Spojené kráľovstvo dodá Ukrajine protilietadlové rakety, aby sa mohla brániť proti ruským útokom. Oznámilo to vo štvrtok britské ministerstvo obrany. Bude to prvýkrát, čo tento ostrovný štát dodá Ukrajine strely, ktoré sú schopné zostreliť rakety s plochou dráhou doletu.
"Rakety AMRAAM… budú dodané v nasledujúcich dňoch pre použitie so systémami vzdušnej obrany NASAMS, ktoré prisľúbili Spojené štáty… Rakety pomôžu s ochranou ukrajinskej kritickej národnej infraštruktúry," uviedol britský rezort obrany vo vyhlásení.
Spojené kráľovstvo okrem toho pošle Ukrajine aj drony, ktoré majú pomôcť ukrajinským spravodajským službám, a k 64 už doručeným pridá ďalších 18 delostreleckých zbraní. "Tieto zbrane pomôžu Ukrajine brániť jej oblohu pred útokmi a posilniť jej celkovú protiraketovú obranu spolu (so systémami) NASAMS," uviedol britský minister obrany Ben Wallace.
Londýn s týmto oznamom prišiel po tom, čo západní spojenci prisľúbili Ukrajine rýchle dodanie prostriedkov vzdušnej obrany na posilnenie ukrajinskej ochrany pred ruskými náletmi. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v utorok po sérii rozsiahlych ruských raketových útokov na ukrajinské mestá krajiny skupiny G7, aby pomohli Ukrajine vytvoriť "vzdušný štít".
Šéf NATO Jens Stoltenberg uviedol, že hlavnou prioritou Aliancie je poskytnúť Ukrajine viac zariadení vzdušnej obrany. Ministri obrany Severoatlantickej aliancie sa stretnú vo štvrtok v Bruseli, pripomína AFP.
Taliansky súd rozhodol, že niektoré obete zemetrasenia v meste L'Aquila v roku 2009 sú čiastočne zodpovedné za svoju smrť a odškodné pre ich pozostalých má byť preto znížené. V stredu o tom informovali miestne médiá a následne tlačová agentúra AFP. Tento verdikt vyvolal šok a pobúrenie.
Zemetrasenie s magnitúdou 6,3 zasiahlo mesto 6. apríla 2009 o 03.32 h. Domy v celom historickom centre mesta L'Aquila sa zrútili a zahynulo tam najmenej 309 ľudí.
Sudkyňa rozhodovala v civilnej žalobe o odškodnenie vo výške miliónov eur, ktoré žiadali príbuzní 24 ľudí, ktorí zahynuli v jednej z budov. Sudkyňa vyhlásila, že obete sa vrátili naspäť do postelí, napriek dvom skorším otrasom počas osudnej noci.
Pre toto "nerozvážne správanie" sú obete na "30 percent zodpovedné" za svoju smrť, uviedla sudkyňa citovaná denníkom Il Messaggero.
Sudkyňa doplnila, že ľudia mali po dvoch skorších otrasoch odísť z domov, a nie zostať vnútri – jeden otras sa podľa jej slov vyskytol o 23.00 h a ďalší o 01.00 h, potom o 03.32 h nasledovalo ničivé zemetrasenie, píše talianska tlačová agentúra ANSA.
Maria Grazia Piccininiová – advokátka a matka 25-ročnej študentky Ilarie Rambaldiovej, ktorá vtedy tiež zomrela – vyhlásila, že utorkový rozsudok je "absurdný" vzhľadom na to, že odborníci bagatelizovali obavy ľudí z možného smrtiaceho zemetrasenia.
"Moju dcéru upokojili, tak ako všetkých ostatných," povedala Piccininiová pre denník Corriere della Sera. Dodala, že proti rozsudku sa odvolajú.
Súd najprv odsúdil Sedem členov talianskej Komisie pre prevenciu veľkých rizík za ich odporúčania obyvateľstvu pred katastrofou, hoci neskôr všetkých okrem jedného zbavili obvinení.
Zemetrasenie premenilo elegantné stredoveké, renesančné a barokové námestia a budovy v meste L'Aquila na trosky. Vyžiadalo si aj 1 600 zranených a najmenej 80 000 ľudí zostalo bez domova.
Spoločnosť Google oznámila v stredu, že povolila, aby bola na jej on-line distribučnej službe Google Play opäť sprístupnená sociálna platforma bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa. Spoločnosť k tomuto kroku pristúpila po tom, ako bola uistená, že platforma bude spĺňať pravidlá spoločnosti týkajúce sa tlmenia škodlivého obsahu.
Aplikácia sociálnej platformy Truth Social, ktorú Trump založil po tom, ako na neho Twitter uvalil zákaz pre útok jeho priaznivcov na sídlo Kongresu vo Washingtone, bola odstránená z Google Play koncom augusta pre nedostatok nástrojov zameraných na tlmenie škodlivého obsahu vrátane výziev na násilie.
Aplikácia Truth Social však bola odvtedy aktualizovaná tak, aby spĺňala podmienky spoločnosti Google, a boli do nej zapracované nástroje na nahlasovanie a odstraňovanie škodlivého obsahu a blokovanie používateľov, ktorí budú tieto pravidlá porušovať.
"Aplikácie je možné distribuovať na Google Play, ak preukážu, že spĺňajú naše vývojárske smernice vrátane podmienky efektívne usmerňovať obsah, ktorý vytvárajú používatelia, a odstraňovať nežiaduce príspevky – napríklad tie podnecujúce násilie," uviedol hovorca Googlu pre AFP.
Spoločnosť Trump Media & Technology Group (TMTG), ktorá prevádzkuje Truth Social, aplikáciu čoskoro v obchode Google Play sprístupní, cituje Google agentúra Reuters.
Používatelia smartfónov s operačným systémom Android si do zariadení najčastejšie sťahujú aplikácie cez obchod Google Play. Aplikácia Truth Social je dostupná aj na oficiálnej webovej stránke sociálnej platformy a jej upravená verzia sa nachádza aj v službe App Store, ktorú využívajú používatelia zaradení spoločnosti Apple.
Ak by aplikácia nebola dostupná v obchodoch Google Play a App Store, väčšina používateľov smartfónov by sa k nej nevedela poľahky dostať. Sťahovanie aplikácií z iných zdrojov je totiž obtiažnejšie, píše Reuters.
20:40 Ruskú ponorku spozorovali koncom septembra pri pobreží Francúzska
Ruskú ponorku spozorovali koncom septembra na hladine pri pobreží francúzskeho regiónu Bretónsko a francúzske námorné sily ju eskortovali mimo tejto oblasti. V príspevku na Twitteri to oznámilo francúzske námorníctvo, uviedla tlačová agentúra Reuters. Pohyb ponorky monitorovali aj britské a španielske vojnové lode, dodali Francúzi. Spravodajská televízia BFMTV informovala, že prípad sa stal 29. septembra.
20:20 V Baltskom mori už nie sú viditeľné úniky z plynovodov Nord Stream
Švédska pobrežná stráž v piatok uviedla, že nie sú viditeľné žiadne úniky z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori. "Lietadlá pobrežnej stráže počas posledných letov nad Baltským morom nevideli žiadne vírenie na hladine mora," napísala pobrežná stráž vo vyhlásení. Lety sa uskutočnili vo štvrtok a v piatok.
Na potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori zaznamenali koncom septembra štyri úniky plynu, ktorým predchádzali dva výbuchy. Ich príčina nie je známa, no členské krajiny EÚ poukazujú na sabotáž. Poškodenie plynovodov znamenalo aj výrazný únik metánu do ovzdušia.
19:00 Americkí vojaci ostanú v Litve najmenej do roku 2026
V piatok to oznámil litovský minister obrany Arvydas Anušauskas po stretnutí so svojím americkým partnerom Lloydom Austinom v Bukurešti. "Rozhodnutie predĺžiť prítomnosť rotujúceho práporu v Litve ukazuje, že USA berú bezpečnosť Pobaltia vážne... Posielame tým správu aj Rusku. Američania sú tu a nikam neodchádzajú," povedal Anušauskas.
Americká armáda nasadila v Litve v roku 2019 kontingent 500 vojakov na základe rotácie vojsk. Ďalší americkí vojaci posilnili Litvu krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu a rotácia práporu bola predĺžená.
18:00 Netlačte Rusko do kúta, radí Lukašenko Európe
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok upozornil Ukrajinu a Západ, aby netlačili Rusko do kúta, pretože Moskva má jadrové zbrane. "Najdôležitejšie je, nezahnať partnera v dialógu a dokonca ani súpera do kúta. Takže nesmiete prekročiť tie medze – tie červené čiary, ako hovoria Rusi. Nemôžete ich prekročiť," povedal Lukašenko. Dodal, že jadrové zbrane sú rovnako ako iné zbrane vyrobené pre nejaký účel.
"Rusko jasne načrtlo svoj postoj: Bože chráň, že dôjde k útoku na územie Ruskej federácie; v takom prípade môže Rusko v prípade potreby použiť všetky druhy zbraní," upozornil bieloruský prezident.
17:00 Putin pohrozil zrušením dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov
Dohoda o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov môže byť pre výbuch na Kerčskom moste zrušená, uviedol v piatok ruský prezident Vladimir Putin. Ruská tajná služba má podľa Putina informácie, že výbušniny použité na Kerčskom moste, ktorý spája ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, boli dovezené cez prístav v Odese.
"Ak sa ukáže, že na to slúžil humanitárny koridor pre zásielky obilia, tak ho uzavrieme," povedal ruský prezident. Zároveň poznamenal, že zatiaľ o tom neexistujú žiadne dôkazy.
16:03 Rusko ďalšie masívne útoky na Ukrajinu zatiaľ neplánuje, tvrdí ruský prezident
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že Rusko neplánuje ďalšie "masívne" útoky na Ukrajinu a jeho cieľom nie je zničiť Ukrajinu. Moskva podľa neho robí v "špeciálnej vojenskej operácii" všetko správne. Správu publikovala agentúra AFP.
"Teraz nie sú potrebné masívne útoky. Sú aj iné úlohy. Zatiaľ... Nedávame si za úlohu zničiť Ukrajinu," povedal šéf Kremľa na summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane. To, čo sa momentálne deje nie je príjemné, uviedol Putin. Ak by vo februári nespustil útok na Ukrajinu, situácia by podľa neho bola rovnaká, no "podmienky pre Rusko by boli horšie". "Takže robíme všetko správne," dodal.
15:36 Putin: Nevidím potrebu rokovať s Bidenom; mobilizáciu dokončíme do 2 týždňov
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že nevidí potrebu rokovať s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Povedal to po samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane. Informuje o tom agentúra AFP. "Mali by sme sa ho opýtať, či je pripravený viesť so mnou takéto rozhovory alebo nie. Aby som bol úprimný, ja nevidím potrebu," odpovedal Putin na otázku o možnom stretnutí s Bidenom na summite G20 v Indonézii v novembri.
Ruský prezident tiež uviedol, že čiastočná mobilizácia záložníkov v Rusku bude dokončená v priebehu dvoch týždňov. Jej doterajší priebeh vyvolal paniku a masový odchod mužov z krajiny. "Nič navyše sa neplánuje. Z ministerstva obrany neprišli žiadne návrhy a v dohľadnej dobe nevidím žiadnu dodatočnú potrebu. Dodnes sa zmobilizovalo 222.-tisíc ľudí z 300-tisíc. Približne do dvoch týždňov budú všetky mobilizačné aktivity ukončené," povedal. Putin pripustil, že spojenci Moskvy sa "obávajú" eskalácie konfliktu na Ukrajine, no tvrdí, že to neovplyvňuje ich vzájomné vzťahy. "Samozrejme (naši) partneri sa zaujímajú a obávajú o budúcnosť rusko-ukrajinských vzťahov... To však nijako neovplyvňuje charakter, kvalitu a hĺbku vzťahov Ruska s týmito krajinami," dodal.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
V prípade Nemecka povedal, že Berlín robí chybu, keď v ukrajinskom konflikte stojí na strane Severoatlantickej aliancie (NATO), uviedla televízia CNN. "Nemecko sa rozhodlo, že záväzky plynúce z niektorých medzinárodných dohôd, vrátane NATO, majú prednosť pred domácimi záujmami. Som presvedčený, že je to chyba a ich (nemecká) ekonomika a občania trpia. Inak by plynovody Nord Stream neodpisovali," povedal Putin. "Jedna vetva plynovodu Nord Stream 2 je vo funkčnom stave. Rozhodnutie spustiť ju nepadlo a je nepravdepodobné, že padne, ale to nie je naša vec," dodal.
14:05 Erdogan a Putin chcú postaviť v Turecku medzinárodný plynárenský uzol
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podporil myšlienku Kremľa vytvoriť v Turecku medzinárodný plynárenský uzol. Chce tiež, aby jeho vláda urýchlene predstavila plány na jeho vystavanie. V piatok o tom informovali turecké médiá. Správu publikovali agentúry AP a AFP. "Bude to medzinárodné distribučné centrum," povedal Erdogan novinárom na palube lietadla cestou z Kazachstanu, kde sa na summite stretol so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Dodal, že v tejto otázke "nebude čakať" a uviedol, že uzol sa bude pravdepodobne nachádzať v tureckom regióne Trácia pri hraniciach s Bulharskom.
Putin navrhol, aby bol zemný plyn do južnej Európy distribuovaný cez Turecko. Urobil tak v reakcii na takmer totálne prerušenie dodávok ruského plynu cez poškodené plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori. Tento nápad znepokojil viacerých európskych predstaviteľov vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý ho označil za "nezmyselný". Agentúra AFP pripomína, že Rusko Turecko zásobuje plynom cez potrubie TurkStream v Čiernom mori.
13:21 OSN: Znásilňovanie je súčasťou ruskej stratégie na Ukrajine
Znásilňovanie a sexuálne útoky pripisované ruským vojakom na Ukrajine sú súčasťou ruskej "vojenskej stratégie" a "úmyselnej taktiky", ktorej cieľom je dehumanizovať obete, uviedla osobitná vyslankyňa Organizácie Spojených národov pre sexuálne násilie Pramila Pattenová. "Všetko tomu nasvedčuje," odpovedala Pattenová v rozhovore pre AFP na otázku, či je znásilňovanie používané vo vojne na Ukrajine ako zbraň.
"Keď sú ženy celé dni zadržiavané a znásilňované, keď začnete znásilňovať malých chlapcov a mužov, keď vidíte mrzačenie pohlavných orgánov, keď počúvate svedectvá žien o tom, že ruskí vojaci sú vybavení viagrou, tak je to jasná vojenská stratégia," spresnila. "A keď svedkovia hovoria o tom, aké slová zazneli v priebehu znásilňovania, tak je to jasná úmyselná taktika na dehumanizovanie obetí," dodala osobitná vyslankyňa OSN.
13:08 Rusko potrebuje povolenie, aby jeho lode mohli skúmať Nord Stream
Rusko potrebuje povolenie pre svoje plavidlá na vyšetrovanie výbuchov, ktoré poškodili plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori. Vyhlásil to v piatok podpredseda ruskej vlády a minister energetiky Alexander Novak, informuje Reuters. Novak nešpecifikoval, kto by mal udeliť povolenie Moskve, ale Nord Stream AG, prevádzkovateľ staršieho plynovodu Nord Stream 1, minulý týždeň uviedol, že vlastník prieskumnej lode, ktorú si prenajal, nemal od nórskeho ministerstva zahraničných vecí zelenú na to, aby vyplával a začal vyhodnocovanie trhlín na potrubí. "Celá otázka je o prístupe pre naše plavidlá, ktoré by mali mať práva prechodu (do oblasti incidentov)," povedal Novak novinárom, keď komentoval snahy Moskvy vyšetriť škody na potrubí.
Na paralelných plynovodoch došlo nedávno k výbuchom, ktoré poškodili obe vetvy Nord Stream 1 a jednu z vetiev Nord Stream 2. Výbuchy spôsobili únik technického plynu a vyradili potrubia z prevádzky. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska. Plynovod Nord Stream 2 pritom nikdy nezískal povolenie na prevádzku v Európe a Rusko začiatkom septembra úplne zastavilo dodávky cez Nord Stream 1.
13:02 Ukrajina: Zelenskyj na Deň obrancov prisľúbil víťazstvo vo vojne s Ruskom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil v piatok - pri príležitosti ukrajinského štátneho sviatku Dňa obrancov - víťazstvo svojej krajiny vo vojne s Ruskom, uviedla agentúra AFP. "V deň 14. októbra vyjadrujeme svoju vďačnosť... každému, kto v minulosti bojoval za Ukrajinu. A tiež každému, kto za ňu bojuje teraz. Každému, kto vtedy zvíťazil. A každému, kto definitívne zvíťazí teraz," povedal Zelenskyj vo videoposolstve pri príležitosti sviatku.
Ukrajinský prezident následne položil v Kyjeve veniec vo farbách ukrajinskej vlajky pred pamätníkom pre vojakov padlých od roku 2014, keď na východe krajiny vypukli boje s proruskými separatistami. Ukrajinci opakovane zdôrazňujú, že vojna na Ukrajine sa nezačala masívnou Ruskou inváziou vo februári tohto roku, ale že trvá už od roku 2014, keď Moskva anektovala ukrajinský polostrov Krym a podnietila aktivity separatistov v Donbase. Zelenskyj pri príležitosti piatkového sviatku zároveň vyhlásil, že víťazstvo nad Ruskom bude "víťazstvom pre všetkých našich ľudí". "Svet stojí pri nás. Viac, než kedykoľvek v našich dejinách," dodal v súvislosti s bezprecedentnou podporou západných krajín pre obranu Ukrajiny voči ruskej agresii.
Svojim jednotkám blahoželal v piatok aj hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj a poďakoval im za ich vojenskú službu. "Zastavili sme nápor nepriateľa a vyvrátili mýtus o neporaziteľnosti ruskej armády," uviedol vo videoposolstve.
10:28 Ruské jednotky ďalej pomaly postupujú na mesto Bachmut, uvádzajú Briti
Ruské jednotky dosiahli istý pokrok pri svojom útoku na mesto Bachmut na východe Ukrajiny, vyplýva z najnovších zistení britských tajných služieb, ktoré v piatok zverejnilo britské ministerstvo obrany. Správu publikovala DPA. Rusko podľa britských spravodajských služieb pokračuje vo svojej ofenzíve v Donbase a dosahuje pomalé pokroky. Jednotky separatistov zjavne postúpili do obcí Opytne a Ivanhrad južne od Bachmutu, pričom na bojoch sa podieľali aj žoldnieri z ruskej súkromnej polovojenskej organizácie Vagnerova skupina.
Na postupe ruských vojsk v oblasti Bachmutu majú podľa Londýna zásluhu práve jednotky vedené vagnerovcami. Rusi však od začiatku júla dobyli v Donbase maximálne len niekoľko obcí. Ak sa však Moskve podarí obsadiť Bachmut, použije ho ako základňu pre ďalší postup smerom na strategicky významné priemyselné mestá Kramatorsk a Sloviansk. Úplné obsadenie územia Doneckej a Luhanskej oblasti v Donbase je dlhodobo považované za najdôležitejší Putinov vojnový cieľ, pripomína DPA.
08:51 V Belgorodskej oblasti pre údajné ostreľovanie prerušili vlakovú dopravu
Vlakovú dopravu prerušili v piatok v skorých ranných hodinách pri meste Novij Oskol v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. V blízkosti železničnej trate totiž dopadli zvyšky zostrelenej rakety, uviedol belgorodský gubernátor Viačeslav Gladkov. Na platforme Telegram tvrdil, že ruská protivzdušná obrana zostrelila viacero rakiet neďaleko mesta Novij Oskol, ktoré má 18-tisíc obyvateľov a leží zhruba 90 kilometrov severne od hraníc s Ukrajinou.
Reuters pripomína, že gubernátorove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a Kyjev sa k nim nevyjadril. Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania cieľov v ruskom pohraničí, ako sú napríklad sklady paliva. Ukrajina obvinenia z takýchto útokov popiera.
07:45 Káčer pre Die Presse: Vojna na Ukrajine ovplyvňuje všetky európske krajiny
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer neočakáva, že sa konflikt na Ukrajine ďalej rozšíri. Upozornil však, že vojna už aj v súčasnosti ovplyvňuje všetky európske krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA, ktorá zverejnila Káčerov rozhovor pre denník Die Presse.
Káčer v rozhovore pre tento denník uviedol, že sa konvenčným ruským silám nedarí dosahovať pôvodné vojenské ciele a prichádzajú už aj o predtým dobyté územia. Minister však možné stupňovanie konfliktu úplne nevylúčil, píše APA. Mohlo by sa podľa jeho slov stať, že krajiny ako Slovensko by pre svoju rozsiahlu vojenskú pomoc poskytovanú Ukrajine mohli byť bezprostredne vtiahnuté do konfliktu.
06:02 Zelenskyj žiada vytvorenie mechanizmu na potrestanie Rusov zodpovedných za vojnu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok upozornil na potrebu potrestať všetkých ruských "vrahov a mučiteľov" a žiadal pre Ukrajinu ďalšie systémy protivzdušnej obrany.
Zelenskyj sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril k účastníkom zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) v Štrasburgu. Potrestanie previnilcov je podľa jeho slov potrebné na zabezpečenie trvácneho mieru v Európe.
"Musíme pokračovať v našom dialógu s cieľom vyvodiť voči Rusku ako agresorovi - a voči každému z ruských vrahov a mučiteľov - zodpovednosť za všetky zločiny v tejto vojne, za každý prejav hrôzy," povedal.
Európa podľa jeho slov môže byť na čele úsilia nahradiť škody spôsobené vojnou. "Musíme vytvoriť primeraný kompenzačný mechanizmus - a my navrhujeme spôsob, akým ho vytvoriť," povedal. Ukrajina podľa Zelenského slov už pripravila príslušný projekt. "Vyzývam vás, aby ste ho podporili - v Európe i na úrovni Valného zhromaždenia OSN," dodal ukrajinský prezident.
03:24 V Belgorodskej oblasti vybuchol muničný sklad, tvrdí gubernátor
Po ukrajinskom ostreľovaní vybuchol muničný sklad v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. Vo štvrtok to uviedol miestny gubernátor Viačeslav Gladkov.
"V obci v Belgorodskej oblasti vybuchol muničný sklad po ostreľovaní ukrajinskými ozbrojenými silami," napísal Gladkov na sociálnej sieti Telegram. Podľa prvotných informácii pri výbuchu nebol nikto zranený a tamojších obyvateľov presúvajú do bezpečia.
Gladkov ešte predtým uviedol, že ukrajinská armáda ostreľovala bytovky v meste Belgorod. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak odmietol tvrdenia, že za týmito útokmi stojí Ukrajina. Rusko sa podľa neho snažilo ostreľovať ukrajinský Charkov, "ale niečo sa pokazilo".
Dve ruské obce v neďalekej Kurskej oblasti ostali vo štvrtok bez elektriny pre ukrajinské ostreľovanie, ktoré poškodilo elektráreň, napísal na Telegrame kurský gubernátor Roman Starovojt.
Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania lokalít v ruskom pohraničí, Ukrajina obvinenie z takýchto útokov popiera a tvrdí, že Rusko ich využíva na propagandistické ciele.
ŠTVRTOK
21:39 Putinovu podporovateľku hnevá, že nevycvičených mužov "hádžu rovno na bojisko"
Ruská novinárka Anastasija Kaševarovová v najnovšom príspevku na sociálnej sieti Telegram znova vyjadrila hnev nad správami, že telá nedávno mobilizovaných mužov sa už vracajú v rakvách. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.
Kaševarovová, ktorá pravidelne v príspevkoch podporuje prezidenta Vladimira Putina, na Telegrame odsúdila ruských veliteľov za to, že vo vlasti mobilizujú "nevycvičených" mužov. "Čeľabinsk, Jekaterinburg, Moskva – zinkové rakvy už prichádzajú. Povedali ste nám, že ich budú cvičiť, že nebudú do týždňa posielaní na frontovú líniu. Zasa ste klamali?" uviedla.
Dodala, že miestni velitelia nepočúvajú príkazy zhora, svojich nadriadených, a mobilizovaných mužov jednoducho "hádžu rovno na bojisko". Poďakovala sa "pravým dôstojníkom", ktorí podľa nej robia všetko pre to, aby týchto chlapcov pripravili".
20:44 Situácia ohľadom Záporožskej atómovej elektrárne sa nezlepšila, uviedol Grossi
Situácia ohľadom Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) je naďalej "znepokojujúca". Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry AP.
Situácia sa nijako nezlepšila, uviedol šéf MMAE, ktorý v uplynulých dňoch absolvoval v Petrohrade stretnutie s ruskými predstaviteľmi vrátane šéfa Kremľa Vladimira Putina. MAAE neustále presadzuje vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo ZAES, čo znamená: "žiadny útok na elektráreň a elektráreň nesmie byť použitá ako nástroj na útok", vysvetlil Grossi.
Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe. Začiatkom marca ju obsadili ruské vojská, no stále ju prevádzkujú ukrajinskí zamestnanci. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.
Šéf MAAE verí, že Rusku záleží na bezpečnosti elektrárne, pretože spolupracuje s MAAE. Napriek tomu však podľa vlastných slov nedostal žiadne náznaky, že ruský prezident je pripravený diskutovať s MAAE o definitívnych "parametroch", ktoré umožnia nájsť bezpečné riešenie pre ZAES uprostred vojny.
20:17 Kremeľ tvrdí, že svoje ciele na Ukrajine môže dosiahnuť aj rozhovormi
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok povedal, že ciele ruskej "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine sa nezmenili, ale je možné ich dosiahnuť aj rokovaniami. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry Reuters.
Vyjadrenia v ruskom denníku Izvestija sú najnovšími zo série vyhlásení, v ktorých Moskva zdôrazňuje, že je otvorená rozhovorom. Ide o zmenu tónu po mnohých ponižujúcich porážkach ruských síl vo vojne na Ukrajine. Tá trvá takmer osem mesiacov.
"Príkaz sa nezmenil, špeciálna vojenská operácia pokračuje, aby sme dosiahli svoje ciele," povedal Peskov. "Znova však opakujeme, že sme otvorení rokovaniam, ktorými tiež môžeme svoje ciele dosiahnuť," uviedol. Nevidí však žiadnu šancu na rozhovory so Západom v blízkej budúcnosti.
"Na dialóg treba dve strany. Keďže Západ má teraz veľmi, veľmi nepriateľský postoj voči nám, je nepravdepodobné, že v blízkej budúcnosti bude nejaká nádej," povedal Peskov pre kazašský televízny kanál Chabar 24, na ktorý sa odvolala aj ruská tlačová agentúra TASS.
"Napriek tomu Turecko, ako aj viacero ďalších krajín sa stále snažia sprostredkovať (rokovania)," doplnil hovorca Kremľa. Hoci Rusko aj predtým tvrdilo, že je ochotné rokovať, opakované zmienky o takejto možnosti tento týždeň sú až zarážajúce, píše Reuters.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyhlásil, že Moskva je otvorená rozhovorom so Západom, ale Spojené štáty toto vyhlásenie odmietli ako "pózu". Lavrov sa vrátil k tejto téme aj vo štvrtok, keď pre Izvestija povedal: "Nebudeme nikoho naháňať. Ak prídu seriózne návrhy, sme pripravení ich posúdiť." A dodal: "Dostali sme určitý signál, sme pripravení ho posúdiť."
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vylúčil rozhovory s prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo Rusko oficiálne vyhlásilo štyri ukrajinské oblasti za anektované a zasypalo tento týždeň ukrajinské mestá raketami.
19:58 NATO dodá Ukrajine protivzdušnú obranu proti nepriateľským dronom, informoval Stoltenberg
Severoatlantická aliancia je pripravená dodať Ukrajine systémy protivzdušnej obrany, ktoré dokážu rušiť nepriateľské drony. Uviedol vo štvrtok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg po stretnutí ministrov obrany členských krajín Aliancie v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
V stredu večer sa k ministrom obrany 30-člennej Aliancie pripojil ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov a podrobne informoval o situácii na bojiskách, kde Ukrajina zatláča ruské sily.
"Spojenci NATO dodávajú Ukrajine pokročilé systémy vrátane delostrelectva, protivzdušnej obrany a obrnených vozidiel. Vítam dnešné oznámenie Španielska, že poskytne štyri odpaľovacie zariadenia HAWK na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Toto je navrch k tomu, čo ostatní spojenci poskytli za posledných pár dní," opísal situáciu šéf NATO.
Spojenci Ukrajincom poskytujú aj palivo, zimné oblečenie a zdravotnícky materiál ako súčasť balíka komplexnej pomoci NATO. "V rámci tohto balíka NATO čoskoro dodá na Ukrajinu protidronové systémy. So stovkami rušičiek bezpilotných lietadiel, ktoré pomôžu znefunkčniť drony ruskej a iránskej výroby. A chrániť ukrajinský ľud a kritickú infraštruktúru," vysvetlil.
Táto forma pomoci je reakciu na žiadosť Ukrajiny, aby jej poskytli viac systémov protivzdušnej obrany a munície. Rusko totiž zintenzívnilo používanie "kamikadze dronov“ na brutálne útoky proti civilným cieľom.
"Z dlhodobého hľadiska tiež pomôžeme Ukrajine pri prechode vojenského vybavenia zo sovietskej éry na moderné vybavenie NATO," dodal Stoltenberg. Nezabudol upozorniť, že "NATO nie je stranou vojnového konfliktu, ale bude pokračovať v podpore Ukrajiny, kým to bude potrebné".
19:06 Borrell: Ak Putin použije na Ukrajine jadrové zbrane, ruská armáda bude zničená
Ruská armáda bude zničená vojenskou reakciu Západu v prípade, ak ruský prezident Vladimir Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, informuje agentúra AFP.
"Putin hovorí, že neblafuje. Nemôže si dovoliť blafovať a musí byť jasné, že ľudia podporujúci Ukrajinu, členské štáty Európskej únie, Spojené štáty a NATO tiež neblafujú," povedal Borrell vo štvrtok v Bruseli. Dodal, že akýkoľvek jadrový útok proti Ukrajine podnieti odpoveď, nie jadrovú, no takú silnú, že ruská armáda bude zničená.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) uviedol, že základným účelom jadrového odstrašovania NATO je zachovať mier a zabrániť nátlaku voči spojencom Aliancie, píše Reuters. Dodal, že okolnosti, za ktorých NATO možno bude musieť použiť jadrové zbrane, sú "extrémne vzdialené".
17:19 Moskvou dosadený šéf Chersonskej oblasti žiada Rusko o pomoc pri evakuácii ľudí
Šéf ruskej okupačnej správy v ukrajinskej Chersonskej oblasti Vladimir Saldo požiadal vo štvrtok Rusko o pomoc pri evakuácii civilistov. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
"Navrhli sme všetkým ľuďom z Chersonskej oblasti, nech odídu do iných oblastí, ak chcú, aby sa tak ochránili pred zásahom rakiet," uviedol Saldo na platforme Telegram. "Obraciam sa na vedenie tejto krajiny (Rusko), žiadam vás, aby ste pomohli s organizáciou tejto práce… My, ľudia z Chersonskej oblasti, vieme, že Rusko neopúšťa svojich vlastných," dodal.
Oblasť čelí čoraz väčšiemu počtu raketových útokov, ktoré spôsobujú "vážne škody", uviedol Saldo. Ľudia z Chersonskej oblasti sa evakuujú na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, alebo aj do oblastí ležiacich na juhu Ruska.
Kyjev v stredu informoval, že pri protiofenzíve v Chersonskej oblasti znovu získal päť obcí a v minulom týždni sa mu podarilo ovládnuť viac ako 400 štvorcových kilometrov okupovaného územia. Chersonská oblasť je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí (spoločne s Doneckou, Luhanskou a Záporožskou), ktoré Moskva nezákonne anektovala. Samotný Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré Rusko dobylo v rámci invázie na Ukrajinu, pripomína AFP.
16:49 Predaj iránskych dronov Rusku by bol porušením rezolúcie OSN, vyhlásilo Francúzsko
Francúzsko považuje akýkoľvek predaj iránskych bezpilotných lietadiel Rusku za porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady (BR) OSN z roku 2015. Vyplýva to zo štvrtkového vyhlásenia francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.
Francúzska diplomacia zároveň s partnermi v EÚ koordinuje, ako na danú situáciu reagovať. Rezolúcia BR OSN z roku 2015 nadväzovala na iránsku jadrovú dohodu.
Tri drony ovládané ruskou armádou vo štvrtok ráno zaútočili na zariadenia kritickej infraštruktúry v obci Makariv v Kyjevskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že išlo o samovražedné drony iránskej výroby.
Ukrajina v posledných týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán však popiera, že by tieto drony dodával Rusku.
16:30 Rusko si pre Nord Stream predvolalo diplomatov Nemecka, Dánska a Švédska
Rusko si predvolalo nemeckých, švédskych a dánskych diplomatov, aby vyjadrilo nespokojnosť s vynechaním ruských úradov a spoločnosti Gazprom z vyšetrovania únikov na potrubiach plynovodu Nord Stream. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry Reuters.
"Rusko zjavne neuzná pseudovýsledky takéhoto vyšetrovania, pokiaľ nebudú zapojení ruskí experti," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Švédske ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že vo štvrtok nedostalo žiadne predvolanie. Dánske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že prostredníctvom "diplomatických kanálov" bolo oboznámené so želaním Ruska zúčastniť sa na vyšetrovaní.
Na potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori zaznamenali koncom septembra štyri úniky plynu, ktorým predchádzali dva výbuchy. Ich príčina nie je známa, členské krajiny EÚ však poukazujú na sabotáž, pripomína Reuters.
Švédsko začiatkom októbra oblasť okolo únikov uzavrelo pre potreby vyšetrovania a neskôr odmietlo s Ruskom zdieľať jeho výsledky. Rusko minulú stredu (5. októbra) požiadalo, aby sa na vyšetrovaní podieľalo.
16:05 Szijjártó v Moskve: Maďarsko sa nevzdáva nádeje na mier
Západ a Rusko by mali spolu hovoriť, nemali by nechať zaniknúť komunikačné kanály, pretože tým sa vzdajú v súčasnej zúfalej situácii aj nádeje na mier. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok v Moskve šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Minister v rámci panelovej diskusie na Týždni ruskej energie povedal, že na tomto podujatí sa zúčastňuje ako jediný minister zahraničných vecí členského štátu Európskej únie a NATO, čo je teraz považované za mimoriadnu udalosť. Zdôraznil však, že Maďarsko sa nevzdáva nádeje a modlí sa za čo najrýchlejší mier vo svojom susedstve.
"Situácia je hrozná, ľudia umierajú a trpia, ceny prudko rastú, inflácia dosiahla rekordné úrovne, čelíme prvej všeobecnej globálnej kríze dodávok energie,“ zdôraznil a dodal, že jediným riešením tejto situácie je mier.
