Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy takmer jednohlasne vyzvalo na vyhlásenie Ruska za teroristický režim

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PACE) vo štvrtok presvedčivo schválilo rezolúciu vyzývajúcu európske krajiny, aby „vyhlásili súčasný ruský režim za teroristický“. Deväťdesiatdeväť členov PACE zo sto hlasovalo za rezolúciu, len turecký poslanec z Republikánskej ľudovej strany sa zdržal.

„Pokračujúce používanie zbraní s dlhým dostrelom ruskou armádou s cieľom zasiahnuť mestá naprieč Ukrajinou spôsobilo obrovskú deštrukciu a smrť,“ konštatuje sa v rezolúcii a dodáva, že týmito nerozlišujúcimi útokmi chce Rusko pokročiť vo svojich teroristických zámeroch potlačiť vôľu Ukrajincov odolávať a brániť svoju krajinu a chce spôsobiť čo najväčšie škody civilistom.

Rezolúcia zároveň vyzýva Rusko, aby „úplne a bezpodmienečne“ stiahlo svoje okupačné sily.

(sita)

Minúta  |  

Veľvyslanci EÚ schválili výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov

Veľvyslanci pri EÚ jednomyseľne odsúhlasili vojenskú výcvikovú misiu pre približne 15-tisíc vojakov ukrajinských ozbrojených síl. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvolala na viaceré diplomatické zdroje.

S návrhom novej iniciatívy na výcvik ukrajinských vojakov prišiel ešte v auguste šéf zahraničnej politiky EÚ Joseph Borrell.

Schválená výcviková misia by mala zahŕňať výcvik v oblasti logistiky a ochrany proti jadrovým, biologickým a chemickým zbraniam, vyplýva z predchádzajúcich vyjadrení.

Piatkové rozhodnutie veľvyslancov 27 členských štátov EÚ by mali v pondelok oficiálne potvrdiť ministri zahraničných vecí Únie v Luxemburgu, pripomína DPA.

Pôvodne sa počítalo, že misia EÚ bude trvať dva roky a výcvik bude prebiehať v krajinách Únie, ako sú napríklad Poľsko a Nemecko. Nemecký kancelár Olaf Scholz minulý týždeň avizoval, že jeho krajina "významne prispeje" do tejto výcvikovej misie.

Na základe vyjadrení z kruhov EÚ by mohlo Nemecko v nasledujúcich mesiacoch poskytnúť výcvik až 500 ukrajinským vojakom.

Niektoré štáty EÚ už cvičia ukrajinských vojakov na základe medzištátnych dohôd. Nemecko sa podieľa najmä na výcviku vo sfére protivzdušnej obrany a delostrelectva.

Európska únia doposiaľ podporovala ukrajinskú armádu len prostredníctvom financovania dodávokzbraní, zásob a vybavenia.

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Neverím, že nevedia, kto poškodil plynovod Severný prúd

V zmysle maďarských právnych noriem bol útok na plynovody Severný prúd 1 a 2 teroristickým činom, vyhlásil v piatok v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán a dodal, že neverí, že v 21. storočí nedokážu zistiť, kto útoky spáchal. Informuje o tom spravodajca TASR.

,,Mňa nepresvedčia o tom, že nevedia, čo sa stalo. Dnes prostredníctvom satelitov je možné nahliadnuť aj do bytov," podotkol premiér.

Maďarsko podľa jeho slov dnes dostáva ruský zemný plyn cez turecký plynovod. ,,Kto by zaútočil na ten plynovod, spáchal by teroristický čin a naša krajina by podľa toho konala," varoval Orbán.

(tasr)

Minúta  |  

Jednota dôchodcov na Slovensku kritizuje návrh štátneho rozpočtu

Jednota dôchodcov na Slovensku (JDS) kritizuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2023, jeho východiská, ako aj argumentáciu predkladateľa Ministerstva financií (MF) SR. Uviedol to Michal Kotian, predseda JDS.

Neobstojí podľa neho argumentácia, že schodok vo výške 8,3 miliardy eur je spôsobený najmä rastom platov učiteľov, zdravotníkov, štátnych zamestnancov, dôchodkov seniorov a podporou rodín.

