Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Súd Trumpovi prikázal vypovedať v prípade obvinenia zo znásilnenia

Súd v americkom štátne New York bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi prikázal podať na budúci týždeň písomné svedectvo v spojitosti so žalobou za hanobenie, ktorú voči nemu podala novinárka E. Jean Carrollová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Trump má na súde vypovedať v stredu 19. októbra. Sudca v štáte New York Lewis A. Kaplan odmietol žiadosť jeho právnikov posunúť termín svedectva. Carrollová, ktorá píše pre módny časopis Elle, tvrdí, že Trump ju v 90. rokoch minulého storočia znásilnil v skúšobnej kabínke obchodného domu v newyorskom Manhattane. Novinárka má vypovedať v piatok. Trump jej obvinenia odmieta. Exprezidentov právnik na žiadosť AP o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

Trumpov právny tím sa usiluje súdny proces oddialiť a zabrániť Carrollovej právnikom, aby exprezidenta vypočúvali. Kaplan však uviedol, že prípad sa musí posunúť.

Novinárka v žalobe tvrdí, že Trump poškodil jej dobré menu v roku 2019, keď znásilnenie poprel. Jeho právnici sa pokúšajú dosiahnuť zamietnutie žaloby a tvrdia, že Trump v čase, keď obvinenia zo znásilnenia odmietol, len plnil náležitosti prezidentskej funkcie, píše AP.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko vydalo nové 10-ročné dlhopisy v hodnote jednej miliardy eur

Slovenská republika sa prvýkrát v tomto roku vrátila na medzinárodný kapitálový trh s novou emisiou 10-ročných dlhopisov v hodnote jednej miliardy eur. Ich výnos do splatnosti dosiahol 4,084 percenta p. a., pri kupóne 4 percentá p. a. a emisnej cene 99,322 percenta. Informovala o tom v stredu Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).

"Slovenská republika využila vhodný moment na finančnom trhu pred zverejnením výsledkov inflácie v USA vo štvrtok a vstúpila ráno 12. októbra na eurobondový dlhopisový trh s referenčnou emisiou 10-ročných dlhopisov," priblížil ARDAL.

Záujem zo strany investorov podľa agentúry rýchlo dosiahol hodnotu 2,75 miliardy eur, čo umožnilo naplniť knihu objednávok v požadovanej hodnote 1 miliarda eur a znížiť rizikovú prirážku. Celkové objednávky od 121 investorov nakoniec presiahli 3,9 miliardy eur, vyčíslila.

Z predanej celkovej hodnoty 55 percent investorov predstavovali banky a finančné inštitúcie, 26 percent správcovské spoločnosti, 14 percent centrálne banky a ostatné inštitúcie, zvyšných 5 percent poisťovne a penzijné fondy.

Z regionálneho hľadiska tvorili 27 percent krajiny strednej a východnej Európy, región Rakúsko/Nemecko/Švajčiarsko spolu 24 percent, Benelux 16 percent, Francúzsko 13 percent, Nórsko 9 percent, Spojené kráľovstvo 7 percent, Taliansko a Španielsko 2 percentá, Dánsko 1 percento a ostatné krajiny vrátane Ázie 1 percento.

"Transakcia zaznamenala najvyšší tohtoročný záujem investorskej komunity pre tento typ eurových emisií v regióne strednej a východnej Európy a umožnila výrazné zlepšenie výnosu o 15 bázických bodov, čo predstavuje pre Slovenskú republiku prejav dôvery globálnych investorov," doplnil ARDAL. Vedúcimi manažérmi tejto transakcie boli finančné inštitúcie Citi, J.P. Morgan (B&D), Slovenská sporiteľňa (Erste Group) a Tatra banka (Raiffeisen Bank International Group).

(tasr)

Minúta  |  

Rozmiestňovanie ruských vojakov v Bielorusku je okupáciou, tvrdí líderka bieloruskej opozície

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská tvrdí, že Rusko de facto okupuje jej vlasť, keďže tam má vojakov a zároveň ako svoju bábku používa autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka. Cichanovská sa takto vyjadrila v stredu v centrále EÚ v Bruseli. TASR informuje podľa agentúry AP.