Szijjártó podčiarkol, že Maďarsko od začiatku odsudzuje vojnu a požaduje prímerie a mierové rokovania.
15:43 Estónsko schválilo novú zásielku vojenskej pomoci pre Ukrajinu
Estónsko schválilo vo štvrtok novú zásielku vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Obsahovať bude zimnú výstroj pre vojakov, muníciu a ďalšie vybavenie. Oznámila to estónska premiérka Kaja Kallasová.
"Posielame zimnú výstroj, vybavenie a muníciu Ukrajine. Doručíme ich rýchlo," napísala Kallasová na Twitteri. Vo svojom príspevku zároveň apelovala aj na svetových lídrov.
"Urýchlime všetci svoju pomoc, aby mohli Ukrajinci oslobodiť svoje územia. Toto je cesta k mieru," dodala.
15:27 Cichanovská pred poslancami EP: V stávke je samotná existencia Bieloruska
Bielorusko sa musí obávať o svoju existenciu. Uviedla to vo štvrtok doobeda líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) z výboru pre zahraničné veci.
Cichanovská počas prejavu upozornila, že v stávke je samotná existencia Bieloruska. "Lukašenko, s podporou Vladimira Putina, aj naďalej predáva našu suverenitu, ničí našu identitu, ničí občiansku spoločnosť a vymazáva akékoľvek spojenie s Európou," uviedla v stanovisku, ktorý zverejnila aj na Twitteri.
Zároveň požiadala EP, aby s bieloruskou opozíciou spolupracoval na budovaní demokratického a slobodného Bieloruska.
15:13 Austin: Američania budú brániť každý centimeter územia NATO
Spojené štáty budú brániť "každý centimeter" územia Severotlantickej aliancie. Vo štvrtok v Bruseli to uviedol americký minister obrany Lloyd Austin, v rámci dvojdňového pracovného zasadnutia ministrov obrany 30-člennej Aliancie.
Ich súčasťou sú aj rokovania za zatvorenými dverami v rámci skupiny pre jadrové plánovanie, upozornila agentúra Reuters. Krátko pred týmito rokovaniami Austin opätovne potvrdil záväzok Washingtonu o kolektívnej obrane, keď sa ruský prezident Vladimir Putin opakovane vyhráža použitím jadrových zbraní.
"Zaviazali sme sa brániť každý centimeter územia NATO – keď a ak na to príde," povedal Austin. Podľa webovej stránky NATO sa jadrová politika spojencov "neustále prehodnocuje, modifikuje a prispôsobuje novému vývoju".
14:32 Erdogan chce s Rusmi postaviť v Turecku ďalšiu jadrovú elektráreň
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vo štvrtok v Astane navrhol, že v spolupráci s Ruskom by mohli v Turecku vybudovať už druhú jadrovú elektráreň. Jednu v súčasnosti stavajú, jej otvorenie sa očakáva na budúci rok.
Turecko sa odmieta pripojiť k sankciám západných krajín voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu a namiesto toho s ním v uplynulých mesiacoch podpísalo viacero dohôd, ktoré viedli z nárastu tureckého exportu do Ruska o viac než 100 percent, upozorňuje britský denník The Guardian.
13:30 Paríž nebude reagovať jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine.
V stredajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu France 2 Macron podrobne hovoril o vojne na Ukrajine: vrátil sa najmä k riziku eskalácie konfliktu a najmä k výrokom ruského prezidenta Vladimira Putina o jadrových zbraniach.
Macron odmietol priamo komentovať Putinove výroky, ale pripomenul, že aj Francúzsko má jadrové zbrane, pričom však zároveň zdôraznil, že verí v "odstrašenie".
13:29 Dodávky zbraní Západu na Ukrajinu sa nevyčerpajú skôr než ruské zásoby, tvrdí Wallace
Podľa britského ministra obrany Bena Wallacea nehrozí, že by sa dodávky zbraní Západu na Ukrajinu vyčerpali skôr než ruské zásoby zbraní. Wallace sa takto vyjadril v rozhovore pre stanicu Sky News, z ktorého cituje denník Guardian. Podľa ministra neexistuje pre Západ "takéto riziko", pretože veľká časť z komponentov z dodávateľských reťazcov pre výrobu západných zbraní nepochádza z Ruska, ale z celého sveta, vrátane Európy, a dokonca aj Ukrajiny.
"Máme schopnosť zrenovovať alebo dokonca aj vytvoriť nový dodávateľský reťazec, čo aj práve robíme," povedal Wallace, ktorý v tomto kontexte akcentoval kľúčový význam spolupráce Británie so zahraničnými spojencami a partnermi.
13:10 Putin zvažuje vybudovanie plynovodného uzla v Turecku
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretol s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdogananom. Stretnutie prebieha na okraj regionálneho summitu v kažašskej Astane. Podľa agentúry AFP Putin povedal Erdoganovi, že Moskva zváži vybudovanie plynovodného uzla v Turecku.
"Turecko sa v súčasnosti ukazuje ako najspoľahlivejšia trasa pre dodávky (plynu), a to aj do Európy," vysvetlil Putin. Erdogan obhajoval rozvíjajúce sa obchodné vzťahy Turecka s Ruskom v čase, keď západné štáty proti Moskve zaviedli sériu sankcií za jej vojenskú agresiu voči Ukrajine.
"Kroky Turecka a Ruska možno niektoré kruhy rozrušia, menej rozvinuté krajiny sa im však potešia," povedal Erdogan, ktorý pred niekoľkými mesiacmi spolu s OSN sprostredkoval dohodu o umožnení námorného vývozu obilia z Ukrajiny.
13:00 Separatisti tvrdia, že dobyli dve dediny pri Bachmute
Ruskom podporované sily separatistov tvrdia, že dobyli dve dediny ležiace južne od priemyselného mesta Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. V prípade potvrdenia tejto informácie by podľa AFP išlo o malý úspech ruských síl v období prebiehajúcich protiofenzív ukrajinskej armády na severovýchode a juhu krajiny.
"Skupina vojakov DĽR a LĽR (proruských separatistických 'republík' v Donbase) s palebnou podporou ruských ozbrojených síl oslobodila Opytine a Ivangrad," uviedli predstavitelia separatistov na sociálnej sieti Telegram.
Kyjev zatiaľ dobytie uvedených obcí separatistami nepotvrdil. Ukrajinská armáda vo svojej zvodke zo štvrtka rána uviedla, že v Doneckej oblasti odrazila ruské útoky pri dedinách Bachmutske, Ozarijanivka, Ivangrad a Marijivka, a tiež pri Bachmute.
Podľa správ britských tajných služieb sa ruské, respektíve proruské jednotky pomaly približujú k strategicky dôležitému mestu Bachmut, o ktoré už celé týždne zvádzajú tvrdé boje s ukrajinskou armádou. Bachmut mal pred vojnou okolo 70-tisíc obyvateľov a leží na trase vedúcej do miest Sloviansk a Kramatorsk v priemyselnej oblasti Donbasu, ktoré ovládajú Ukrajinci.
12:40 Zelenskyj: Ukrajina má len desať percent prostriedkov protivzdušnej obrany
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina má momentálne len približne desať percent prostriedkov, ktoré by potrebovala na ochranu svojho vzdušného priestoru pred útokmi Ruska. Zelenskyj to povedal vo štvrtok pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy (PZ RE) v rámci série otázok a odpovedí, ktorú absolvoval prostredníctvom videospojenia.
Ukrajinský prezident tiež uviedol, že diplomacia nie je možná v prípade takých politikov, ktorí nerešpektujú medzinárodné právo a hranice iných krajín. Zopakoval preto, že so šéfom Kremľa Putinom rokovať nebude.
Zelenskyj okrem toho povedal, že situácia na území Charkovskej oblasti, ktorá bolo oslobodená spod ruskej okupácie, je "rovnako hrozná", ako bola v mestách Irpiň či Buča v okolí Kyjeva, kde sa po odsune ruských síl našli masové hroby.
11:40 Rusko: Zahynuli už piati čerstvo mobilizovaní muži z Čeľabinskej oblasti
Zahynuli už piati ruskí vojaci z jedinej oblasti povolaní do armády v rámci čiastočnej mobilizácie vyhlásenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom koncom septembra. Informuje o tom TASR na základe správy britskej stanice Sky News, ktorá sa odvolala na ruský server 74.ru.
Mobilizovaní muži z Čeľabinskej oblasti v Uralskom federálnom okruhu zahynuli počas bojov v ukrajinskom Donbase. "Príbuzným a priateľom našich padlých vojakov poskytneme všetku potrebnú pomoc. Popri príspevku z federálnych zdrojov vyplatíme urýchlene milión rubľov (približne 16-tisíc eur)," píše sa vo vyhlásení čeľabinského gubernátora.
11:30 Británia: Ruské sily sa snažia skonsolidovať front na juhu Chersonskej oblasti
Ruské invázne sily sa podľa britského ministerstva obrany pravdepodobne pokúšajú skonsolidovať novú frontovú líniu západne od dediny Mylove na juhu Chersonskej oblasti. Na túto líniu sa sústreďujú po nedávnom ústupe zo severu tejto oblasti.
"Pozdĺž tejto línie kontinuálne prebiehajú intenzívne boje, a to obzvlášť na jej západnom konci, kde postup ukrajinských síl spôsobil, že ruské krídlo už nie je chránené riekou Inhulec," napísal rezort obrany na Twitteri v zvodke zostavenej na základe hlásení britských tajných služieb.
Zároveň dodáva, že väčšinu ruských síl na tejto línii poddimenzované výsadkové jednotky. Britské ministerstvo ďalej uvádza, že ruské okupačné sily v uplynulých dňoch pravdepodobne už nariadili prípravu na evakuáciu civilného obyvateľstva z niektorých častí Chersonskej oblasti. "Zrejme predpokladajú, že boje sa dostanú aj k samotnému mestu Cherson," dodáva rezort obrany v Londýne.
11:15 Enerhoatom odmieta ruské tvrdenia o palive pre záporožskú elektráreň
Šéf ukrajinskej štátnej spoločnosti pre jadrovú energiu Enerhoatom Petro Kotin vo štvrtok odmietol tvrdenia z Moskvy, že Ruskom ovládaná Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny bude potrebovať a používať ruské jadrové palivo.
Kotin v rozhovore pre agentúru Reuters uviedol, že v areáli šesťreaktorovej ZAES, ktorá je najväčšou svojho druhu v Európe, sú uskladnené nedávno dopravené zásoby paliva. "Existuje veľa fám a falošných vyhlásení zo strany Rusov," upozornil Kotin v reakcii na vyhlásenie z Moskvy a vysvetlil, že prechod k inému dodávateľovi paliva nie je taký jednoduchý. "Len na prípravu takéhoto prechodu od jedného dodávateľa k druhému potrebujete asi tri roky," objasnil Kotin.
Kotin dodal, že najväčšie obavy má z odpojenia od externého napájania elektrinou potrebného na chladenie reaktorov, ktoré sú všetky v studenej odstávke, a o prevádzku záložných dieselových generátorov, ktoré majú zásoby paliva len na desať dní. Situáciu, v ktorej sa ZAES ocitla, označil Kotin za "jednoducho bezprecedentnú pre... najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe."
10:11 Je nepravdepodobné, že by za únikom z ropovodu Družba bola sabotáž
Poľská spoločnosť PERN, ktorá je prevádzkovateľom ropovodu Družba dodávajúceho ropu z Ruska do Európy, vo štvrtok uviedla, že únik z potrubia zistený v utorok zrejme nebol dôsledkom sabotáže. PERN vo svojom vyhlásení citovanom agentúrou DPA uviedol, že na základe prvých zistení a spôsobu, akým bol ropovod poškodený, sa zdá, že nešlo o zásah tretej strany. Vykonáva sa však aj podrobnejšia analýza s cieľom určiť príčiny poškodenia a rozhodnúť o spôsobe opravy, aby sa tok ropy v tomto úseku mohol obnoviť s plnou kapacitou.
Miesto úniku, ktorý bol zistený v utorok neskoro večer, sa nachádza približne 70 kilometrov od stredopoľského mesta Plock. Po jeho zistení na mieste zasahovali hasiči, tímy na ochranu životného prostredia a vyšetrovatelia. PERN v stredajšom vyhlásení neuviedol, koľko ropy uniklo alebo aký veľký otvor je v potrubí. Znečistenie spôsobené únikom ropy však bolo už vo veľkej miere odstránené, približuje DPA.
09:50 Rusko hrozí, že vstup Ukrajiny do NATO môže viesť k svetovej vojne
Prijatie Ukrajiny do NATO by podľa popredného ruského predstaviteľa mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Alexander Venediktov to povedal v štvrtkovom rozhovore pre agentúru TASS, z ktorého cituje spravodajská stanica Sky News.
"Kyjev si je dobre vedomý toho, že takýto krok by znamenal zaručenú eskaláciu k tretej svetovej vojne," povedal Venediktov. "(Ukrajinci) s tým zjavne rátajú - vytvoria informačný šum a opäť na seba upozornia," dodal. Venediktov okrem toho zopakoval ruské tvrdenie, že Západ sa prostredníctvom svojej pomoci Ukrajine "priamo zúčastňuje na tomto konflikte". Západ tieto obvinenia odmieta s tým, že len pomáha Ukrajine brániť sa proti ničím nevyprovokovanej ruskej agresii.
09:35 Rusko bude v elektrárni v Záporoží používať vlastné jadrové palivo
Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny prejde po vyčerpaní súčasných zásob na ruské jadrové palivo. Podľa britského spravodajského webu Sky News o tom vo štvrtok informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS, ktorá sa odvolala na vyjadrenie zástupcu ruskej energetickej spoločnosti Rosenergoatom.
"Palivo, ktoré je v prevádzke, sa spotrebuje. Naše sa využije v budúcnosti," povedal podľa TASS-u Renat Karča, poradca generálneho riaditeľa Rosenergoatomu. Raketové útoky, ktoré podnikla ruská armáda, spôsobili, že ZAES bola v stredu už druhýkrát v priebehu piatich dní odpojená od vonkajšieho zdroja energie, čím sa zvýšilo riziko radiačnej katastrofy, dôležité bezpečnostné systémy totiž potrebujú na svoju prevádzku elektrinu, dodal web Sky News.
08:49 Kanada ohlásila ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine
Ďalšiu vojensku pomoc – tentoraz v hodnote 47 miliónov dolárov – venuje kanadská vláda Ukrajine, ktorá sa už viac než sedem mesiacov bráni ruskej agresii. Nový balík pomoci zahŕňa dodávky delostreleckej munície, sofistikovaných kamier pre drony, zimného oblečenia či satelitných komunikačných zariadení. TASR správu prevzala vo štvrtok z kanadskej televízie CBC.
Celková výška vojenskej pomoci, ktorú Kanada už poskytla alebo prisľúbila Ukrajine od začiatku ruskej invázie, sa tak vyšplhala na približne 435 miliónov amerických dolárov.
09:23 Szijjártó: Gazprom má záujem prevádzkovať plynovod Turecký prúd
Ruská štátna plynárenská spoločnosť Gazprom potvrdila svoj záväzok dlhodobého prevádzkovania plynovodu Turecký prúd, a to aj z hľadiska dlhodobej perspektívy dodávok plynu Maďarsku. Vyhlásil to v stredu večer v Moskve maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó, ktorý sa stretol so šéfom Gazpromu Alexejom Millerom. Informuje o tom spravodajca TASR s odvolaním sa na agentúru MTI.
Šéf maďarskej diplomacie poznamenal, že v dôsledku vojny na Ukrajine a bruselských sankcií uvalených v reakcii na ňu sa v Európe i za hranicami kontinentu rozvinula najvážnejšia energetická kríza všetkých čias. Podľa slov Szijjártóa severné plynovody boli prakticky znemožnené. Zdôraznil, že tranzit plynu z Ruska je stále nerušený iba cez Turecký prúd, čo potvrdzuje význam jeho vybudovania.
07:59 Na Ukrajine sa opäť rozovučali sirény, drony zasiahli Kyjevskú oblasť
Okolie ukrajinskej metropoly Kyjev bolo vo štvrtok ráno vystavené útoku dronmi, pri ktorom boli zasiahnuté objekty kritickej infraštruktúry. Podľa agentúry Reuters o tom informoval zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Reuters pripomenul, že Ukrajina v posledných týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila bezpilotné lietadlá Šáhid-136 iránskej výroby. Irán však popiera, že by tieto drony dodával Rusku. Kremeľ sa k tejto záležitosti zatiaľ nevyjadril.
Agentúra AP informovala, že po pondelkovom masívnom útoku ruskej armády sa aj vo štvrtok ráno na mnohých miestach Ukrajiny rozozvučali sirény upozorňujúce na riziko vzdušného úderu. Medzičasom už agentúra Reuters informovala, že podľa gubernátora Kyjevskej oblasti Olexija Kulebu boli štvrtkové útoky na kritickú infraštruktúru spôsobené muníciou iránskej výroby.
06:16 Británia dodá Ukrajine protilietadlové rakety
Británia dodá Ukrajine protilietadlové rakety, aby sa mohla brániť proti ruským útokom. Oznámilo to vo štvrtok britské ministerstvo obrany. Bude to prvýkrát, čo tento ostrovný štát dodá Ukrajine strely, ktoré sú schopné zostreliť rakety s plochou dráhou doletu.
"Rakety AMRAAM... budú dodané v nasledujúcich dňoch pre použitie so systémami vzdušnej obrany NASAMS, ktoré prisľúbili Spojené štáty... Rakety pomôžu s ochranou ukrajinskej kritickej národnej infraštruktúry," uviedol britský rezort obrany vo vyhlásení.
Británia okrem toho pošle Ukrajine aj drony, ktoré majú pomôcť ukrajinským spravodajským službám, a k 64 už doručeným pridá ďalších 18 delostreleckých zbraní.
"Tieto zbrane pomôžu Ukrajine brániť svoju oblohu pred útokmi a posilniť jej celkovú protiraketovú obranu spolu (so systémami) NASAMS," uviedol britský minister obrany Ben Wallace.
Britský minister obrany Ben Wallace. Foto: TASR/AP
04:52 Biden: Svet ukázal Rusku, že nemôže vymazať Ukrajinu z máp
Americký prezident Joe Biden v stredu uviedol, že Organizácia Spojených národov vyslala Rusku jasnú správu, keď Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) hlasovalo za odsúdenie ruskej anexie štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov.
"Národy zo všetkých regiónov, mále i veľké, ktoré reprezentujú širokú škálu ideológií a vlád, hlasovali za obranu Charty OSN a aby odsúdili ruský nelegálny pokus o anexiu ukrajinského územia silou," uviedol Biden vo vyhlásení. Podľa šéfa Bieleho domu poslal takto svet Rusku jasnú správu, že "nemôže vymazať z máp suverénny štát".
"Ukrajina je oprávnená mať rovnaké práva ako každá iná zvrchovaná krajina. Musí byť schopná si vybrať svoju vlastnú budúcnosť a jej ľudu musí byť umožnené žiť v mieri vnútri jej medzinárodne uznaných hraníc," pokračoval Biden.
Za rezolúciu VZ OSN, ktorá odsudzuje ruskú anexiu ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – hlasovali tri štvrtiny zo 193 členov VZ OSN, teda 143 krajín. Proti hlasovalo päť krajín – Rusko, Sýria, Bielorusko, Severná Kórea a Nikaragua – a 35 vrátane Číny, Indie a Pakistanu sa hlasovania zdržalo.
02:40 V Bruseli sa zišli predsedníčky parlamentov EÚ, spoločne odsúdili ruskú agresiu
V Bruseli sa v stredu stretli predsedníčky parlamentov členských krajín Európskej únie. Schôdzku usporiadala Markéta Pekarová Adamová, predsedníčka českej Poslaneckej snemovne (PS). Hlavnou témou rokovania bola podpora vojnových utečencov z Ukrajiny.
"Na rokovaní sa zúčastnilo desať političiek z celej Európy. Mali sme tak možnosť zdieľať navzájom aktuálne praktické skúsenosti," povedala Markéta Pekarová Adamová.
Na stretnutí sa zúčastnila aj podpredsedníčka ukrajinského zákonodarného zboru Olena Kondraťuková a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Političky rokovali o humanitárnej pomoci a situácii utečencov v členských štátoch EÚ.
Na záver rokovania prijali predsedníčky spoločné stanovisko, v ktorom odsúdili ruské útoky proti civilnému obyvateľstvu na Ukrajine. "Trváme na tom, aby páchatelia všetkých týchto odporných vojnových zločinov boli bezpodmienečne hnaní k zodpovednosti pred medzinárodným súdnym tribunálom," dodala Pekarová Adamová.
Foto: Facebook
01:23 Zelenskyj: Ukrajina má silu na to, aby pokračovala v boji
Ukrajina má podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského silu na to, aby pokračovala vo vojne proti Rusku.
"Máme odvážnych ľudí, máme udatných vojakov," povedal Zelenskyj v rozhovore pre stanicu ZDF, ktorý bol odvysielaný v stredu. Nikto podľa Zelenského nemá rád prehry a nikto nechce byť porazeným. "Nemôžeme si dovoliť prehrať, je to pre nás otázka prežitia," povedal.
"Naše emócie sú prepojené s touto krajinou. Myslím si, že to v nás musíme udržať a je to všetko, čo vlastníme. Z toho čerpáme aj našu silu pokračovať v boji," uviedol.
Prípadné víťazstvo by podľa prezidenta bolo "víťazstvom pre celú krajinu" a Ukrajinci toto víťazstvo chcú dosiahnuť s čo najnižším počtom obetí.
STREDA
23:01 Ruský jadrový útok by vyvolal fyzickú reakciu Západu, tvrdí predstaviteľ NATO
Ruský jadrový útok by zmenil priebeh konfliktu na Ukrajine a takmer určite by vyvolal "fyzickú reakciu" spojencov Kyjeva a potenciálne aj Severoatlantickej aliancie. V stredu to povedal vysokopostavený predstaviteľ NATO, ktorý si želal ostať v anonymite. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Akékoľvek použitie jadrových zbraní zo strany Moskvy by malo pre Rusko "bezprecedentné následky", povedal predstaviteľ v predvečer štvrtkového zasadnutia Skupiny NATO pre jadrové plánovanie. Podľa jeho slov sa zdá, že Moskva využíva svoje jadrové hrozby najmä na to, aby odradila Severoatlantickú alianciu a ďalšie krajiny od priameho vstupu do vojny s Ukrajinou.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev v nadväznosti na to otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.
21:30 G7 podporuje Ukrajinu a žiada Moskvu, aby ukončila vojnu
Krajiny skupiny G7 v stredu uviedli, že budú "stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné". Kyjevu sľúbili podporu v oblasti financií a Moskvu vyzvali, aby ukončila svoju "nespravodlivú a brutálnu vojnu".
Ministri financií a predstavitelia centrálnych bánk skupiny hospodársky najvyspelejších krajín sveta (G7) sa stretli v stredu vo Washingtone. Vo vyhlásení uviedli, že dosiahli "výrazný pokrok" v rokovaniach o navrhovanom cenovom strope na ruskú ropu.
21:10 Šmyhal: Ukrajinci sa musia pripraviť na zimu, lebo Rusko ju využije ako zbraň
Ukrajinský premiér Denys Šmyhal v stredu vyzval občanov, aby sa pripravili na nadchádzajúcu zimu, pretože Rusko ju plánuje využiť "ako svoju zbraň" vo vojne proti Ukrajine.
Šmyhal občanom odporučil pripraviť si zásoby základných potrieb, ako teplé oblečenie, sviečky, baterky a batérie. Premiér dodal, že aj keď elektrická sieť v súčasnosti funguje normálne, Ukrajina plánuje znížiť spotrebu elektriny o 25 percent vo večerných hodinách na celom území.
Požiadal preto Ukrajincov, a predovšetkým majiteľov podnikov, aby večer znížili spotrebu elektriny. Dočasné výpadky elektriny označil za nevyhnutné, aby sa nepreťažili niektoré energetické siete.
21:05 Macron: Putin sa musí vrátiť k rokovaciemu stolu o Ukrajine
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa musí "vrátiť k stolu" na rozhovory o Ukrajine.
"Vladimir Putin musí najskôr zastaviť túto vojnu, rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny a vrátiť sa k stolu na rozhovory," povedal francúzsky prezident. Takisto povedal, že Francúzsko Ukrajine dodá systémy protivzdušnej obrany.
Rusko v posledných dňoch podniklo sériu raketových útokov proti Ukrajine. Moskva tak reaguje na sobotňajšie zničenie Kerčského mosta, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.
Macron útoky Ruska v pondelok označil za "zásadnú zmenu" v charaktere vojny na Ukrajine.
21:00 Bezpečnostná stratégia USA sa zameriava na Čínu, Rusko i domáce investície
Biely dom v stredu predstavil bezpečnostnú stratégiu USA, ktorá sa zameriava na udržiavanie kontroly nad Čínou a Ruskom. Stratégia tiež zahŕňa investície do domácej politiky.
"Potreba vedenia zo strany Spojených štátov je na celom svete taká veľká, aká ešte nikdy nebola. Sme uprostred strategického súperenia s cieľom formovať budúcnosť medzinárodného poriadku," povedal americký prezident Joe Biden pri predstavovaní dokumentu.
Bezpečnostná stratégia vychádza z národných záujmov USA chrániť bezpečnosť Američanov, rozširovať hospodárske príležitosti a plniť a chrániť demokratické hodnoty. Biely dom za najnaliehavejšiu výzvu označil oblasť strategickej konkurencie.
20:50 Americký generál Milley: Ukrajine musíme poskytnúť systémy protivzdušnej obrany
Spojené štáty a spojenci musia Ukrajine poskytnúť systémy protivzdušnej obrany, aby sa mohla brániť pred ruskými raketovými útokmi. V stredu to uviedol predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Mark Milley po stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.
"Čo Ukrajina požaduje a čo si myslíme, že môže byť poskytnuté, je integrovaný systém protiraketovej obrany. Ten nekontroluje celý vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale je navrhnutý tak, aby kontroloval prioritné ciele, ktoré Ukrajina potrebuje chrániť," povedal Milley.
Protiraketová obrana by zahŕňala systémy krátkeho, stredného a dlhého dosahu schopné chrániť vzdušný priestor vo všetkých výškach.
19:50 Šéf MAAE Grossi oznámil, že je na ceste z Petrohradu do Kyjeva
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi je na ceste do Kyjeva, kam smeruje po rozhovoroch s ruskými predstaviteľmi o zriadení ochrannej zóny okolo okupovanej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Grossi to v stredu oznámil na Twitteri, píše tlačová agentúra Reuters.
"Po stretnutiach v Petrohrade sa vraciam do Kyjeva, tak ako som sa dohodol s ukrajinským prezidentom (Volodymyrom) Zelenským," uviedol Grossi a zverejnil aj svoju fotografiu vedľa ukrajinského vlaku na stanici. "Práca na zriadení bezpečnostnej a ochrannej zóny okolo Záporožskej atómovej elektrárne pokračuje," dodal.
Grossi sa stretol v utorok v Petrohrade aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Rafael Mariano Grossi. Foto: TASR/AP
19:15 Žene, ktorá Putinovi nechala odkaz na hrobe jeho rodičov, hrozí väzenie
Až päťročné väzenie hrozí 60-ročnej Ruske, ktorá nechala nápis so želaním smrti pre ruského prezidenta Vladimira Putina na hrobe jeho rodičov.
Ženu Irinu Cybanevovú zatkli v pondelok v Petrohrade u nej doma. Je obvinená zo "znesvätenia tiel zosnulých a ich pohrebného miesta", píše Sky News s odvolaním sa na denník The Moscow Times.
Cybanevová údajne ručne napísaný odkaz položila na hrob deň pred Putinovými 70. narodeninami, ktoré si pripomenul v piatok 7. októbra. Presné znenie odkazu nie je známe. Žena mu však želala smrť, píše The Moscow Times s odvolaním sa na vyjadrenie jej syna pre ruské nezávislé médiá.
18:20 Diplomati EÚ sa dohodli na podobe výcvikovej misie pre ukrajinských vojakov
Členské štáty EÚ sa dohodli na približnej podobe vojenskej misie zameranej na výcvik 15.000 ukrajinských vojakov v niekoľkých členských krajinách. V stredu to uviedli európski diplomati.
Na stretnutí veľvyslancov členských štátov EÚ v Bruseli došlo k politickej dohode, ktorú podľa jedného z diplomatov predložia na pondelkové zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.
Myšlienku vytvoriť výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov oznámil v auguste šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. V pracovnom dokumente na túto tému, do ktorého nahliadla agentúra AFP, sa píše, že vojenská asistenčná misia EÚ (EUMAM) bude poskytovať výcvik veľkému množstvu príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl v rôznych vojenských funkciách.
Dvaja diplomati, ktorí si pre citlivosť témy želali ostať v anonymite, uviedli, že na začiatku by malo byť vycvičených 15.000 ukrajinských vojakov.
18:00 Cichanovská: Rozmiestňovanie ruských vojakov v Bielorusku je okupáciou
Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská tvrdí, že Rusko de facto okupuje jej vlasť, keďže tam má vojakov a zároveň ako svoju bábku používa autoritárskeho prezidenta Alexandra Lukašenka. Cichanovská sa takto vyjadrila v stredu v centrále EÚ v Bruseli.
"Čelíme nepriateľovi, ktorý popiera samotnú existenciu našej krajiny ako slobodného a nezávislého štátu," povedala Cichanovská a lídrov EÚ požiadala o väčšiu podporu pre všetkých, ktorí v Bielorusku aj za jeho hranicami bojujú za demokraciu.
Exilová líderka bieloruskej opozície sa obáva, že Lukašenko by mohol prinútiť bieloruskú armádu, aby sa pripojila k ruským silám v rámci vojny na Ukrajine.
Sviatlana Cichanovská. Foto: TASR/AP
17:10 Kremeľ verí, že Erdogan oficiálne ponúkne sprostredkovanie rokovaní s Ukrajinou
Moskva verí, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan na nadchádzajúcom stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom v Kazachstane "oficiálne" ponúkne sprostredkovanie rokovaní Ruska s Ukrajinou. V stredu to uviedol poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov.
"Turci ponúkajú svoje sprostredkovanie. Ak sa nejaké rozhovory uskutočnia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú na ich území: v Istanbule alebo Ankare," povedal Ušakov. Dodal, že "Erdogan pravdepodobne niečo navrhne oficiálne" počas štvrtkových rozhovorov s Putinom v kazašskej metropole Astana.
Turecko, členský štát Severoatlantickej aliancie, má dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou. Ankara odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine, no nepridala sa k rozsiahlym ekonomickým sankciám Západu voči Rusku. Zároveň sa dlhodobo snaží pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahách o urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu.
"Turecko sa v zásade nepripája k nezákonným sankciám Západu. A táto pozícia Turecka dáva ďalší impulz pre rozšírenie obchodnej a hospodárskej spolupráce," povedal Ušakov.
17:05 Česko odoprie vstup Rusom so schengenským vízom z akejkoľvek krajiny EÚ
Od 25. októbra budú mať do Českej republiky odoprený vstup občania Ruska, ktorým schengenské vízum na účely turizmu, športu či kultúry udelil akýkoľvek štát Európskej únie. Uviedol to v stredu český minister zahraničných vecí Jan Lipavský po rokovaní vlády,
16:23 Nemecko nebude odoberať ruský plyn cez plynovod Nord Stream 2
Nemecko nebude odoberať ruský plyn cez plynovod Nord Stream 2. Uviedla to v stredu hovorkyňa nemeckej vlády Christiane Hoffmannová po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin ponúkol obnovenie dodávok cez potrubie, ktoré vedie po dne Baltského mora do Nemecka. Informujú o tom agentúry AP a Reuters. Podľa hovorkyne, ak by Rusko chcelo obnoviť dodávky plynu, môže tak urobiť cez plynovod Nord Stream 1.
16:01 Austin vyzdvihol ukrajinské sily a prisľúbil ďalšiu podporu pre Ukrajinu
Americký minister obrany Lloyd Austin v stredu vyzdvihol ukrajinské sily bojujúce proti Rusku a vyjadril podporu Ukrajine zo strany USA i Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, uviedla agentúra DPA. "Táto kontaktná skupina stojí jednotne a odhodlane. Budeme pokračovať v podpore obranných spôsobilostí Ukrajiny pre súčasné naliehavé potreby a aj dlhodobo," povedal Austin na stretnutí Kontaktnej skupiny v Bruseli.
Americký minister obrany pripomenul nedávne ruské letecké útoky na Ukrajinu, ktoré boli namierené aj voči civilným cieľom."(Ruský prezident Vladimir) Putin si vybral vojnu, Ukrajina sa však rozhodla brániť sa a darí sa jej to veľkolepo," povedal Austin. Dodal, že ruskému prezidentovi nevyšli plány na rýchle dobytie Kyjeva, či pripojenie štyroch ukrajinských regiónov bez medzinárodnej reakcie na tieto kroky.
"Ukrajinské sily zmenili dynamiku tejto vojny," povedal Austin. Ukrajinskí vojaci podľa neho oslobodili "stovky miest spod ruskej okupácie a získali späť tisíce štvorcových kilometrov svojho územia". Ukrajinským vojakom pri tom pomohla aj podpora zo strany Kontaktnej skupiny, uviedol. Táto skupina bude podľa jeho slov pokračovať v podpore obranných spôsobilostí Ukrajiny.
15:25 Ruské nálety maria humanitárnu pomoc, upozornili organizácie
Zintenzívnenie ruských vzdušných útokov na územie Ukrajiny sťažuje humanitárnu pomoc tamojším obyvateľom, upozornili v stredu humanitárne organizácie Caritas a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).
Tisícky ľudí sú na Ukrajine odrezaní od dodávok vody a energií, školy sú zatvorené a verejná doprava ochromená, uviedla vo vyhlásení Caritas. Ruské raketové útoky donútili aj Červený kríž, aby na dva dni obmedzil svoje programy pomoci na Ukrajine, spresnil vedúci delegácie MVČK na Ukrajine Jürgen Högl pre rakúsku rozhlasovú stanicu Ö1.
Poškodenie elektrickej siete na Ukrajine môže viesť k "ťažkej zime", dodal Högl. "Dochádza k citeľnému nedostatku elektriny. Aj tu v Kyjeve máme od včera (utorka) dočasné výpadky prúdu," dodal.
Humanitárna pomoc v Lymane a Slavjansku. Foto: TASR/AP
14:10 Putin: Výbuchy na Nord Streame a Kerčskom moste sú aktom terorizmu
Únik plynu z plynovodov Nord Stream (Severný prúd) je "aktom medzinárodného terorizmu", ktorý takto zavádza "nebezpečný precedens". Podobne bol teroristickým útokom aj víkendový výbuch na Kerčskom moste spájajúcom Moskvou anektovaný ukrajinský Krymský polostrov s pevninským Ruskom. Vyhlásil to v stredu ruský prezident Vladimir Putin, informujú agentúry AFP, AP a britský denník Guardian.
