopúšťajú priestupkov. Počas jesenných protestov podľa neho polícia postupovala efektívne.
V súvislosti s úmrtím exšéfa polície Milana Lučanského skonštatoval, že nevidel nič, čo by v ňom vzbudzovalo závažné podozrenie, že došlo k inému úmyselnému konaniu vo vzťahu k jeho smrti. Verí, že zriadená komisia pôjde vo vyšetrovaní do hĺbky.
Miesto policajného prezidenta sa uvoľnilo po odstúpení Milana Lučanského. Od septembra minulého roka PZ dočasne vedie Kovařík. Hamran pôsobí ako veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia PZ.
Základnou prioritou pre Petra Kovaříka vo funkcii šéfa polície by bolo zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru. Skonštatoval to pred parlamentným brannobezpečnostným výborom, ktorý v pondelok vypočúva kandidátov na túto funkciu. Kovařík je v súčasnosti povereným šéfom polície. Jeho cieľom je, aby sa miera nedôveryhodnosti verejnosti v políciu znížila zo súčasných zhruba 55 percent na 25 percent.
V oblasti dôveryhodnosti podľa neho treba zapracovať na tých policajtoch, s ktorými sú občania v kontakte - napríklad na úseku dopravnej či poriadkovej polície.
Policajný zbor (PZ) podľa Kovaříka zlyháva v otázke zaisťovania výnosov z trestnej činnosti. "V tomto smere dlhodobo zlyhávame ako Policajný zbor, ale aj súdne rozhodnutia dostatočne nereflektujú na odnímanie výnosov z trestnej činnosti. Je zbytočné odseknúť jedno chápadlo mafii, ak sa neodsekne zdroj financovania tej organizovanej skupiny, mechanizmus pokračuje ďalej," skonštatoval. Finančné vyšetrovanie je dnes v rozsahu jedného oddelenia, čo je podľa neho veľmi málo. Polícia by podľa neho tiež uvítala efektívny zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Reforma
V rámci organizačnej reformy polície víta zámer vytvoriť špeciálny útvar, ktorý sa bude venovať finančnému vyšetrovaniu, teda odnímaniu ziskov z kriminality. Zvážiť by sa podľa neho malo aj to, ako posilniť inštitút služobného tajomstva, rovnako aj osobnú zodpovednosť, ktorá je s tým spojená.
Po reorganizácii prezídia by sa malo podľa Kovaříka začať diskutovať o ďalšom územnom členení. Poukázal na potrebu diskutovať o reforme na krajských či obvodných riaditeľstvách. Namiesto ôsmich krajských riaditeľstiev si vie predstaviť len tri oblastné riaditeľstvá a metropolitnú polícia Bratislavy. Na nižších úrovniach by sa to malo podľa neho nastaviť podľa potrieb.
Polícia musí podľa neho garantovať, že nebude možné vstupovať do trestných konaní, zvlášť do tých, ktoré majú politický dosah. Šéf PZ by mal byť podľa neho nárazníkom medzi politikou a systémom, ktorý dnes v PZ funguje.
Problematický je podľa Kovaříka mechanizmus celoživotného vzdelávania a kariérneho rastu. Policajti by mali mať podľa neho možnosť sa vzdelávať, ísť napríklad na špecializovaný kurz. Treba tiež urobiť poriadok v mechanizme príplatkov. Tam, kde je vysoká možnosť zamestnať sa, treba podľa Kovaříka zvážiť príplatky špecificky na tú lokalitu.
Demonštrácie a Lučanský
Kovařík si nemyslí, že by bolo vhodné rozohnať nepovolené demonštrácie slzným plynom či vodným delom. Účastníci nepovolených demonštrácií sa podľa neho dopúšťajú priestupkov. Počas jesenných protestov postupovala podľa neho polícia efektívne.
V súvislosti s úmrtím exšéfa polície Milana Lučanského skonštatoval, že nevidel nič, čo by v ňom vzbudzovalo závažné podozrenie, že došlo k inému úmyselnému konaniu vo vzťahu k jeho smrti. Verí, že zriadená komisia pôjde vo vyšetrovaní do hĺbky.
Hamran: Extrémizmus je prvá fáza terorizmu
Druhý z dvojice kandidátov na policajného šéfa Štefan Hamran, ktorý pôsobí ako veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru, poukázal na potrebu špecializovaného boja proti extrémizmu.
