Precitnutie Josepa Borrella. Pomenoval svet, ktorý už dnes pre Úniu neexistuje

Prvý držiteľ úradu bol Javier Solana, španielsky socialista, nasledovala barónka Ashtonová, britská labouristka, potom Federica Mogheriniová, v mladosti komunistka, a teraz úrad zastáva Josep Borrell, ďalší španielsky socialista. Ten viac-menej nasledoval kurz svojich predchodcov, keď EÚ ukazovala USA svaly a tvárila sa, že sa bez Američanov zaobíde. Na druhej strane sa však snažila o nejaký „konštruktívny“ dialóg s Čínou a Ruskom, čo v praxi znamenalo nadbiehanie autoritárom.

Pod Borrellovým vedením tak únijná diplomacia zmiernila časť správy o Čínou riadenej dezinformačnej kampani ohľadom choroby COVID-19. Tá obviňovala Peking, že vedie „globálnu dezinformačnú kampaň“, aby odrazila obvinenia z rozšírenia nákazy, a to „priamo aj skryto“.

Začalo sa to v Rusku

Potom je tu podivná a katastrofálna výprava Borrella do Moskvy vo februári minulého roku. Nikto nevedel, prečo Borrell do Ruska vlastne letel. On sám tvrdil, že reaguje na dlhodobú pozvánku ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ministrom zahraničia členských štátov oznámil, že nechce byť iba „poštárom“ ich správ Rusom, ale okrem „odloženia negatívnej rétoriky“ žiadne konkrétne ciele návštevy nepredložil.

Borrell na uskutočnení návštevy trval aj po tom, čo ruská polícia zatkla opozičného predáka Alexeja Navaľného po návrate z Berlína, kde sa liečil z pokusu Putinovho režimu otráviť ho. Navyše Borrell sa s Navaľným nestretol vo väzení. EÚ to zdôvodnila tým, že „by to budilo nesprávny dojem, že situáciu akceptujeme alebo s ňou súhlasíme“. Myšlienka, že návšteva nespravodlivo väznených predstavuje súhlas s ich odsúdením, bola celkom prelomová. Návštevy politických väzňov sú celkom obvyklým úkazom, pokiaľ predstaviteľ demokratického štátu ide na návštevu nevľúdneho režimu.

Vrchol Borrellovho poníženia však prišiel počas rozhovorov a následnej spoločnej tlačovky s Lavrovom. Borrell síce Lavrovovi zopakoval požiadavku na prepustenie Navaľného, zároveň ho však uistil, že EÚ nezavedie žiadne sankcie, pokiaľ sa tak nestane. Zhruba v rovnakej chvíli bol Navaľnyj postavený pred ďalší súd. Rusko v rovnakom čase vyhostilo troch diplomatov z krajín EÚ, z Nemecka, Poľska a Švédska, a to za údajnú účasť na protirežimových demonštráciách.

Nakoniec Borrell odmietol vyhostenie ruských diplomatov pri EÚ po kauze Vrbětice, čo žiadala Česká republika.

Tri „piliere“ stability sú preč

Preto je príjemne prekvapujúce, že Borrell dokázal precitnúť a v nezvyčajne otvorenom prejave skritizovať európsku zahraničnú politiku posledných zhruba 15 rokov. V pondelok predniesol prejav zhromaždeným veľvyslancom EÚ. Jeho obsah ešte nedávno zaznieval v podstate len z úst starých euroskeptikov. (Konzervatívne noviny preložili najzaujímavejšie pasáže.)

„Domnievam sa, že my Európania čelíme situácii, v ktorej trpíme dôsledkami už roky trvajúceho procesu, v ktorom sme oddelili zdroje našej prosperity od zdrojov našej bezpečnosti,“ vyhlásil.

„Naša prosperita bola založená na dvoch veciach: lacnej energii pochádzajúcej z Ruska. Ruský plyn – lacný a údajne cenovo dostupný, bezpečný a stabilný. Ukázalo sa, že to tak [nie je]. A na prístupe na veľký čínsky trh, na vývoz a dovoz, na technologické transfery, na investície, na to, že máme lacný tovar. Myslím, že čínski robotníci so svojimi nízkymi platmi urobili pre obmedzenie inflácie oveľa viac a lepšie ako všetky centrálne banky dohromady,“ pokračoval.

V ďalšej pasáži priznal, že čo sa týka obrany, tak je EÚ závislá od Ameriky. „Vy – Spojené štáty – sa staráte o našu bezpečnosť. Vy – Čína a Rusko – ste sa postarali o základ našej prosperity. To je svet, ktorý už neexistuje,“ zhrnul geopolitickú realitu.

EÚ sa dlhodobo profiluje ako svetová veľmoc, plnohodnotný partner USA, Ruska a Číny. Ako teraz vyjavil Borrell, je to prelud založený na outsourcovaní tých nepríjemných vecí inam. Európa sa v podstate demilitarizovala na minimum, pretože vedela, že v prípade potreby ju zachráni Washington.

Nemusela si klásť zložité otázky o svojej energetickej bezpečnosti, pretože do EÚ prúdil lacný ruský plyn. Výrobné ceny sa udržiavali nízko vďaka lacnej čínskej práci. Pre Európu to bol dobrý obchod. Nemusela utrácať za drahé vojsko, drahé energie a drahú pracovnú silu. Prosperita stúpala, kým nenastal súbeh kríz, aký svet nezažil azda od druhej svetovej vojny. Pandémia pretrhla zásobovacie reťazce, vojna akcelerovala energetickú krízu. Americký vojenský dáždnik drží, ale je jasné, že USA očakávajú, že Európania tiež niečo prispejú.

Uvedomenie si problému je prvým krokom k jeho riešeniu. Bohužiaľ, EÚ pozná iba jedno riešenie na väčšinu svojich problémov, totiž viac Európy. V praxi to znamená viac právomocí nevoleným orgánom. Ak však má EÚ nájsť spoločné riešenia svojich problémov, musí dosiahnuť konsenzus všetkých svojich členských štátov. Neustále návrhy Nemecka, aby sa obmedzilo právo veta, tak príliš nepomáhajú.

Borrell si to možno uvedomuje. Rozhodne naznačil, že EÚ sa vzďaľuje svojim občanom. „Vnútri našich krajín dochádza k radikálnemu posunu a v našich demokraciách pribúda radikálna pravica, demokraticky – je to voľba ľudí, nie je to vnucovanie zo strany nejakej moci,“ povedal.

Ak môže precitnúť Borrell, možno existuje šanca aj pre zvyšok vedenia EÚ.

Text, ktorý bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.