Ruský prezident zároveň oznámil, že Rusko je pripravené dodávať Európe plyn cez zostávajúce prevádzkyschopné potrubie plynovodu Nord Stream 2. "Loptička je teraz na strane EÚ. Ak chcú, stačí im otvoriť kohútik," povedal Putin. Plynovod Nord Stream 2 je síce natlakovaný, ale nebol spustený do prevádzky v dôsledku sankcií proti Rusku po jeho útoku na Ukrajinu.
Podľa Putina, ktorý v stredu vystúpil na medzinárodnom fóre Ruský energetický týždeň 2022, majú z útoku na Nord Stream osoh predovšetkým Spojené štáty, Poľsko a Ukrajina. Ako vysvetlil, USA "teraz môžu predávať energetické suroviny za vysoké ceny". "Je za tým vcelku cynická kalkulácia – zablokovať a zničiť lacné zdroje energií a pripraviť tak milióny ľudí a podnikov o plyn, teplo, elektrinu a ďalšie zdroje," vyhlásil Putin. "Za týmito sabotážami na plynovodoch Nord Stream sú tí, ktorým ide o prerušenie stykov medzi Ruskom a EÚ," tvrdí.
Vladimír Putin. Foto: TASR/AP
14:00 Stoltenberg: NATO chce prioritne poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany
Poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu je pre členské štáty Severoatlantickej aliancie "prioritou". Uviedol v stredu v Bruseli generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred stretnutím ministrov obrany 30-člennej Aliancie.
Stoltenberg pred novinármi uviedol, že Ukrajinci "naliehavo potrebujú" systémy protilietadlovej obrany, aby mohli čeliť ruským raketovým útokom, informuje spravodajca TASR.
"Niektorí spojenci už dodali (Kyjevu) takéto obranné systémy," uviedol Stoltenberg s tým, že Ukrajinci ich potrebujú viac. "Potrebujú rôzne typy protivzdušnej obrany – na strely krátkeho a dlhého doletu, proti balistickým raketám, riadeným strelám a dronom. Rôzne systémy pre rôzne úlohy," vysvetlil. Jeho slová nasledujú po správach, že Nemecko poskytlo Ukrajine prvý zo sľúbených systémov protivzdušnej obrany typu Iris-T a Spojené štáty obranný systém NASAMS.
13:51 Kremeľ tvrdí, že NATO bojuje na strane Kyjeva, vraj to povedal Stoltenberg
Najnovšie výroky generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova možné považovať za potvrdenie toho, že NATO bojuje v konflikte na Ukrajine na strane Kyjeva. Peskov to povedal v stredu na pravidelnom brífingu pre ruské médiá, informuje TASR na základe správ denníka Guardian aj agentúry Reuters.
Stoltenberg v utorok v Bruseli povedal, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by bolo "porážkou pre nás všetkých".
Peskov okrem reakcie na tieto vyjadrenia v stredu tiež obvinil lídrov západných krajín zo "škodlivej a provokatívnej" rétoriky, ku ktorej sa uchyľujú v reakcii na ruské hrozby použitia jadrových zbraní.
Reuters v tejto súvislosti pripomína, že Putin 21. septembra varoval Západ, že neblafuje, keď tvrdí, že na obranu Ruska pred "jadrovým vydieraním" zo strany Západu bude pripravený použiť jadrové zbrane.
12:45 Hovorca Kremľa vylúčil bilaterálne stretnutia na vysokej úrovni s USA
Rusko ani Spojené štáty sa neusilujú iniciovať bilaterálne rokovania na najvyššej úrovni. V stredu to novinárom povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ako tiež podľa televízie CNN uviedol, Rusko odsudzuje „každý deň, keď hlavy západných štátov - USA aj európskych - každý deň praktizujú jadrovú rétoriku“. Moskva to podľa jeho slov považuje „za zhubnú a provokatívnu praktiku“, na ktorej sa Rusko „odmieta zúčastniť a nezúčastňuje“.
Peskov tak reagoval na rozhovor amerického prezidenta Joea Bidena v televízii CNN. Šéf Bieleho domu, ktorý už minulý týždeň varoval, že riziko „jadrového armagedonu“ je na najvyššej úrovni za posledných 60 rokov, v rozhovore uviedol, že hrozby vychádzajúce z Ruska môžu viesť ku katastrofickým „chybám“ a „zlému odhadu“. Odmietol však konkretizovať, ako presne by Spojené štáty reagovali, keby ruský prezident Vladimir Putin nasadil na Ukrajine taktické jadrové zbrane.
11:56 Pápež František odsúdil raketové útoky na ukrajinské mestá
Pápež František v stredu počas generálnej audiencie vo Vatikáne odsúdil "neutíchajúce bombardovanie" ukrajinských miest a zároveň vyzval tých, ktorí majú "osud vojny vo svojich rukách," aby s ostreľovaním prestali.
"Moje srdce sa vždy obracia k ukrajinskému ľudu, najmä k tým, ktorí žijú v oblastiach zasiahnutých bombardovaním," povedal pápež veriacim na vatikánskom Námestí sv. Petra. Zároveň sa modlil za to, aby zainteresované strany "zastavili tento uragán násilia a opätovne nastolili mierové spolužitie".
11:15 Ukrajina: ruské vyšetrovanie výbuchu na Krymskom moste je "nezmysel"
Za "nezmyselné" označil ruské vyšetrovanie výbuchu na Krymskom moste z minulého víkendu hovorca ukrajinského ministerstva vnútra Andryj Jusov.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu informovala, že v kauze výbuchu na Krymskom moste zadržala osem podozrivých - päť občanov Ruska, troch Ukrajincov a jedného Arména. Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov.
"Všetky aktivity FSB a vyšetrovacej komisie (v tejto veci) sú nezmyslom," citovala Jusova ukrajinská verejnoprávna spoločnosť Suspiľne. Tieto inštitúcie nazval "falošnými štruktúrami, ktoré slúžia režimu (šéfa Kremľa Vladimira) Putina".
10:32 Záporožská jadrová elektráreň prišla o externú energiu
Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Mariano Grossi v stredu oznámil, že Záporožská jadrová elektráreň na juhu Ukrajiny prišla o všetku externú energiu dôležitú pre kľúčové systémy. Stalo sa tak už druhý raz za päť dní. Grossi uviedol, že pracovníci MAAE v elektrárni, ktorá je obkľúčená ruskými silami, nahlásili prerušenie, pričom jadrovú bezpečnosť a zabezpečenie udržiavajú prevádzkyschopné dieselové generátory.
„Táto opakovaná strata elektrickej energie Zaporižžskej jadrovej elektrárne mimo lokality je hlboko znepokojujúcim vývojom a zdôrazňuje naliehavú potrebu jadrovej bezpečnosti a ochrannej zóny okolo lokality,“ napísal Grossi na sociálnej sieti Twitter.
10:12 Ukrajina opätovne dobyla v Chersonskej oblasti ďalších päť obcí
Ukrajina v stredu oznámila, že opätovne dobyla päť ďalších obcí v strategicky významnej Chersonskej oblasti na juhu krajiny, uviedla agentúra AFP. Kyjev pokračuje v protiofenzíve proti ruským jednotkám napriek masívnemu bombardovaniu zo strany Moskvy, ktoré v uplynulých dňoch zasiahlo viaceré mestá na Ukrajine.
"Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili päť ďalších obcí v okrese Beryslav (v Chersonskej oblasti): Novovasylivka, Novohryhorivka, Nova Kamyanka, Tryfonivka, Červone," spresnil úrad ukrajinského prezidenta v dennom hlásení. "Nepriateľ pokračuje v ostreľovaní pozícií našich oddielov, aby odrazil protiofenzívu pozdĺž celej kontaktnej línie," dodal.
10:01 Ruská služba FSB tvrdí, že zmarila pokusy o útoky pripravené Kyjevom
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu oznámila, že zmarila niekoľko útokov na ruskom území. Z ich prípravy obvinila ukrajinskú tajnú službu SBU. Podľa agentúry AFP o tom informovali ruské tlačové agentúry. FSB vo vyhlásení zverejnenom na svojom oficiálnom webe tvrdí, že terčom jedného útoku mal byť jeden z dopravných a logistických terminálov v meste Briansk na západe európskej časti Ruskej federácie.
V súvislosti s prípravami na útok bol zadržaný občan Ukrajiny, ktorý podľa FSB konal na základe pokynov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU). Podľa FSB muž pricestoval z Kyjeva cez Estónsko do jednej z pohraničných oblastí Ruska, kde si v dohodnutej skrýši vyzdvihol komponenty výbušných zariadení. Následne v prenajatom byte spolu s expertom na výbušniny zostavili výbušné zariadenie. FSB tvrdí, že Ukrajinec plánoval nastražiť takto podomácky vyrobenú bombu do jedného zo skladov dopravného a logistického terminálu v Briansku.
07:20 USA vyzývajú spojencov, aby Ukrajine posielali peniaze rýchlejšie
Americká ministerka financií Janet Yellenová v utorok vyzvala spojencov USA, aby urýchlili proces vyplácania prostriedkov finančnej pomoci pre Ukrajinu.
"Vyzývame našich partnerov a spojencov, aby sa k nám pridali a urýchlene vyplatili Ukrajine to, k čomu sa zaviazali, a svoje úsilie ešte zintenzívnili," povedala Yellenová, ktorá vo Washingtone prijala svojho ukrajinského kolegu Serhija Marčenka.
Yellenová uviedla, že rýchlejšia a objemnejšia podpora pomôže Ukrajine zabezpečiť chod základných úradov a začať s obnovou krajiny. Tiež zdôraznila, že Spojené štáty začnú v najbližších týždňoch vyplácať ukrajinskej vláde pomoc vo výške 4,5 miliardy dolárov, ktorú americký Kongres schválil 30. septembra.
"Zaviazali sme sa, že vám tieto financie poskytneme čo najskôr, pretože vieme, aké dôležité je podporovať váš statočný odpor proti ilegálnej ruskej invázii," dodala.
01:18 Ruské útoky zasiahli zhruba 30 percent energetickej infraštruktúry
Ruské raketové útoky od pondelka zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry Ukrajiny. V utorok to v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.
Uviedol, že to je prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, čo sa Rusko "dramaticky zameralo" na energetickú infraštruktúru. Jedným z dôvodov je podľa neho to, že ukrajinský export elektriny do Európy "pomáha európskym krajinám šetriť na ruskom plyne a uhlí". Ukrajina sa snaží "rýchlo obnoviť pripojenie z iných zdrojov", dodal.
V pondelok ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov, aby "obmedzili" spotrebu elektrickej energie. Na otázku, či Ukrajina získa dodatočnú energiu z Európy, Haluščenko odpovedal, že je to "jedna z možností, ktoré sú na stole".
Minister takisto vyzval partnerov Kyjeva, aby Ukrajine poskytli "systémy protivzdušnej ochrany", ktoré by jeho krajine pomohli infraštruktúru chrániť.
21:25 Zelenskyj požiadal UNESCO, aby Odesu zaradila do zoznamu svetového dedičstva
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok oficiálne požiadal Organizáciu OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), aby zaradila historické prístavné mesto Odesa na svoj zoznam Svetového kultúrneho dedičstva, informuje agentúra AFP. Zelenskyj svoju žiadosť v prednahratom videozázname adresoval 58-člennej Výkonnej rade UNESCO počas zasadania v Paríži. V utorok ráno oficiálnu žiadosť podala ukrajinská delegácia, uviedlo na svojej webstránke UNESCO.
"Musíme vyslať jasný signál, že svet nebude zatvárať oči pred zničením našej spoločnej histórie, našej spoločnej kultúry, nášho spoločného dedičstva... Jedným z krokov by pritom malo byť uchovanie historického centra Odesy - krásneho mesta, dôležitého čiernomorského prístavu a prameňa kultúry pre milióny ľudí v rôznych krajinách," povedal ukrajinský prezident. UNESCO žiadosť Ukrajiny posúdi na najbližšom zasadnutí 21-členný Výbor pre svetové dedičstvo, presný termín ale nie je známy. Naposledy to malo byť v júli v Rusku, pre ruskú inváziu na Ukrajinu zasadnutie zrušili. Výboru tiež aktuálne predsedá Rusko.
21:01 Rusko predĺžilo zákaz dovozu potravín z EÚ a ďalších krajín
Ruský zákaz dovozu potravín z Európskej únie a ďalších štátov je predĺžený do 31. decembra 2023. Uvádza sa to vo zverejnenom dokumente o "špeciálnych ekonomických opatreniach", ktoré majú zaručiť bezpečnosť Ruskej federácie, uviedla agentúra DPA. Embargo, prvýkrát uvalené v auguste 2014 zahŕňa položky ako mliečne výrobky, mäso, ovocie a zelenina z EÚ a iných krajín. Najnovší zákaz zaviedla Moskva ako reakciu na sankčné opatrenia Západu proti Rusku po okupácii časti Ukrajiny.
Napriek zákazu dovozu sa mnoho výrobkov zo Západu dostáva do Ruska okľukou a pašovaním. Na čiernom trhu sú západné tovary ešte drahšie - napríklad po syroch z Francúzska a Talianska je veľký dopyt a predávajú sa za premrštené ceny.
20:04 USA chcú Ukrajine urýchlene dodať systémy protivzdušnej obrany NASAMS
Spojené štáty budú pracovať na urýchlení dodávky systémov protivzdušnej obrany NASAMS na Ukrajinu. V utorok to uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, informuje Reuters. USA schválili dodávku celkovo ôsmich systémov NASAMS, pričom dva z nich majú byť dodané na Ukrajinu už čoskoro a ďalších šesť v dlhšom časovom horizonte. "Určite máme záujem urýchliť dodanie NASAMS na Ukrajinu čo najskôr," povedal na tlačovej konferencii.
Americký prezident Joe Biden v pondelok v telefonáte so svojím ukrajinským kolegom Volodymyrom Zelenským prisľúbil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine pokročilé systémy protivzdušnej obrany. Zároveň ostro odsúdil ruské raketové útoky na ukrajinské mestá, ktoré "opäť ukazujú brutalitu vojny", ktorú vedie ruský prezident Vladimir Putin proti ukrajinskému ľudu.
John Kirby. Foto: TASR/AP
19:35 V mestách Svjatohirsk a Lyman našli úrady ďalšie hromadné pohrebiská
Ukrajinská generálna prokuratúra v utorok oznámila, že v mestách Svjatohirsk a Lyman vo východoukrajinskej Doneckej oblasti objavila pozostatky desiatok civilistov zabitých počas ruskej invázie. Správu publikovala agentúra AFP. "V oslobodených mestách Svjatohirsk a Lyman našli policajti hromadné pohrebiská civilistov," uviedla generálna prokuratúra vo vyhlásení. Dodala, že 34 ľudských tiel bolo doposiaľ exhumovaných v Svjatohirsku a ďalších 44 v Lymane.
Ukrajinská generálna prokuratúra spresnila, že na pohrebisku v Lymane našli úrady zhruba 110 hrobov. Najmladšia nájdená osoba mala len jeden rok a bola pochovaná vedľa celej svojej rodiny.
19:08 Putin: Rusko je otvorené dialógu o záporožskej elektrárni
Ruský prezident Vladimir Putin povedal v utorok šéfovi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelovi Grossimu, že Rusko je otvorené dialógu o Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) na juhu Ukrajiny. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP. Na stretnutí v Petrohrade povedal šéf Kremľa Grossimu, že Rusko "je pripravené diskutovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa spoločných záujmov a príčin obáv" v ZAES.
Rusko je tiež podľa Putina ochotné hovoriť o všetkých záležitostiach týkajúcich sa prevádzky ukrajinskej ZAES. Šéf Kremľa na stretnutí s Grossim tiež povedal, že všetko, čo sa týka jadrovej aktivity, je v súčasnosti "príliš a nebezpečne politizované".
18:58 Kanadskí ženisti budú v Poľsku pomáhať pri výcviku ukrajinských síl
Kanada v utorok oznámila, že čoskoro vyšle do Poľska ženistov, aby pomohli pri výcviku ukrajinských ozbrojených síl, uvádza AFP. "Kanada vyšle v nadchádzajúcich týždňoch do Poľska približne 40 ženistov, aby pomohli poľským silám s výcvikom ukrajinských ženistov," povedala v utorok kanadská ministerka obrany Anita Anandová počas návštevy vo Varšave. Výcvik sa bude zameriavať na ženijný prieskum a kladenie mín a tiež na odmínovacie práce.
Ottawa už okrem dodávok zbraní pomáha v Spojenom kráľovstve pri výcviku ukrajinských brancov či pri školení ukrajinských delostrelcov v používaní z Kanady dodaných húfnic M777.
18:35 Lídri G7: Putin musí niesť zodpovednosť za raketové útoky na ukrajinské mestá
Lídri zoskupenia G7 v utorok vyhlásili, že ruský prezident Vladimir Putin musí niesť zodpovednosť za najnovšie raketové útoky na viaceré ukrajinské mestá. Uviedli to v spoločnom vyhlásení po rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, píše agentúra AFP. "Čo najdôraznejšie odsudzujeme tieto útoky a pripomíname, že nerozlišujúce útoky na nevinné civilné obyvateľstvo predstavujú vojnový zločin," píše sa v spoločnom vyhlásení lídrov G7.
Lídri G7 zároveň uviedli, že oznámenie bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o nasadení spoločnej bojovej operačnej skupiny s Ruskom na západných hraniciach Bieloruska je novým príkladom "spolupodieľania" sa Minska na činoch Moskvy. G7 preto na Lukašenka nalieha, aby "dodržiaval svoje záväzky podľa medzinárodného práva", píše sa vo vyhlásení.
Sedem najvyspelejších ekonomík sveta Zelenského uistilo o neochvejnom záväzku poskytovať Ukrajine podporu, ktorú potrebuje na udržanie suverenity a územnej celistvosti. Prisľúbili pokračujúcu "finančnú, humanitárnu, vojenskú, diplomatickú a právnu pomoc" a dodali, že budú stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné.
Lídri G7 zároveň podporili ukrajinského prezidenta, aby stanovil podmienky Ukrajiny pre akékoľvek nadchádzajúce mierové rozhovory s Ruskom. Žiadna krajina nechce mier viac ako Ukrajina, ktorej obyvatelia utrpeli v dôsledku ruskej agresie nespočetné zverstvá, dodali.
Vyjadrili "solidaritu" s Ukrajinou a uviedli, že vítajú Zelenského "pripravenosť na spravodlivý mier". Ten by mal zahŕňať rešpektovanie ochrany územnej celistvosti a suverenity na základe Charty OSN a tiež zabezpečenie sebaobrany Ukrajiny v budúcnosti. Okrem toho by akákoľvek dohoda musela zabezpečiť "obnovu Ukrajiny a jej rekonštrukciu, vrátane preskúmania spôsobov, ako to urobiť s ruskými finančnými prostriedkami", píše sa vo vyhlásení.
18:03 V Belgorodskej oblasti hlásia po ostreľovaní výpadky elektriny
Viac ako 2-tisíc ľudí v ruskej Belgorodskej oblasti ostalo bez elektriny po ukrajinskom ostreľovaní elektrickej rozvodne v meste Šebekino, ktoré sa nachádza pri hraniciach s Ukrajinou. V utorok to oznámil gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov, informuje o tom agentúra Reuters.
Gladkov v príspevku na sociálnej sieti napísal, že záchranné zložky pracujú na obnovení dodávok elektriny. Dodal, že po ostreľovaní neboli hlásené zranenia. V pondelok boli ukrajinské mestá vystavené mohutnému raketovému útoku, pri ktorom zahynulo najmenej 19 ľudí a ďalších 100 utrpelo zranenia.
17:48 Spiegel: Ukrajina už dostala od Nemecka systém protivzdušnej obrany IRIS-T
Ukrajina získala moderný nemecký protivzdušný systému IRIS-T, informoval v utorok magazín Der Spiegel. Nemecké ministerstvo obrany zatiaľ túto správu nepotvrdilo, informuje agentúra Reuters.
Ide o prvý zo štyroch systémov protivzdušnej obrany IRIS-T, ktoré Nemecko prisľúbilo Ukrajine. Informácie, že Berlín zvažuje doručenie systému IRIS-T v hodnote 150 miliónov eur, sa objavili už v máji. Nemecké ozbrojené sily však tento systém, ktorý je považovaný za jeden z najmodernejších na svete, samy nevlastnia.
17:36 Ukrajinský premiér žiada obyvateľov, aby znížili spotrebu elektriny
Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ vyzval v utorok obyvateľov, aby obmedzili spotrebu elektrickej energie, pretože utorkové ruské útoky vážne poškodili mnohé objekty energetickej infraštruktúry, uvádza agentúra AFP.
"Dnes vás opäť žiadame, aby ste obmedzili spotrebu elektriny. V najvyťaženejších hodinách medzi 17.00 h a 21.00 h prosím nezapínajte energeticky náročné spotrebiče..., keďže teroristický štát (Rusko) pokračuje už druhý deň v rade v rozsiahlych útokoch na našu krajinu," napísal Šmyhaľ na sociálnej sieti Telegram.
17:17 Zelenskyj požiadal lídrov G7 o pomoc pri kúpe systémov protivzdušnej obrany
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok požiadal lídrov zoskupenia G7, aby pomohli Kyjevu kúpiť a rozmiestniť systémy protivzdušnej obrany. Deje sa tak po ruských raketových útokoch. ktoré vážne poškodili energetickú infraštruktúru na Ukrajine, uvádza agentúra AFP. "Žiadam vás o posilnenie celkovej snahy finančne pomôcť s vytvorením vzdušného štítu pre Ukrajinu. Milióny ľudí budú G7 vďačné za takúto pomoc," povedal Zelenskyj na virtuálnom zasadnutí lídrov G7.
Ukrajinský prezident tiež povedal, že Rusko sa snaží zatiahnuť Bielorusko do vojny šírením provokácií, že Kyjev pripravuje útok na Bielorusko. Zároveň požiadal, aby boli na ukrajinsko-bieloruských hraniciach rozmiestnení medzinárodní pozorovatelia "na monitorovanie bezpečnostnej situácie". Ukrajinský prezident lídrom skupiny G7 tiež povedal, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin má aj po dvoch dňoch masívnych útokov na viaceré ukrajinské mestá stále "priestor na eskaláciu". Podľa Zelenského je šéf Kremľa v súčasnosti v záverečnej fáze svojej vlády. "Je hrozbou pre nás všetkých," dodal.
16:40 Rusko zaradilo spoločnosť Meta na zoznam teroristických a extrémistických skupín
Ruská Federálna služba pre finančný monitoring (Rosfinmonitoring) zaradila v utorok na zoznam "teroristických a extrémistických" organizácií americkú spoločnosť Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook a Instagram.
Americký technologický gigant sa tak ocitol medzi teroristickými organizáciami ako Taliban, ruskými opozičnými skupinami alebo krajne pravicovými nacionalistami.
Rusko už v marci zakázalo prostredníctvom súdneho príkazu sociálne siete Facebook a Instagram za údajné "vykonávanie extrémistických aktivít". Ich materskú firmu Meta úrady predtým obvinili za tolerovanie rusofóbie na sociálnych sieťach počas vojny na Ukrajine.
Meta ešte pred súdnym príkazom z 10. marca oznámila zmenu svojich pravidiel a umožnila na svojich platformách vyjadriť hnev voči ruským ozbrojeným silám, ale nie voči ruským civilistom. Meta svoj postoj neskôr upravila tak, aby sa voľnejšie pravidlá pre vyjadrenie hnevu vzťahovali iba na prispievateľov z Ukrajiny.
16:20 Stoltenberg: Ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine sú znakom slabosti Moskvy
Spojenci zo Severoatlantickej aliancie zvýšia svoju podporu pre Ukrajinu, ktorá je vystavená ruskej agresii. Podľa spravodajcu TASR to uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenbergv v utorok v bruselskom sídle Aliancie.
Stoltenberg počas tlačovej konferencie zameranej na nadchádzajúce dvojdňové rokovania ministrov obrany NATO (12. – 13. 10.) skonštatoval, že útokov na ukrajinskú infraštruktúru z posledných troch dní sa Rusko dopúšťa preto, aby vykompenzovalo straty na bojisku spôsobené jeho jednotkám. Zároveň prisľúbil, že 30-členná Aliancia "zvýši a udrží" svoju podpor pre Kyjev.
16:05 Rusko zajalo popredného predstaviteľa Záporožskej jadrovej elektrárne
Ruská armáda uniesla Valerija Martyňuka – námestníka generálneho riaditeľa pre úsek ľudských zdrojov Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Oznámil to v utorok ukrajinský štátny podnik Enerhoatom.
Enerhoatom v príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že Martyňuka uniesli ešte v pondelok. "Držia ho na neznámom mieste a pravdepodobne na ňom skúšajú metódy mučenia a zastrašovania," uvádza Enerhoatom.
Podnik vyzval šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho, aby prijal všetky "možné opatrenia" a pomohol oslobodiť Martyňuka. Grossi sa má v utorok stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pripomína Reuters. MAAE neodpovedala okamžite na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie.
15:26 Ruské útoky vážne poškodili energetické zariadenia v Dnepropetrovskej oblasti
Utorkové ruské útoky na stredoukrajinskú Dnepropetrovskú oblasť vážne poškodili energetickú infraštruktúru, uviedol tamojší gubernátor Valentyn Rezničenko. Informuje o tom agentúra AFP. "Rusi vypálili rakety na energetickú infraštruktúry v Pavlohradskom a Kamianskom okrese. Prišlo k vážnej deštrukcii. Mnohé obce stále nemajú elektrickú energiu," uviedol Rezničenko na sociálnej sieti Telegram.
Ukrajinské armádne Operačné veliteľstvo Juh uviedlo, že ruská armáda vypálila rakety na juhoukrajinskú Mykolajivskú a Odeskú oblasť, kde tiež poškodila energetickú infraštruktúru. "Počas rozsiahleho útoku, ku ktorému došlo v prvej polovici dňa, vypálil nepriateľ 16 rakiet s plochou dráhou letu... na juh Ukrajiny. Na miesta s kritickou infraštruktúrou vyslal tiež dva kamikadze drony," uviedla ukrajinská armáda. Dodala, že pri útoku na Vinnyckú oblasť na juhozápade Ukrajiny boli poškodené dva objekty energetickej infraštruktúry a zranenia utrpeli dvaja tamojší pracovníci.
14:39 ISW: Nie je pravdepodobné, že by Rusko na Ukrajinu zaútočilo z Bieloruska
Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) označil v utorok za nepravdepodobné, že by Rusko zaútočilo na Ukrajinu zo severu, teda z Bieloruska, a to ani napriek informáciám, že Moskva a Minsk sa rozhodli vytvoriť v Bielorusku spoločnú bojovú operačnú skupinu.
ISW podľa spravodajskej stanice Sky News uviedol, že namiesto útoku z Bieloruska sa Kremeľ môže pokúsiť využiť týchto ďalších ruských vojakov v Bielorusku na to, aby ukrajinské sily zadržal v Kyjeve a jeho okolí a zabránil ich premiestňovaniu na iné miesta, kde by sa mohli zapojiť do protiofenzívy.
Zmienený americký inštitút ďalej tiež uviedol, že hoci bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok oznámil nasadenie regionálnej skupiny Ruskej federácie a Bieloruskej republiky na západné hranice svojej krajiny, špecifiká tejto skupiny nespresnil.
13:44 Lavrov: Vojnu s Ukrajinou už dlho riadia Spojené štáty
"Túto vojnu riadia Anglosasi," vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Spomenul tiež tvrdenia, že Spojené štáty boli ochotné s Ruskom rokovať a Moskva to odmietla, pričom ich označil za lož. Kremeľ podľa neho nedostal "nijakú serióznu ponuku na kontakt".
Lavrov však ďalej nástojil na tom, že Rusko by neodmietlo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Joeom Bidenom na nadchádzajúcom summite krajín G20.
Šéf ruskej diplomacie v rozhovore pre ruskú televíziu tiež odmietol špekulácie o možnom použití jadrových zbraní a dodal, že Rusko by sa k nim uchýlilo len v tom prípade, že by čelilo svojmu bezprostrednému zániku.
"(Jadrové zbrane) sú výhradným odvetným opatrením na zabránenie zániku Ruskej federácie v prípade priamych atómových útokov či použitia iných zbraní, ktoré by ohrozovali existenciu ruského štátu," zdôraznil Lavrov. Lavrov tiež obvinil západné krajiny z toho, že o možnom použití jadrových zbraní Ruskom šíria špekulácie, a vyzval ich, aby "boli pri vydávaní verejných vyhlásení maximálne opatrní".
13:20 Rusko potvrdilo, že pokračuje v masívnom útoku na Ukrajinu
Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že jeho armáda pokračuje v masívnom útoku na vojenské a energetické zariadenia Ukrajiny.
Ministerstvo spresnilo, že ruská armáda v utorok "pokračovala v masívnych úderoch vysoko presnými, ďalekonosnými zbraňami", pričom útočila na vojenské veliteľské zariadenia a energetický systém Ukrajiny. Ministerstvo vo vyhlásení dodalo, že "všetky vytýčené ciele boli zasiahnuté".
12:56 Na prepravu áut medzi Ruskom a anektovaným Krymom nasadili štyri trajekty
Po poškodení Krymského mosta zabezpečujú prepravu áut medzi Ruskom a anektovaným ukrajinským polostrovom Krym aj štyri trajekty.
Na Kryme čakalo v čase vydania správy agentúry TASS asi 950 áut a na druhom brehu, v Krasnodarskom kraji, bola v rade na trajekt asi tisícka áut.
Vzhľadom na vysoký záujem o tento spôsob prepravy Ruskom dosadené úrady anektovaného Krymského polostrova informovali, že v utorok ráno bol do prevádzky pridaný ešte štvrtý trajekt.
Trajekty sa na plavbu vydávajú každé dve hodiny, pričom spiatočná cesta im trvá štyri hodiny.
12:41 Chrenin: Spoločné jednotky pri hraniciach s Ukrajinou plnia len obranné úlohy
Bieloruský minister obrany Viktar Chrenin v utorok zdôraznil, že úlohy, ktoré bude plniť regionálne zoskupenie jednotiek Bieloruska a Ruska, sú výlučne obranné a zamerané na "adekvátnu reakciu na dianie v blízkosti našich hraníc a na zaistenie bezpečnosti hraníc" zväzového štátu Ruska a Bieloruska.
Ministrovým slovám, ako ich priniesla agentúra AFP, v pondelok predchádzalo vyhlásenie autoritárskeho bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, že "v súvislosti so zhoršením situácie na západných hraniciach" zväzového štátu začínajú Minsk a Moskva vytvárať spoločné regionálne zoskupenie vojsk.
Základom tejto skupiny vojsk majú byť ozbrojené sily Bieloruska. Lukašenko dodal, že v Bielorusku bude dislokovaných niekoľko tisíc ruských vojakov.
Viktar Chrenin uprostred. Foto: TASR/AP
12:20 Nový útok zasiahol "kritickú infraštruktúru" v Ľvove
Najnovší ruský útok zasiahol v utorok "kritickú infraštruktúru" v západoukrajinskom meste Ľvov, informoval tamojší starosta Andrij Sadovyj. Ľvovská oblasť na Ukrajine hraničí s Poľskom.
Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj na platforme Telegram spresnil, že "v tejto chvíli sa vie o troch explóziách v dvoch energetických zariadeniach". Informácie o obetiach podľa neho neboli bezprostredne známe a nebezpečenstvo útokov trvá, cituje ho The Guardian.
Ľvovská oblasť hraničí s Poľskom a je jednou z najvzdialenejších od Ruska aj od štyroch oblastí Ukrajiny, ktoré Moskva čiastočne okupuje a nedávno vyhlásila ich anexiu.
11:47 Británia: Rusku na Ukrajine dochádza munícia
Rusku vo vojne na Ukrajine čoraz väčšmi dochádza munícia, vyplýva z najnovších odhadov britských tajných služieb, ktoré zverejnili v utorok. TASR správu prevzala z agentúry DPA.
"Vieme – a vedia to aj ruskí vojnoví velitelia – že im dochádza vybavenie a munícia," uviedol riaditeľ britskej tajnej služby GCHQ Jeremy Fleming. Vyplýva to zo zverejneného prepisu Flemingovho vyjadrenia, z ktorého citovala stanica BBC.
11:26 Turecko žiada rýchle prímerie na Ukrajine; Erdogan sa opäť stretne s Putinom
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v stredu stretne so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom na regionálnom summite v kazašskom hlavnom meste Astana. V utorok to pre agentúru AFP uviedol turecký diplomatický zdroj.
Turecko medzičasom vyzvalo na "čo najrýchlejšie" uzavretie prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Ako povedal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, obe strany konfliktu sa totiž v súčasnosti čoraz viac vzďaľujú od možnosti diplomatického riešenia.
AFP pripomína, že Putin a Erdogan sa stretli aj na okraj septembrového regionálneho summitu v Uzbekistane. Erdogan už viackrát naliehal na Putina, aby znížil napätie vyvolané vojnou na Ukrajine, a v septembri vyzval Moskvu, aby mierovým rokovaniam dala ďalšiu šancu.
Recep Tayyip Erdogan a Vladimir Putin, archívny záber. Foto: TASR/AP
10:47 Riabkov adresoval USA a ich spojencom nové varovanie v súvislosti s Ukrajinou
Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov adresoval Spojeným štátom a ich spojencom nové varovanie: upozornil, že ich podpora Ukrajiny by ich mohla zatiahnuť do otvoreného konfliktu s Ruskom.
S odvolaním sa na agentúru RIA Novosti o tom v utorok informovala agentúra AP. Riabkov v súvislosti s podporou špecifikoval, že ide napríklad o vojenskú pomoc Západu dodávanú Ukrajine, výcvik ukrajinského personálu v členských krajinách NATO a poskytovanie satelitných údajov v reálnom čase, ktoré umožňujú ukrajinskej armáde stanovovať ciele pre delostrelecké údery.
Táto situácia podľa Riabkova vedie k tomu, že západné krajiny sú čoraz viac vťahované do konfliktu na Ukrajine, a to na "strane kyjevského režimu".
09:31 Počet obetí ruských útokov z pondelka stúpol na 19
Pondelkové útoky ruských síl na mestá po celej Ukrajine si vyžiadali podľa predbežných informácií 19 obetí na životoch a 105 zranených. Novú bilanciu obetí oznámila v utorok na sociálnej sieti Facebook Štátna služba Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), informuje agentúra AFP.
V ukrajinskej metropole Kyjev sa v utorok ráno opäť rozozvučali sirény upozorňujúce na možné vzdušné útoky. DSNS vydala varovanie, že "počas dňa hrozí vysoké riziko raketových útokov na území Ukrajiny". "Pre vašu vlastnú bezpečnosť zostaňte prosím v krytoch, neignorujte signály sirén," uviedla.