Hamran upozornil, že extrémizmus je prvá fáza terorizmu, objavuje sa na sociálnych sieťach, atakuje deti a mládež. Chcel by vytvoriť odbor boja proti extrémizmu. Nevie si predstaviť, že by sa oddelenie extrémizmu v rámci polície rozpadlo a táto téma by sa riešila na iných oddeleniach vyšetrovania. "Ak je niečo problematické, malo by to byť špecializované," dodal. Pripomenul skúsenosti, keď si tému extrémizmu "prehadzovali" rôzne útvary. "Akoby sa tomu nikto nechcel venovať," povedal. Extrémizmus by podľa neho mala riešiť najelitnejšia jednotka v SR, konkrétne Lynx Commando.
Kandidát a veliteľ útvaru osobitného určenia Prezídia Policajného zboru SR Štefan Hamran počas vypočutia kandidátov na funkciu prezidenta Policajného zboru SR Foto: Jaroslav Novák/TASR.
Podľa Hamrana je PZ rozvrátený, treba v ňom nájsť rovnováhu. Ani jeden šéf PZ nedokázal podľa neho stopnúť politický vplyv. "Narobil tu škody, ktoré budeme odstraňovať ešte roky. Cítim v sebe toľko vnútornej sily, že dokážem povedať nie politikom," povedal.
Dotkol sa tiež témy stíhania policajných exfunkcionárov. "Stále sú v systéme ľudia, ktorí z presvedčenia konali v mene bývalých vedúcich predstaviteľov. Z presvedčenia konali aj voči ďalším útvarom a presadzovali aj tie opatrenia, ktoré boli na hrane alebo za hranou zákona," skonštatoval. Opísal tiež svoju skúsenosť, ako ho exšéf polície Tibor Gašpar žiadal odstúpiť z funkcie a ako bol opakovane preverovaný. Dostal tiež ponuku vstúpiť do strany Spolu, bolo to podľa neho v čase, keď uvažoval o odchode z Policajného zboru (PZ). Ponuku odmietol.
Extrémisti nemôžu ukazovať silu
Hamran presadzuje preventívne opatrenia, nie represívne. "Policajt nemôže byť vnímaný ako symbol represie, nesmie byť vnímaný ako osoba, ktorá pokutuje, ale ako osoba, ktorá dokáže pomôcť a ochrániť," vyhlásil. Chce tiež skvalitniť personálne zloženie PZ s dôrazom na riadiace a veliace posty. "Je dôležité, aby sme zbor čistili smerom zhora dole," skonštatoval. Upozornil na optimalizáciu personálneho zloženia. So znižovaním počtu príslušníkov by narábal opatrne. Za nevyhnutné považuje prehodnotiť riadiace pozície.
So zosnulým exšéfom polície Milanom Lučanským mal Hamran turbulentné vzťahy. Považoval ho za priamočiareho človeka. "Očakával som, že bez boja neodíde, že sa postaví pred nezávislý a nestranný súd a predloží dôkazy, ktoré budú svedčiť v jeho prospech, očistí svoje meno ako profesionál a očistí meno svojich kolegov. To sa, bohužiaľ, nestalo, mnohé otázky ostali nezodpovedané," skonštatoval s tým, že ho sám požiadal o stretnutie vzhľadom na ich spory. Riaditeľ NAKA Branislav Zurian je podľa Hamrana profesionál, má však pri ňom otázky ohľadom morálneho kompasu, čo považuje za kľúčové. "Určite by som si s ním sadol. U mňa to zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté," odpovedal pri otázke, či by Zuriana ponechal vo funkcii.
Dôležité je podľa neho náležite vyškoliť a vycvičiť policajtov. Zákroky na verejnosti sú vnímané podľa neho veľmi citlivo, akékoľvek zaváhanie vedie k znižovaniu dôvery. Polícia je tu podľa neho na to, aby vykonávala opatrenia, ak dôjde k narušeniu verejného poriadku, no videl niekoľko prípadov, pri ktorých sa mu "zastavil rozum".
Poukázal na protesty pred domom premiéra Igora Matoviča (OĽANO). Extrémisti nemôžu podľa neho ukazovať silu. Ak je zakázané zhromažďovanie, polícia má legitímne právo použiť silu, ak je to vo verejnom záujme. "Nemôžeme vysielať signály, že polícia je tu štatistom a bude sa prizerať porušovaniu zákonov a najmä verejného poriadku. Pevne dúfam, že v budúcnosti tieto aktivity prehodnotíme a polícia bude razantnejšia," uzavrel.
Z väčšiny krajských miest sú známe výsledky testovania, ktoré prebiehalo uplynulý víkend. Najmenšiu mieru pozitivity hlásili v Žiline, najväčšiu zatiaľ v Trnave. Otestovať sa dali desaťtisíce ľudí.
