Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť na 6,44 percenta HDP

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných necelých päť percent.

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady predkladá Ministerstvo financií (MF) SR.

Dôvodom nárastu schodku je podľa rezortu financií reakcia vlády na výrazný rast cien energií. Na tento účel si v rozpočte vytvára priestor v objeme 3,5 miliardy eur.

Deficit očistený o dočasné vplyvy podľa MF budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie SR postupne klesnúť na 3,44 percenta HDP v roku 2024 a 2,74 percenta HDP v roku 2025.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,341 miliardy eur.

Už v tomto roku očakáva rezort financií pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 percenta HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 percenta HDP. Tomuto vývoju podľa MF výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.

V súvislosti s energetickou krízou obsahuje rozpočet na rok 2023 rezervu na kompenzačné opatrenia súvisiace s rastom cien energií v objeme 3,4 miliardy eur. Zároveň navrhuje do konca apríla nevyplácať odmeny štátnym zamestnancom okrem nárokovateľných odmien, čím sa ušetrí ďalších približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií v predloženom materiáli.

Napätá situácia s cenami energií bude podľa MF pretrvávať minimálne počas 1. polroka 2023. "Preto očakávame, že v dôsledku energetickej krízy zvoľní dynamika slovenského HDP v roku 2023 na 0,6 percenta," avizuje. Opatrenia vlády na zmiernenie dopadu rastu cien energií na domácnosti a firmy by však podľa rezortu financií mali ochrániť ekonomiku pred recesiou či hlbším poklesom.

Ministerstvo neočakáva, že by spomalenie ekonomického rastu malo viesť k výraznejšiemu nárastu miery nezamestnanosti. Inflácia sa kvôli cenám energií vyšplhá na priemerných 13,5 percenta. Viditeľné oživenie ekonomiky očakáva MF v roku 2024, keď predpokladá trvalú stabilizáciu európskych cien energií na akceptovateľných úrovniach a oživenie európskej ekonomiky.

(tasr)

Minúta  |  

Útoky na ukrajinské mestá sú odvetou za výbuch na Kerčskom moste, vyhlásil Putin

Šéf Kremľa Vladimír Putin v pondelok vyhlásil, že masívne raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Informuje o tom agentúra AFP.

"Ak budú (ukrajinské) útoky voči Rusku pokračovať, odozva bude tvrdá," hrozil Putin na zasadnutí Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. "Reakcia bude rovnakého rozsahu ako sú hrozby voči Rusku," dodal.

"V prípade pokusov o spáchanie teroristických činov na našom území, bude reakcia Ruska tvrdá," uviedol. Kyjev obvinil z pokusu o bombový útok na plynovod TurkStream, píše na svojom webe stanica Sky News.

Šéf Kremľa uviedol, že pondelkové útoky na Ukrajinu boli koordinované a ich cieľom boli "energetické, vojenské a komunikačné zariadenia". Masívny útok raketami dlhého doletu na ukrajinské ciele podľa neho odporučilo ruské ministerstvo obrany.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz a Zelenskyj sa zhodli: Nemecko zvolá rokovanie lídrov G7, reaguje na najnovšie ruské útoky na Ukrajinu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom zhodol na nutnosti urýchleného zvolania schôdzky lídrov G7, aby prediskutovali situáciu po pondelkovom masívnom ruskom raketovom útoku na Ukrajinu.

Ako informovala agentúra AFP, Nemecko je momentálne predsedajúcou krajinou G7. Termín mimoriadnej schôdzky zatiaľ nie je známy. Uskutoční sa zrejme online.

Zelenskyj vo svojom statuse na platforme Twitter napísal, že kancelár Scholz súhlasil so zvolaním schôdzky G7. Ukrajinský prezident dodal, že na ňom vystúpi s príhovorom, v ktorom bude informovať o "teroristických útokoch zo strany Ruska".

Dodal, že so Scholzom diskutovali aj o otázke zvýšenia tlaku na Rusko a o pomoci pri obnove poškodenej infraštruktúry.

Útoky, ktoré ruská armáda podnikla v pondelok ráno, medzičasom ostro odsúdili Spojené kráľovstvo, Spojené štáty americké i Európska únia.

(tasr)

Minúta  |  

Heger odsúdil útoky na civilné ciele na Ukrajine

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) odsudzuje útoky na civilné ciele na Ukrajine. Uviedol to na sociálnej sieti po tom, ako vo viacerých ukrajinských mestách boli v pondelok výbuchy.

"Je to neospravedlniteľná brutalita a teror na civilnom obyvateľstve, akým sa Vladimír Putin pravdepodobne mstí za výbuchy na Kerčskom moste," skonštatoval Heger a dodal, že most je z pohľadu Ukrajiny aj iných krajín ilegálnou stavbou.

"Smrť a utrpenie nevinných nemajú mať v dnešnom svete miesto, rovnako ako obsadzovanie zvrchovaných štátov vojenskou silou," poznamenal slovenský predseda vlády. Konanie Putina hrubo odsudzuje a tvrdí, že ruský prezident sa musí zodpovedať za svoje činy.

Ukrajina bola v pondelok ráno vystavená mohutnému raketovému útoku, počas ktorého ruská armáda vypálila na ukrajinské územie celkovo 75 rakiet, oznámil na svojom kanáli na platforme Telegram hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny Valerij Zalužnyj. Dodal, že ukrajinskou armádou bolo zneškodnených 41 z týchto rakiet. Spresnil, že okrem raketových úderov útočí ruská armáda aj lietadlami a používa drony.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko: Bielorusko a Rusko nasadia spoločné regionálne jednotky

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok vyhlásil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach jeho krajiny spoločnú bojovú operačnú skupinu. Podľa Lukašenka ide o reakciu na vyostrenie napätia, píše tamojšia štátna agentúra Belta.

Rusko a Bielorusko začali zoskupovať tieto vojenské sily pred dvoma dňami, zrejme po tom, ako bol v sobotu zasiahnutý Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným Krymským polostrovom, píše Belta.

Lukašenko, ktorý je blízkym spojencom šéfa Kremľa Vladimíra Putina, obvinil Ukrajinu z prípravy útoku na Bielorusko. "Dnes som už povedal, že Ukrajina nielen diskutuje, ale aj plánuje útoky na územia Bieloruska," uviedol. "Dohodli sme sa na nasadení regionálnej skupiny Ruskej federácie a Bieloruskej republiky," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Spotreba energií sa v Česku znížila

Spotreba plynu a elektriny v Českej republike v prvom polroku tohto roka v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka podľa údajov českého Energetického regulačného úradu (ERÚ) každý mesiac klesla.

Veľký pokles nastal vo februári, keď sa začala vojna na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál TN.cz.

„Od začiatku roku 2022 sa podarilo v rámci domácností aj všeobecne ušetriť na spotrebe približne 15 percent,“ uviedol energetický analytik Jan Béreš. „V prípade plynu pozorujeme vysokú úsporu. Minulý týždeň boli teploty dostatočne nízke na to, aby sa začala vykurovacia sezóna. Na spotrebe sa to však neprejavilo,“ povedal analytik Kamil Rajdl.

Spotreba je stále o 15 percent nižšia ako v rovnakom čase vlani. „Ak túto spotrebu upravíme o teplotu, tak sa dostávame na úsporu zhruba 25 percent,“ dodal doplnil Rajdl.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.