Pondelkové útoky spôsobili, že mnohé z ostreľovaných miest a obcí sa ocitli bez dodávok elektriny, vody a telekomunikačného spojenia. Podľa denníka The Guardian je bez elektriny stále 1 300 obcí. Stanica CNN píše, že útoky zasiahli civilnú infraštruktúru v 12 regiónoch a v Kyjeve, kde vypuklo vyše 30 požiarov. Všetky sa hasičom podarilo uhasiť. Na záchranárskych operáciách sa podieľalo viac ako 1000 ľudí.
Ciele ruských útokov. Zdroj: Rybar
09:37 Protestujúci vo Varšave žiadali vyhostenie ruských diplomatov
Stovky ľudí protestovali v pondelok pred ruským veľvyslanectvom v poľskej metropole Varšava. Požadovali, aby bolo Rusko po sérii útokov na mestá po celej Ukrajine označené za teroristický štát, informuje agentúra Reuters.
Demonštranti zhromaždení pred ruskou ambasádou vyzývali aj na vyhostenie ruského diplomatického personálu z krajiny. Mnohí z účastníkov protestu boli zahalení v ukrajinských vlajkách a mali transparenty s nápisom "Rusko je teroristický štát".
"Chcem, aby bolo Rusko označené za teroristický štát, pretože... bombarduje nevinné civilné obyvateľstvo," uviedla pre Reuters 40-ročná taxikárka Monika Lowická. Organizátorom protestného zhromaždenia bola občianska iniciatíva Euromaidan-Warszawa, ktorá počet účastníkov odhadla zhruba 2 000.
06:34 Rusko neuspelo so žiadosťou o tajné hlasovanie v OSN
Rusko neuspelo s pokusom vynútiť si na Valnom zhromaždení OSN tajné hlasovanie o svojej nezákonnej anexii časti Ukrajiny.
Väčšina zo 193 členov OSN na začiatku mimoriadneho zasadnutia o tejto otázke hlasovala za verejné hlasovanie o návrhu rezolúcie.
Valné zhromaždenie OSN začalo v pondelok rokovať o nedávnej anexii častí Ukrajiny, ktorou Rusko porušilo medzinárodné právo, informuje tlačová agentúra DPA.
Očakáva sa, že na konci zasadnutia, ktoré by sa pre veľký počet rečníkov mohlo predĺžiť až do stredy, budú členské štáty OSN hlasovať o rezolúcii odsudzujúcej kroky Moskvy.
04:18 Biden prisľúbil Zelenskému moderné systémy protivzdušnej obrany
Americký prezident Joe Biden v pondelok prisľúbil, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine moderné systémy protivzdušnej obrany.
Stalo sa tak krátko po tom, ako na ukrajinskú metropolu Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá dopadli ruské rakety, uviedol Biely dom vo vyhlásení.
Biden telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, pričom "prisľúbil, že bude naďalej poskytovať Ukrajine podporu potrebnú na jej obranu vrátane moderných systémov protivzdušnej obrany," uvádza sa vo vyhlásení Washingtonu.
Joe Biden: Foto: Facebook
02:23 Zelenskyj: Ukrajina sa ruskými raketovými útokmi nenechá zastrašiť
Ukrajina sa nenechá "zastrašiť" ruskými raketovými útokmi na ukrajinské mestá. V pondelok to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Ukrajina sa nedá zastrašiť. Môže byť len jednotnejšia. Ukrajina sa nedá zastaviť," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. Zároveň prisľúbil, že zariadi, aby bolo bojisko pre ruských vojakov "ešte bolestivejšie".
00:14 Zelenskyj: Protivzdušná obrana je hlavnou prioritou spolupráce Ukrajiny s USA
Protivzdušná obrana je prioritou číslo jeden v obrannej spolupráci medzi Ukrajinou a USA. Uviedol to v pondelok na sociálnej sieti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rozhovore so šéfom Bieleho domu Joeom Bidenom.
"Takisto potrebujeme, aby USA mali vedúcu úlohu pri zaujatí tvrdého postoja skupiny G7 a pri podpore rezolúcie Valného zhromaždenia OSN," dodal Zelenskyj.
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
PONDELOK
22:55 Povzbudzovanie Ukrajiny zo strany USA sťažuje diplomatické snahy, tvrdí Zacharovová
Rusko je otvorené diplomacii, podpora "bojovej nálady" na Ukrajine zo strany Spojených štátov však komplikuje snahy o diplomatické vyriešenie konfliktu, vyhlásila v pondelok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
"Znova opakujeme hlavne pre americkú stranu: úlohy, ktoré sme si stanovili na Ukrajine, budú splnené," uviedla Zacharovová na oficiálnej webovej stránke svojho ministerstva.
"Rusko je otvorené diplomacii, podmienky sú známe. Čím dlhšie bude Washington podporovať bojovú náladu Kyjeva a namiesto zabraňovania teroristickým činom ukrajinských sabotérov ich podporovať, o to zložitejšie bude hľadanie diplomatických riešení," dodala hovorkyňa.
21:01 V Prahe sa konal protest proti ruským raketovým útokom na ukrajinské mestá:
Stovky ľudí v pondelok na Václavskom námestí v Prahe protestovali proti najnovším ruským raketovým útokom na ukrajinské mestá. Dav ľudí požadoval dodatočnú medzinárodnú podporu pre ukrajinskú protivzdušnú obranu.
Účastníci protestu držali v rukách kríže s menami miest, ktoré boli zasiahnuté ruskými raketami, a tiež dáždniky symbolizujúce protivzdušnú obranu, píše AP.
Mohutné raketové útoky, ktoré si podľa ukrajinskej polície vyžiadali najmenej desať obetí na životoch a asi 60 zranených, odsúdil aj český premiér Petr Fiala. V príspevku na sociálnej sieti Twitter napísal, že ruské útoky na ukrajinské mestá nie sú zamerané na poškodzovanie vojenskej infraštruktúry, ale ide o vraždenie civilného obyvateľstva a šírenie strachu.
Ďalšie takéto protesty sa v českej metropole majú konať aj v utorok a v sobotu, píše AP.
Ruské útoky na ukrajinská města nejsou zaměřeny na poškození vojenské infrastruktury. Jde o vraždění civilních obyvatel a šíření strachu.
Válečná agresivní politika Ruska nesmí uspět, myslíme na nevinné oběti a podporujeme Ukrajinu v jejím spravedlivém boji.
20:17 Ruská popová hviezda Pugačovová, ktorá nedávno kritizovala inváziu, je v Izraeli
Legendárna ruská popová speváčka Alla Pugačovová v pondelok oznámila, že sa nachádza v Izraeli. Správa sa objavila zhruba tri týždne po tom, ako Pugačovová odsúdila vojnu vedenú ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Ukrajine. Povedala pritom, že Rusko sa vďaka tejto vojne stalo celosvetovým vyvrheľom, pripomína agentúra Reuters.
"Ďakujem mojej niekoľkomiliónovej armáde fanúšikov za ich lásku a podporu a schopnosť rozlíšiť pravdu od lží," napísala teraz 73-ročná sovietska i postsovietska hudobná ikona v príspevku na Instagrame. "Zo Svätej zeme sa modlím za vás a za mier... Som šťastná," dodala. Reuters podotýka, že Pugačovová je pravdepodobne celosvetovo vôbec najznámejšou Ruskou.
Pugačovová v septembri tiež povedala, že vojna na Ukrajine zaťažuje obyčajných ľudí a vojaci v nej zomierajú pre iluzórne ciele.
19:26 SBU pátra po ruskom exprezidentovi Medvedevovi
Ukrajinská tajná služba SBU zaradila bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na zoznam hľadaných osôb. Podľa výnosu zverejneného v pondelok je ruský exprezident obvinený z útoku na ukrajinské hranice a suverenitu.
Na základe ukrajinského trestného zákonníka hrozí Medvedevovi ako verejnému činiteľovi trest odňatia slobody na päť až desať rokov.
Medvedev, ktorý je v súčasnosti podpredsedom ruskej bezpečnostnej rady, v nedeľu prakticky oznámil odvetné útoky Ruska za sobotnú explóziu na Kerčskom moste spájajúcom ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym. Výbuch bol podľa neho teroristickým útokom, na ktorý Rusko odpovie "zničením teroristov".
18:46 Putin sa má v utorok stretnúť so šéfom MAAE Grossim
Ruský prezident Vladimir Putin sa má v utorok v Petrohrade stretnúť so šéfom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim, oznámil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
MAAE sa už celé mesiace usiluje dosiahnuť dohodu medzi Kyjevom a Moskvou o vyhlásení demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorá je terčom ostreľovania, pripomína Reuters.
Grossi vyjadril presvedčenie, že takáto zóna zníži riziko nehody na tejto elektrárni, ktorá v poslednom období v dôsledku ostreľovania zaznamenala opakované výpadky potrebného prísunu elektrickej energie.
Na snímke Rafael Grossi. Foto: TASR/AP
18:11 Mijatovičová: Ruský režim pohŕda ľudským utrpením na Ukrajine
Ruský režim v agresii voči Ukrajine úplne pohŕda ľudským utrpením. Podľa spravodajcu TASR to v pondelok vyhlásila komisárka Rady Európy (RE) pre ľudské práva Dunja Mijatovičová.
Mijatovičová odkazovala na raketové útoky, ktoré počas nedele a v pondelok ráno zasiahli Kyjev, Záporožie, Dnipro a desiatky ďalších miest na Ukrajine. Zdôraznila, že v dôsledku týchto útokov mnohí nevinní civilisti prišli o život a mnoho ľudí bolo zranených, vrátane žien, detí a starých ľudí.
Upozornila, že k niektorým útokom, ktoré sa zamerali na obytné štvrte a centrá miest, došlo v skorých ranných hodinách alebo počas dopravnej špičky. Rovnako odsúdila aj skutočnosť, že na viacerých miestach sa ruské bombardovanie zameralo na elektrickú infraštruktúru v snahe prerušiť dodávky elektriny obyvateľom.
17:33 Michel a Leyenová odsúdili ruské raketové útoky na Ukrajine
Predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová odsúdili v pondelok ruské raketové útoky na ukrajinské mestá.
"Ruské ohavné útoky na Kyjev a iné ukrajinské mestá prejavujú zúfalosť Kremľa. Tieto bezhlavé útoky na civilistov sú vojnovými zločinmi. Sme zaviazaní podporovať Ukrajinu a vyvodiť voči ruskému režimu zodpovednosť. Budeme o tom hovoriť s našimi partnermi zo skupiny krajín G7," napísal Michel na Twitteri.
"Putinovo Rusko opäť ukázalo svetu, čo zastáva - je to teror a brutalita. Voči tým, ktorí sú za to zodpovední, musí byť vyvodená zodpovednosť," uviedla von der Leyenová vo videu, ktoré ju zachytáva spolu s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou v Narve na hraničnom priechode medzi Estónskom a Ruskom.
"Vyjadrujme úprimnú sústrasť našim ukrajinským priateľom. Viem, že Ukrajinci sa nenechajú zastrašiť. Ukrajinci vedia, že budeme na ich strane stáť tak dlho, ako bude potrebné," dodala predsedníčka EK.
Estónska premiérka Kaja Kallasová (vľavo) a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa objímajú počas stretnutia v Tallinne v pondelok 10. októbra 2022. Von der Leyenová vystúpi s hlavným prejavom na digitálnom summite v estónskej metropole. Foto: TASR/AP
16:44 Guterres: Ruské raketové útoky na Ukrajine sú neprijateľnou eskaláciou vojny
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres označil pondelkové raketové útoky Ruska na Ukrajine na "neprijateľnú eskaláciu" vojny. Správu publikovala agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na Guterresovho hovorcu Stéphana Dujarrica. "Predstavuje to ďalšiu neprijateľnú eskaláciu vojny a – ako vždy – najviac na to doplácajú civilisti," povedal hovorca.
Guterres bol podľa Dujarrica "hlboko šokovaný" rozsiahlymi raketovými útokmi ozbrojených síl Ruskej federácie, ktoré v pondelok zasiahli mestá na území Ukrajiny. Útoky si vyžiadali najmenej desať obetí na životoch, desiatky zranených a spôsobili i materiálne škody.
16:39 Káčer: Slovensko podporuje výcvik ukrajinských vojakov pod jedným velením v EÚ
Slovensko podporuje centralizovaný návrh spoločného výcviku ukrajinských vojakov v krajinách Európskej únie, teda pod jedným velením. Oznámil to v pondelok v Bruseli minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer. Minister to uviedol po pracovnom stretnutí so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom a generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Podľa slov slovenského ministra výcvik a ďalšia systematická podpora pre vojakov z Ukrajiny, ktorí čelia ruskej agresii, je teraz súčasťou debát na úrovni EÚ. Pripomenul, že možné rozhodnutie o tejto záležitosti sa zrodí už na budúci týždeň v pondelok (17. 10.) počas zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu. "Slovensko podporuje zriadenie takejto výcvikovej misie pre Ukrajinu," spresnil Káčer.
16:12 Rusko rozsiahle raketové útoky plánovalo od začiatku októbra, oznámila Ukrajina
Ukrajinská vojenská spravodajská služba uviedla, že Rusko už od začiatku októbra plánovalo rozsiahle raketové útoky, ktoré v pondelok podniklo na viaceré ukrajinské mestá, informovala webová stránka denníka Guardian. Ruskí vojaci dostali podľa ukrajinskej tajnej služby "od Kremľa pokyny na prípravu rozsiahlych raketových útokov na civilnú infraštruktúru na Ukrajine už 2. a 3. októbra".
"Vojenské jednotky strategického letectva a letectva s dlhým dosahom dostali príkazy, aby sa pripravili plniť úlohu masívnych raketových útokov. Za ich ciele boli určené objekty kritickej civilnej infraštruktúry a centrálne oblasti ukrajinských husto obývaných miest," uviedla vo vyhlásení spravodajská služba ukrajinského ministerstva obrany.
16:08 Ruské pondelkové útoky na Ukrajine podľa Macrona znamenajú zmenu vo vojne
Pondelkové ruské útoky na území Ukrajiny znamenajú "zásadnú zmenu" v charaktere vojny na Ukrajine. Vyhlásil to francúzsky prezident Emmanuel Macron. Uviedla to agentúra AFP. Najvyšší predstaviteľ Francúzska – ktorý je na návšteve v departemente Mayenne na severozápade Francúzska – dodal, že po návrate do Paríža zvolá svojich diplomatických a vojenských poradcov.
14:26 Putin a Erdogan budú možno diskutovať o rozhovoroch Ruska a Západu o Ukrajine
Kremeľ v pondelok pripustil, že prezidenti Ruska a Turecka Vladimir Putin a Recept Tayyip Erdogan by tento týždeň mohli prediskutovať návrh Turecka, ktoré je údajne pripravené byť hostiteľom rozhovorov Ruska a Západu venovaných Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok na brífingu v Moskve uviedol, že Moskva zatiaľ nedostala signály o možnosti rokovaní medzi Ruskom a USA, Francúzskom, Nemeckom a Britániou na území Turecka. Peskov však súčasne dodal, že Putin môže o tejto otázke diskutovať s Erdoganom, keď sa stretnú v kazašskom meste Astana.
13:58 Medvedev varuje, že dnešné útoky na Ukrajinu sú len "prvou epizódou"
Podpredseda bezpečnostnej rady Ruskej federácie Dmitrij Medvedev avizuje ďalšie reakcie Ruska na vojenské operácie ukrajinskej armády. Podľa agentúry AFP to bývalý ruský prezident uviedol v pondelok vo svojom statuse na platforme Telegram.
"Prvá epizóda odohraná. Budú ďalšie," napísal Medvedev, ktorý sa od vypuknutia vojny na Ukrajine profiluje ako jeden z najzúrivejších nepriateľov Ukrajiny a Západu.
Vyjadril presvedčenie, že súčasný ukrajinský režim bude pre Rusko predstavovať "trvalú, priamu a jasnú hrozbu". Vyslovil aj názor, že Rusko by si preto – okrem ochrany svojich občanov a hraníc – malo staviť ako svoj budúci cieľ "úplnú demontáž politického režimu Ukrajiny".
13:52 Ruský rezort obrany: Útoky na Ukrajinu zasiahli stanovené ciele
"Útoky dosiahli svoje zámery. Všetky ciele boli zasiahnuté," uviedol rezort obrany v Moskve. Ruské sily vypálili na Ukrajinu najmenej 83 rakiet, z ktorých 43 zničila ukrajinská protivzdušná obrana, uviedli ukrajinské vzdušné sily.
Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov uviedol, že ruská armáda spustila "masívne útoky na vojenské velenie a komunikačné zariadenia a energetickú infraštruktúru Ukrajiny", píše agentúra AP. Šéf Kremľa Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že masívne raketové útoky ruských síl na ukrajinské mestá sú odplatou za "teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.
Kráter v meste Dnipro. Foto: TASR/AP
13:34 Ukrajinské ministerstvo odporúča školám prejsť na dištančné vyučovanie
Ukrajinské ministerstvo školstva v pondelok odporučilo, aby všetky vzdelávacie inštitúcie v krajine prešli do 14. októbra na dištančné vyučovanie.
Ako informovala britská stanica BBC, toto rozhodnutie bolo prijaté po masívnych ruských raketových útokoch, ktorým bolo v pondelok vystavené ukrajinské územie.
13:10 Ruské útoky zasiahli aj nemecký konzulát v Kyjeve
Ruské raketové útoky zasiahli v pondelok aj budovu nemeckého konzulátu v Kyjeve. Oznámilo to ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne, informuje agentúra DPA.
Podľa ukrajinskej polície si pondelkové útoky na mestá po celej Ukrajine vyžiadali najmenej 10 mŕtvych a 60 zranených. Hovorca nemeckého rezortu diplomacie priblížil, že v budove, kde donedávna sídlilo oddelenie vydávania víz, sa v tom čase nenachádzali nijakí zamestnanci, nakoľko všetky činnosti v tejto budove boli už pred niekoľkými mesiacmi pozastavené.
Nemecká ministerka Christine Lambrechtová v pondelok popoludní oznámila, že Berlín v najbližších dňoch prvý zo štyroch sľúbených systémov protivzdušnej obrany IRIS-T.
11:58 Prokremeľská scéna si pochvaľuje útoky na Ukrajinu
Viacerí ruskí predstavitelia, ktorí nedávno Kremeľ vyzývali na aktívnejší prístup vo vojne proti Ukrajine, vyjadrili v pondelok spokojnosť s masívnymi raketovými útokmi, čo sa v pondelok ráno uskutočnili po celej krajine. Informovala o tom rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov vo svojom statuse na platforme Telegram napísal, že "teraz je so špeciálnou vojenskou operáciou", ako Rusko označuje svojou armádou rozpútanú vojnu na Ukrajine, "spokojný na 100 percent".
Ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému Kadyrov odkázal: "Varovali sme ťa, Zelenskyj, že Rusko ešte ani poriadne nezačalo, tak sa prestaň sťažovať... ale radšej, kým (na teba) niečo neletí, utekaj". Odporučil mu tiež nespoliehať sa na pomoc Západu.
Predstaviteľ prokremeľských úradov na Kryme Sergej Axionov označil útoky na ukrajinské mestá za "dobrú správu". Podobne ako Kadyrov, ocenil aj on zmenu prístupov k vedeniu špeciálnej vojenskej operácie. Pripomenul, že od jej prvého dňa nabádal, aby sa "takéto akcie na zničenie infraštruktúry nepriateľa robili každý deň". Dodal, že tak "by sme všetko dokončili v máji a kyjevský režim by bol porazený". Vo svojom statuse Axionov vyjadril nádej, že teraz sa tempo tzv. špeciálnej vojenskej operácie nespomalí.
V podobnom duchu sa medzičasom vyjadrili aj viaceré ruské propagandistické weby. Dnešok označili za "deň, na ktorý sme čakali", a deň, keď Rusko začalo na Ukrajine "útočiť na centrá, kde sa prijímajú rozhodnutia". Na weboch sa tiež píše, že masívne útoky na Ukrajinu sú v súlade s medzinárodnou praxou, keď "po teroristickom útoku vždy nasleduje odvetný úder proti brlohu teroristov".
11:42 Lukašenko: Bielorusko a Rusko nasadia spoločné regionálne jednotky
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v pondelok vyhlásil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach jeho krajiny spoločnú bojovú operačnú skupinu. Podľa Lukašenka ide o reakciu na vyostrenie napätia, píše tamojšia štátna agentúra Belta, na ktorú sa odvoláva denník The Guardian.
Rusko a Bielorusko začali zoskupovať tieto vojenské sily pred dvoma dňami, zrejme po tom, ako bol v sobotu zasiahnutý Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným Krymským polostrovom, píše Belta.
Lukašenko, ktorý je blízkym spojencom šéfa Kremľa Vladimira Putina, obvinil Ukrajinu z prípravy útoku na Bielorusko. "Dnes som už povedal, že Ukrajina nielen diskutuje, ale aj plánuje útoky na územia Bieloruska," uviedol. "Dohodli sme sa na nasadení regionálnej skupiny Ruskej federácie a Bieloruskej republiky," dodal.
11:30 Rusko úspešne vypustilo navigačnú družicu GLONASS-K
uská nosná raketa Sojuz-2.1b vyniesla v pondelok na obežnú dráhu družicu s navigačným systémom GLONASS-K. S odvolaním sa na agentúru Interfax to v pondelok uviedla agentúra Reuters.
GLONASS-K je súčasťou ruského satelitného navigačného systému GLONASS založeného na rádiovom vysielaní. Rusko na jeho vývoj v posledných dvoch desaťročiach vynaložilo miliardy dolárov, približuje Reuters.
Nosná raketa Sojuz-2.1b odštartovala v pondelok o 05.52 h miestneho času z kozmodrómu Pleseck v Archangeľskej oblasti na severnom pobreží európskej časti Ruska, dodal Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.
10:55 Rusi vystrelili najmenej 75 rakiet, ničia energetickú infraštruktúru
Najmenej 75 rakiet vypálili v pondelok ráno na Ukrajinu ruské sily, ktoré zasiahli metropolu Kyjev aj mnohé ďalšie mestá na západe a juhu krajiny. V príspevku na sociálnych sieťach to uviedol vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj s tým, že 41 z ruských rakiet bolo zostrelených protivzdušnou obranou. Informuje o tom agentúra AFP.
Podľa slov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského sa ruské útoky zameriavajú na energetické zariadenia a na obyvateľstvo a ich cieľom je spôsobiť čo najväčšie škody. Pri ranných útokoch na ukrajinské mestá boli podľa neho použité okrem rakiet aj iránske samovražedné drony Šáhid.
10:33 Britská rozviedka: Ruská armáda potrebuje nejaký úspech, postupuje na Bachmut
Ruské jednotky sa približujú k strategicky dôležitému mestu Bachmut na východe Ukrajiny. Za posledný týždeň postúpili k Bachmutu o dva kilometre, uviedla v pondelok vo svojej pravidelnej zvodke o vývoji na bojiskách Ukrajiny britská vojenská spravodajská služba.
Britské ministerstvo obrany v zvodke zverejnenej na platforme Twitter, píše, že "Rusko naďalej pripisuje útočným operáciám v centrálnom sektore Donbasu, najmä v blízkosti mesta Bachmut, vysokú prioritu."
Britská rozviedka konštatuje, že ruská armáda je po sérii porážok v situácii, keď už musí "demonštrovať" nejaký úspech na bojiskách Ukrajiny - preto sa tak úporne snaží dobyť Bachmut, ktorý je zničený ostreľovaním. Bachmut leží na trase vedúcej do miest Sloviansk a Kramatorsk v priemyselnej oblasti Donbasu, ktorú Moskva zatiaľ úplne nezískala.
10:10 Z ruskej Belgorodskej oblasti, susediacej s Ukrajinou, hlásia silný výbuch
Agentúra Reuters v pondelok informovala, že očití svedkovia v Belgorodskej oblasti ležiacej na západe Ruska a hraničiacej s Ukrajinou hlásili silnú explóziu. Miestne úrady tvrdia, že šlo o vopred naplánované výbuchy na vojenskom cvičisku. Podľa miestneho veliteľstva ozbrojených síl experti ministerstva obrany zneškodňovali na polygóne muníciu.
Správa o výbuchu v Belgorodskej oblasti sa objavila krátko po tom, ako boli viaceré mestá a regióny Ukrajiny vystavené raketovým úderom ruskej armády. Došlo k nim po tom, ako Rusko obvinilo Ukrajinu, že zorganizovala silný výbuch, ktorý poškodil kľúčový most spájajúci Rusko a Krymský polostrov.
Ukrajinské ministerstvo vnútra podľa platformy Telegram uviedlo, že raketový útok na Kyjev si vyžiadal osem obetí a 24 ranených. Okrem Kyjeva hlásia od pondelka rána výbuchy aj z miest Ľvov, Ternopiľ a Žytomyr na západe Ukrajiny a z Dnepropetrovska v strednej časti Ukrajiny a ďalších. Poškodené boli objekty kritickej a civilnej infraštruktúry.
09:13 RFE/RL: Raketový útok na Kyjev si vyžiadal obete a ranených
V dôsledku raketového útoku na centrum Kyjeva z pondelka rána došlo k obetiam na životoch i zraneniam ľudí. Podľa webovej stránky rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom informovala ukrajinská záchranná služba.
Poradca ukrajinského ministra vnútra Rostyslav Smirnov podľa RFE/RL uviedol, že útok na Ševčenkov mestský obvod v Kyjeve si vyžiadal osem obetí na životoch a 24 ranených.
Jedna z rakiet, ktoré v pondelok ráno zasiahli Kyjev, explodovala v blízkosti sídla ukrajinskej tajnej služby SBU. Neďaleko sídli i kancelária ukrajinského prezidenta. V statuse na platforme Telegram to uviedol poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko.
V súvislosti so situáciou kyjevská radnica oznámila prerušenie premávky metra. Všetky podzemné stanice slúžia ako kryty civilnej ochrany.
08:39 Kyjevom otriaslo v pondelok ráno viacero výbuchov
Viacero explózií bolo po niekoľkých mesiacoch relatívne pokojnej situácie počuť v pondelok ráno v ukrajinskej metropole Kyjev. Informujú o tom agentúry AP a AFP s odvolaním sa na regionálnych predstaviteľov Ukrajiny a tamojšie médiá.
Starosta Kyjeva Vitalij Kličko zverejnil po 08.30 h miestneho času (07.30 h SELČ) na svojom účte na platforme Telegram príspevok, v ktorom píše, že "v Ševčenkovom obvode v centre hlavného mesta došlo k niekoľkým výbuchom". V tejto mestskej štvrti sa nachádza historické centrum, ako aj viacero vládnych budov.
Reportéri AFP, ktorí sa nachádzajú v Kyjeve, hlásili tri hlasné explózie, ktoré nastali okolo 08.15 h, pričom náletové sirény sa rozozvučali už vyše hodinu pred samotnými výbuchmi. Podľa AP došlo k dvom výbuchom, ktoré boli zrejme dôsledkom raketových útokov.
Obete na životoch ani zranenia bezprostredne hlásené neboli.
Vitalij Kličko. Foto: TASR/AP
07:45 Mesto Záporožie na juhu Ukrajiny bolo v noci opäť terčom útoku
Ruské jednotky v noci na pondelok opäť ostreľovali mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Zásah dostal poschodový bytový dom a poškodená je aj civilná infraštruktúra. O život prišla jedna osoba a päť ďalších ľudí vrátane jedného dieťaťa utrpelo zranenia.
Na svojom kanáli na platforme Telegram o tom podľa denníka The Guardian, monitorovanom agentúrou TASR, informoval tajomník mestskej rady mesta Záporožie Anatolij Kurtev. Dodal, že na mieste pokračuje záchranná a pátracia operácia.
06:00 Poľsko odsúdilo ruský raketový útok na obytnú oblasť v meste Záporožie
Ruský raketový útok na obytnú zónu v juhoukrajinskom meste Záporožie je ďalším dôkazom ruského barbarizmu, vyhlásilo poľské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok.
Ukrajinské úrady potvrdili, že ruskí vojaci odpálili v noci na nedeľu najmenej 12 rakiet na obytné budovy.
"Nočný raketový útok na obytnú infraštruktúru v meste Záporožie je ďalšou ukážkou barbarizmu ruskej armády. Absolútne odsudzujeme akékoľvek útoky na civilistov," poľské ministerstvo napísalo na Twitteri.
Ministerstvo dodalo, že všetky osoby zodpovedné za útok by mali niesť trestnoprávnu zodpovednosť za svoj čin.
03:48 OSN: Valné zhromaždenie začne rokovanie o rezolúcii odsudzujúcej ruskú anexiu
01:25 MAAE: Záporožská jadrová elektráreň je opäť zapojená do elektrickej siete
Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) je opäť zapojená do elektrickej siete. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na nedeľňajšie oznámenie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).
Šéf MAAE Rafael Grossi v nedeľu na Twitteri napísal, že tím MAAE v Záporoží potvrdil obnovenie napojenia elektrárne na vonkajší zdroj. Označil to za "dočasnú úľavu počas stále neudržateľnej situácie".
MAAE v sobotu oznámila, že táto elektráreň v dôsledku ostreľovania znova prišla o napojenie na vonkajší zdroj energie.
Šesť reaktorov tejto elektrárne je odstavených, závod však stále potrebuje elektrickú energiu na udržiavanie dôležitých funkcií v oblasti bezpečnosti vrátane chladenia, píše AFP.
NEDEĽA
20:40 Putin z výbuchu na Kerčskom moste obvinil ukrajinské tajné služby
Ruský prezident Vladimir Putin v nedeľu obvinil ukrajinské tajné služby z výbuchu, ktorý v sobotu zasiahol Kerčský most spájajúci ruskú pevninu s anektovaným Krymským polostrovom.
Putin počas stretnutia so šéfom vyšetrovacieho výboru za "tvorcov, páchateľov i sponzorov" tejto explózie označil ukrajinské tajné služby, píše AFP s odvolaním sa na videozáznam, ktorý sprostredkoval Kremeľ.
"Niet pochýb, že je to teroristický čin namierený na zničenie kritickej ruskej civilnej infraštruktúry," povedal Putin.
Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexander Bastrykin povedal, že tento teroristický útok pomohli pripraviť ruskí občania a zahraničné krajiny. Povedal to na stretnutí s Putinom, z ktorého ruské štátne médiá sprostredkovali krátke videozáznamy, píše DPA.
Na snímke vrtuľníky hasia požiar na Krymskom moste spájajúcom ruskú pevninu a Krymský polostrov nad Kerčským prielivom v Kerči v sobotu 8. októbra 2022. Foto: TASR/AP
20:18 Putin vraj nabáda Lukašenka, aby sa zapojil do vojny
Ruský prezident Vladimir Putin nabáda bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, aby sa otvorene zapojil do vojny proti Ukrajine. Na Telegrame o tom informovalo hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR).
„Vidíme opatrenia, ktoré prijíma Ruská federácia, aby prinútila vedenie Bieloruska vstúpiť do otvorenej vojny. Neustále sa konajú stretnutia medzi Putinom a Lukašenkom, kde sa diskutuje o tejto téme a Putin sa snaží presvedčiť Lukašenka, aby učinil toto rozhodnutie,“ povedal predstaviteľ ukrajinských spravodajských služieb Vadym Skibickyj.
Podľa neho sa momentálne nachádza v blízkosti ukrajinských hraníc šesť bieloruských práporov a bude závisieť od vývoja udalostí na fronte, ako dlho táto situácia potrvá. Minsk v sobotu odovzdal ukrajinskému veľvyslancovi v Bielorusku diplomatickú nótu, v ktorej bolo uvedené, že Ukrajine údajne plánuje zaútočiť na územie Bieloruska.
18:19 Putin bude mať v pondelok zasadnutie Rady bezpečnosti, oznámil Kremeľ
Ruský prezident Vladimir Putin bude v pondelok viesť zasadnutie Rady bezpečnosti Ruskej federácie. Stretnutie sa bude konať dva dni po obrovskom výbuchu na Kerčskom moste, ktorý spája ruskú pevninu s anektovaným Krymským polostrovom. Kremeľ to v nedeľu oznámil ruským tlačovým agentúram. Správu priniesla aj agentúra AFP.
"Zajtra má prezident naplánované stretnutie so stálymi členmi Rady bezpečnosti (Ruskej federácie)," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Výbuch v sobotu ráno vážne poškodil cestný a železničný Kerčský most, spájajúci Rusko s protiprávne anektovaným juhoukrajinským Krymom. Dosiaľ sa most využíval na prepravu ruských vojakov a vojenských zásob na Krym a odtiaľ do ďalších častí južnej Ukrajiny. Explózia zničila úseky cesty a poškodila aj železničné koľaje. Dva úseky cesty sa zrútili do mora a cestná doprava na moste je teraz možná len v jednom smere.
16:44 Kirgizsko zrušilo vojenské cvičenie Nezničiteľné bratstvo s Ruskom a Bieloruskom
Kirgizsko oznámilo, že plánované vojenské cvičenia v spolupráci s Ruskom a Bieloruskom sa neuskutoční. V nedeľu o tom informovala rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).
Cvičenie "Nezničiteľné bratstvo 2022" bolo naplánované na 10. až 14. októbra v rámci Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO), ktorá združuje niektoré postsovietske štáty. V Kirgizsku mali cvičiť okrem domácich vojsk aj bieloruskí a ruskí vojaci. Zrušenie cvičenia bolo oznámené bez ďalších podrobností.
V septembri sa obnovili pohraničné boje medzi Kirgizskom a Tadžikistanom, dvoma členmi CSTO. Biškek vtedy vyzval, aby CSTO zohrala pri riešení sporu aktívnu úlohu. Jedným z princípov tejto vojenskej aliancie je, že útok na jedného z členov je útokom na všetkých. Okrem Ruska, Bieloruska, Kirgizska a Tadžikistanu zahŕňa aj Arménsko a Kazachstan. Štatút pozorovateľa má Srbsko, Sýria a Uzbekistan,
V Kazachstane sa cvičenie CSTO skončilo 8. októbra, odkiaľ sa bieloruskí a ruskí vojaci mali presunúť do Kirgizska. Teraz sa vrátia do svojich domovských krajín.
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov. Foto: FB
15:16 Členské štáty EÚ plánujú vycvičiť 15-tisíc ukrajinských vojakov
Členské krajiny Európskej únie chcú vycvičiť približne 15-tisíc ukrajinských vojakov, dohodol sa na tom Politický a bezpečnostný výbor (PBV) EÚ. Informácie priniesla v nedeľu tlačová agentúra DPA.
Výbor tvoria veľvyslanci zo štátov EÚ v Bruseli a predsedá mu Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), teda diplomatická služba EÚ.
Tento krok musia ešte formálne potvrdiť členské štáty EÚ.
Český premiér Petr Fiala vyhlásil, že dohodu o výcvikovej misii pre ukrajinských vojakov víta. Povedal to po neformálnom piatkovom summite EÚ v Prahe, ale konkrétny počet vojakov neuviedol. Česko je na pol roka predsedníckou krajinou v Rade EÚ.