V rámci víkendového testovania navštívili odberové miesta desaťtisíce Slovákov po celej krajine. Od piatka 22. januára do nedele 24. januára otestovali v Žiline 29 165 občanov, miera pozitivity bola na úrovni 0,387 percenta.
V rámci žilinského kraja sa do testovania zapojilo 19 miest, vrátane Čadce (0,37 percent), Kysuckého Nového Mesta (0,61 percent), Liptovského Mikuláša (0,70 percent) či Ružomberka (0,42 percent). V Dolnom Kubíne bola miera pozitivity 0,56 percent.
Banská Bystrica otestovala za víkend 29 053 ľudí. Pozitívnych bolo 182 osôb, čo je miera 0,63 percent. V Trenčíne prišlo za tri dni na testy cez 22-tisíc ľudí a finálna miera pozitívnosti bola 0,37 percent – pozitívnych bolo 81 ľudí.
Nitra sa dostáva na slovenský priemer
Prešov otestoval za víkend skoro 25-tisíc ľudí, z ktorých malo 120 pozitívny test. Miera pozitivity tu je na úrovni 0,48 percent. Testovalo sa aj vo Svidníku (0,27 percent) i v Snine - tam zaznamenali až 1,5 percenta pozitívnych osôb.
V Nitre otestovali od piatka do nedele viac ako 42-tisíc ľudí, z ktorých bolo pozitívnych 324 osôb. To predstavuje mieru pozitivity 0,77 percent. Podľa primátora mesta Mareka Hattasa sa Nitra postupne dostáva na slovenský priemer.
V Košiciach zistili v nedeľu mieru pozitivity vo výške 1,05 percent. Spravili za ten deň 21 849 testov, z ktorých bolo pozitívnych 230. V sobotu sa v druhom najväčšom slovenskom meste vykonalo 24 545 testov, pričom pozitívnych bolo 205 obyvateľov (0,83 percent).
Ag testy každých 5 dní?
Celoplošné testovanie v Trnave absolvovalo počas víkendu 17 380 ľudí. „Pozitívnych bolo 200 z nich, čo predstavuje mieru pozitivity 1,15 percenta,“ informoval primátor Trnavy Peter Bročka.
Len v sobotu 23. januára sa dalo na Slovensku otestovať 1,3 milióna ľudí, pričom celková miera pozitivity bola 0,77 percent. Premiér Igor Matovič to považuje za dobrý výsledok. Minister zdravotníctva Marek Krajčí odhaduje celkovú pozitivitu nad 1 percento a podotkol, že optimálne je testovať sa každých 5 dní.
Voľby do parlamentu by v januári vyhrala strana Hlas-sociálna demokracia so ziskom 24,3 percenta hlasov. V prieskume volebných preferencií politických strán nasledujú vládne SaS (13,3) a OĽaNO (10,1). Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza.
Ďalšou v poradí podľa preferencií by bola ĽSNS so ziskom 9,7 percenta. Nasledujú Smer-SD so ziskom 9,1 percenta, Progresívne Slovensko s 5,2 percenta. Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Sme rodina so ziskom 5,1 percenta hlasov.
Potrebných päť percent na postup do parlamentu by nezískali mimoparlamentné KDH (4,4) ani súčasná koaličná strana Za ľudí. Podľa prieskumu by mala 4,2 percenta. Nasledujú mimoparlamentné strany SMK (3,3), SNS (2,8), Vlasť (2,4), Dobrá voľba (2,1), Most-Híd so ziskom dvoch percent a strana Spolu s jedným percentom.
Strana Hlas-SD by získala v parlamente 47 kresiel, SaS 26, OĽaNO 20, ĽSNS 19. Smer-SD by mal 18 poslaneckých mandátov a zhodne po desať Progresívne Slovensko a hnutie Sme rodina.
Prieskum agentúra vykonala na vzorke 1005 respondentov v období od 12. do 19. januára.
Opakovať testovanie na ochorenie COVID-19 je podľa ministra zdravotníctva Mareka Krajčího optimálne každých päť dní. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V Politike.
Zopakoval, že ďalšie obchody by sa mali na Slovensku otvoriť 8. februára, ak krajina prejde na covid automat a počet pozitívnych testov klesne pod 5000. Vláda sa tiež má podľa neho zaoberať bezplatným rozdávaním respirátorov FFP2 pre seniorov či pozitívne testovaných.
Vychytávali by sme pozitívnych
"Úplne optimálne by bolo pretestovať sa každých päť dní. Keby sme toto vedeli zabezpečiť, tak by sme mohli veľmi uvoľniť opatrenia. Stále by sme vychytávali pozitívnych medzi sebou," skonštatoval Krajčí. Súhlasí preto s výzvami niektorých samospráv, že ak sa obyvatelia prišli počas skríningového testovania otestovať začiatkom týždňa, na testovanie by mohli prísť znova. Štát by mal takéto možnosti podporovať aj do budúcna, podľa neho to však záleží len od kapacít jednotlivých odberných miest.
