Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Iránsky prezident obvinil USA zo stratégie destabilizácie Iránu

Iránsky prezident Ebráhím Raísí obvinil vo štvrtok Spojené štáty, že sa uchyľujú k "stratégii destabilizácie" Iránu po tom, čo sa touto krajinou prevalila vlna protestov po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej.

K demonštráciám dochádza v Islamskej republike od 16. septembra, keď Amíníová zomrela tri dni po zadržaní mravnostnou políciou v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

Iránska polícia odvtedy uskutočnila stovky zatknutí a trestných stíhaní a prisľúbila rýchlu spravodlivosť pre "výtržníkov". Demonštrácie si vyžiadali už približne 130 obetí.

"Zlyhanie Spojených štátov v oblasti militarizácie a sankcií donútilo Washington a jeho spojencov k tomu, aby sa uchýlili k stratégii destabilizácie," uviedol Raísí na summite v Kazachstane. Dodal, že Iránci "zasadili ponižujúci úder sankčnej politike a nátlaku".

Spojené štáty uvalili sankcie na Teherán ešte v roku 2018, keď vtedajší americký prezident Donald Trump odstúpil od iránskej jadrovej dohody. Ďalšie sankcie na Irán uvalili USA minulý týždeň práve v súvislosti s protestmi, pričom medzi sankcionovanými osobami sú iránsky minister vnútra Ahmad Váhidí, minister komunikácií Ísá Zárepúr a ďalší piati poprední predstavitelia bezpečnostných zložiek. Už 22. septembra rezort financií Spojených štátov prijal sankcie voči iránskej mravnostnej polícii.

Z podnecovania iránskych protestov obvinil Spojené štáty, Izrael a ich "agentov" aj najvyšší duchovný vodca Iránu ajatolláh Alí Chameneí.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko potvrdilo smrť prvých piatich mobilizovaných mužov v bojoch na Ukrajine

Úrady Čeľabinskej oblasti na Južnom Urale v európskej časti Ruska potvrdili smrť piatich ľudí, ktorí boli do vojny na Ukrajine povolaní v rámci takzvanej čiastočnej mobilizácie vyhlásenej ruským prezidentom Vladimírom Putinom 21. septembra. Ide o prvé oficiálne oznámenie o smrti mobilizovaných na fronte, informovala vo štvrtok britská stanica BBC.

Smrť piatich Uralčanov potvrdila aj obvodná vojenská správa a informovali o nej aj miestne médiá.
BBC však s odvolaním sa na rôzne zdroje tvrdí, že má poznatky o viac než desiatich prípadoch, keď mobilizovaní Rusi zomreli ešte predtým, než sa vôbec dostali do oblasti bojov na Ukrajine.

Prvé správy o takýchto úmrtiach začali prichádzať začiatkom tohto týždňa, ruské úrady ich však nekomentovali. Ruské ministerstvo obrany koncom septembra sľúbilo, že do prvej línie frontu na Ukrajine nepošle nevycvičených vojakov.

Čiastočná mobilizácia sa mala podľa ministra obrany Sergeja Šojgua týkať 300-tisíc osôb, a to iba takých, čo už predtým mali vojenské skúsenosti. Povolávací rozkaz však dostali aj osoby, čo nikdy neslúžili v armáde ani nenavštevovali vojenské kurzy.

Vyhlásenie mobilizácie vyvolalo v Rusku pouličné protesty, ktoré rozháňala polícia. Vo viacerých prípadoch sa stalo, že polícia doručila povolávací rozkaz aj mužovi zadržanému na proteste proti mobilizácii.

Ďalším dôsledkom čiastočnej mobilizácie bol odchod tisícov mužov do zahraničia. Veľká časť z nich odišla do Gruzínska či Kazachstanu, ale objavili sa aj takí, ktorí zvolili exotickejšie destinácie, napríklad Mongolsko, Južnú Kóreu či Aljašku.

(tasr)

Minúta  |  

Sacharovovu cenu za rok 2022 získa Assange, Ukrajinci alebo kolumbijská komisia

Väzneného zakladateľa stránky WikiLeaks Juliana Assangea, obyvateľov Ukrajiny a kolumbijskú Komisiu pravdy vybrali vo štvrtok poslanci Európskeho parlamentu (EP) ako možných laureátov na udelenie Sacharovovej ceny za rok 2022.