Ukrajinských vojakov bude cvičiť Nemecko a Poľsko, hoci výcvik je plánovaný aj v iných krajinách EÚ, píšu nemecké médiá.
14:27 Ničenie ukrajinskej kultúry je vojnovým zločinom, vyhlásil tamojší minister
Ruskú inváziu na Ukrajine sprevádza ničenie a rabovanie historických pamiatok a pokladov vo veľkom rozsahu, uviedli ukrajinskí predstavitelia. Správu priniesla v nedeľu agentúra Associated Press (AP).
Ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko v rozhovore pre AP povedal, že ruskí vojaci odniesli artefakty z takmer 40 ukrajinských múzeí. Rabovanie a ničenie kultúrnych pamiatok podľa neho spôsobilo škody odhadované na stovky miliónov eur, no škody nie sú len finančné. "Postoj Rusov k ukrajinskému kultúrnemu dedičstvu je vojnovým zločinom," vyhlásil Tkačenko.
Predstavitelia ukrajinského mesta Mariupol v exile uviedli, že ruské sily ukradli z tamojších múzeí viac ako 2000 predmetov. K najvzácnejším patrili starobylé náboženské ikony, unikátny ručne písaný zvitok Tóry, 200-ročná Biblia či vyše 200 medailí.
V mariupolskom Múzeu miestnych dejín sa zamestnanci snažili spolu so stovkami artefaktov ukryť zlatý hunský diadém vykladaný drahokamami z piateho storočia. Ruskí vojaci ho však po týždňoch hľadania objavili v tajnom suteréne, uviedol pracovník múzea pre AP.
Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) eviduje miesta zasiahnuté raketami, bombami a delostrelectvom počas vojny na Ukrajine. Dosiaľ overila poškodenie 199 kultúrnych objektov v 12 oblastiach. Je medzi nimi 84 chrámov, 37 budov historického významu, 37 budov určených na kultúrne aktivity, 18 pamätníkov, 13 múzeí a desať knižníc. Ukrajinské úrady uvádzajú 270 poškodených náboženských budov.
13:05 Zelenskyj označil ruský útok na mesto Záporožie za "absolútne zlo"
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu na sociálnej sieti Telegram potvrdil, že ruský nočný raketový útok na obytné budovy v juhoukrajinskom meste Záporožie si vyžiadal 12 mŕtvych a 49 ranených vrátane šiestich detí, ktoré museli byť hospitalizované. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. O svoje myšlienky sa po útoku na civilistov podelila aj prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská, píše televízia Sky News.
Prezident Zelenskyj označil útok za "absolútne zlo" a dodal, že "teroristi" budú postavení pred spravodlivosť. Na svojom účte na Telegrame zverejnil aj fotografie domov, ktoré boli do veľkej miery zničené.
Hoci ruskí vojaci majú pod kontrolou väčšinu Záporožskej oblasti, rovnomenné mesto stále ovládajú Ukrajinci, aj napriek neustálym útokom ruských síl.
Ruskí vojaci odpálili v noci na nedeľu najmenej 12 rakiet na obytné budovy, uviedli zdroje z ukrajinskej armády.
Moskva útok nepotvrdila. Ukrajinské úrady hlásili najprv vyšší počet mŕtvych po útoku, ale potom ho znížili.
Manželka ukrajinského prezidenta Zelenská po útoku na Twitteri napísala: "Zabíjaním civilistov Rusko ukazuje svoju slabosť. To je nepochybné."
09:20 Pri ostreľovaní Záporožia zahynulo najmenej 12 ľudí
Najmenej 12 ľudí zahynulo v noci na nedeľu pri ostreľovaní mesta Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Do nemocníc previezli 49 zranených vrátane šiestich detí, oznámil gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch.
Celkovo 12 ruských raketových útokov zničilo časť deväťposchodovej budovy a päť iných obytných domov. Mnohé ďalšie sú poškodené, uviedol Staruch.
"Pod troskami môžu byť ďalší ľudia. Na mieste prebieha záchranná operácia. Osem ľudí už zachránili," doplnil gubernátor na sociálnej sieti.
Tajomník mestskej rady Anatolij Kurtjev predtým uviedol, že najmenej 17 ľudí zahynulo, keď rakety zasiahli bytový dom a ďalšie desiatky budov. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl neskôr písal o "desiatkach" zabitých alebo zranených.
05:28 Počet obetí útokov na mesto Záporožie sa zvýšil na 17
Najmenej 17 ľudí vrátane dieťaťa zahynulo pri útokoch na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, uviedli v sobotu ukrajinské úrady.
Na mesto dopadli rakety vo štvrtok (6. októbra) pred úsvitom, pričom tri z nich zasiahli centrum mesta, ktoré sa nachádza len 40 kilometrov od delostreleckých bojov na južnom fronte.
"Celkovo bolo zabitých 17 ľudí," ukrajinská štátna pohotovostná služba uviedla na sociálnej sieti Telegram s tým, že jedným z nich bolo dieťa.
Počet obetí výrazne narástol od prvého spočítania, pri ktorom našli jednu mŕtvu osobu. V sobotu ráno bola bilancia 14 obetí. Päťposchodová obytná budova na hlavnej ulici bola takmer zrovnaná so zemou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Telegrame ostro skritizoval útok a uviedol, že Záporožie je "denne vystavené masívnym raketovým útokom" a dodal, že ide o úmyselný zločin.
SOBOTA
21:41 Most na Krym budú prísnejšie strážiť
Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu nariadil prísnejšiu ochranu Kerčského mosta a infraštruktúry dodávajúcej elektrinu a zemný plyn na Krym. Prezidentský dekrét Putin podpísal len niekoľko hodín po výbuchu, ktorý ráno poškodil Kerčský most. Za posilnenie ochranných opatrení bude zodpovedná Federálna bezpečnostná služba (FSB).
Gubernátor Krasnodarského kraja Veniamin Kondratiev vyhlásil "žltý" stupeň teroristickej hrozby v okrese Temrjuk, kde stojí most. To znamená prísnejšie bezpečnostné opatrenia vrátane prehliadok na kontrolných bodoch. Po modrom a žltom nasleduje kritický stupeň - "červený".
Leonid Sluckij, predseda výboru pre medzinárodné záležitosti Štátnej dumy výbuch označil za "teroristický útok". Ak sa preukáže, že ho naplánovala Ukrajina, "následky budú nevyhnutné" povedal v krymskej metropole Simferopol. "Reakcia by mala byť tvrdá, ale nie nevyhnutne frontálna," povedal Sluckij. Dodal, že Rusko má skúsenosti s bojom proti teroristom. "Môže ísť o akt štátneho terorizmu, ktorému, ako vidíme, tlieskajú v európskych metropolách," povedal.
V Moskve sa údajne začalo vojenské zatýkanie. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti o tom referuje ukrajinská rozviedka. Podľa nej sa v ruskej metropole začalo viacero „opatrení“ namierených proti armáde. Doprava v centre mesta je údajne zablokovaná. Tvrdenia nemožno nezávisle overiť.
Do mesta mali vstúpiť operačné jednotky rýchleho nasadenia, známe ako divízia Dzeržinskij, ktoré patria pod sily národnej gardy. Podliehajú priamo ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a nie sú súčasťou ozbrojených síl Ruskej federácie. Smerom do centra postupujú spolu s policajnými jednotkami.
Podľa správ ukrajinskej rozviedky nastalo hromadné zatýkanie, zadržiavanie a blokovanie vojenského personálu. Všetky vojenské jednotky na okraji Moskvy boli údajne uvedené do stavu najvyššej pohotovosti. Agentúra ČTK s odvolaním sa na ukrajinskú tlačovú službu Unian píše, že pre úspech ukrajinskej protiofenzívy chcú zrejme šéf takzvanej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin a čečenský vodca Ramzan Kadyrov dosiahnuť výmenu ruského ministra obrany Sergeja Šojgua.
20:13 Rusi pripravujú v Chersonskej oblasti veľkú evakuáciu civilistov
Ruské okupačné úrady pod vplyvom rýchleho postupu ukrajinských vojakov pripravujú evakuáciu desaťtisícov civilistov v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, protiprávne anektovanej Moskvou.
Krasnodarský a Stavropoľský kraj na juhu Ruska sú pripravené prijať ukrajinské deti a dospelých, uviedol na sociálnej sieti Telegram Moskvou dosadený líder Chersonskej oblasti Vladimir Saldo. Ďalší predstaviteľ okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov priznal v ruskej štátnej televízii, že ich úrad sa pripravuje na "ťažké časy".
19:00 Cez Krymský most sa opäť presúvajú vlaky
Ruskí okupanti v sobotu večer obnovili železničnú dopravu na moste spájajúcom pevninské Rusko s ukrajinským polostrovom Krym. Spoločnosť Grand Service Express, ktorá prevádzkuje dopravu medzi Moskvou anektovaným ukrajinským Krymom a Ruskom, uviedla, že z polostrova vyrazili podvečer dva vlaky a smerujú do Moskvy a Petrohradu.
Podľa agentúry AP sa z krymských miest Sevastopol a Simferopol pohli dva vlaky a smerovali k mostu. Na moste sa obnovila aj cestná doprava - na jednom z dvoch pruhov, ktorý ostal po výbuchu neporušený. Vozidlá prúdia raz z jedného, raz z opačného smeru.
"Pohyb vozidiel po Krymskom moste sa začal. V tejto chvíli je doprava umožnená autám a autobusom, ale s dôkladnou kontrolou. Žiadam vodičov kamiónov, aby si naplánovali trasu tak, že využijú trajekty cez Kerčský prieliv," dodal Ruskom podporovaný líder Krymu Sergej Aksionov s tým, že trajektová doprava sa spustí už čoskoro.
18:30 V Charkovskej oblasti našli počas ostatného mesiaca 530 mŕtvych osôb
V oslobodených častiach Charkivskej oblasti na východe Ukrajiny objavili od 7. septembra 530 mŕtvych osôb. Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Jenin priblížil, že medzi nimi bolo 225 žien, 257 mužov a 19 detí, pričom 29 tiel nebolo identifikovaných.
Až 447 tiel našli v masovom hrobe v meste Izium. Jenin uviedol, že forenzní experti našli pri množstve tiel náznaky násilnej smrti vrátane známok mučenia. Podľa neho niektoré telá „mali okolo krku povraz, ruky zviazané za chrbtom, rany po guľkách na kolenách a zlomené rebrá“.
16:21 Rusko vymenovalo nového veliteľa špeciálnej vojenskej operácie
Ruské ministerstvo obrany sobotu vymenovalo generála Sergeja Surovikina za hlavného veliteľa vojsk špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Ide o prvý prípad, keď všetky ruské sily na Ukrajine dostali spoločného veliteľa. Surovikin od leta velil ruskej armáde na juhu Ukrajiny.
Generál Surovikin (55) absolvoval výcvik v rámci jednotiek specnaz a slúžil v sovietsko-afganskej vojne. Má za sebou veliteľské skúsenosti zo Sýrie, predtým bol nasadený aj v Čečensku a Tadžikistane. Od roku 2017 bol veliteľom Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie.
16:15 Ruskí vojaci na Ukrajine môžu dostávať zásoby po súši a po mori
Ruské ministerstvo obrany v sobotu vyhlásilo, že ruskí vojaci bojujúci v okolí miest Mykolajiv a Kryvyj Rih a v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny môžu dostávať všetky potrebné zásoby cez existujúce pozemné a morské koridory. Vyhlásenie ministerstva nasledovalo po tom, čo výbuch vážne poškodil Kerčský most spájajúci Rusko s protiprávne anektovaným Krymským polostrovom.
15:46 Rusko chystá obnovenie železničnej dopravy na poškodenom Kerčskom moste
Železničná doprava na poškodenom Kerčskom moste sa obnoví o 20.00 h miestneho času (19.00 h stredoeurópskeho letného času), uviedla tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo dopravy. TASR informuje podľa správy BBC.
"V súčasnosti prebieha primárne posúdenie stavu infraštruktúry železničnej časti Krymského mosta, či je možné povoliť prejazd vlaku," uviedlo ruské ministerstvo vo vyhlásení. "Podľa odborníkov" by sa mohla železničná doprava obnoviť v sobotu večer. Ruská agentúra Interfax v sobotu popoludní informovala o obnovení cestnej dopravy na nepoškodenej časti cestného mosta.
15:25 Grossi odsúdil ostreľovanie záporožskej elektrárne ako "príšerne nezodpovedné"
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), dozorný orgán OSN, v sobotu znovu vyzvala na vytvorenie ochrannej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine a odsúdila nočné ostreľovanie jej elektrického vedenia ako "príšerne nezodpovedné".
Ostreľovanie pretrhlo elektrické vedenie, ktoré zásobuje elektrinou chladiace systémy ukrajinskej jadrovej elektrárne, okupovanej ruskými vojakmi. "Obnovenie ostreľovania, ktoré zasiahlo vonkajší zdroj napájania elektrinou, je príšerne nezodpovedné," varoval šéf MAAE Rafael Grossi a potvrdil, že Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) je teraz závislá od záložných naftových generátorov.
Agentúra informovala, že jej šéf Grossi čoskoro navštívi Rusko a Ukrajinu a bude tam diskutovať o zriadení ochrannej zóny.
15:10 Ukrajina vydá známku s vyobrazením zničeného Krymského mostu
Ukrajinská pošta predstavila novú poštovú známku so zničeným Krymským mostom. Ako na Telegrame uviedol jej šéf Ihor Šmeľanskyj, na známke bude zobrazené to, „čo zostalo“ z Krymského mosta.
„Už dávno sme nezažili také dobré ráno,“ povedal Šmeľanskyj a dodal, že známku pripravovali už dlho a plánujú predať sedem miliónov takýchto známok v hodnote 18 hrivien za kus. Pošta už predtým vydala súbor známok, ktoré pripomínajú potopenie ruského krížnika Moskva.
Na snímke vrtuľník hasí požiar na Krymskom moste 8. októbra 2022. FOTO TASR/AP
13:52 Pri výbuchu na Kerčskom moste zahynuli najmenej traja ľudia
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie uviedol, že podľa predbežných zistení zomreli pri výbuch Kerčského mostu pravdepodobne traja ľudia v aute nachádzajúcom sa pri nákladnom vozidle, v ktorom explodovala nálož. Z vody vytiahli telá dvoch obetí, muža a ženy, ktorých totožnosť zisťujú. Vyšetrovatelia podľa oznámenia tiež identifikovali majiteľa nákladného vozidla. Má ísť o obyvateľa Krasnodarského kraja, ktorého bydlisko už prehľadávali.
Ruskí predstavitelia opakovane vyhlásili, že most je dobre chránený pred všetkými možnými hrozbami, a to zo vzduchu, zeme alebo mora. Najvyšší predstaviteľ ruskej správy Krymu Sergej Axionov vo vysielaní ruskej štátnej televízie povedal, že opravy mosta by sa mohli začať už v sobotu večer. Ubezpečoval tiež obyvateľov polostrova, že majú dostatok zásob potravín a paliva.
13:20 Ukrajinskí predstavitelia reagujú na výbuch na Kerčskom moste
Predstaviteľ strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil sobotňajší výbuch na Kerčskom moste za dôsledok ruskej anexie Krymu a snáh integrovať polostrov s ruskou pevninou. Podobne ako ďalší ukrajinskí činitelia však neuviedol, že zodpovedný je Kyjev, informovala stanica BBC.
"Ruská nelegálna výstavba sa začína rozpadať a horieť. Dôvod je jednoduchý: ak postavíte niečo výbušné, tak to skôr či neskôr vybuchne," vyhlásil predseda poslaneckého klubu strany Sluha národa Davyd Arachamija. Poškodenie Kerčského mosta, dôležitého pre zásobovanie ruských jednotiek na juhu Ukrajiny, označil za "začiatok".
Iní ukrajinskí predstavitelia sa vyjadrili radostnejšie, avšak tiež bez prihlásenia sa k zodpovednosti. Niektorí želali "všetko najlepšie" ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý mal v piatok 70. narodeniny.
Moskva takéto postoje odsúdila. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že "reakcia kyjevského režimu na ničenie civilnej infraštruktúry ukazuje jeho teroristický charakter", informovala agentúra AFP.
12:00 Záporožská jadrová elektráreň je po ostreľovaní odpojená od siete
Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZAES), ktorú okupujú ruské sily, v sobotu ráno v dôsledku ostreľovania znova prišla o napojenie na vonkajší zdroj energie. Oznámil to ukrajinský štátny podnik Enerhoatom. Enerhoatom pripísal zodpovednosť za ostreľovanie Rusku. Dodal, že závodu teraz elektrinu pre vlastné potreby dodávajú záložné naftové generátory.
"Dieselové generátory sa spustili automaticky. Dostupné zásoby nafty pre ich prevádzku v tomto režime budú postačovať na desať dní," uviedla spoločnosť.
10:35 Ruské úrady: Výbuch na Kerčskom moste spôsobila bomba vo vozidle
Výbuch na Kerčskom moste spájajúcom Rusko s anektovaným Krymom a zrútenie časti tohto mosta spôsobila bomba v nákladnom vozidle. Oznámili to v sobotu ruské úrady. Bomba spôsobila požiar siedmich cisternových vozňov vlaku na súbežnej železničnej časti. Dva úseky cestného mosta sa podľa výboru "čiastočne zrútili". Správy o obetiach alebo zraneniach sa zatiaľ neobjavili.
Krymskí predstavitelia podľa ruských médií pripísali útok Ukrajine. Tá sa k zodpovednosti priamo neprihlásila, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však vyhlásil, že ide o "začiatok".
Ruské úrady už spustili vyšetrovanie. Prezident Vladimir Putin nariadil vytvorenie vládnej komisie, ktorá preskúma príčiny a "čo najskôr odstráni následky". Na miesto tiež vyslal ministra pre mimoriadne situácie Alexandra Kurenkova a ministra dopravy Vitalija Saveľjeva, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
9:18 Presný počet obetí na hromadnom pohrebisku v Lymane je ešte neznámy
V meste Lyman na východe Ukrajiny našli po odchode ruských vojakov ďalších dvesto hrobov, ako aj hromadné pohrebisko s dosiaľ neznámym počtom tiel. Oznámil to ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informovala agentúra DPA.
Gubernátor dodal, že podľa prvých zistení by v nájdených hroboch mohli byť pochovaní ukrajinskí vojaci alebo civilisti. Presný počet tiel v masovom hrobe, kde našli pozostatky viacerých detí, ako aj celé rodiny, zatiaľ nebol zistený, uviedla polícia.
8:00 Na Kerčskom moste došlo k silnému výbuchu a požiaru
Na Kerčskom moste, ktorý spája Rusko s anektovaným Krymom, nastal v sobotu ráno mohutný výbuch. Došlo k nemu na železničnej časti mosta. Objavili sa aj zábery údajne zachytávajúce zrútenie časti vedľajšieho cestného mosta. Premávku na dôležitej dopravnej spojnici zastavili.
Zábery mosta zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú horiaci vlak, z ktorého stúpa čierny dym. Svedkovia hovorili o explózii okolo 6.00 h miestneho času (5.00 h SELČ), ktorú bolo počuť do vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Krymské železnice podľa AFP oznámili, že na konci vlaku, ktorý prechádzal cez most, sa vznietil cisternový vozeň.
7:30 Zelenskyj: Armáda získala späť takmer 2 500 štvorcových kilometrov územia
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok uviedol, že ukrajinské sily v rámci protiofenzívy, ktorá sa začala koncom septembra, oslobodili takmer 2 500 štvorcových kilometrov územia okupovaného ruskými silami a 96 miest a obcí.
"Iba tento týždeň naši vojaci oslobodili 776 kilometrov štvorcových územia na východe našej krajiny a 29 obcí, vrátane šiestich v Luhanskej oblasti," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore zverejnenom na sociálnych sieťach.
Po dlhšom čase hlásili v piatok územné zisky aj proruské separatistické sily v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Na sociálnej sieti uviedli, že dobyli obce Otradovka, Veselaja Dolina a Zajcevo ležiace v blízkosti priemyselného mesta Bachmut kontrolovaného Ukrajinou.
6:46 MMF uvoľnil 1,3 miliardy dolárov na núdzovú pomoc pre Ukrajinu
Medzinárodný menový fond (MMF) v piatok oznámil, že prostredníctvom svojho nového programu na zmiernenie rastúcich cien potravín poskytne Ukrajine núdzovú pomoc vo výške 1,3 miliardy dolárov. Tieto peniaze by sa okrem iného mali použiť na kompenzáciu straty príjmov v dôsledku výpadkov vo vývoze obilnín spôsobenej inváziou Ruska.
"Rozsah a intenzita vojny voči Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo pred viac ako siedmimi mesiacmi, spôsobili obrovské ľudské utrpenie a vážne zasiahli ukrajinskú ekonomiku... Predpokladá sa, že reálny HDP sa v roku 2022 zníži o 35 percent v porovnaní s rokom 2021 a potreba finančnej pomoci zostane vysoká," uvádza sa vo vyhlásení MMF.
Fond tiež uviedol, že ukrajinská vláda sú zaslúži "uznanie za udržanie dôležitého stupňa makrofinančnej stability v týchto mimoriadne náročných podmienkach".
6:19 Zelenskyj: Ruských okupantov treba odvšadiaľ vyhnať
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal v piatok dekrét, ktorým uznal južnú skupinu ruských Kurilských ostrovov za suverénne územie Japonska "naďalej okupované Ruskou federáciou". "Ukrajina potvrdzuje, že rešpektuje suverenitu a územnú celistvosť Japonska vrátane jeho Severných území, ktoré sú naďalej okupované Ruskou federáciou," píše sa v dekréte zverejnenom na oficiálnej stránke prezidenta Ukrajiny.
"Dnes padlo dôležité rozhodnutie. Je spravodlivé, právne čisté. Historické," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom takisto v piatok. Zároveň vyzval ostatné krajiny sveta, aby urobili rovnaké rozhodnutie. S odkazom na nedávnu anexiu štyroch ukrajinských oblastí Ruskom Zelenskyj povedal, že ruskí okupanti musia byť odvšadiaľ vyhnaní a porazení ako agresori. Len tak sa dá predchádzať vojnám v budúcnosti, dodal.
Sovietsky zväz (ZSSR) obsadil Kurilské ostrovy v roku 1945, japonské obyvateľstvo bolo vysídlené. V roku 1956 bola podpísaná sovietsko-japonská deklarácia, podľa ktorej mal ZSSR po uzavretí mierovej zmluvy vrátiť ostrov Šikotan a súostrovie Habomaj. Platnosť deklarácie Rusko potvrdilo v roku 2004, no japonská strana požadovala aj vrátanie ostrovov Kunašir a Iturup, takže medzi oboma štátmi nie je podpísaná mierová zmluva a štatút južnej časti Kurilských ostrovov, japonskom označované ako Severné územia, zostáva sporný.
PIATOK
21:45 Ruská armáda útočila v Záporoží samovražednými dronmi
Gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v piatok informoval, že ruská armáda pri útoku na mesto Záporožie vôbec prvýkrát použila takzvanými "kamikadze" dronmi nesúcimi výbušniny. Informoval o tom britský denník The Guardian.
Podľa Starucha ide o Iránom vyrobené drony Šáhid-136, ktoré v meste ležiacom na juhovýchode Ukrajiny zasiahli a poškodili dva objekty civilnej infraštruktúry. Dodal, že mesto zasiahli aj rakety. Zranený bol pritom jeden civilista.
Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání v pondelok poprel, že by Irán tieto bezpilotné lietadlá dodával Rusku. Takéto tvrdenia označil za ničím "nepodložené". Ukrajinská armáda však uviedla, že jej jednotky za posledných 24 hodín zostrelili viac ako dvadsať dronov, pričom väčšina z nich bola iránskej výroby.
21:30 Zelenskyj pre BBC: V Rusku pripravujú verejnosť na použitie jadrových zbraní
Ruskí predstavitelia začali pripravovať tamojšiu verejnosť na možné použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si však podľa vlastných slov nemyslí, že Moskva sa naozaj chystá tieto zbrane použiť.
"Nie sú pripravení tieto zbrane použiť. Ale začínajú o tom komunikovať. Nevedia, či ich použijú alebo nie. Ja si myslím, že nebezpečné je už hovoriť o tom," povedal Zelenskyj po anglicky. Ako dodal po ukrajinsky, ľudia držiaci v Rusku moc "majú radi život, takže ja si nemyslím, že s použitím jadrových zbraní je to také určité, ako hovoria niektorí experti".
V rozhovore poprel, že by bol vo štvrtok vyzval západné krajiny na vojenské údery proti Rusku. Jeho vyjadrenia boli vraj nesprávne preložené a pod údermi mal v skutočnosti na mysli sankcie.
21:00 OSN sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny
Generálny tajomník OSN António Guterres sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorá prispela k zníženiu svetových cien potravín. V piatok o tom informoval Guterresov hovorca Stéphane Dujarric.
V júli boli pod záštitou OSN podpísané dve dohody: jedna s platnosťou 120 dní umožnila vývoz ukrajinského obilia, ktoré bolo zadržané v prístavoch v dôsledku ruskej invázie, a druhá má uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív v čase sankcií uvalených voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.
Rusko sa však sťažuje, že ani po uzavretí tejto dohody nemôže predávať svoje výrobky – západné sankcie totiž postihujú jeho finančný i logistický sektor. Dujarric informoval, že Guterres sa prostredníctvom telefonickej diplomacie snaží vyriešiť situáciu s rôznymi úradmi, ktoré blokujú obchodovanie s ruskými hnojivami a ruským obilím. Dodal, že dvaja vysokí predstavitelia OSN odcestujú približne o týždeň do Moskvy, aby o týchto otázkach rokovali s ruskými predstaviteľmi.
20:30 Káčer hovoril so šéfom OECD aj o dôsledkoch ruskej agresie na Ukrajine
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer rokoval v piatok na Štrbskom Plese s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom.
"Ruská vojenská agresia proti nášmu susedovi Ukrajine okrem strát na ľudských životoch, zničených miest a infraštruktúry citeľne zatriasla aj globálnou ekonomikou. Ukázala to aj septembrová prognóza ekonomického výhľadu z dielne OECD. Podľa nej nás čaká dlhšie obdobie utlmeného hospodárskeho rastu, vyššia inflácia i nedostatok palív," pripomenul Káčer. Dodal, že ak sa európske spoločenstvo uskromní, bude výraznejšie spolupracovať a navzájom si solidárne pomáhať, podarí sa prekonať aj tieto veľké výzvy.
Šéf slovenskej diplomacie opätovne ocenil rýchle a rázne odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine zo strany OECD, následné pozastavenie účasti Ruska a Bieloruska v jej orgánoch a tiež návrhy, ako pomôcť Ukrajine pri povojnovej obnove. "Privítal som aj vyslanie pozitívneho signálu pre Ukrajinu v oblasti začatia prístupového dialógu medzi OECD a Ukrajinou," povedal minister.
20:18 Ukrajinské jednotky hlásia výpadky Starlinku počas ťaženia proti Rusom
Ukrajinskí vojaci aj vládni predstavitelia informujú o výpadkoch komunikačných zariadení Starlink na frontovej línii, čo následne bráni snahám o oslobodenie území okupovaných ruskými jednotkami.
Na Ukrajinu dopravili tisíce terminálov Starlink, ktoré vyrobila spoločnosť SpaceX patriaca Elonovi Muskovi a ktoré zakúpila vláda USA a crowdfundingovo financovali darcovia, aby pomohli ukrajinským jednotkám prevádzkovať bezpilotné lietadlá, dostávať dôležité spravodajské informácie a komunikovať medzi sebou v oblastiach, kde nie sú žiadne iné bezpečné siete. Systémy, ktoré sa skladajú z malej antény s 35 centimetrov vysokým terminálom, poskytujú internet aj ukrajinským civilistom.
Roman Sinicyn, koordinátor charitatívnej nadácie Serhija Prytulu, ktorá je darcom systémov Starlink ukrajinským ozbrojeným silám, uviedol, že problém môže nastávať pre to, lebo SpaceX sa snaží zabrániť zneužitiu týchto komunikačných systémov ruskými jednotkami. K výpadkom totiž dochádzalo v oblastiach, ktoré iba čerstvo získali ukrajinské jednotky, vysvetlil Sinicyn.
20:00 Francúzsko zriadilo pre Ukrajinu fond na priamy nákup zbraní
Francúzsko zriadilo fond na vojenskú pomoc Ukrajine, ktorý obsahuje počiatočných sto miliónov eur, a bude slúžiť na priamy nákup zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia na obranu pred ruskou inváziou. V piatok to oznámil šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron.
Priblížil, že aktuálne prebiehajú rokovania – najmä s Dánskom – o dodaní samohybných húfnic Caesar Ukrajine. Paríž poskytol ukrajinským silám už 18 týchto delostreleckých systémov. Fond bude znamenať značný nárast vojenskej podpory Francúzska Ukrajine, ktorá doteraz dosiahla 233 miliónov eur. "Francúzsko vojensky podporuje Ukrajinu od prvého dňa (invázie) protitankovými a protilietadlovými systémami," povedal Macron. Nový fond podľa neho posilní spoluprácu s francúzskym obranným priemyslom.
Zľava ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP
Biely dom a Pentagón: Neevidujeme náznaky, že Rusko ide použiť jadrové zbrane
Spojené štáty neevidujú žiadne náznaky, že by sa Rusko pripravovalo v blízkej budúcnosti použiť jadrové zbrane. "Nevidíme dôvod na úpravu našej strategickej jadrovej pozície," uviedla v tejto súvislosti hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.
Americký prezident Joe Biden počas štvrtkovej zbierky na podporu kandidátov Demokratickej strany do Senátu povedal, že svet aktuálne čelí najväčšej hrozbe "armagedonu" od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Ruský prezident Vladimir Putin pritom podľa jeho slov "nežartuje, keď hovorí o použití taktických jadrových, biologických či chemických zbraní".
Na otázku, či bol Bidenov výrok založený na nejakých nových poznatkoch tajných služieb, odpovedala hovorkyňa záporne. Podobné vyhlásenie ako Biely dom vydal v piatok aj Pentagón. Ruskí predstavitelia na Bidenove vyjadrenia zatiaľ oficiálne nereagovali.
19:10 Zelenskyj vyzýva EÚ, aby vyvíjala tlak na hlavný zdroj príjmov Ruska
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval Európsku úniu, aby pokračovala v tlaku na ruský energetický sektor. Zelenskyj prišiel s touto výzvou deň po prijatí ôsmeho balíka sankcií EÚ uvalených na Rusko od jeho invázie na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident vo svojom príhovore súčasne zopakoval výzvy na "demilitarizáciu" Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe nachádzajúcu sa momentálne na území, o ktorom Moskva tvrdí, že ho anektovala. Ruský prezident Vladimir Putin navyše v stredu podpísal výnos, ktorým prikázal vytvorenie štátnej spoločnosti na riadenie ZAES.
Zelenskyj vo svojom príhovore zdôraznil, že Ukrajina žiada nielen odsun ruskej vojenskej techniky z objektu, ale aj stiahnutie všetkých vojakov zo závodu. Uviedol, že v súčasnosti sa v objekte ZAES nachádza približne päťsto Rusov. Ukrajinský prezident zdôraznil, že elektráreň je pre Ukrajinu nevyhnutná pre to, aby mala dostatok elektrickej energie na vývoz.
17:20 Rusko vymenilo veliteľa Východného vojenského okruhu
Ruské ministerstvo obrany odvolalo veliteľa Východného vojenského okruhu. Generálplukovníka Alexandra Čajka vystrieda generálporučík Rustam Muradov. Ruské ministerstvo obrany v júli zverejnilo informáciu, že Muradov v rámci invázie na Ukrajinu velí skupine Východ.
Údajný odchod Čajku je posledným zo série odvolaní najvyšších armádnych predstaviteľov, ktorým predchádzala séria porážok a ponížení vo vojne na Ukrajine. Kremeľ ani ministerstvo obrany túto zmenu zatiaľ oficiálne nepotvrdili, hoci šéf Muradovovho rodného Dagestanu Sergej Melikov mu už k vymenovaniu zablahoželal.
Do Východného vojenského okruhu patria jednotky dislokované na ruskom Ďalekom východe. Východný vojenský okruh je jedným z piatich, ktoré tvoria ruské ozbrojené sily.
16:55 Podoľak kritizoval výber laureátov Nobelovej ceny za mier
Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok kritizoval udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2022. Tú získali v piatok bieloruský aktivista Ales Biaľacki a ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL).
Podoľak v reakcii na ocenenie Bielorusa a Memorialu vo svojom statuse na platforme Twitter konštatoval, že "Nobelov výbor má jednoznačne zaujímavé chápanie slova ‚mier‘, keď Nobelovu cenu za mier spoločne prevezmú predstavitelia dvoch krajín, ktoré zaútočili na tretiu."
Kritizoval, že ani ruské, ani bieloruské ľudskoprávne organizácie neboli schopné zorganizovať vo svojich krajinách hnutie odporu proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.
15:30 Putin patrí pred tribunál, tvrdí skupina ocenená Nobelovou cenou
Šéf Kremľa Vladimir Putin by mal byť postavený pred medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. Vyhlásila to v piatok Olexandra Matvijčuková, šéfka ukrajinskej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), ktorá sa stala jedným z laureátov tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.
Aby "státisíce obetí vojnových zločinov dostali šancu na spravodlivosť..., je nutné vytvoriť medzinárodný tribunál a postaviť Putina, (bieloruského lídra Alexandra) Lukašenka a ďalších vojnových zločincov pred súd," uviedla Matvijčuková na sociálnej sieti Facebook.
14:15 Erdogan a Putin hovorili o zlepšovaní vzťahov i vojne na Ukrajine
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom zopakoval, že Ankara je ochotná podieľať sa na mierovom riešení vojny na Ukrajine. Oznámila to v piatok Erdoganova kancelária.
Obaja lídri hovorili okrem zlepšovania bilaterálnych vzťahov aj o najnovšom vývoji na Ukrajine, ktorú Rusko vo februári vojensky napadlo. Turecko, člen NATO, udržiava blízke vzťahy s oboma krajinami a počas vojny sa snaží o vyváženosť týchto vzťahov. Odmieta západné sankcie voči Moskve, ale kritizuje ruskú inváziu a dodáva Kyjevu vojenskú techniku, napríklad drony.
13:15 Putin oslavuje sedemdesiatku; patriarcha Kirill vyzdvihol jeho vládnutie
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok dožil 70 rokov. V deň svojich narodenín sa má zúčastniť na neformálnom samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Petrohrade, niekdajšom hlavnom meste cárskeho Ruska, ktoré je jeho rodiskom.
Patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill vyzval obyvateľstvo, aby sa modlilo za zdravie tohto najdlhšie slúžiaceho najvyššieho predstaviteľa Ruska od čias diktátora Josifa Stalina. Kirill má úzke vzťahy s Putinovou vládou a dlhodobo podporuje konzervatívne hodnoty namiesto tzv. západného liberalizmu.
12:17 Lavrov: Zelenského vyjadrenia potvrdili, že špeciálna operácia bola potrebná
Štvrtkové vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že NATO by malo preventívne udrieť na Rusko, potvrdili, že spustenie "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajinu bolo potrebné. V piatok to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Zelenskyj vo štvrtok v diskusii s austrálskym think-tankom Lowy Institute vyjadril presvedčenie, že na to, aby sa Rusku zabránilo použiť atómové zbrane, sú nevyhnutné preventívne údery – aby Moskva vedela, čo by Rusko v prípade jadrového útoku čakalo.
"(Zelenskyj) tým v podstate predložil svetu ďalšie dôkazy o hrozbách, ktoré predstavuje kyjevský režim... Preto bola na neutralizáciu (tohto režimu) spustená špeciálna vojenská operácia," povedal Lavrov.
11:29 Samit EÚ: Borrell žiada lídrov o podporu ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine
Šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell bude naliehať na lídrov 27 členských štátov, aby vyčlenili viac financií na vojenskú podporu Ukrajiny. Uviedol to pri príchode na piatkový neformálny summit EÚ v Prahe.
Borrell lídrov podľa vlastných slov požiada, aby podporili návrh na ďalšiu spoločnú platbu za zbrane a vojenské vybavenie pre Kyjev. Žiadať bude aj o podporu svojho návrhu na výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov.
Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku neuviedol sumu novej pomoci. Doteraz EÚ poskytla vojenskú pomoc v piatich balíkoch po 500 miliónov eur z rozpočtového mechanizmu Európsky mierový nástroj (EPF), približuje DPA.
Ak to premiéri a prezidenti členských krajín EÚ odobria, Borrell chce navrhnúť opatrenia na oficiálne schválenie novej pomoci na stretnutí ministrov zahraničných vecí koncom októbra.
10:38 Merkelová: Vyhlásenia vo vojne na Ukrajine musíme brať vážne
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová upozornila, že je dôležité, aby vyhrážky vyslovené počas vojny na Ukrajine neboli brané na ľahkú váhu. Povedala to počas štvrtkovej ceremónie pri príležitosti 77. výročia založenia mníchovských novín Süddeutsche Zeitung.
Merkelová uviedla, že ruská invázia na Ukrajinu bola "vážnym bodom obratu", po ktorom by sme mali všetci brať slová vážne, zaoberať sa nimi a "neklasifikovať ich od začiatku ako bluf".
Bývalá nemecká kancelárka zdôraznila, že trvalý mier v Európe môže nastať len so zapojením Ruska. "Keďže sa nám to zatiaľ nepodarilo, neskončila sa vlastne ani studená vojna," dodala.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová a ruský prezident Vladimir Putin pred rokovaniami o projekte Severný prúd 2. Foto: TASR
09:58 Ukrajina: Reznikov vyzval ruských vojakov, aby zložili zbrane
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval v piatok ruských vojakov, aby zložili zbrane. Sľúbil im "život a bezpečie".
Ruských vojakov podľa Reznikovových slov "oklamali a podviedli". "Platíte krvou za predstavy a falošné ciele iných," povedal vo videu, ktoré na svojej oficiálnej webovej stránke zverejnilo ministerstvo obrany Ukrajiny.
"Zaručujeme život, bezpečie a spravodlivosť všetkým, ktorí okamžite odmietnu bojovať. A zaručíme, aby boli súdení tí, ktorí vydávali zločinecké príkazy," povedal.
Moskva podľa Reznikova "nemá rada pravdu" a je pre ňu jednoduchšie povedať, že ruskí vojaci hrdinsky padli v boji voči "imaginárnym hordám" NATO.
"Krajiny NATO nám poskytujú zbrane, to je pravda. No tými zbraňami vás bijú ukrajinskí vojaci," uviedol Reznikov.
05:27 Na oslobodených územiach v Charkovskej oblasti exhumovali stovky tiel
Na územiach v Charkovskej oblasti, ktoré spod ruskej okupácie oslobodila ukrajinská armáda, exhumovali od 7. septembra už 534 tiel civilistov vrátane 19 detí. Ukrajinským médiám to vo štvrtok povedal popredný predstaviteľ tamojšej ukrajinskej polície.
Podľa citovaného predstaviteľa polície bolo medzi objavenými telami 226 ženských, 260 mužských a 29 ďalších, ktorých pohlavie dosiaľ úrady nezistili. Dodal, že medzi týmito telami sú zarátané aj tie, ktoré sa našli v masovom pohrebisku pri meste Izium.
V lesoch za mestom Izium, ktoré v rámci protiofenzívy v septembri opätovne získali ukrajinské sily, sa našli stovky tiel. Podľa ukrajinských predstaviteľov, vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského, tam pochovaní ľudia boli buď mučení, zastrelení, alebo zahynuli pri ruskom ostreľovaní.
02:04 Zeman: Treba vyslať signál, že po použití jadrových zbraní bude vojenská reakcia
Svet čelí podľa českého prezidenta Miloša Zemana z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine riziku použitia jadrových zbraní. Podľa Zemana je tak potrebné vyslať dôrazný a jasný signál, že pri ich použití bude nasledovať diplomatická aj vojenská reakcia. Český prezident to povedal na úvod štvrtkovej neskorej večere účastníkom Európskeho politického spoločenstva (EPC) na Pražskom hrade, informuje na svojej webstránke stanica ČT24.
Európu podľa Zemana sužujú dva hlavné problémy súčasného sveta. Za jeden z nich považuje ruskú agresiu na Ukrajine a za ten druhý zase energetickú krízu. Ako jedno z riešení energetickej krízy pritom český prezident odporučil takzvanú daň z neočakávaných ziskov, ktorou by sa podľa neho znížili mimoriadne zisky veľkých energetických spoločností.
"Drahí priatelia, to, čo potrebujeme, je odvaha, odvaha rozhodovať, žiadne váhanie, žiadna politika ústupkov, žiadne ničnerobenie, a tak mi dovoľte, aby som skončil známym heslom, ktoré sa používalo aj počas zamatovej revolúcie v našej krajine: Hlboko v srdci verím, že raz zvíťazíme," dodal Zeman.
ŠTVRTOK
23:11 USA: Polícia zadržala dvoch Rusov, ktorí utiekli pred mobilizáciou na Aljašku
Úrady amerického štátu Aljaška zadržali dvoch mužov ruskej národnosti, ktorí na člne preplávali viac ako 480 kilometrov z Ruska cez Beringov prieliv až na Aljašku. Podľa vyjadrenia miestnych obyvateľov Rusi utiekli pred vojenskou mobilizáciou. Vo štvrtok to oznámili predstavitelia na Aljaške, informuje Sky News.
Podľa aljašských médií našla polícia mužov ešte v utorok pri pobrežnom mestečku Gambell na Ostrove svätého Vavrinca. Kancelária aljašskej senátorky Lisy Murkowskej uviedla, že komunikuje s colnou a pohraničnou strážou a ministerstvom vnútornej bezpečnosti Spojených štátov v súvislosti s rozhodnutím "o vstupe týchto osôb na územie USA". Zadržaní muži uviedli, že vyplávali z mesta Egvekinot na Čukotke na severovýchode Ruska.
20:29 Ruský diplomat: Neutralita Rakúska je podkopaná, nemôže byť mediátorom s Kyjevom
Možnosť, že by Rakúsko zastávalo rolu sprostredkovateľa riešenia vojenského konfliktu medzi Moskvou a Kyjevom, vylúčil v rozhovore s ruskou agentúru Ria Novosti zverejnenom vo štvrtok Oleg Ťapkin, šéf oddelenia ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré je zodpovedné za vzťahy okrem iného s Rakúskom. Informuje o tom agentúra APA.
"S poľutovaním musím konštatovať, že rakúska neutralita je v skutočnosti podkopaná," povedal Ťapkin. Poukázal na to, že rakúska vláda podporila všetky "protiruské sankčné opatrenia" Európskej únie. Predstavitelia Rakúska vrátane prezidenta Alexandra Van der Bellena mali viaceré vyhlásenia proti Rusku a zohrali úlohu pri "zinscenovanej kampani vyhosťovania ruských diplomatov".
19:10 Šojgu by sa mal zastreliť, odporúča predstaviteľ ruskej okupačnej správy
Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na Ukrajine Kirill Stremousov v dôsledku úspešnej ukrajinskej protiofenzívy vo štvrtok odporučil ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby sa zastrelil. Informuje o tom americký magazín Newsweek.
Stremousov viní za straty území v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktoré ruské jednotky obsadili ešte v prvých týždňoch vojny, "nekompetentných vodcov armády". Vo videu na sociálnej platforme Telegram Stremousov uviedol, že viacerí ľudia Šojguovi odporúčajú, aby sa pre nezvládnutý priebeh invázie na Ukrajinu "ako dôstojník" zastrelil.
"Ale viete, pre mnohých je slovo 'dôstojník' nezrozumiteľné," poznamenal. Vyjadril však presvedčenie, že na ministerstve obrany nie sú len "ministri, neschopní a skorumpovaní generáli, príživníci a ďalšia zberba, ale aj hrdinovia".
Výkony ruskej armády na Ukrajine nedávno kritizovali aj dvaja spojenci ruského prezidenta Vladimira Putina – čečenský vodca Ramzan Kadyrov a zakladateľ žoldnierskej skupiny Wagner Jevgenij Prigožin. Na adresu ruského generálplukovníka Alexandra Lapina povedal Kadyrov, že ak by to bolo na ňom, degradoval by ho a "poslal na front so samopalom v ruke, aby tam zo seba zmyl hanbu krvou". Prigožin čečenskému vodcovi sekundoval: "Ramzan, feši, ideš! Všetci títo darmošľapi by mali ísť bosí so samopalom na front."
VIDEO Zničenie ruského tanku v Cherskonskej oblasti
18:45 Rusko predložilo haagskemu súdu námietky voči sťažnosti Ukrajiny
Rusko podalo na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu predbežné námietky voči sťažnosti Ukrajiny súvisiacej s vojenskou agresiou Kremľa. Vo štvrtok to oznámil ICJ, informuje agentúra Reuters.
Na ICJ, najvyšší súdny orgán OSN pre spory medzi štátmi, sa jednotlivé strany môžu obrátiť s námietkami, ak sú presvedčené, že daný prípad nespadá do jurisdikcie tohto tribunálu.
Aký je obsah dokumentu s ruskými námietkami, ktorý Moskva predložila súdu 3. októbra, ICJ vo svojom štvrtkovom oznámení nezverejnil. Ukrajina už dva dni po začatí ruskej agresie - 26. februára - podala žiadosť o právne konanie proti Rusku pre spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania a vykonávania Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Tento dohovor z roku 1948 podpísali obe krajiny.
16:10 Útok na Chmeľnyckú oblasť podniklo Rusko z územia Bieloruska
Ukrajinské velenie tvrdí, že letecký útok, ktorého terčom bolo vo štvrtok ráno územie Ukrajiny, bol ruským letectvom podniknutý z územia Bieloruska. Informovala o tom britská stanica BBC, podľa ktorej ide o prvý takýto prípad od augusta. Hovorca ukrajinského vojenskej letectva Jurij Ihnat spresnil, že išlo o raketový úder na Chmeľnyckú oblasť ležiacu na západe Ukrajiny.
Nasadené doň boli štyri lietadlá Tu-22 M3 strategického letectva vyzbrojené raketami Ch-22 Buria. Jedna raketa dopadla do blízkosti objektu civilnej infraštruktúry, druhá na nezastavané územie. K obetiam ani zraneniam nedošlo, uviedol Ihnat. Naposledy bolo územie Bieloruska na útok voči Ukrajine použité 28. augusta, spresnil podľa denníka Ukrainska pravda zástupca vedúceho hlavného operačného oddelenia generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Olexij Hromov.
15:42 Obhliadka miest úniku plynu z Nord Streamu posilnila podozrenie zo sabotáže
Kontrola dvoch miest úniku zemného plynu z potrubí plynovodu Nord Stream spájajúcom Rusko s Európou posilnila podozrenie, že išlo o sabotáž. Podľa agentúry AFP to vo štvrtok uviedol švédsky prokurátor Mats Ljungqvist. "Môžeme konštatovať, že na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne došlo k detonáciám, ktoré viedli k rozsiahlemu poškodeniu plynovodov," vysvetlil Ljungqvist vo svojom vyhlásení. Dodal, že "vyšetrovanie na mieste činu posilnilo podozrenie zo závažnej sabotáže".
Informoval, že na mieste činu boli zhromaždené dôkazy, ktoré budú predmetom skúmania. Bližšie podrobnosti prokurátor nezverejnil s odvolaním sa na dôvernosť vyšetrovania a citlivosť celej kauzy. Všetky štyri úniky z potrubí plynovodov, ktoré boli objavené minulý týždeň v pondelok, sa nachádzajú v Baltskom mori pri dánskom ostrove Bornholm. Dva z únikov sa nachádzali vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne a ďalšie dva v dánskej.
15:04 Ukrajinská armáda za necelý týždeň oslobodila vyše 400 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti
Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej armáda za necelý týždeň znovu dobyla vyše 400 štvorcových kilometrov územia v južnej Chersonskej oblasti. Stalo sa po tom, čo Moskva túto oblasť – spolu s ďalšími troma okupovanými regiónmi Ukrajiny – vyhlásila za pripojenú k Rusku. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
"Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili od začiatku októbra vyše 400 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti. Naše úspechy sú celkom presvedčivé. Smery (oslobodzovania) však nezverejníme," uviedla na online brífingu hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. Podľa jej slov postup ukrajinskej armády v oblasti naďalej pokračuje.
12:54 Kuleba a Cichanovská odsúdili ruské útoky na nevinných civilistov v Záporoží
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odsúdil najnovšie ruské útoky na mesto Záporožie. Doteraz zničili obytnú budovu a vyžiadali si jedného mŕtveho a najmenej päť uviaznutých v troskách. Správu priniesol portál britského denníka Guardian. "Počas noci sedem ruských rakiet zasiahlo ľudí pokojne spiacich vo svojich domovoch v Záporoží. Ďalšie rakety dopadli počas dňa. Rusi ďalej zámerne útočia na civilistov, aby rozsievali strach. Ruský teror treba zastaviť – silou zbraní, sankciami a úplnou izoláciou," napísal Kuleba na Twitteri.
K útokom na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny sa na Twitteri vyjadrila aj exilová líderka bieloruskej demokratickej opozície Sviatlana Cichanovská, žijúca v Litve. "Ruský útok na obytné budovy v Záporoží je ďalším hanebným teroristickým činom proti obyvateľom Ukrajiny. Za Putinovu a Lukašenkovu vojnu zaplatili životom už tisíce nevinných dospelých a detí. Obaja na bojisku prehrávajú a mstia sa na civilistoch," napísala Cichanovská.
11:47 Zelenskyj dúfa, že VZ OSN drvivou väčšinou hlasov odsúdi ruskú anexiu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že Valné zhromaždenie OSN "čo najjednomyseľnejšie" odsúdi ruskú anexiu ukrajinského územia, informuje britský denník Guardian. Zelenskyj mal vo štvrtok cez videomost príhovor pre nezávislú expertnú skupinou Lowyho inštitút so sídlom v austrálskom Sydney. Ukrajinský prezident zároveň vyzval Austráliu, aby pomohla v hlasovaní OSN pri odsúdení ruských krokov.
"Žiadam Austráliu, aby využila všetok svoj vplyv a presvedčila čo najviac krajín, nech nezostanú neutrálne a hlasujú za dodržiavanie medzinárodného práva a proti anektovaniu (ukrajinských území) Ruskom," povedal Zelenskyj cez videomost.
11:06 Postup Ukrajincov na severe Chersonskej oblasti sme zastavili, žiadna panika, tvrdia Rusi
Postup ukrajinských jednotiek v severnej časti Chersonskej oblasti bol zastavený, oznámil vo štvrtok zástupca šéfa tamojšej Ruskom dosadenej civilno-vojenskej správy Kirill Stremousov.
„V Chersonskej oblasti nikto nikam neustupuje,“ uviedol Stremousov pre agentúru RIA Novosti. Postup Ukrajincov a „zahraničných žoldnierov“ v severnej časti oblasti bol podľa neho zastavený na obranných líniách vybudovaných „našou armádou“.
„Vďaka dobre koordinovanej práci ministerstva obrany a Národnej gardy je v Chersonskom smere všetko pod kontrolou, žiadna panika,“ poznamenal.
Podľa neho ukrajinská armáda obsadila niekoľko prifrontových dedín, ktoré boli súčasťou šedej zóny, a to zo smerov Kryvyj Rih a Mykolajiv. „Ďalej nepostupujú, zastavili sa, sú jednoducho rozbití pomocou delostrelectva a vzdušno-kozmických síl,“ dodal Stremousov.
09:03 Ruské bombardovanie Záporožia si vyžiadalo najmenej dve obete
Najmenej dvaja ľudia zahynuli pri rannom ruskom bombardovaní ukrajinského mesta Zaporižžia. Oznámil to tamojší gubernátor Oleksandr Staruch, informuje portál denníka Guardian. „Najmenej päť ľudí je pod troskami budov,“ napísal Staruch vo štvrtok ráno prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram s tým, že mnohých ľudí sa podarilo zachrániť, no zatiaľ potvrdili úmrtie jednej ženy a jedna ďalšia osoba podľahla zraneniam v sanitke. Rusi podľa Starucha „vypálili sedem rakiet na výškové budovy“ a záchranári ďalej vyťahujú ľudí z trosiek.
06:02 Ukrajinská armáda podľa Zelenského oslobodila ďalšie obce v Chersonskej oblasti
Ukrajinská armáda oslobodila ďalšie tri Ruskom okupované obce v južnej Chersonskej oblasti. V stredu to oznámil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Novovoskresenske, Novohryhorivka a Petropavlivka... boli oslobodené za uplynulých 24 hodín," povedal Zelenskyj vo videu zverejnenom na sociálnej sieti. Dodal, že ukrajinská protiofenzíva pokračuje.
Ukrajinský prezident v utorok uviedol, že od začiatku tohto týždňa sa ukrajinským silám podarilo oslobodiť už "desiatky" Ruskom okupovaných sídel na území Chersonskej, Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyjadril očakávanie, že situácia v štyroch oblastiach na východe a juhu Ukrajiny, ktoré Moskva nezákonne anektovala, sa čoskoro stabilizuje.
02:31 V nedávno oslobodenom meste Lyman objavili masové pohrebisko
Vo východoukrajinskom meste Lyman, ktoré nedávno znovu získali ukrajinské sily, sa našli hroby vyše 50 civilistov. Informuje o tom v stredu agentúra DPA odvolávajúca sa na správy ukrajinských médií.
"Rusi vykopali jamy a nútili ľudí, ktorých podozrievali zo spolupráce s ukrajinskou armádou, aby zbierali telá mŕtvych na ich opätovné pochovanie," cituje DPA zo správy ukrajinskej internetovej televízie Hromadske.
Zmienená televízia zverejnila aj fotografie tohto pohrebiska a vo svojej správe tiež uvádza, že niektoré z tam pochovaných obetí zomreli pri ostreľovaní tohto mesta. Pri niektorých z hrobov sú na provizórnych náhrobkoch uvádzané aj mená obetí, zatiaľ čo iné sú označené len číslami.
STREDA
19:50 Putin udelil Kadyrovovi hodnosť generálplukovníka
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v stredu oznámil, že ruský prezident Vladimir Putin mu osobne udelil hodnosť generálplukovníka ruskej armády. Uviedol to na sociálnej sieti Telegram.
Kadyrov (46), ktorý je Putinovým spojencom, dodal, že udelenie tejto hodnosti je preňho "obrovskou poctou". Kadyrov dostal novú hodnosť po tom, čo ukrajinské jednotky vytlačili ruských vojakov z niektorých okupovaných oblastí.
Hodnosť generálplukovníka je tretia najvyššia hodnosť v ozbrojených silách Ruskej federácie. Najvyššou hodnosťou je maršál a pod ňou je armádny generál.
Kadyrov zohral významnú úlohu v podpore vojny Ruska na Ukrajine a v Čečensku robil nábor do jednotiek bojujúcich na strane ruskej armády. Čečenskí ozbrojenci však utrpeli na Ukrajine veľké straty, uviedlo Rádio Sloboda (RFE/RL).
Čečenský vodca tiež v pondelok povedal, že do bojov na Ukrajine posiela svojich troch synov vo veku 14, 15 a 16 rokov. Minulý týždeň vyhlásil, že Rusko by malo na Ukrajine zvážiť použitie menších jadrových zbraní.
Ramzan Kadyrov prichádza na ceremoniál podpisu zmluvy o pričlenení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku. Foto: TASR/AP
19:40 Ruská novinárka ušla z domáceho väzenia, lebo sa považuje za nevinnú
Bývalá novinárka ruskej štátnej televízie Marina Ovsiannikovová, ktorá je obvinená zo šírenia klamlivých informácií o ruských ozbrojených silách, v stredu uviedla, že utiekla z domáceho väzenia, pretože sa považuje za nevinnú.
"Považujem sa za celkom nevinnú a keďže náš štát odmieta dodržiavať svoje vlastné zákony, ja odmietam opatrenie (domáce väzenie), ktorá voči mne bolo zavedené 30. septembra 2022," uviedla Ovsiannikovová vo videu zverejnenom na sociálnej platforme Telegram.
Ruské ministerstvo vnútra vyhlásilo Ovsiannikovovú v pondelok za hľadanú osobu. Jej právnik Dmitrij Zachvatov povedal, že v stredu o 10.00 h moskovského času (09.00 h SELČ) sa mala dostaviť na súdny výsluch, avšak pojednávanie sa konalo v jej neprítomnosti, keďže vyšetrovatelia nezistili, kde sa nachádza.
19:20 V Rusku stíhajú prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii
V Rusku začali trestne stíhať prvého človeka za vyhýbanie sa čiastočnej mobilizácii, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra v súvislosti s prebiehajúcou vojenskou inváziou Ukrajiny. V stredu o tom informoval ľudskoprávny právnik Pavel Čikov pôsobiaci v Rusku. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
Čikov priblížil, že tento prípad sa týka 32-ročného muža zo západoruského mesta Penza, ktorý údajne odmietol podpísať povolávací rozkaz. Právnik priblížil, že vyšetrovateľ požiadal súd, aby vydal príslušné opatrenie. Doplnil, že podľa Najvyššieho súdu Ruskej federácie sa článok 328 Trestného zákonníka vzťahuje vyslovene na občanov, ktorí sa vyhýbajú odvodu do vojenskej služby.
18:10 Šéf MAAE odcestoval do Kyjeva; bude diskutovať o záporožskej elektrárni
Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi v stredu na Twitteri oznámil, že je na ceste do Kyjeva, kde bude diskutovať o vytvorení bezpečnostnej zóny okolo ukrajinskej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES).
Uviedol to krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin nariadil svojej vláde prevziať kontrolu nad touto elektrárňou, informuje agentúra AFP.
"Sme na ceste do Kyjeva na dôležité stretnutia," napísal Grossi v príspevku na Twitteri. Dodal, že potreba vytvorenia ochrannej zóny okolo elektrárne je "dôležitejšia než kedykoľvek predtým".
17:50 Putin nariadil vláde, aby prevzala kontrolu nad záporožskou elektrárňou
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorým vláde nariadil prevziať kontrolu nad ukrajinskou Záporožskou jadrovou elektrárňou (ZAES).
Ako píše agentúra Reuters, podľa tohto výnosu sa ZAES – nachádzajúca sa v Enerhodare v Moskvou anektovanej Záporožskej oblasti – má stať "federálnym majetkom".
"Vláda zaistí, že jadrové zariadenia v tejto elektrárni... budú integrované ako súčasť federálneho majetku," píše sa v dekréte, ktorý podpísal šéf Kremľa a citovala z neho agentúra AFP.
17:20 Putin očakáva, že situácia v anektovaných oblastiach Ukrajiny sa "stabilizuje"
Šéf Kremľa Vladimir Putin očakáva, že situácia v štyroch oblastiach na východe a juhu Ukrajiny, ktoré Moskva nezákonne anektovala, sa čoskoro stabilizuje. Podľa agentúry Reuters tak Putin vo svojom stredajšom vystúpení nepriamo priznal ťažkosti s kontrolou týchto území.
"Pracujeme s predpokladom, že situácia na nových územiach sa stabilizuje," povedal Putin vo videohovore na ceremónii udeľovania cien učiteľom, ktorá bola vysielaná v televízii. Poznamenal, že výsledky takzvaných referend o pripojení Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku sú "viac než presvedčivé". Dodal, že ho nielen "potešili", ale aj "prekvapili".
16:52 Borrell: Vojna na Ukrajine vstupuje do novej nebezpečnej fázy
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v stredu v pléne Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu varoval, že vojna na Ukrajine vstupuje do novej "nebezpečnej" fázy a upozornil na možnosť "desivého scenára" v momente, keď Rusko zlyhá v konvenčnom konflikte a naplní hrozby, že použije jadrové zbrane. "Je to znepokojujúci scenár, v ktorom musíme ukázať, že naša podpora Ukrajine neochabuje," povedal Borrell.
V pléne EP konštatoval, že ukrajinské sily postupujú na troch frontoch, pripomenul však, že Rusko má aj naďalej početnú vojenskú a palebnú prevahu. "Situácia ruskej armády je veľmi zlá, aj preto, že ruskí vojaci nevedia, na čo táto vojna slúži, a 300-tisíc ľudí, ktorých vyvedú z ich domovov a odvezú na front, to pochopí ešte menej," uviedol s odkazom na prebiehajúcu čiastočnú mobilizáciu v Rusku.
Podľa Borrella vojnu na Ukrajine je možné vyhrať na bojisku, ale vyjadril názor, že ju treba vyhrať predovšetkým "na poli ideí". Okrem konfliktu na Ukrajine sa vedie aj "vojna o nadvládu hodnôt", keďže Moskva tvrdí, že dôsledky tejto vojny nesúvisia s jej rozpútaním, ale so sankciami, ktoré EÚ na Rusko uvalila.
16:34 NATO: Mnohonárodná bojová skupina na Slovensku je oficiálne funkčná
Nová mnohonárodná bojová skupina NATO na Slovensku je po nedávnom integračnom výcviku oficiálne funkčná. Oznámila to v stredu Severoatlantická aliancia na svojej webovej stránke, informuje spravodajca TASR v Bruseli.
Aliancia spresnila, že vojaci z Českej republiky, Nemecka, Slovenska, Slovinska a Spojených štátov amerických sa zúčastnili na cvičení s názvom Strong Cohesion 2022, ktoré bolo určené na preverenie funkčnosti tejto bojovej skupiny a schopnosti spolupracovať pod jednotným velením. Na záver cvičenia tím zástupcov z každej zapojenej krajiny vyhlásil, že bojová skupina NATO na Slovensku je pripravená začať si plniť svoje úlohy. Cvičenie prebiehalo v dňoch 20. až 22. septembra.
16:05 Rusko chce vykonávať dozor nad Záporožskou jadrovou elektrárňou
Rusko plánuje dohliadať na prevádzku ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál. V stredu o tom podľa televízie Sky News informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí.
"Záporožská jadrová elektráreň sa teraz nachádza na území Ruskej federácie a preto by mala byť jej prevádzka pod dohľadom našich príslušných úradov," uviedol námestník ruského rezortu zahraničných vecí Sergej Veršinin. Sky News poznamenala, že nie je jasné, ako Rusko plánuje prevádzku elektrárne zaistiť a či sa tam pokúsi dosadiť vlastný obsluhujúci personál.
14:12 Zelenskyj opätovne vyzval na vytvorenie osobitného tribunálu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu znova vyzval na vytvorenie "osobitného tribunálu" na stíhanie ruských predstaviteľov za ich úlohu pri invázii na Ukrajinu uviedla spravodajská stanica CNN.
"Musíme postaviť pred súd tých, ktorých rozhodnutia toto všetko začali. Tých, ktorí spáchali pôvodný zločin. Zločin, v ktorom sa sústreďuje všetko zlo, ktoré ukázali ruskí okupanti. A stále nemáme taký inštitucionálny základ, aby sme vyvodili zodpovednosť voči ruskému politickému a vojenskému vedeniu za zločin agresie," povedal Zelenskyj prostredníctvom telemostu účastníkom konferencie v Paríži.
14:07 Rusko plánuje pokračovať v procese anexie štyroch ukrajinských regiónov
Kremeľ v stredu oznámil, že neexistuje rozpor medzi začlenením ukrajinských území do Ruskej federácie a sťahovaním vojakov z týchto území. Vo svojom pláne anektovať štyri regióny na východe Ukrajiny je Moskva odhodlaná pokračovať, uviedla agentúra Reuters. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu výnosy, v ktorých určil dočasných najvyšších predstaviteľov štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo.
Rusko v posledných dňoch na bojisku zaznamenalo viacero neúspechov, čím sa zmenšilo územie, ktoré Moskva v súčasnosti ovláda, píše Reuters. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku novinárov o hraniciach anektovaných území povedal, že ide o územia, na ktorých v čase pripojenia k Rusku fungovala vojensko-civilná správa. "Určité územia budú vrátené a budeme aj naďalej konzultovať s obyvateľstvom, ktoré vyjadrilo túžbu žiť s Ruskom," povedal Peskov pre ruské médiá.
13:33 Cichanovská: Vojenské neúspechy Ruska môžu podkopať Lukašenkovu moc
Ruské vojenské neúspechy na Ukrajine môžu otriasť mocou bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Vyhlásila to v stredu líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská, uviedla agentúra AP. "Rusko, ktoré túto vojnu prehrá, je rozrušené. Nebude tak schopné podporiť Lukašenka peniazmi a vojenskou podporou, ako to urobilo v roku 2020," uviedla Cichanovská v príhovore na bezpečnostnom fóre vo Varšave.
Cichanovská ušla z Bieloruska do Litvy po, tom čo Lukašenko zvíťazil v sporných prezidentských voľbách v roku 2020, ktoré boli podľa Západu podvodné. Mnohí dokonca predpokladajú, že voľby v skutočnosti vyhrala Cichanovská. Po týchto voľbách vypukli v krajine rozsiahle protesty. Podľa vodkyne bieloruskej opozície podporujú Ukrajincov pri protiofenzíve stovky bieloruských dobrovoľníkov. "Súčasťou ukrajinského protiútoku, ktorý vyháňa útočníkov, je bieloruský prápor. Všetci rozumieme, že rýchlosť, s ktorou sa mení ukrajinský front, otvára pre Bielorusko nové príležitosti... Držíme palce našim vojenským dobrovoľníkom na Ukrajine. Pätnásť z nich už prišlo o život," pokračovala.
Sviatlana Cichanovská. Foto: TASR/AP
13:49 Meloniová: Stojím za ukrajinským ľudom
Líderka talianskej strany Bratia Talianska (FdI) Giorgia Meloniová v utorok telefonicky hovorila s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a potvrdila mu, že nastávajúca talianska vláda bude aj po ruskej invázii pokračovať v podpore Kyjeva. Informovala o tom v stredu tlačová agentúra ANSA s odvolaním sa na vyhlásenie Meloniovej strany.
Meloniová počas telefonátu s najvyšším ukrajinským predstaviteľom pripomenula, že FdI podporuje Ukrajinu od začiatku vojny, a zdôraznila "plnú podporu pre záležitosť slobody ukrajinského ľudu". Zopakovala tiež svoj postoj, že vyhlásenie Ruska o anexii štyroch ukrajinských regiónov nemá politickú ani právnu hodnotu. Meloniová je podľa vlastného vyjadrenia odhodlaná vyvinúť "akékoľvek diplomatické úsilie, ktoré prispeje k ukončeniu tohto konfliktu", uvádza sa ďalej vo vyhlásení FdI.
13:01 Moskva tvrdí, že by sa mala podieľať na vyšetrovaní únikov na plynovode Nord Stream
Moskva by sa mala podieľať na vyšetrovaní minulotýždňových únikov na potrubiach plynovodu Nord Stream. Uviedol to v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin. Švédsko pre potreby vyšetrovania uzavrelo oblasť v okolí únikov v Baltskom mori začiatkom tohto týždňa, uviedla agentúra AFP. Únikmi z potrubí plynovodu Nord Stream sa v piatok 30. septembra venovala aj Bezpečnostná rada OSN. Veršinin minulý týždeň na pôde OSN povedal, že išlo o sabotáž a tá by mala byť vyšetrená. Rozhodnutie o medzinárodnom vyšetrovaní však podľa jeho vyjadrení nepadlo, píše AFP.
Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala minulú stredu (28. 9) vyšetrovať úniky ako "medzinárodný teroristický čin". Podmorské výbuchy vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori neďaleko Dánska a Švédska a z potrubia niekoľko dní unikal zemný plyn. Švédsko v pondelok hlásilo zvýšený únik z oblasti menšieho poškodenia plynovodu Nord Stream 2. Z potrubia Nord Streamu 1 už plyn prestal unikať.
12:14 Von der Leyenová v EP hovorila o dočasnom zastropovaní cien dovážaného plynu
Dočasné zastropovanie cien plynu a spoločné európske nákupy plynu by mali znížiť ceny energií v Európskej únii. Vyhlásila to v stredu doobeda predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Šéfka eurokomisie spresnila, že zavedenie maximálnej ceny pre dovážaný plyn je dočasným riešením a má sa pri tom zaistiť bezpečnosť dodávok. Prvým krokom bude cenové obmedzenie na plyn pre výrobu elektriny. "Myslím si však, že sa musíme pozrieť aj na ceny plynu mimo trhu s elektrinou," skonštatovala v pléne EP.
Zastropovanie cien plynu by podľa nej malo obmedziť kolísanie cien, ale o návrhu neprezradila ďalšie podrobnosti. Popíše ich v liste šéfom vlád a štátov EÚ pred dvojdňovým summitom v Prahe, ktorý sa začína vo štvrtok (6.10). Uviedla však, že EK počíta s vyjednaním nižších cien plynu s dodávateľmi ako Nórsko. Spolieha sa na solidaritu členských krajín v podobe spoločných nákupov plynu, čo by tiež malo znížiť ceny energií.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu výnosy, v ktorých určil dočasných lídrov štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. TASR o tom informuje na základe výnosov zverejnených na oficiálnej webovej stránke Kremľa.
Za dočasného lídra samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) určil šéf Kremľa Denisa Pušilina, ktorý aj doposiaľ vystupoval ako samozvaný líder DĽR. Pušilin sa minulý piatok 30. septembra tiež zúčastnil na slávnostnej ceremónii v Kremli, na ktorej Moskva oficiálne anektovala separatistickú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku a ukrajinskú Chersonskú a Záporožskú oblasť, pripomína denník Guardian.