"Čelíme nepriateľovi, ktorý popiera samotnú existenciu našej krajiny ako slobodného a nezávislého štátu," povedala Cichanovská a lídrov EÚ požiadala o väčšiu podporu pre všetkých, ktorí v Bielorusku aj za jeho hranicami bojujú za demokraciu.

Exilová líderka bieloruskej opozície sa obáva, že Lukašenko by mohol prinútiť bieloruskú armádu, aby sa pripojila k ruským silám v rámci vojny na Ukrajine. Agentúra AP pripomína, že Rusko už v priebehu invázie použilo územie Bieloruska na vyslanie svojich vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Lukašenko v pondelok oznámil nasadenie spoločnej bojovej skupiny s Ruskom na západné hranice Bieloruska. Ako dôvod tohto kroku označil vyostrenie napätia.

Cichanovská teraz povedala, že situácia v jej vlasti sa stala "dramatickou", pričom Bielorusko sa úplne podriadilo želaniam ruského prezidenta Vladimira Putina. Šéf Kremľa sa podľa nej spolu s Lukašenkom snažia "zvyšovať a legitimizovať neustále rozmiestňovanie ruských vojakov na bieloruskom území".

"Je to okupácia," povedala Cichanovská. "Bielorusko sa musí oficiálne stiahnuť z účasti na ruskej vojne a ruskí vojaci musia z Bieloruska bezpodmienečne odísť," dodala.

Vo štvrtok ráno má vystúpiť s prejavom pred europoslancami z Výboru pre zahraničné veci (AFET). Očakáva sa, že bude hovoriť o aktuálnej politickej situácii v Bielorusku a jeho úlohe pri ruskej invázii na Ukrajinu, uvádza na svojej webstránke Európsky parlament.

Cichanovská žije v exile v Litve, kam sa uchýlila v auguste 2020 po sporných bieloruských prezidentských voľbách. Za ich víťaza sa vyhlásil Alexander Lukašenko. Bieloruská opozícia ani Západ ho však ako legitímne zvoleného prezidenta neuznávajú.

(tasr)

Minúta  |  

Česko odoprie vstup Rusom so schengenským vízom z akejkoľvek krajiny EÚ

Od 25. októbra budú mať do Českej republiky odoprený vstup občania Ruska, ktorým schengenské vízum na účely turizmu, športu či kultúry udelil akýkoľvek štát Európskej únie. Uviedol to v stredu český minister zahraničných vecí Jan Lipavský po rokovaní vlády, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Šéf českej diplomacie zdôraznil, že ide o krátkodobé turistické víza a pôjde o občanov Ruska, ktorí na územie Česka vstupujú na pražskom letisku.

"V situácii, keď sa ruský režim celkom bezškrupulózne hlási k tomu, že bombarduje civilné ciele, otvorene to priznávajú, ani sa nesnažia nejakým spôsobom vyhovárať na to, že by to hádam bol omyl, tak nad tým nemôžeme zatvárať oči a musíme hľadať také opatrenia, ktoré vyšlú jasný odkaz do Ruskej federácie," povedal Lipavský. Takéto opatrenie podľa slov ministra už zaviedli vo Fínsku, v Poľsku a pobaltských krajinách.

Lipavský ďalej informoval, že Česko sa pripravuje na pomoc pri povojnovej obnove Ukrajiny. Vláda na tento účel vyčlenila pol miliardy českých korún (viac ako 20 miliónov eur) ročne na roky 2023 až 2025. "Bez nejakých základných peňazí v českom rozpočte by sme neboli na Ukrajine platnými hráčmi," povedal Lipavský.

(tasr)

Minúta  |  

Ústavný súd SR posúdi ústavnosť protiinflačného balíčka

Ústavný súd (ÚS) SR posúdi ústavnosť tzv. protiinflačného balíčka, ktorý Národná rada (NR) SR opätovne schválila aj po vetovaní hlavou štátu. Prezidentka SR Zuzana Čaputová na ÚS napadla sporné časti protiinflačného balíčka z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) v rámci novely zákona o financovaní voľného času dieťaťa. Návrh prezidentky ÚS na stredajšom zasadnutí pléna prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.  

