Aké boli ciele masívneho ruského bombardovania

Po masívnych ruských raketových útokoch na zariadenia ukrajinskej energetickej infraštruktúry z 10. a 11. októbra vzniká pomerne úplný obraz o cieľoch týchto úderov. Analyzoval ich tím proruského vojenského kanála Rybar na sociálnej sieti Telegram.

Raketový útok na Ukrajinu Ruská vojenská loď odstreľuje raketu s plochou dráhou letu na cieľ na Ukrajine. Foto: TASR/AP

Pripomeňme, že ruské sily v pondelok aj utorok masívne bombardovali kritickú infraštruktúru na Ukrajine a pokračujú v tom aj dnes. Rakety zasiahli aj civilné objekty, napríklad detské ihrisko, cyklistický most alebo námestie, útoky si vyžiadali desiatky mŕtvych. Šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil, že ide o odplatu za „teroristické“ činy Kyjeva na ruskom území vrátane výbuchu na Krymskom moste.

Telegramový kanál Rybar uvádza, že jeho tím analyzoval údaje z otvorených zdrojov, správy od očitých svedkov, interaktívnu mapu FIRMS od amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), ako aj informácie z neverejných zdrojov.

Zverejnil aj mapu úderov ruských síl.

FOTO: t.me/rybar

V niektorých prípadoch nie sú následky zásahov zrejmé a nie je k dispozícii ani dostatok údajov. V tomto prípade tím kanála Rybar označil konkrétnu položku ako „vyžaduje objasnenie“.

Objekty zasiahnuté 10. októbra:

1.1. Kyjevská tepelná elektráreň 5

1.2. Kyjevská tepelná elektráreň 6 (pravdepodobne neúspešný zásah)

1.3. Rozvodňa 110 kV, Pryvokzalna (bývalý otvorený rozvádzač tepelnej elektrárne 3)

1.4. Darnycká tepelná elektráreň

2. Trypiľská tepelná elektráreň

3. Rozvodňa Žytomyr 330/110 kV

4. Rozvodňa Chmeľnycká 330/110 kV

5. Rozvodňa Ternopiľ 330/110 kV

6.1 Ľvovská tepelná elektráreň 1

6.2 Rozvodňa Ľvov – juh 330/220/110 kV

6.3 Rozvodňa Ľvov 2 220/110/6 kV

7. Rozvodňa 110/35/10 kV Zdolbuniv CŠK (pravdepodobne vyžaduje objasnenie)

8. Rozvodňa Západoukrajinská 750/330 kV (vyžaduje objasnenie)

9. Burštynská tepelná elektráreň

10. Kryvorižská tepelná elektráreň

11. Prydniprovská tepelná elektráreň

12. Rozvodňa Kremenčuk 330/154/35/10 kV

13. Rozvodňa Konotop 330/110 kV

14.1 Rozvodňa Zaľutyne 330/110/35 kV

14.2 Charkovská tepelná elektráreň 5

14.3 Zmijivská tepelná elektráreň

Objekty zasiahnuté 11. októbra:

1. Ladyžynská tepelná elektráreň

2. Rozvodňa 330 kV Ľvov – juh

3. Rozvodňa 154 kV Ľvov 2

4. Rozvodňa 330 kV Ľvov – západ (pravdepodobne vyžaduje objasnenie)

5. Rozvodňa Západoukrajinská 750/330 kV (vyžaduje objasnenie)

6. Rozvodňa Prydniprovská 750 kV

7. Areál Kyjevskej tepelnej elektrárne 6 (zrejme neúspešný zásah)

8. Kyjevská vodná elektráreň Vyšhorod

9. Rozvodňa Viľnohirského štátneho banského a hutníckeho kombinátu 330/150/35/6 kV – Viľnohirsk

10. Rozvodňa Pavlohrad 330/150/35/6 kV (vyžaduje objasnenie)

11. Rozvodňa Pravobrežná, otvorený rozvádzač 330 kV, Záporožie (vyžaduje objasnenie)

Dôsledky útokov

Na základe dostupných informácií sa tím kanála Rybar domnieva, že najúčinnejšie boli údery na ciele v Ľvove a v Charkovskej, Chmeľnyckej a Sumskej oblasti.

Ďalej uvádza: „Napriek tomu sa už takmer všade podarilo obnoviť napájanie, avšak v dôsledku útokov sa znížila kapacita elektrizačnej prenosovej sústavy. S najväčšou pravdepodobnosťou boli cieľom úderov najmä transformátory a autotransformátory s napätím 330/110 a 330/150 kV. V rozvodniach a tepelných elektrárňach bolo možné dosiahnuť zníženie výrobných aj prenosových výkonov elektrizačnej sústavy.“

Podľa Rybara môže účinnosť útokov nepriamo naznačovať fakt, že Ukrajina odmietla exportovať elektrinu do krajín Európskej únie a Moldavska.

„Na obídenie poškodených elektrických zariadení slúžia núdzové obvody. Efekt ich aplikácie vytvára ilúziu riešenia problémov, avšak v skutočnosti ich len odsúva. Je však zrejmé, že škody spôsobené energetickému systému Ukrajiny nestačia na jeho rozdelenie do samostatných energetických oblastí. Stabilita elektrizačnej sústavy je udržiavaná núteným priebežným odpájaním odberateľov, najmä v ranných a večerných špičkách,“ dodal kanál.

Generál Armagedon

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) vo svojej najnovšej správe zároveň vyvracia tvrdenie Andrija Jusova z ukrajinskej vojenskej rozviedky, že raketové útoky na „objekty civilnej infraštruktúry“ sú v súlade so sýrskou taktikou nového veliteľa ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine Sergeja Surovikina.

Sergej Surovikin. Foto: Telegram

Surovikin, prezývaný generál Armagedon, totiž v minulosti velil ruským silám v Sýrii. Ale podľa ISW jeho predchádzajúce skúsenosti zo Sýrie zrejme nevysvetľujú „masívnu vlnu raketových útokov na Ukrajine ani nesignalizujú zmenu trajektórie ruských spôsobilostí alebo stratégie na Ukrajine“.

Surovikinovo vymenovanie podľa ISW nepovedie k ďalšiemu použitiu sýrskej taktiky v prípade ruských operácií na Ukrajine, pretože bojový priestor na Ukrajine je zásadne odlišný od bojového priestoru v Sýrii. A priame prirovnania k Surovikinovej sýrskej „príručke“ zahmlievajú skutočnosť, že Rusko čelí na Ukrajine veľmi odlišným výzvam.

Podľa ISW Rusko nemôže ísť cestou sýrskej taktiky, a to najmä preto, že sa mu nepodarilo získať vzdušnú prevahu, čo mu bráni spustiť masívne kobercové bombardovanie po celej Ukrajine, aké si dovolilo v Sýrii.

ISW považuje za veľmi nepravdepodobné, že Surovikinova úloha „teatrálneho veliteľa“ spôsobí zásadnú zmenu v ruských leteckých a raketových operáciách na Ukrajine, pokiaľ budú západní podporovatelia Ukrajiny naďalej zásobovať Kyjev protivzdušnou obranou potrebnou na to, aby Rusko nezískalo vzdušnú prevahu.


Ďalšie články