Dočasným lídrom samozvanej Luhanskej ľudovej republiky (LĽH) sa podľa Putinovho výnosu stal Leonid Pasečnik, ktorý taktiež doposiaľ viedol proruských separatistov v LĽH. Za dočasného gubernátora Záporožskej oblasti určil šéf Kremľa Jevgenija Balického a v Chersonskej oblasti sa funkcie gubernátora dočasne ujme Vladimir Saldo. Balickij a Saldo dosiaľ stáli na čele proruských správ spomínaných ukrajinských oblastí okupovaných ruskou armádou.
11:37 Štáty EÚ schválili ôsmy balík sankcií proti Rusku, dotknú sa aj ruskej ropy
Členské krajiny EÚ schválili v stredu nové sankcie proti Rusku, ktoré nasledujú po rozhodnutí Moskvy anektovať štyri regióny Ukrajiny. Potvrdilo to české predsedníctvo v Rade EÚ. Na novom súbore sankcií, ktorý zahŕňa aj cenový strop pre ruskú ropu, sa dohodli veľvyslanci členských štátov pri EÚ (COREPER) už v utorok, konečný text schválili v stredu dopoludnia.
V rámci v poradí už ôsmeho sankčného balíka sa majú obmedziť ceny ruskej ropy a sprísnia sa zákazy na dovoz a vývoz ocele, dreva, strojov, letectva, plastov, chemikálií a rôznych služieb v hodnote sedem miliárd eur. Na sankčný zoznam pribudne ďalších 35 osôb a spoločností zapojených do vojny na Ukrajine, prípravy falošných referend v štyroch ukrajinských oblastiach a do šírenia propagandy. Nový balík sankcií tiež zakazuje občanom EÚ pôsobiť v riadiacich orgánoch ruských štátnych podnikov.
10:15 Ukrajinská armáda sa približuje k hraniciach Luhanskej oblasti, tvrdí Londýn
Ukrajinská armáda prenikla až 20 kilometrov do ruskej obrannej zóny za rieku Oskil na severovýchode Charkovskej oblasti a smeruje k mestu Svatove v Luhanskej oblasti. Uviedlo to v stredu britské ministerstvo obrany vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine, informuje agentúra Reuters. "Ukrajine sa naďalej darí dosahovať pokroky pri útočných operáciách, a to aj na severovýchodnom a južnom fronte," uvádza britský rezort obrany s tým, že ukrajinská ofenzíva pokračuje smerom k Luhanskej oblasti.
"Je vysoko pravdepodobné, že Ukrajina môže teraz s väčšinou svojich delostreleckých systémov zaútočiť na kľúčovú cestu spájajúcu mestá Svatove a Kreminna (v Luhanskej oblasti), čo by ešte viac obmedzilo schopnosť Ruska zásobovať svoje jednotky na (ukrajinskom) východe," uvádza ministerstvo
09:54 Rusko obnoví dodávky plynu do Talianska
Rusko po krátkom prerušení obnoví dodávky plynu do Talianska cez Rakúsko. Ako informujú agentúry DPA a Reuters, ruský koncern Gazprom uviedol, že spoločne s talianskymi zákazníkmi sa podarilo nájsť riešenie problému spôsobeného zmenami regulácie v Rakúsku. Rakúsky prevádzkovateľ plynovodnej siete už potvrdil, že akceptoval rezervácie na transport, čo umožní obnovenie ruských dodávok.Talianska energetická spoločnosť Eni uviedla, že uhradí garancie požadované Rakúskom, aby sa opäť mohol prepravovať ruský plyn cez Rakúsko ďalej do Talianska.
Dodávky ruského plynu cez vstupný bod Tarvisio sa zastavili v sobotu (1. 10.). Šéf Eni Claudio Descalzi v pondelok (3. 10.) uviedol, že ruský koncern Gazprom nedokázal po zmene regulácie v Rakúsku zaplatiť garanciu vo výške 20 miliónov eur za transport plynu z Rakúska do Talianska. Zmenená regulácia začala platiť od 1. októbra.
09:47 Pri útoku dronmi pri Kyjeve bola zranená jedna osoba
Jedna osoba utrpela zranenia pri útoku bezpilotnými lietadlami iránskej výroby na mesto Bila Cerkva, juhozápadne od ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Informoval o tom v stredu gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleb, na ktorého sa odvolala agentúra AFP. "Počas noci nepriateľ napadol Bilu Cerkvu samovražednými dronmi typu Šáhid-136," uviedol na sociálnych sieťach Kuleba. Dodal, že pri útoku bol zranený jeden človek a poškodených bolo niekoľko objektov infraštruktúry.
Ukrajinské operačné velenie Juh na sociálnej sieti Telegram oznámilo, že v noci zostrelilo šesť bezpilotných lietadiel rovnakého typu, pričom neuviedlo ich presnú polohu.
09:17 Putin podpísal zákony o pripojení štyroch ukrajinských regiónov k Rusku
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu zákony o pričlenení štyroch ukrajinských regiónov okupovaných ruskou armádou k Ruskej federácii. Podľa správy agentúry AP ide o krok, ktorým šéf Kremľa zavŕšil formálnu anexiu ukrajinského územia, ktorá je však v rozpore s medzinárodným právom. Rusko začalo formálny proces pričlenenia štyroch ukrajinských území – samozvaných ľudových republík Doneckej a Luhanskej, ako aj oblastí Chersonskej a Záporožskej – minulý týždeň.
Ruská tlačová agentúra TASS uviedla, že dokumenty o anexii štyroch ukrajinských regiónov boli po Putinovom podpise zverejnené. "Hranice nových subjektov federácie budú vytýčené, ako vyplýva zo zmlúv, na základe hraníc, ktoré 'existovali v deň ich vzniku a prijatia do Ruskej federácie'," cituje denník Guardian agentúru TASS.
Zmluvy o anexii približne 18 percent ukrajinského územia ratifikovali začiatkom tohto týždňa obe komory ruského parlamentu. Tieto formality nasledovali po tom, ako sa koncom septembra v spomínaných oblastiach uskutočnili takzvané referendá o pripojení k Rusku.
08:34 Cenový strop na ruskú ropu sa nebude týkať ropovodných dodávok, tvrdí Maďarsko
Maďarsko tvrdí, že nový cenový strop Európskej únie na ruskú ropu sa nebude týkať dodávok cez ropovody. Informuje o tom agentúra Reuters. Tento cenový strop by mal byť súčasťou ôsmeho balíka sankcií EÚ proti Rusku. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uviedol, že sa nebude vzťahovať na dodávky cez ropovod.
08:23 Vojenská pomoc USA Ukrajine zvyšuje riziko vojenského konfliktu Ruska so Západom, tvrdí ruský veľvyslanec
Rozhodnutie Washingtonu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci predstavuje hrozbu pre ruské záujmy a zvyšuje riziko vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Vyhlásil to v stredu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov, informuje agentúra Reuters. "Vnímame to ako bezprostrednú hrozbu pre strategické záujmy našej krajiny," uviedol Antonov na sociálnej sieti Telegram.
"Dodávanie vojenských produktov zo strany USA a ich spojencov spôsobuje nielen predĺženie krviprelievania a nové obete, ale zvyšuje aj riziko priameho vojenského konfliktu medzi Ruskom a západnými krajinami," dodal Antonov.
05:23 USA: Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko naozaj chystalo použiť jadrové zbrane
Spojené štáty neevidujú nijaké známky toho, že by sa Rusko skutočne chystalo použiť jadrové zbrane, hoci sa tým vyhráža šéf Kremľa Vladimir Putin. Uviedla to v utorok hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová, píše agentúra Reuters.
"Akékoľvek jadrové zbrane či vyhrážanie sa ich použitím tu berieme veľmi vážne, chcem však povedať... že nevidíme žiadny dôvod na úpravu našej vlastnej jadrovej stratégie, a nemáme nijaké náznaky toho, že by sa Rusko chystalo okamžite použiť jadrové zbrane," povedala novinárom Jean-Pierreová.
00:12 Zelenskyj: Ukrajinci rýchlo postupujú, oslobodili desiatky dedín
Ukrajinská armáda od v posledných dňoch oslobodila desiatky obcí v rámci protiofenzívy prebiehajúcej na juhu a východe krajiny. Uviedol to v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Ukrajinská armáda postupuje na juhu celkom rýchlo a energicky," vyhlásil Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore k národu.
Podľa jeho slov sa podarilo od začiatku tohto týždňa oslobodiť na juhu a východe krajiny už "desiatky" Ruskom okupovaných sídel, a to na území Chersonskej, Charkovskej, Luhanskej a Doneckej oblasti.
"Naši vojaci sa nezastavia. A je len otázkou času, kedy vyženieme okupantov z celej našej krajiny," povedal Zelenskyj.
UTOROK
22:07 OSN: Anexia ukrajinských území Ruskom len prehĺbi porušovanie ľudských práv
Anexia štyroch okupovaných regiónov Ukrajiny Ruskom len prehĺbi porušovanie ľudských práv. V utorok to uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý zároveň upozornil na "nevýslovné utrpenie a skazu", ktoré Ukrajinci zažívajú, informovala agentúra AFP. Podľa Christiana Salazara Volkmanna z OHCHR experti na Ukrajine zaznamenali "širokú škálu porušení práv na život, slobodu a bezpečnosť". Dodal, že "rozsiahly ozbrojený útok Ruskej federácie vyústil do otrasnej situácie v oblasti ľudských práv na Ukrajine".
Volkmann uviedol, že monitorovacia misia OHCHR, ktorá pôsobí na Ukrajine od roku 2014, od začiatku ruskej invázie zaznamenala 6 114 úmrtí civilistov, pričom zdôraznil, že skutočné čísla sú pravdepodobne omnoho vyššie. "Anexiou ukrajinských území Rusko konflikt namiesto vyriešenia skôr prehĺbi, a zhorší s ním spojené porušovanie ľudských práv," dodal Volkmann.
21:06 Šéf záporožskej elektrárne po prepustení z ruského zajatia končí vo funkcii
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v utorok oznámila, že generálny riaditeľ Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) Ihor Murašov nebude po prepustení z ruského zajatia pokračovať vo svojej funkcii. Nateraz nie je známe, kto ho na tomto poste vystrieda, informovala americká spravodajská stanica CNN.
Murašova zadržala minulý piatok ruská hliadka, uviedol v sobotu šéf ukrajinskej štátnej jadrovej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin. Spresnil, že Murašov bol vo svojom vozidle na ceste z elektrárne, keď ho zastavili, vyviedli z auta a so zaviazanými očami ho odviezli neznámym smerom. MAAE v pondelok uviedla, že dostala potvrdenie, že Murašov sa bezpečne vrátil k svojej rodine. Podľa jej informácií je Murašov teraz so svojou rodinou na území kontrolovanom Ukrajinou a "nebude pokračovať vo výkone svojich povinností" v ZAES.
20:53 Ruská armáda priznala ústup v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v utorok vo svojej večernej zvodke prvýkrát oficiálne "priznal" ofenzívu na juhu územia Ukrajiny, aj keď bez špecifikácie územia, na ktorom sa útočí. Ako informovala britská stanica BBC, podľa ruských a ukrajinských médií a rôznych statusov na platforme Telegram sa ukrajinskej armáde za posledné tri dni podarilo prelomiť obranu ruských jednotiek v Chersonskej oblasti a obsadiť niekoľko obcí ležiacich pozdĺž pravého brehu rieky Dneper a na severe regiónu.
Ukrajinské ministerstvo obrany nateraz potvrdilo len oslobodenie strategicky dôležitej obce Davydiv Brid, ktorá v minulosti zohrávala dôležitú úlohu v obrane ruskej armády. Ukrajinské velenie vo svojej zvodke konštatuje, že nepriateľ je "demoralizovaný", opúšťa svoje pozície, ustupuje do bezpečnej vzdialenosti, pričom ničí zásoby munície, mosty a iné prechody. "To všetko preto, aby spomalili tempo našich útočných jednotiek," píše sa v súhrnnej správe ukrajinského generálneho štábu.
Stratu území v Chersonskej oblasti priznalo v utorok aj ruské ministerstvo obrany, keď zverejnilo aktualizovanú mapu zachytávajúcu vývoj na bojiskách. Námestník ukrajinského ministra vnútra Jevhen Enin v utorok uviedol, že ukrajinské sily opätovne získali 50 miest a dedín v Chersonskej oblasti. Nešpecifikoval však, kedy k ich oslobodeniu došlo.
20:38 Morawiecki vyzýva EÚ, aby držala krok s americkou finančnou pomocou Ukrajine
Európska únia by mala poskytovať Ukrajine rovnakú finančnú pomoc ako Spojené štáty, ktoré jej dávajú až 1,5 miliardy dolárov mesačne. Navrhuje to poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje agentúra PAP.
Morawiecki je podľa svojho príspevku na sociálnej sieti Facebook presvedčený, že cieľom Ruska je bankrot Ukrajiny. Rusko kalkuluje s tým, že ak nebude Ukrajina schopná vyplácať štátnych zamestnancov a dôchodcov, poklesne aj jej bojová morálka, vysvetlil Morawiecki. "Spojené štáty prisľúbili Ukrajine od jednej až do jeden a pol miliardy dolárov mesačne. Európska únia by mala Ukrajine poskytnúť takú istú sumu," vyzval Morawiecki.
Volodymyr Zelenskyj a Mateusz Morawiecki. Foto: TASR/AP
19:25 Biden telefonoval so Zelenským, USA posielajú ďalšie raketomety HIMARS
Americký prezident Joe Biden v utorkovom telefonáte so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským uviedol, že na ceste na Ukrajinu je ďalšia vojenská pomoc od Spojených štátov v hodnote 625 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov HIMARS, delostreleckých systémov, munície a obrnených vozidiel. Agentúra AFP sa odvoláva sa na Biely dom. Americká vláda nespresnila počet čerstvo poskytnutých raketometov HIMARS. Ukrajina už disponuje 16 systémami HIMARS, ktoré sú jednými z jej najúčinnejších prostriedkov boja proti ruskej vojenskej agresii, ktorá sa začala 24. februára, píše AFP.
Biden prisľúbil, že USA budú naďalej pomáhať Ukrajine v boji proti ruskému agresorovi, a to "tak dlho, ako to bude potrebné". Zopakoval, že Spojené štáty nikdy neuznajú anexiu Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti Ruskom, ktorú minulý týždeň po kontroverzných referendách schválil ruský prezident Vladimir Putin.
19:07 Od vyhlásenia mobilizácie odišlo z Ruska približne 700-tisíc ľudí
Za necelé dva týždne po vyhlásení „čiastočnej mobilizácie“ odišlo z Ruska asi 700-tisíc obyvateľov, z toho až 200-tisíc do Kazachstanu. Referuje o tom web ruskej verzie magazínu Forbes. Podľa jedného zo zdrojov, ktorý je oboznámený s odhadmi Kremľa, opustilo Rusko od začiatku mobilizácie takmer milión ľudí. Ďalší zdroj z administratívy ruského prezidenta zasa pre Forbes uviedol, že z krajiny odišlo 600- až 700-tisíc Rusov. Oba zdroje poznamenali, že momentálne sa nedá určiť, koľko ľudí odišlo z Ruska v rámci cestovného ruchu.
Začiatkom septembra, ešte pred vyhlásením mobilizácie, ruský štatistický úrad uviedol, že od začiatku roka opustilo Ruskú federáciu 419-tisíc ľudí, čo bolo dvakrát viac ako za rovnaké obdobie minulého roka.
18:25 Ukrajinské jednotky vztýčili vlajku v strategicky dôležitej obci Davydiv Brid
Ukrajinské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že jeho jednotky obsadili strategicky dôležitú obec Davydiv Brid v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Boje o túto obec trvali niekoľko mesiacov. Podľa britskej stanice BBC ukrajinské ministerstvo zverejnilo na platforme Twitter video so záznamom, ako vojaci 35. brigády ukrajinskej námornej pechoty vztyčujú ukrajinskú vlajku v tejto lokalite. Vo vyhlásení sa uvádza, že námorná pechota "sa pohybuje smerom k Čiernemu moru."
BBC vo svojej správe konštatuje, že strata takéhoto dôležitého dopravného uzla na pozadí prebiehajúcej ofenzívy ukrajinskej armády pozdĺž pravého brehu rieky Dneper v smere na Beryslav a Novú Kachovku vážne komplikuje situáciu celému ruskému zoskupeniu v sektore Kryvyj Rih.
Ruská armáda sa teraz podľa BBC musí zamyslieť nad tým, kde postaviť novú líniu obrany, aby zdržala postup ukrajinskej armády smerom na juh. BBC pritom pripomína, že "postupujúce ukrajinské jednotky majú obrovské manévrovacie pole a zdržiavať ich postup v podmienkach stepi je veľmi náročné" – o to viac, že Rusi nemajú dostatok času na budovanie nových obranných pozícií.
18:05 Peskov: Rusko sa nezapojí do diskusie o plánoch na použitie jadrových zbraní
Rusko sa nechce zúčastňovať na "rétorických cvičeniach" o jadrových zbraniach, do ktorých sa teraz pustili západné médiá a politici, uviedol v utorok na brífingu hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Informovala o tom agentúra Reuters. Teagoval tak na žiadosť jedného novinára o vyjadrenie k článkom v západných médiách, podľa ktorých sa Rusko chystá dokázať svoju pripravenosť použiť zbrane hromadného ničenia vykonaním jadrových testov na hraniciach Ukrajiny, respektíve v Čiernom mori.
Podľa pondelkového článku v britskom denníku Times Severoatlantická aliancia varovala svojich členov, že ruský prezident Vladimir Putin sa chystá demonštrovať svoju ochotu použiť jadrové zbrane uskutočnením jadrového testu na ukrajinských hraniciach. Noviny s odvolaním sa na poľského vojenského analytika Konrada Muzyku uviedli, že v centrálnej časti Ruska bol zaznamenaný pohyb vlaku, ktorého vypravenie súvisí údajne s 12. hlavnou správou ruského ministerstva obrany, zodpovednou za jadrové zbrane. Použitie jadrových zbraní na bojisku by podľa Muzyku bolo pre Rusko spojené so značným rizikom: zbraň by mohla zlyhať a zasiahnuť a zamoriť niektoré z ruských pohraničných miest, ako je napríklad Belgorod.
Taliansky denník La Repubblica zasa v nedeľu informoval, že aliancia NATO rozposlala svojim členským štátom správu tajnej služby o pohybe jadrovej ponorky K329-Belgorod. Tá sa presunula do vôd Severného ľadového oceána, pričom by mohla po prvý raz otestovať jadrové supertorpédo Poseidon označované aj ako "zbraň súdneho dňa".
17:11 Enerhoatom zvažuje spustenie dvoch reaktorov Záporožskej jadrovej elektrárne
Ukrajina zvažuje, že znova spustí dva reaktory Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), ktorú okupujú ruské jednotky. Ukrajina tak chce zaistiť bezpečnosť elektrárne. V utorok to v rozhovore pre agentúru AP uviedol šéf ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý prevádzkuje túto najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe.
Len pred niekoľkými týždňami pritom museli elektráreň pre obavy z radiačnej katastrofy odstaviť. Šéf Enerhoatomu Petro Kotin pre AP uviedol, že v priebehu niekoľkých dní by mohli byť znova spustené dva reaktory, aby sa zaistila ochrana bezpečnostných zariadení, a to vzhľadom na blížiacu sa zimu a klesajúce teploty. "Pri nízkej teplote všetko vnútri jednoducho zmrzne. Bezpečnostné zariadenie sa poškodí," varoval. "Takže je potrebné kúrenie, a to príde len z fungujúceho reaktora," vysvetlil. Posledný, šiesty reaktor tejto atómovej elektrárne bol odstavený na začiatku septembra.
Enerhoatom by mohol rozhodnúť o opätovnom spustení reaktorov už v stredu. "V tomto okamihu vyhodnocujeme všetky riziká. Záleží na počasí," povedal Kotin s tým, že na spustenie reaktorov nie je veľa času.
Petro Kotin. Foto: TASR/AP
17:04 Kuleba: Ukrajina urobí všetko pre zvýšenie vývozu obilia do Afriky
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v utorok v Senegale – na úvod svojej tohtotýždňovej cesty po Afrike – prisľúbil, že jeho krajina urobí všetko pre to, aby do Afriky poslala viac obilia. Informuje o tom agentúra AP, pričom pripomína, že senegalský prezident Macky Sall, predsedajúci v súčasnosti Africkej únie, vyzýva Rusko a Ukrajinu, aby napriek prebiehajúcej vojne obnovili vývoz obilia do Afriky a zvyšku sveta. Mnohé africké krajiny sú vo totiž veľkej miere závislé od dovozu obilia z týchto dvoch štátov.
Rusko sa z nedostatku obilia na trhu snaží viniť Západ a pripisovať mu zodpovednosť za rastúce ceny potravín. Západní predstavitelia v reakcii na takéto tvrdenia zase obviňujú Kremeľ, že potraviny využíva ako zbraň a vedie imperiálnu dobyvačnú vojnu.
15:38 Británia predĺži rozmiestnenie systému protivzdušnej obrany v Poľsku
Británia predĺži obdobie, počas ktorého bude v Poľsku umiestnený jej systém protivzdušnej obrany. Oznámil to v utorok britský minister obrany Ben Wallace počas návštevy juhopoľského mesta Zamošč.
Ako informovali agentúry Reuters a PAP, Wallacea počas návštevy mesta Zamošč sprevádzal poľský minister obrany Mariusz Blaszczak. Ten na slávnostnej ceremónii odovzdal poľským ozbrojeným silám systém protivzdušnej obrany s krátkym dosahom Mala Narew, ktorý Poľsko vyvinulo v spolupráci s Britániou. Podľa Blaszczaka je systém Mala Narew protilietadlovým a protiraketovým systémom založeným na britskej technológii. Skladá sa z poľských radarov a nákladných áut a britských rakiet a odpaľovacích zariadení.
13:55 Šojgu: V rámci mobilizácie vstúpilo do armády už viac ako 200-tisíc ľudí
Viac ako 200-tisíc ľudí vstúpilo do armády odvtedy, čo ruský prezident Vladimir Putin 21. septembra vyhlásil v Rusku čiastočnú mobilizáciu. V utorok to oznámil ruský minister obrany Sergej Šojgu, informuje agentúra AFP. Šojgu dodal, že mobilizovaní záložníci sa školia v niekoľkých výcvikových strediskách.
Minister požiadal vojenských veliteľov, aby pomohli odvedencov "rýchlo prispôsobiť na boj". Podľa jeho slov môžu byť mobilizovaní záložníci nasadení do bojových zón až po "tréningu a bojovej koordinácii". Šojgu zároveň vyzval armádne náborové strediská, aby dobrovoľníkov neodmietali, "ak neexistujú vážne dôvody". Čiastočná mobilizácia v Rusku je zameraná na podporu ruskej armády v bojoch na Ukrajine, píše AFP. Na jej základe má byť povolaných 300-tisíc záložníkov ruských ozbrojených síl.
12:20 Zelenskyj podpísal dekrét, ktorým vylúčil rokovania s Putinom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok podpísal dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil vyhliadky na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za "nemožné", iinformuje agentúra Reuters. Dekrét formalizoval Zelenského piatkové vyjadrenia, keď Putin vyhlásil za súčasť Ruska štyri okupované ukrajinské regióny – Doneckú a Luhanskú oblasť a časti Chersonskej a Záporožskej oblasti.
"On (Putin) nevie, čo je dôstojnosť a čestnosť. Preto sme pripravení na dialóg s Ruskom, ale s iným ruským prezidentom," vyhlásil v piatok Zelenskyj. Putin v piatok oslávi 70. narodeniny a ruskej politickej scéne dominuje už viac ako dve desaťročia, píše Reuters. Na základe ústavných reforiem by mohol zostať pri moci až do roku 2036.
Kyjevský magistrát zásobuje evakuačné centrá jódovými tabletkami v rámci prípravy na možný jadrový útok na ukrajinskú metropolu, publikuje agentúra AP. Tabletky sú určené pre obyvateľov v oblastiach zasiahnutých radiáciou v prípade evakuácie, uviedol magistrát vo vyhlásení. Jódové tabletky pomáhajú chrániť štítnu žľazu pred účinkom rádioaktívneho jódu, ak sa užijú krátko pred alebo bezprostredne po ožiarení, vysvetľuje AP.
Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vyhlásil, že na ochranu ruského územia – vrátane štyroch anektovaných ukrajinských oblastí – je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v nadväznosti na tieto vyjadrenia otvorene hovoril o možnom použití strategických jadrových zbraní na ochranu krajiny.
11:55 Švédsko pre vyšetrovanie uzavrelo oblasť v okolí únikov na plynovode Nord Stream
Švédska pobrežná stráž uzavrela oblasť v okolí minulotýždňových únikov na potrubiach plynovodu Severný tok (Nord Stream) v Baltskom mori. Urobila tak na príkaz prokuratúry pre potreby vyšetrovania týchto poškodení. Uviedli to agentúra AP a denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ).
Zákaz plavby a kotvenia platí v okruhu 9,26 kilometra (päť námorných míľ) v okolí únikov, píše FAZ s odvolaním sa na pondelkové vyjadrenie švédskej pobrežnej stráže. Okrem toho tam do odvolania nie je povolený ani rybolov či prieskum morského dna. Prokurátor Mats Ljungqvist v pondelok uviedol, že prebiehajúce vyšetrovanie je zatiaľ v úvodnom štádiu, a preto nie je ešte schopný poskytnúť podrobnejšie informácie.
Minulotýždňové podmorské výbuchy vážne poškodili potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori neďaleko Dánska a Švédska. Zároveň došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia.
11:20 Pri najnovšom ruskom ostreľovaní zahynulo najmenej päť civilistov
Najmenej päť civilistov zahynulo a ďalších desať utrpelo zranenia pri najnovšom ruskom ostreľovaní ukrajinského územia. V utorok to uviedla kancelária ukrajinského prezidenta, informuje agentúra AP. Pri ostreľovaní druhého najväčšieho ukrajinského mesta Charkov zahynula jedna osoba, oznámili miestne úrady. Ruský útok zasiahol tiež nemocnicu v Charkovskej oblasti – zahynul pri ňom lekár a dve zdravotné sestry utrpeli zranenia, dodali úrady.
Intenzívne ostreľovanie zasiahlo mesto Nikopol v Dnepropetrovskej oblasti neďaleko Záporožskej atómovej elektrárne. Tamojšie úrady hlásili, že pri útoku bolo poškodených viac ako 30 domov, škola a niekoľko obchodov. Dodali, že ostreľovanie prerušilo dodávky vody a viedlo k čiastočným výpadkom prúdu.
10:36 Rada federácie schválila zmluvy o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí
Horná komora ruského parlamentu, Rada federácie, v utorok jednohlasne ratifikovala zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie. Informuje o tom agentúra Reuters. Zmluvy o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí, ktoré počas sedem mesiacov trvajúceho konfliktu obsadila ruská armáda, schválila v pondelok dolná komora ruského parlamentu – Štátna duma. Ratifikované zmluvy teraz budú predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý ich musí podpísať, aby bol formálny proces anexie úplný.
Podľa denníka Guardian je nepravdepodobné, že anexiu uzná akákoľvek iná krajina okrem Ruska. Moskva v súčasnosti nemá zrejme pod kontrolou celé územie ani jednej z ukrajinských oblastí, ktoré sa snaží anektovať. Ukrajinskej armáde sa údajne podarilo naspäť dobyť časť územia v Chersonskej oblasti a ďalej postúpila aj na východe krajiny, píše Guardian.
Poslanci hornej komory ruského parlamentu, Rady federácie počúvajú národnú hymnu počas zasadnutia parlamentu v Moskve 4. októbra 2022. Foto: TASR/AP
09:21 USA plánujú poslať Ukrajine ďalší balík pomoci vrátane raketometov HIMARS
Spojené štáty plánujú poslať Ukrajine ďalšie štyri salvové raketomety HIMARS. Majú byť súčasťou nového balíka pomoci v hodnote 625 miliónov dolárov. Informuje o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vyjadrenia dvoch zdrojov oboznámených so situáciou. Súčasťou balíka, ktorý by americká vláda mala oficiálne oznámiť v utorok, bude aj munícia, míny a obrnené vozidlá odolné voči explóziám mín (MRAP). Biely dom sa k balíku odmietol vyjadriť, píše Reuters.
Pomoc má byť na Ukrajinu poslaná na základe oprávnenia Presidential Drawdown Authority (PDA). To umožňuje v krízovej situácii urýchlene poskytnúť vojenskú pomoc bez odobrenia americkým Kongresom. Vojenská pomoc USA slúži na obranu pred ruskou inváziou, uvádza sa na oficiálnej webovej stránke americkej diplomacie.
06:32 Severná Kórea podporila anexiu ukrajinských oblastí Ruskom
Severná Kórea vyjadrila v utorok podporu nedávnej anexii štyroch ukrajinských oblastí Ruskom a obvinila Spojené štáty zo "zneužívania" Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.
Rusko v piatok vetovalo rezolúciu BR OSN, odsudzujúcu anexiu štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej – Moskvou po septembrových referendách.
Spojené štáty a ďalšie západné krajiny označili toto hlasovanie za falošné a vyhlásili, že anexiu nikdy neuznajú.
Severokórejský minister zahraničných vecí Jo Čol-su však obraňoval tieto referendá ako "dokonale legitímne" a "uskutočnené v súlade s Chartou OSN na základe princípu rovnosti národov", citovala severokórejská štátna tlačová agentúra KCNA.
"Prevažná väčšina voličov podporila integráciu do Ruska," povedal minister.
Piatkové ruské veto v bezpečnostnej rade nezískalo podporu – Čína a India sa zdržali, pripomína AFP. Podľa severokórejského ministra zahraničných vecí však USA "zasahujú do vnútorných záležitostí nezávislých krajín" a zneužívajú BR OSN.
06:09 Baerbocková: Putin je zástancom teroru a neslobody
Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková nevidí v súčasnosti žiadnu šancu na rokovania o ukončení ruskej inváznej vojny proti Ukrajine. Povedala to pre utorkové vydanie regionálneho denníka Neuen Osnabrücker Zeitung.
Rokovací návrh Putina je podľa nej v znení: "My vám ukradneme krajinu, podmaníme si vašich občanov a vy to potom môžete podpísať". "To je presný opak mieru. To je teror a nesloboda," vyhlásila šéfka nemeckej diplomacie.
Ako dodala, napriek všetkému ona aj vláda v Berlíne neustále hľadajú diplomatické riešenie krízy. "Skúšame to každý deň. Každý deň od 24. februára kľačí jeden z vyše 190 štátov sveta alebo medzinárodná organizácia pred ruským prezidentom, aby zastavil bombardovanie," poznamenala. "Jedinou odpoveďou ruského prezidenta sú ďalšie zverstvá," dodala Baerbocková.
04:17 Zelenskyj sa usiluje o dôveru obyvateľstva v okupovaných oblastiach
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa po úspechoch ofenzívy Kyjeva usiluje o získanie dôvery obyvateľstva, ktoré zostalo na Ruskom okupovaných územiach. "Ruskí propagandisti v oblastiach zatiaľ ovládaných okupantmi presviedčajú ľudí, že Ukrajina bude takmer každého, kto zostane na obsadenom území, považovať za kolaboranta. To je šialené," povedal Zelenskyj v pondelok večer v pravidelnom videopríhovore.
Kto neslúžil Rusom, nemá sa čoho obávať, podotkol ďalej Zelenskyj. Podpora, ktorú obyvateľstvo preukazuje okupantom, je podľa neho len "ojedinelá", a to napriek tomu, že sa pod okupačnou správou zatiaľ nachádzajú "státisíce" ľudí.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
02:30 Prví mobilizovaní ruskí záložníci prišli do Donbasu
Prví záložníci povolaní v rámci čiastočnej mobilizácie vyhlásenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom už prišli na okupované územia v Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine, uviedlo v pondelok ruské ministerstvo obrany. Informovala o tom agentúra DPA.
"Mobilizovaní vojaci absolvujú svoj bojový výcvik v Doneckej ľudovej republike (DĽR)," oznámilo ministerstvo vo vyhlásení na platforme Telegram.
Popritom zverejnil ruský rezort obrany aj videozáznam, na ktorom vidieť vojakov počas nácviku streľby. Ruská armáda predtým informovala už aj o príchode záložníkov na územie Luhanskej oblasti, pripomína DPA.
00:21 Zelenskyj udelil veliteľom pluku Azov rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny
Piatim veliteľom ukrajinského pluku Azov, ktorí bránili oceliarne Azovstaľ a len nedávno sa dostali z ruského zajatia, udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rad Zlatej hviezdy a titul Hrdina Ukrajiny.
Zelenskyj o tom informoval v pondelok v statuse na sociálnej sieti Facebook a dodal, že vyznamenania im v Turecku odovzdal vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.
Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská zverejnila v pondelok na sociálnych sieťach fotografie, ktoré zaznamenávajú stretnutie piatich veliteľov obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ so svojimi príbuznými.
Šlo o ich prvé stretnutie po mnohých mesiacoch a uskutočnilo sa v Turecku, kde prepustení velitelia pluku Azov musia – v súlade s dohodou a pod ochranou prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana – zostať až do konca vojny na Ukrajine.
Výmenu vojnových zajatcov pomohli sprostredkovať Turecko a Saudská Arábia a uskutočnila sa 21. septembra.
PONDELOK
21:58 EÚ si predvolala ruského veľvyslanca ohľadne anexie ukrajinských území
Európska únia si v pondelok predvolala ruského veľvyslanca Vladimira Čižova v rámci koordinovaného postupu Bruselu a členských štátov Únie, ktorým vyjadrujú svoj ostrý nesúhlas s minulotýždňovou anexiou štyroch ukrajinských oblastí Ruskom. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na hlavného hovorcu EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Petra Stana.
20:18 Elon Musk predstavil mierový plán pre Ukrajinu
Americko-kanadsko-juhoafrický miliardár Elon Musk v pondelok na sociálnej sieti Twitter predstavil svoj mierový plán pre Ukrajinu. Ako však komentovala britská stanica Sky News, novinári aj akademici mu vzápätí odporučili, aby radšej ostal pri technológiách a investíciách.
"Treba opätovne usporiadať voľby (sic!) v anektovaných oblastiach pod dohľadom OSN. Ak to bude vôľa ľudí, Rusko sa odtiaľ stiahne. Krym nech sa oficiálne stane súčasťou Ruska, ako to bolo od roku 1783 (až do chyby Nikitu Chruščova). Je potrebné zabezpečiť zásobovanie Krymu vodou. Ukrajina zostane neutrálna," napísal Musk v pondelok.
Ukrajinský prezidentský poradca Mychajlo Podoľak mu odpovedal, že má lepší návrh: "1. Ukrajina oslobodí svoje územia vrátane anektovaného Krymu. 2. Rusko bude demilitarizované a zbavené jadrových zbraní, aby už nemohlo ohrozovať iných. 3. Vojnoví zločinci budú predvedení pred medzinárodný tribunál."