Prezidentka v podaní požiadala aj o pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení, pokiaľ ÚS nestihne vo veci rozhodnúť do 1. januára 2023. Okrem procesných výhrad, ako sú nedostatky v legislatívnom procese, uvádza aj hmotnoprávne výhrady.

Prezidentka deklaruje, že návrh podala nie preto, že je proti pomoci rodinám, ale preto, aby rodiny dostávali adresnú, včasnú a dostatočne účinnú pomoc. "Ktorú si môžeme dovoliť a o ktorej sa rozhodne legitímnym spôsobom so zapojením všetkých, ktorí ju budú musieť nakoniec vo svojich rozpočtoch zaplatiť," uviedla.

Prijatý balíček je podľa nej protiústavný z troch dôvodov. Argumentuje, že prijatý bol v skrátenom legislatívnom konaní, na ktoré zjavne nebol splnený žiadny zákonný dôvod. Obsahom zákona sa pritom porušili ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti. Zároveň upozornila, že zníženie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na polovicu v čase, keď namiesto rodiča prijíma tieto dávky osobitný príjemca, je v rozpore s Dohovorom o právach dieťaťa.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko nebude odoberať ruský plyn cez plynovod Nord Stream 2

Nemecko nebude odoberať ruský plyn cez plynovod Nord Stream 2. Uviedla to v stredu hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin ponúkol obnovenie dodávok cez potrubie, ktoré vedie po dne Baltského mora do Nemecka.

Podľa hovorkyne, ak by Rusko chcelo obnoviť dodávky plynu, môže tak urobiť cez plynovod Nord Stream 1. Putin v stredu vyhlásil, že je možné dodávať ruský plyn do Európy cez jednu zostávajúcu neporušenú časť plynovodu Nord Stream 2, ale je na Európskej únii (EÚ), aby sa rozhodla, či to chce.

Hovorkyňa vlády v Berlíne na otázku novinárov, či Nemecko vylúčilo príjem plynu cez Nord Stream 2, odpovedala: "Áno." A dodala, že cez paralelné potrubie Nord Stream 1 neprišiel žiadny plyn, pretože ho Rusko nedodalo. Na toto potrubie sa pritom nevzťahuje embargo.

Nemeckí predstavitelia označili zastavenie dodávok plynu cez Nord Stream 1 začiatkom septembra za "politický gambit" a pýtajú sa, prečo by dodávky cez Nord Stream 2 mali byť spoľahlivejšie. Ruský líder sa opakovane vysmial Západu, keď navrhol transport plynu cez Nord Stream 2, ktorý nezískal v Nemecku povolenie na prevádzku.

Na paralelných plynovodoch došlo nedávno k výbuchom, ktoré poškodili obe vetvy Nord Stream 1 a jednu z vetiev Nord Stream 2. Výbuchy spôsobili únik plynu a vyradili potrubia z prevádzky. Putin vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska.

"Sabotáž Nord Stream 1 a 2 je aktom medzinárodného terorizmu, ktorého cieľom je podkopať energetickú bezpečnosť celého kontinentu zablokovaním dodávok lacnej energie," povedal s tým, že USA chcú prinútiť Európu, aby prešla na dovoz ich drahšieho skvapalneného zemného plynu (LNG). "Tí, ktorí chcú prerušiť vzťahy medzi Ruskom a EÚ, stoja za sabotážou na Nord Stream," povedal.

Zemný plyn poháňa továrne, vykuruje domy a vyrába elektrickú energiu. Európe sa aj napriek zníženiu dodávok z Ruska podarilo na zimu naplniť zásobníky plynu na vyše 90 percent zabezpečením iných dodávok. Ceny zemného plynu oproti augustovým maximám výrazne klesli, no stále sú o 80 percent vyššie ako pred rokom.

"Nezávisle od možnej sabotáže na dvoch plynovodoch sme videli, že Rusko už nie je spoľahlivým dodávateľom energie, a že ani pred poškodením Nord Stream 1 ním už nepretekal žiadny plyn," povedala Hoffmannová novinárom v Berlíne.

"Pre nás teda nie je dôvod veriť, že by sa to zmenilo," dodala. Rusko zatiaľ stále čerpá plyn do Európy cez Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.