Šéf rezortu zdravotníctva zároveň poznamenal, že ak by sme sa dostali do oveľa väčšieho kontinuálneho pretestovávania obyvateľov, bude si môcť krajina dovoliť ďalšie uvoľnenie opatrení. "Jediné, čo nám môže lockdowny skrátiť, je to, že sa budú ľudia zodpovedne testovať, teda najmä tí, ktorí sa budú stretávať s inými ľuďmi, lebo tam sa infekcia šíri," skonštatoval.
Otváranie ďalších obchodov a prevádzok za dodržiavania opatrení bude možné, ak 8. februára prejdeme na covid automat a zároveň ak bude počet infikovaných nižší ako 5000.
Rozdajú respirátory?
Minister tiež uviedol, že vláda by sa mohla už na svojom najbližšom zasadnutí budúci týždeň zaoberať aj otázkou bezplatného rozdávania respirátorov FFP2 pre seniorov či pozitívne testovaných. "Určite to podporujem a myslím si, že teraz by to bolo veľmi správne, že pokiaľ ide človek na testovanie a je pozitívny, mal by dostať dva respirátory, lebo začne intenzívnejšie chrániť aj svoje okolie," doplnil Krajčí.
Minister opäť obhajoval skríningové testovanie, ktorého cieľom je vychytať v spoločnosti najinfekčnejších a najväčších šíriteľov infekcie a kde sú najväčšie ohniská nákazy. Podotkol, že špecificita antigénových testov je vysoká, a to, ak je niekto pozitívne testovaný, je podľa neho "veľmi vážnym signálom", aby človek ešte viac chránil seba a okolie.
Na margo sankčného mechanizmu mimo očkovacieho poradia, ktoré prijal parlament, hovorí, že je to dobré rozhodnutie a urobil sa poriadok. "Myslím si, že s veľkým rešpektom, aj po vyhláške, ktorú sme vydali, pristupujú jednotlivé vakcinačné centrá k poradiu. Dodržujú ho veľmi striktne," povedal Krajčí. Doplnil, že ruská vakcína Sputnik sa chce nechať zaregistrovať Európsku liekovou agentúrou, potom bude možnosť pre krajiny zaoberať sa aj touto možnosťou.
Počas sobotného celoplošného skríningu sa na Slovensku vykonalo 1 303 949 testov. Z nich bolo pozitívnych 9 979, čo predstavuje 0,77-percentnú pozitivitu. V nedeľu o tom počas tlačovej konferencie informoval predseda vlády Igor Matovič.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) dodal, že počas dňa bolo otvorených 3 791 odberných miest. Poznamenal, že situácia je pokojná, o testovanie je záujem.
"Som rád, že sa ľudia zapojili, prišli a že si uvedomujú dôležitosť tohto projektu pre nás všetkých. Doteraz je to slušný výsledok," uviedol Matovič (OĽaNO). Na margo počtov uviedol, že každé číslo medzi 1,5 až tromi miliónmi otestovaných je "dobré číslo". V súvislosti so sobotnými výsledkami označil za najväčšieho rekordéra, čo sa miery pozitivity týka, okres Revúca.
Zároveň sa premiér poďakoval všetkým, ktorí pridali ruku k dielu a zabezpečili, aby skríningové testovanie malo plynulý priebeh. "Som rád, že sa spoločnosť zomkla v boji s pandémiou," povedal minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO). Cieľom skríningového testovania podľa Krajčího bolo identifikovať ohniská, teda lepšie regióny od horších.
Pozitívnych môže byť viac ako jedno percento
V sobotu v rámci testovania bolo v odberných miestach viac ako 20 000 členov odberných tímov. V teréne bolo 2 472 vojakov, vyše 1 500 policajtov a takmer 400 pracovníkov okresných úradov. Mikulec uviedol, že situácia je na odberných miestach aj počas nedele pokojná. Počas soboty zároveň nezaznamenali nejaké väčšie incidenty.
Krajčí uviedol, že o týždeň bude testovanie pokračovať v polovici okresov s najhoršími výsledkami. Percentuálny podiel pozitívnych zo všetkých dní skríningového testovania môže byť podľa šéfa rezortu zdravotníctva vyššie ako jedno percento. V sobotu bolo pozitívnych 0,77 percenta účastníkov, v predchádzajúcich dňoch bolo číslo výrazne vyššie, dodal Krajčí.