19:42 Česi sa vyzbierali Ukrajine na tank, v rámci kampane Darček pre Putina
Česi sa v priebehu niekoľkých týždňov zložili na modernizovaný tank T-72 Avenger, ktorý pomôže Ukrajincom v obrane voči Rusku. Kampaň Darček pre Putina, v rámci ktorej sa peniaze vyzbierali, naďalej pokračuje.
"Za pár dní, 7. októbra, oslávi agent KGB, vrah a gauner Vladimir Putin sedemdesiatiny. A zaslúži si poriadny darček! Veľká vďaka všetkým, ktorí mu "darčeky" v podobe podpory Ukrajine kupujete," napísala v ďakovnom liste česká ministerka obrany Jana Černochová.
"Vďaka vašej podpore jej (Ukrajine) už čoskoro vyrazí na pomoc tank Tomáš," dodala ministerka a dodala, že sa ďalej budú zbierať financie na muníciu pre tento tank. Meno Tomáš dostal podľa prvého československého prezidenta T.G. Masaryka.
"Dnes ráno to boli štyri jednotky, teda 1 111 000.000 korún (viac ako 45 miliónov eur), ktoré nám poslali darcovia predovšetkým z Českej republiky, ale aj z ďalších krajín," komentoval stav účtu, ktorý zriadila ukrajinská ambasáda, bývalý ukrajinský veľvyslanec v Česku Jevhen Perebyjnis. Dodal, že už minuli viac než miliardu korún.
"Dnes ráno som podpísal niekoľko zmlúv ohľadom nákupu vojenského materiálu a predpokladám, že dnes poobede to zaplatíme," dodal Perebyjnis s tým, že nákup bude v najbližších dňoch expedovaný na tie miesta na Ukrajine, kde je to potrebné.
Účet na pomoc Ukrajine bol zriadený vo februári, krátko po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Počas víkendu 21. a 22. augusta pri príležitosti spomienkových podujatí na okupáciu Československa v roku 1968 poslali Česi na účet ukrajinskej ambasády v Česku 24,2 milióna korún.
Jana Černochová. Foto: TASR/AP
19:10 Na základni pri Moskve došlo k hromadnej bitke medzi vojakmi
K hromadnej bitke medzi nedávno povolanými záložníkmi a už dlhšie slúžiacimi vojakmi došlo na jednej z ruských vojenských základní pri Moskva. V pondelok o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa na ruský internetový portál Baza.
"Nových (vojakov) tam neprivítali chlebom a soľou, ale práve naopak: Vojaci, ktorí tam slúžia, žiadali od nových ich oblečenie a mobilné telefóny," napísal uvedený server.
Konflikt podľa tohto zdroja eskaloval do hromadnej bitky, pričom prevahu získali noví vojaci. Incident sa skončil tým, že asi 20 "mazákov", ktorí sa pôvodne pokúšali novopríchodzích šikanovať, sa muselo zamknúť v jednej z budov a privolať na pomoc políciu. Situáciu sa podarilo urovnať až po príchode policajtov a obe strany sa rozhodli nepodať trestné oznámenie.
18:09 Duchovný vodca kalmyckých budhistov odsúdil vojnu na Ukrajine
Duchovný vodca budhistov Kalmyckej republiky, ktorá je subjektom Ruskej federácie, odsúdil vojnu rozpútanú Ruskom na Ukrajine a vyhlásil, že právo je na strane Ukrajiny.
Informovala o tom v pondelok na svojom konte na platforme Telegram rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Podľa nej je láma Telo Tulku Rinpoče prvým náboženským vodcom z niektorého z ruských regiónov, ktorý kritizoval vojnu na Ukrajine.
Láma označil vojnu za veľké utrpenie a vyhlásil, že vôbec nie je potrebná. "Navyše žijeme v 21. storočí. Každý chce žiť pokojne, v mieri, každá krajina sa chce rozvíjať, nikto nechce trpieť," zdôraznil láma.
"Ukrajinská strana je, samozrejme, v práve: bráni svoju krajinu, svoju zem, svoju pravdu, svoju ústavu, svoj ľud," dodal láma v príhovore zverejnenom na svojom kanáli nazvanom Alchýmia duše, ktorý prevádzkuje na platforme YouTube.
Telo Tulku Rinpoče. Foto: Facebook
17:32 Kyjevské úrady žiadajú občanov, aby sa vrátili k noseniu rúšok
Ukrajinské úrady požiadali v pondelok obyvateľov hlavného mesta Kyjev, aby sa opätovne vrátili k noseniu ochranných rúšok na tvár. Dôvodom je nárast prípadov nákazy novým koronavírusom a skutočnosť, že zdravotníctvo v krajine je značne zdevastované ruskou inváziou, informuje agentúra AFP.
Len za minulý týždeň pribudlo v Kyjeve 2 515 prípadov nákazy koronavírusom, pričom hospitalizovaných bolo s covidom 242 ľudí a ďalších 22 osôb tomuto ochoreniu podľahlo. Uvádza to tamojšie mestské zastupiteľstvo. Kyjevčanov zároveň vyzvalo, aby nosili rúška v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy, vo vzdelávacích inštitúciách a tiež v prevádzkach služieb.
16:52 MZVEZ SR si predvolalo predstaviteľa ruskej ambasády pre anexiu časti Ukrajiny
Štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR Ingrid Brocková sa v pondelok stretla s predstaviteľom veľvyslanectva Ruskej federácie Kirillom Sapoženkovom.
Ruský diplomat bol predvolaný na MZVEZ SR, aby mu bol tlmočený ostrý protest proti opakovaným porušovaniam medzinárodného práva a Charty OSN zo strany Ruskej federácie a jednoznačné odsúdenie nelegitímnej a právne neplatnej anexie ďalších častí ukrajinského územia zo strany Ruskej federácie.
Brocková zdôraznila, že Krym, Donecká, Záporožská, Chersonská a Luhanská oblasť patria Ukrajine, TASR o tom informoval komunikačný odbor MZVEZ SR. "Slovenská republika uznáva Ukrajinu ako nezávislý, suverénny a zvrchovaný štát s nespochybniteľnou územnou celistvosťou a bude jej aj naďalej poskytovať všestrannú pomoc a podporu," uviedla štátna tajomníčka MZVEZ.
Zároveň dodala, že SR vyzýva Ruskú federáciu, aby ukončila vojenské aktivity na Ukrajine a okamžite a bezpodmienečne stiahla všetky svoje jednotky, vojenskú techniku a štruktúry okupačnej správy.
Ingrid Brocková. Foto: Pavol Zachar/TASR
16:15 Spiegel: Členské štáty EÚ budú cvičiť 15-tisíc ukrajinských vojakov
Členské štáty Európskej únie sa dohodli na poskytnutí výcviku pre 15-tisíc ukrajinských vojakov. Informoval o tom nemecký magazín Der Spiegel s odvolaním sa na svoje zdroje v Bruseli. Tento plán by mali ďalej prerokovať v Bruseli na budúci týždeň. Zo správy nemeckého magazínu vyplýva, že Brusel vyčlení peniaze pre Poľsko, kde vznikne centrála tohto výcvikového programu. Ten má prebiehať aj v ďalších krajinách. Nemecko poskytne Ukrajincom bojový výcvik v simulačnom stredisku. Cvičiť bude aj ženistov, zdravotníkov a ďalších špecialistov.
15:34 Prokremeľské noviny píšu o chybách v boji o ukrajinské mesto Lyman
Ruské sily sa z východoukrajinského mesta Lyman v Doneckej oblasti stiahli v dôsledku nedostatku vojakov, zlej komunikácie a chýb veliteľov pri organizovaní obrany. Píše sa to v článku prokremeľských novín Komsomoľskaja pravda, o ktorom v pondelok informovala stanica CNN. "Riziko obkľúčenia a možnosť padnutia do ponižujúceho zajatia boli príliš vysoké a velitelia sa rozhodli ustúpiť," napísal spomenutý ruský denník.
Obyvatelia Lymanu, ktorí sa rozprávali s reportérom CNN, uviedli, že ruskí vojaci sa začali sťahovať minulý piatok. Bolo to v čase, keď ruský prezident Vladimir Putin v Kremli slávnostne ohlasoval anexiu štyroch ukrajinských oblastí vrátane Doneckej.
Autor článku v novinách Komsomolskaja pravda citoval vyjadrenia vojakov, ktorí sa sťažovali okrem iného na zlú komunikáciu medzi rôznymi jednotkami. "Nikto nevie, čo sa deje na susedných pozíciách," napísal. "Ak požiadate o delostreleckú podporu prostredníctvom zložitého systému hlásení, trvá to istý čas a naše ciele sú dovtedy dávno preč," dodal. Spomenul aj neskorý príchod záložníkov, nedostatočnú koordináciu medzi jednotlivými jednotkami či chýbajúce moderné vybavenie, čo sa týka spravodajských služieb.
14:32 Štátna duma ratifikovala zmluvy o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí k Rusku
Dolná komora ruského parlamentu, Štátna duma, ratifikovala v pondelok jednohlasne zmluvy o vstupe ukrajinskej Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a Chersonskej a Záporožskej oblasti do Ruskej federácie. Informujú o tom agentúra AP a Reuters. "Rozhodnutie bolo prijaté jednohlasne. V Ruskej federácii je teraz 89 subjektov," uviedol predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin na sociálnej sieti Telegram. Zverejnil mapu Ruska, v ktorej sú jeho súčasťou aj spomínané štyri ukrajinské regióny a Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo ešte v roku 2014. Anexia ani jednej z častí ukrajinského územia nebola medzinárodne uznaná.
Krátko po hlasovaní zagratuloval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov predstaviteľom štyroch anektovaných ukrajinských regiónov. Uviedol, že si je istý, že zmluvy ratifikuje aj horná komora ruského parlamentu, Rada federácie. Tá má o zmluvách hlasovať v utorok. Podľa agentúry Reuters sa očakávalo, že Štátna duma a v utorok i Rada federácie jednohlasne schvália zmluvy o pričlenení ukrajinských oblastí, keďže parlament automaticky schvaľuje politiku Kremľa.
13:34 Kadyrov tvrdí, že do bojov na Ukrajine posiela svojich troch synov
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v pondelok povedal, že do bojov na Ukrajine posiela svojich troch synov vo veku 14, 15 a 16 rokov. Uviedol to v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
"Je čas ukázať sa v poriadnom boji, túto túžbu môžem len privítať," napísal Kadyrov a zverejnil video, ako mládenci odpaľujú rakety na strelnici. "Čoskoro pôjdu do prvej línie a budú na najťažších úsekoch kontaktnej línie," dodal.
13:20 Peskov: USA zvýšili ceny za predaj LNG po únikoch na plynovode Nord Stream
Na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori boli minulý týždeň odhalené celkovo štyri úniky plynu neďaleko Dánska a Švédska. Ruský prezident Vladimir Putin následne obvinil Spojené štáty a ich spojencov z výbuchov na plynovodoch, čo Biely dom odmietol.
"Existuje strana, ktorá pri absencii fungovania týchto plynovodov je schopná predať viac LNG za vyššiu cenu. Táto strana je dobre známa, sú to Spojené štáty americké," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Sú aj krajiny, ktoré majú vojenskotechnologické kapacity na vykonanie takejto sabotáže," dodal Peskov bez toho, aby povedal, kto podľa Kremľa stojí za únikmi informácií. Podľa Kremľa európske štáty ako nákupcovia plynu a Rusko ako predajca nemajú záujem o zastavenie plynárenskej infraštruktúry.
12:38 Kremeľ odmietol výzvu Kadyrova na použitie jadrových zbraní na Ukrajine
Kremeľ v pondelok odmietol výzvu čečenského lídra Ramzana Kadyrova, aby Rusko zvážilo použitie jadrových zbraní s nízkou účinnosťou na Ukrajine po tom, ako ukrajinské sily vytlačili ruské jednotky z kľúčového mesta Lyman v Doneckej oblasti. Informuje o toma agentúra AFP.
"Je to veľmi emotívna chvíľa," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na dennom brífingu. "V našej krajine sa použitie jadrových zbraní deje len na základe toho, čo je uvedené v príslušnej doktríne," zdôraznil v reakcii na sobotňajšie vyhlásenie Kadyrova, spojenca ruského prezidenta Vladimira Putina.
Hovorca Kremľa novinárom povedal, že Rusko bude vytýčenie hraníc Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorých anektovanie oficiálne oznámilo minulý týždeň, konzultovať s ich obyvateľmi. "Budeme pokračovať v konzultáciách s ľuďmi, ktorí žijú v týchto oblastiach," citovala Peskova agentúra Reuters.
Moskva minulý piatok po údajných referendách iniciovala anexiu štyroch oblastí Ukrajiny, ktorú bude tento týždeň formálne schvaľovať ruský parlament. Žiaden z týchto regiónov však Rusko neovláda úplne a ukrajinské sily na viacerých miestach pokračujú v protiofenzíve. Nie je tak naďalej jasné, či Moskva pričlení Chersonskú a Záporožskú oblasť k Ruskej federácii oficiálne v ich administratívnych hraniciach, alebo si ponechá kontrolu len nad územím, ktoré aktuálne ovláda.
Ramzan Kadyrov prichádza na ceremoniál podpisu zmluvy o pričlenení štyroch okupovaných oblastí Ukrajiny k Rusku. Foto: TASR/AP
12:10 Ruské dodávky plynu cez Ukrajinu do Európy sú stabilné
Reverzný tok plynu z Nemecka do Poľska cez plynovod Jamal sa v pondelok zastavil a ruské dodávky cez Ukrajinu do Európy boli stabilné, uviedla agentúra Reuters. Podľa údajov z meracej stanice Mallnow na poľsko-nemeckej hranici objem plynu smerujúceho na východ medzi šiestou a siedmou hodinou ráno klesol na nulu zo 675 kilowatthodín za hodinu (kWh/h) hodinu predtým. Rezervácie alebo požiadavky na plyn smerom do Poľska na bode Mallnow v pondelok padli na 91-tisíc kWh/h zo 449 000 kWh/h v nedeľu (2. 10.).
Rezervácie na tranzit ruského plynu na Slovensko z Ukrajiny cez vstupný bod Veľké Kapušany predstavovali 36,2 milióna kubických metrov a boli takmer rovnaké ako v nedeľu, ukázali údaje prevádzkovateľa ukrajinského tranzitného systému. Ruský koncern Gazprom uviedol, že dodávky plynu do Európy cez vstupný bod Sudža v pondelok predstavovali 41,8 milióna kubíkov po 41,7 milióna v nedeľu.
12:00 Káčer: Bez slobodnej Ukrajiny nebude v Európe mier
Bez slobodnej Ukrajiny nebude v Európe mier a stabilita, povedal v pondelok slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer po stretnutí so svojím českým rezortným kolegom Janom Lipavským v Prahe. "Ich víťazstvo je pre nás kľúčové," zdôraznil Káčer. V tomto konflikte je podľa neho jasný agresor a obeť agresie.
Ministri sa zhodli na nutnosti pokračujúcej podpory Ukrajiny. "Česko aj Slovensko patria k jedným z najvýraznejších podporovateľov nielen politicky, ale aj prakticky," povedal šéf slovenskej diplomacie. "Žijeme dobu, ktorá je veľmi zložitá," povedal Káčer. Aktuálna situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine je podľa neho výzvou nielen pre Česko a Slovensko či pre Európsku úniu, ale ide o globálnu výzvu.
Rastislav Káčer a Jan Lipavský. Foto: TASR/AP
10:59 Rusko pašuje ukradnuté ukrajinské obilie, aby získavalo prostriedky na vojnu
Rusko pašuje ukradnuté obilie z Ukrajiny, aby mohlo financovať Putinovu vojnovú mašinériu. Vyplýva to z vyšetrovania agentúry AP a investigatívneho dokumentárneho programu Frontline. Keď nákladná loď Laodicea v lete zakotvila v Libanone, ukrajinskí diplomati uviedli, že plavidlo prevážalo obilie ukradnuté Ruskom a vyzvali libanonských predstaviteľov, aby loď skonfiškovali. Moskva označila obvinenie za „nepravdivé a nepodložené“. Libanonský generálny prokurátor sa vtedy postavil na stranu Kremľa a vyhlásil, že 10-tisíc ton jačmennej a pšeničnej múky nebolo ukradnutých, a umožnil vyloženie nákladu.
Spomenuté vyšetrovanie však zistilo, že sýrska loď Laodicea je súčasťou sofistikovanej pašeráckej operácie riadenej Ruskom, ktorá využívala sfalšované záznamy a podvody na mori na ukradnutie ukrajinského obilia v hodnote najmenej 530 miliónov dolárov. „Tieto financie pomohli nakŕmiť vojnovú mašinériu prezidenta Vladimira Putina,“ uvádza sa v správe.
AP použila satelitné snímky a údaje z námorných rádiových transpondérov na sledovanie troch desiatok lodí, ktoré podnikli viac ako 50 plavieb prepravujúcich obilie z oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom do prístavov v Turecku, Sýrii, Libanone a ďalších krajinách. Reportéri preskúmali lodné záznamy, prehľadali príspevky na sociálnych sieťach a viedli rozhovory s farmármi, prepravcami a predstaviteľmi spoločností, aby odhalili podrobnosti o masívnej pašeráckej operácii.
10:49 Poľsko si na protest proti anexii predvolalo ruského veľvyslanca
Poľsko si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca vo Varšave Sergeja Andrejeva, aby mu tlmočilo protest proti ruskej anexii ukrajinského územia. Povedal to námestník poľského ministra zahraničných vecí Marcin Przydacz v rozhovore pre poľskú televíziu TVN24. Uviedla to agentúra PAP.
"Dnes o 11.00 h bude veľvyslanec Sergej Andrejev na ministerstve zahraničných vecí, samozrejme v súvislosti s krokmi Ruska za uplynulý týždeň. Mám na mysli tie pokusy o anexiu územia iného štátu – v tomto prípade Ukrajiny," povedal Przydacz. Dodal, že Poľsko neuzná ruskú anexiu ukrajinského územia ani výsledky referend, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali.
10:10 Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili dedinu v Donecku a ostreľujú ruské ciele v Luhansku
Ukrajinské sily v nedeľu oslobodili dedinu Torske neďaleko mesta Lyman v Doneckej oblasti a blížia sa k opätovnému získaniu Luhanskej oblasti. Informuje o tom spravodajský portál CNN s odvolaním sa na ukrajinskú armádu.
Hovorca ukrajinskej armády na východe Serhij Čerevaty sa pre národnú televíziu vyjadril, že ukrajinské sily ostreľujú ruské jednotky v luhanskom meste Kreminna. „Pre nich (ruských okupantov) je teraz veľmi dôležité udržať Kreminnu. Keď ukrajinské ozbrojené sily získajú Kreminnu, pôjdu ďalej do Svatove a Rubižne a tak ďalej a budú môcť oslobodiť Luhanskú oblasť,“ priblížil Čerevaty s tým, že v prípade, že znovu získajú kontrolu nad Kreminnou, mali by byť schopní vziať si späť aj Sjevjerodoneck a Lysyčansk.
09:44 Putin priznal problémy pri mobilizácii neobvykle rýchlo, tvrdí britský rezort obrany
Ruský prezident Vladimir Putin neobvykle rýchlo priznal problémy počas mobilizácie, čo poukazuje na rozsah zlej organizácie pri povolávaní mužov do armády. Uviedlo to v pondelok britské ministerstvo obrany v pravidelnej správe o vývoji situácie na Ukrajine. Informuje o tom denník Guardian. Putin sa vo štvrtok v súvislosti s mobilizáciou prihovoril k členom Ruskej bezpečnostnej rady. Uviedol, že mobilizácia vyvolala mnoho otázok a je potrebné rýchlo "napraviť naše chyby a neopakovať ich", cituje britský rezort Putina.
"Putinovo nezvyčajne rýchle priznanie problémov len poukazuje na nefunkčnosť mobilizácie počas jej prvého týždňa... Takmer s istotou boli povolaní aj ľudia, ktorí nespĺňajú definíciu stanovenú Putinom a (ruským) ministerstvom obrany," uvádza britské ministerstvo. Dodáva, že ruskí regionálni predstavitelia zrejme nie sú dostatočne informovaní o rozsahu a právnom zdôvodnení mobilizácie. "Ruskí predstavitelia majú zrejme problémy pri poskytovaní výcviku a hľadaní dôstojníkov, ktorí by viedli nové jednotky, keďže povolaní ruskí záložníci sa zhromažďujú v stanových tranzitných táboroch," uzatvára britský rezort obrany.
Ruskí náboroví pracovníci pochodujú pred vojenským výcvikom v Moskve 1. októbra 2022. Foto: TASR/AP
09:36 Rusko hľadá na okupovaných územiach mužov v odvodovom veku
Ruské ozbrojené sily robia kontroly v okupovaných oblastiach Ukrajiny a „od dverí k dverám“ hľadajú mladých mužov v odvodovom veku. V pondelok o tom informovala ukrajinská armáda, uvádza spravodajský portál CNN. „V dočasne okupovaných oblastiach pokračujú mobilizačné opatrenia, počas ktorých okupačné sily chodia od dverí k dverám a robia zoznamy mužov v odvodovom veku,“ oznámilo ukrajinské operačné vedenie Juh.
Ruské sily tiež sprísnili kontroly dokumentov na kontrolných stanovištiach, aby čo najviac skomplikovali odchod z okupovaných oblastí. Ukrajinskí predstavitelia už dlhšie upozorňovali, že Rusko plánuje využiť anexiu, aby mohli odviesť Ukrajincov z okupovaných území do svojej armády a použiť ich ako takzvanú „potravu pre kanóny“.
08:55 Pre nevydarenú mobilizáciu odvolali v Rusku vojenského komisára na Ďalekom východe
Vojenského komisára ruskej Chabarovskej oblasti Jurija Lajka odvolali z funkcie po tom, čo miestne úrady poslali domov polovicu nedávno mobilizovaných mužov, ktorí nespĺňali odvodové kritériá. Oznámil to v pondelok tamojší gubernátor Michail Degťariov. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Za desať dní dostalo niekoľko tisíc našich krajanov predvolanie a dostavili sa na vojenské komisariáty. Približne polovicu z nich sme poslali domov, pretože nespĺňali odvodové kritériá na to, aby mohli byť prijatí na vojenskú službu," uviedol Degťariov na sociálnej sieti Telegram. Gubernátor Chabarovskej oblasti – administratívneho územia ležiaceho na ruskom Ďalekom východe – zároveň dodal, že odvolanie Lajka nijako neovplyvní plnenie úloh, ktoré zadal ruský prezident Vladimir Putin.
05:55 Zelenskyj sa SR i ďalším krajinám poďakoval za podporu úsilia Ukrajiny o NATO
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v nedeľu večer poďakoval deviatim krajinám strednej a východnej Európy za podporu Ukrajiny v jej úsilí stať sa členskou krajinou NATO.
"Som vďačný našim susedom – krajinám strednej a východnej Európy – za podporu členstva Ukrajiny v NATO a odsúdenie pokusu Ruska o anexiu Ukrajinských území," napísal Zelenskyj a v príspevku na Twitteri označil prezidentku SR Zuzanu Čaputovú, prezidenta ČR Miloša Zemana i hlavy štátov Estónska, Lotyšska, Litvy, Severného Macedónsky, Čiernej Hory, Poľska a Rumunska.
01:41 Šmyhaľ: Do ukrajinskej armády vstúpilo už zhruba 900 učiteľov
Do ukrajinskej armády vstúpilo od začiatku ruskej invázie z 24. februára už približne 900 učiteľov. Povedal to v nedeľu ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, pričom túto skutočnosť označil za skvelý príklad ich "služby ľudu". Informoval o tom denník The Guardian.
Ukrajinský premiér sa takto vyjadril na výročnom udeľovaní cien pre najlepších ukrajinských učiteľov. Od začiatku invázie bolo už podľa jeho slov na Ukrajine zničených či poškodených približne 3 000 škôl, zatiaľ čo ďalších 1 200 sa nachádza v oblastiach okupovaných Ruskom.
Šmyhaľ zdôraznil, že vzdelávací proces v krajine aj napriek tomu pokračuje, a to práve vďaka učiteľom, ktorí si uvedomujú dôležitosť svojho poslania. Učiteľom vyslovil vďaku a dodal, že ukrajinské úrady robia všetko pre to, aby zaistili pokračovanie a bezpečnosť výučby.
Mnohým lekárňam vo Fínsku sa v stredu minuli zásoby jódových tabletiek. Fínske ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva deň predtým odporučilo, aby si domácnosti pre prípad radiačnej núdze kúpili jedno balenie.
"Nehoda v jadrovej elektrárni by mohla do životného prostredia uvoľniť rádioaktívny jód, ktorý by sa mohol hromadiť v štítnej žľaze," uviedlo v utorok fínske ministerstvo sociálnych vecí a zdravotníctva. Odporúčanie užiť jódové tablety platí pre osoby vo veku 3 až 40 rokov, ktoré najviac ohrozuje vystavenie žiareniu.
Mnohé fínske lekárne vrátane veľkoobchodu s liekmi následne oznámili, že jódové tabletky sa im minuli. Ministerstvo vo vyhlásení nezverejnilo, kde by k jadrovej havárii mohlo dôjsť a nespomenulo ani vojnu na Ukrajine.
Ukrajinský štátny podnik Enerhoatom v stredu oznámil, že Záporožská atómová elektráreň (ZAES) pre ruské raketové útoky už druhýkrát za uplynulých päť dní stratila napojenie na vonkajší zdroj energie, čím sa zvýšilo riziko jadrovej katastrofy. Kritické bezpečnostné systémy elektrárne totiž potrebujú na svoju činnosť elektrinu z externého prostredia, píše AP.
ZAES na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe a začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) odsúdilo v stredu drvivou väčšinou ruský "pokus o nelegálnu anexiu" štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali.
Za rezolúciu, ktorá taktiež potvrdzuje suverenitu, nezávislosť, jednotu a teritoriálnu celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, hlasovali tri štvrtiny zo 193 členov VZ OSN, teda 143 krajín. Proti hlasovalo päť krajín – Rusko, Sýria, Bielorusko, Severná Kórea a Nikaragua – a 35 vrátane Číny, Indie a Pakistanu sa hlasovania zdržalo.
"Je to úžasné," reagoval na výsledky hlasovania ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia, ktorý stál po boku americkej veľvyslankyne pri OSN Linde Thomasovej Greenfieldovej. Tá uviedla, že hlasovanie ukazuje, že Rusko nemôže zastrašiť svet.
"Dnes Rusko napadlo Ukrajinu, no zajtra môže byť narušené územie akejkoľvek inej krajiny," uviedla Thomasová Greenfieldová s tým, že "svet nebude tolerovať násilné zabratie susedného územia".
Rezolúcia ďalej vyzýva všetky agentúry OSN a medzinárodné agentúry, aby neuznali akékoľvek zmeny hraníc, ktoré ohlási Rusko, a žiada od Moskvy, aby svoje rozhodnutie ohľadom anexie zmenila.
Rezolúcia nie je záväzná, no poskytuje možnosť vytvoriť si predstavu o prístupe medzinárodného spoločenstva k Rusku a jeho prebiehajúcej vojenskej invázii na Ukrajinu, analyzuje DPA.
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal minulý týždeň dokumenty o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – k Rusku. Ide o krok, ktorým šéf Kremľa zavŕšil oficiálnu anexiu ukrajinského územia, ktorá je však v rozpore s medzinárodným právom. Podpisu dokumentov predchádzali tzv. referendá o pripojení k Rusku, ktoré sa konali v spomínaných ukrajinských oblastiach.
Na značenom turistickom chodníku v Malej Fatre v blízkosti Valčianskej Javoriny mal v stredu medveď napadnúť 38-ročného muža.
Horskí záchranári napadnutého muža ošetrili a transportovali do Valče v okrese Martin, kde ho odovzdali privolanej posádke RLP. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na svojej internetovej stránke.
Medveď podľa HZS napadol muža počas behu. Prvýkrát mu údajne zaútočil na tvár a hlavu, následne vraj k ležiacemu mužovi prišiel ešte dvakrát a pohrýzol mu celé telo, ruky, nohy aj trup.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa musí "vrátiť k stolu" na rozhovory o Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Vladimir Putin musí najskôr zastaviť túto vojnu, rešpektovať územnú celistvosť Ukrajiny a vrátiť sa k stolu na rozhovory," povedal francúzsky prezident. Takisto povedal, že Francúzsko Ukrajine dodá systémy protivzdušnej obrany.
Rusko v posledných dňoch podniklo sériu raketových útokov proti Ukrajine. Moskva tak reaguje na sobotňajšie zničenie Kerčského mosta, ktorý spája Rusko s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.
Macron útoky Ruska v pondelok označil za "zásadnú zmenu" v charaktere vojny na Ukrajine.
Poľský minister pre európske záležitosti Konrad Szymaňski v stredu oznámil, že odstupuje z funkcie. Uviedol, že na rezignácii sa dohodol s premiérom Mateuszom Morawieckim. Magazín Politico píše, že jedným z dôvodov sú čoraz napätejšie vzťahy Varšavy s EÚ.
Szymaňski podľa Politica patril medzi najumiernenejších členov nacionalistickej vlády. "Nie je dobré, keď odchádza relatívne proeurópsky minister a pravdepodobne ho nahradí niekto jednoznačne viac protieurópsky," povedal opozičný ľavicový poslanec Lukasz Kohut.
Morawiecki neskôr v stredu oznámil, že Szymaňského by mal nahradiť štátny tajomník poľského ministerstva zahraničných vecí Szymon Szynkowski vel Sęk.
Szymaňski bol ministrom pre európske záležitosti od roku 2019. "Som presvedčený, že môj nástupca bude mať rovnakú úroveň (pracovných) skúseností, profesionality a oddanosti veci a bude presadzovať politiku, ktorá bude v súlade so záujmami Poľska v EÚ," povedal novinárom. Zatiaľ čo vlády sa menia, Poľsko je stále jednou krajinou, pričom jeho záujmy a postoje v Európe by politické zmeny nemali ovplyvniť, dodal.
Spor Varšavy s Bruselom v oblasti právneho štátu považuje za "zásadný". Otázne je však, "ako implementovať právny štát" v jednotlivých členských krajinách a tiež to, kto "má právo rozhodnúť o tom, ako budú tieto princípy implementované". Tento spor škodí Varšave aj EÚ a bolo by dobré "zmiesť ho zo stola".
EÚ v júni zmrazila 35 miliárd eur, ktoré malo Poľsko dostať v rámci postpandemického plánu obnovy. Odblokovanie podmienila zrušením sporných reforiem v oblasti súdnictva. Ide o zrušenie tzv. disciplinárnej komory pre poľských sudcov, zmenu pravidiel a opätovné preskúmanie prípadov sudcov, na ktorých disciplinárna komora uvalila sankcie.
Súdny dvor EÚ okrem toho vlani v októbri rozhodol, že Poľsko musí denne platiť pokutu milión eur za nedodržanie nariadenia o okamžitom zrušení disciplinárnej komory, ktorá má podľa Európskej komisie priveľký politický vplyv a nedodržiava princípy demokracie.
Prezident Andrzej Duda v stredu prijal aj rezignáciu šéfa kancelárie premiéra Michala Dworczyka z osobných dôvodov. Duda neskôr oznámil, že nahradiť by ho mal niekdajší predseda dolnej komory poľského parlamentu (Sejmu) Marek Kuchcinski.
Súd v americkom štátne New York bývalému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi prikázal podať na budúci týždeň písomné svedectvo v spojitosti so žalobou za hanobenie, ktorú voči nemu podala novinárka E. Jean Carrollová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.
Trump má na súde vypovedať v stredu 19. októbra. Sudca v štáte New York Lewis A. Kaplan odmietol žiadosť jeho právnikov posunúť termín svedectva. Carrollová, ktorá píše pre módny časopis Elle, tvrdí, že Trump ju v 90. rokoch minulého storočia znásilnil v skúšobnej kabínke obchodného domu v newyorskom Manhattane. Novinárka má vypovedať v piatok. Trump jej obvinenia odmieta. Exprezidentov právnik na žiadosť AP o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.
Trumpov právny tím sa usiluje súdny proces oddialiť a zabrániť Carrollovej právnikom, aby exprezidenta vypočúvali. Kaplan však uviedol, že prípad sa musí posunúť.
Novinárka v žalobe tvrdí, že Trump poškodil jej dobré menu v roku 2019, keď znásilnenie poprel. Jeho právnici sa pokúšajú dosiahnuť zamietnutie žaloby a tvrdia, že Trump v čase, keď obvinenia zo znásilnenia odmietol, len plnil náležitosti prezidentskej funkcie, píše AP.
Slovenská republika sa prvýkrát v tomto roku vrátila na medzinárodný kapitálový trh s novou emisiou 10-ročných dlhopisov v hodnote jednej miliardy eur. Ich výnos do splatnosti dosiahol 4,084 percenta p. a., pri kupóne 4 percentá p. a. a emisnej cene 99,322 percenta. Informovala o tom v stredu Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL).
"Slovenská republika využila vhodný moment na finančnom trhu pred zverejnením výsledkov inflácie v USA vo štvrtok a vstúpila ráno 12. októbra na eurobondový dlhopisový trh s referenčnou emisiou 10-ročných dlhopisov," priblížil ARDAL.
Záujem zo strany investorov podľa agentúry rýchlo dosiahol hodnotu 2,75 miliardy eur, čo umožnilo naplniť knihu objednávok v požadovanej hodnote 1 miliarda eur a znížiť rizikovú prirážku. Celkové objednávky od 121 investorov nakoniec presiahli 3,9 miliardy eur, vyčíslila.
Z predanej celkovej hodnoty 55 percent investorov predstavovali banky a finančné inštitúcie, 26 percent správcovské spoločnosti, 14 percent centrálne banky a ostatné inštitúcie, zvyšných 5 percent poisťovne a penzijné fondy.
Z regionálneho hľadiska tvorili 27 percent krajiny strednej a východnej Európy, región Rakúsko/Nemecko/Švajčiarsko spolu 24 percent, Benelux 16 percent, Francúzsko 13 percent, Nórsko 9 percent, Spojené kráľovstvo 7 percent, Taliansko a Španielsko 2 percentá, Dánsko 1 percento a ostatné krajiny vrátane Ázie 1 percento.
"Transakcia zaznamenala najvyšší tohtoročný záujem investorskej komunity pre tento typ eurových emisií v regióne strednej a východnej Európy a umožnila výrazné zlepšenie výnosu o 15 bázických bodov, čo predstavuje pre Slovenskú republiku prejav dôvery globálnych investorov," doplnil ARDAL. Vedúcimi manažérmi tejto transakcie boli finančné inštitúcie Citi, J.P. Morgan (B&D), Slovenská sporiteľňa (Erste Group) a Tatra banka (Raiffeisen Bank International Group).