Troch možných laureátov posunuli do užšieho výberu nominácií europoslanci z výborov pre rozvoj a zahraničné veci a podvýboru EP pre ľudské práva. Laureáta tohoročnej ceny vyberie napokon na budúcu stredu (19. 10) konferencia predsedov EP počas plenárneho zasadnutia europarlamentu v Štrasburgu.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je naplánované na 14. decembra, taktiež počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu.

Poslanci spomedzi päť tohoročných nominácii do užšieho výberu posunuli Juliana Assangea, zakladateľa stránky WikiLeaks, "odvážny ľud Ukrajiny" a jeho zástupcov a tiež takzvanú Komisiu pravdy pracujúcu na urovnaní konfliktu v Kolumbii.

Sacharovovu cenu za slobodu myslenia udeľuje každý rok Európsky parlament. Bola založená v roku 1988 na počesť jednotlivcov a organizácií obhajujúcich ľudské práva a základné slobody. Je pomenovaná na počesť sovietskeho fyzika a disidenta Andreja Sacharova a jej súčasťou je odmena vo výške 50-tisíc eur.

Vlani udelil europarlament cenu väznenému ruskému opozičnému politikovi a protikorupčnému aktivistovi Alexejovi Navaľnému.

(tasr)

Minúta  |  

Saudská Arábia odmieta kritizovanie USA, krok OPEC+ je čisto ekonomický

Saudská Arábia odmietla kritiku Washingtonu za minulotýždňové rozhodnutie ropného zoskupenia OPEC+ výrazne znížiť produkciu ropy. Uviedla, že vyjadrenia USA nie sú založené na faktoch a krok OPEC+ slúži záujmom producentov aj spotrebiteľov.

Ministerstvo zahraničných vecí Saudskej Arábie v oficiálnom vyjadrení uviedlo, že rozhodnutie štátov združených v OPEC+ bolo prijaté na základe konsenzu. Dodalo, že tento krok zohľadnil rovnováhu medzi ponukou a dopytom a jeho cieľom bolo zmiernenie výkyvov na trhu.

Ministerstvo tak oficiálne reagovalo na vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena a viacerých kongresmanov na krok OPEC+ o znížení produkcie ropy o 2 milióny barelov denne (1 barel = 159 litrov). To je najvýraznejšie zníženie produkcie od začiatku roka 2020. Biden vyhlásil, že krok OPEC+ bude znamenať "následky" pre vzťahy medzi Washingtonom a Rijádom.

Rozhodnutie OPEC+ vyvolalo v USA obavy najmä pre novembrové doplňujúce voľby do Kongresu. Biden a Demokratická strana teraz najmenej potrebujú, aby krátko pred voľbami v USA vzrástli ceny benzínu. Spojené štáty navyše obvinili Rijád z toho, že redukciou cien ropy vychádza v ústrety Rusku, ktoré vedie vojnu na Ukrajine a úsilie západných krajín o obmedzenie cien suroviny mu prekáža.

Rijád však vo vyhlásení upozornil aj na vzájomné konzultácie s Washingtonom, v rámci ktorých Američania žiadali o odklad redukcie ťažby o jeden mesiac. Podľa všetkých ekonomických analýz by však odloženie rozhodnutia OPEC+ o mesiac malo negatívne ekonomické dôsledky, dodala Saudská Arábia.

(tasr)

Minúta  |  

Fico chce informácie o bojaschopnosti ozbrojených síl. Heger deklaruje najlepšiu kondíciu

Predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico žiada informácie o počtoch armádneho vybavenia Ozbrojených síl (OS) SR poslaných na Ukrajinu. Hovorí o podozreniach z úmyselného znižovania bojaschopnosti slovenskej armády. Prezidentku Zuzanu Čaputovú žiada, aby informovala o jej stave.

Premiér Eduard Heger deklaroval najlepšiu kondíciu obrany. Kritiku odmietol aj minister obrany Jaroslav Naď (obaja OĽaNO). Hovorí o zlepšení obranyschopnosti Slovenska.

"Vývoz munície a zbraní patriacich OS SR na Ukrajinu, ako aj udalosti týkajúce sa zahraničných batérií protivzdušnej obrany Patriot umiestnených na území Slovenska, vyvolávajú vážne podozrenia z úmyselného znižovania bojaschopnosti OS SR," tvrdí Fico. Hovorí o enormnom vývoze zbraní a munície.

Žiada prezidentku, ako hlavnú veliteľku OS SR, aby informovala o množstve a druhoch munície, počte bojových vozidiel pechoty, tankov či samohybných húfnic a iných zbraňových systémov odovzdaných Ukrajine.

Pýta sa, koľko výzbroje zostalo našej armáde a ako sa nahradila tá darovaná. Za závažné označil informácie o presune batérií systému Patriot zo Slovenska. Tvrdí, že po darovaní systému protivzdušnej ochrany S-300 Ukrajine je Slovensko odkázané na dobrú vôľu USA či iných západných krajín. Smer-SD podľa neho nemieni situáciu v armáde podceňovať a podnikne všetky nevyhnutné legitímne kroky.

Premiér označil Ficove slová za klamstvá. "Okrem toho, že máme našu obranu stále v najlepšej kondícii, tak v prípade, ak by prišlo k ohrozeniu slovenských občanov, naši spojenci nám opäť pohotovo pomôžu, ako tomu bolo aj na jar tohto roka. Nezabudnime, že sme súčasťou najväčšej obrannej aliancie, ktorá svojich členov nenechá napospas bezpečnostných hrozieb, pretože spolu sme silnejší," zdôraznil na sociálnej sieti.

Za oslabenie označil Ficovu bezpečnostnú politiku, ktorou sa snaží krajinu zatiahnuť opačným geopolitickým smerom. Bývalým vládam vyčíta zanedbávanie obrannej infraštruktúry.

Vyzdvihol prácu rezortu obrany od vypuknutia vojny na Ukrajine a investície stoviek miliónov eur do obrannej infraštruktúry. Tvrdí, že na stave obrany SR aktuálne nič nemení zníženie počtu holandských vojakov, ani stiahnutie jednej ich batérie systému Patriot. "Je to prirodzená súčasť vyhodnotenia aktuálnej bezpečnostnej situácie a zavedenia iných opatrení na Slovensku," vysvetlil s tým, že servis batérie bol dlhodobo plánovaný.

Poukázal na to, že zastaralý systém S-300 nahradili moderné systémy Patriot od spojencov a že Kongres USA schválil grant vyše 200 miliónov eur na modernizáciu našej armády. Vyzdvihol viaceré obranné nákupy i zabezpečenie vzdušného priestoru modernými stíhačkami z Česka a Poľska.

Dodal, že s Nemeckom rokujeme o dare 15 tankov Leopard 2 A4 výmenou za 30 vozidiel BVP-1, ktoré následne poskytneme Ukrajine. V rámci tejto dodávky podľa jeho slov dostaneme muníciu, náhradné diely a komplexný výcvik.

Minister obrany na Ficove otázky reagoval podobne. Rovnako poukázal na posilnenie našej obrany. Vyhlásil, že Ukrajine sme doteraz nedarovali žiadne húfnice ani tanky. Húfnice slovenskej výroby sa dokonca podľa jeho slov podarilo nášmu obrannému priemyslu predať. "Dokázali sme predať osem Zuzán 2 pre Ukrajinu a ďalších 16 predáme čoskoro," priblížil. Hovorí o zisku a obrovskom úspechu nášho obranného priemyslu.

(tasr)

Minúta  |  

Euroaudítori: Vyše 5 miliárd eur z eurofondov bolo premrhaných v dôsledku chýb a podvodov

Viac než päť miliárd eur z fondov Európskej únie bolo vlani premrhaných v dôsledku chýb a podvodov. Vyplýva to z výročnej správy Európskeho dvora audítorov (ECA), podľa ktorej podiel takto premrhaných prostriedkov oproti predchádzajúcemu roku vzrástol.

Audítori odhadujú, že v dôsledku chýb alebo podvodov sa v roku 2021 premárnili zhruba tri percentá z celkovej sumy 181,5 miliardy eur rozpočtových výdajov EÚ. V porovnaní s predchádzajúcim rokom tento podiel vzrástol o zhruba 0,3 percenta.

Vo štvrtok zverejnená výročná správa ECA konštatuje, že chýb pri čerpaní eurofondov sa často dopúšťajú najmä orgány jednotlivých krajín, ktoré majú problémy s aplikáciou komplexných pravidiel a kritérií pre výber príjemcov európskych peňazí.

V najnovšej správe Európskeho dvora audítorov, ktorý dohliada na rozpočet EÚ, bolo okrem toho zistených 15 prípadov z vlaňajšieho roka, v ktorých existuje podozrenie z podvodného konania. V správe ECA spred roka ich bolo identifikovaných len šesť.

Agentúra Reuters pripomína, že zistenia audítorov nemajú bezprostredné dôsledky, ale môžu viesť k spusteniu vyšetrovaní potenciálnych podvodov a prispieť k efektívnejšiemu využívaniu prostriedkov z eurofondov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.