Podľa JDS je táto argumentácia scestná. Vláda podľa Kotiana naplánovala zvýšenie výdavkov o viac ako jednu miliardu eur, napr. pre ministerstvo životného prostredia či ministerstvo investícií. Paradoxne minister práce dostane zvýšenú sumu iba o 700 miliónov eur a rovnako ministerstvo obrany, ktoré má za sebou tento rok už niekoľkomiliardové tendre.

MF SR podľa JDS delilo štátny rozpočet v závislosti od kľúča politickej príslušnosti. Rovnako, ako to v minulosti deklaroval minister financií Igor Matovič (OĽANO), že sa zhodným kľúčom delili financie aj z plánu obnovy.

Podľa JDS je urážkou pre učiteľov, zdravotníkov, seniorov aj rodiny brať si ich ako argument pre budúcoročný schodok štátneho rozpočtu vo výške viac ako 8,3 miliardy eur. JDS už viackrát poukázala na to, že politici nestmeľujú, ale rozdeľujú spoločnosť, a tým sa znižuje dôvera ľudí v štát.

,,Východiská štátneho rozpočtu malo Ministerstvo financií SR pripravené už koncom leta. Avšak na verejnosť, odbornú aj laickú, sa štátny rozpočet, ako niekoľko 100-stranový dokument, dostal iba 24 hodín pred rokovaním tripartity. Argumenty schodku štátneho rozpočtu viac ako 8,3 miliardy eur na budúci rok už poznáme tiež - podľa predkladateľov môžu za to učitelia, zdravotníci, štátni zamestnanci, rodiny a pravdaže my, seniori," uviedol Kotian.

Opatrenia v hodnote 1,5 miliardy eur na rok 2022 a 3,5 miliardy eur na budúci rok sú podľa neho v roku 2022 a budú aj v roku 2023 absolútne nedostatočné. Nepokryjú ani najpozitívnejší scenár vývoja cien energií. Najmä v kontexte 16 miliárd eur, ktoré minula vláda počas uplynulých dvoch rokov navyše a zadlžila tak všetkých Slovákov.

Štátny rozpočet mal dať podľa Kotiana citeľnú prioritu výdajom na pomoc domácnostiam, zamestnávateľom aj verejnej správe. Na tento účel mal ísť na budúci rok minimálne dvojnásobok hodnoty rozpočtovaných 3,5 miliardy eur. Mal sa urobiť ,,vankúš na prežitie" pre všetkých, aby sa pomohlo bezbolestne prežiť každej domácnosti, firme, nemocnici či škole.

(tasr)

Minúta  |  

Frontex je cestovnou kanceláriou, ktorá vpúšťa migrantov do krajín Únie, vyhlásil Orbán

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) nedokáže riešiť migračnú krízu. V pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to v piatok vyhlásil predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, informuje spravodajca TASR.

Podľa Orbána je Frontex v podstate ,,cestovnou kanceláriou", ktorá vpúšťa migrantov do krajín EÚ.

,,Tento rok sme zabránili takmer 200-tisíc prípadom nelegálneho prekročenia hraníc do Maďarska..., pričom sme zadržali 2-tisíc prevádzačov. Tých sme začali trestne stíhať," dodal.

Údaje Frontexu podľa Orbána potvrdzujú, že migračný tlak na balkánskej trase narastá a svojou intenzitou sa už blíži úrovni z čias migračnej krízy z roku 2015.

Maďarsko posilňuje svoje hraničné zábrany i počty vojakov a policajtov strážiacich južné hranice krajiny. Podľa Orbána to však situáciu nerieši, pretože migranti sa zhromažďujú pred srbsko-maďarskými hranicami, preto by bolo  potrebné chrániť už južné hranice Srbska so Severným Macedónskom.

To by bolo podľa Orbána aj v záujme Rakúska, pretože migranti, ktorí prekonajú srbsko-maďarské hranice, často smerujú práve do Rakúska. Podľa neho by to prospelo aj Maďarsku, pretože ochrana hraníc je veľmi náročná a drahá, i Srbsku, na území ktorého sa zdržiavajú migranti, ktorým sa nepodarí dostať cez hranice.

Maďarský premiér veverí, že nevedia, kto poškodil plynovod Nord Stream

V zmysle maďarských právnych noriem bol útok na plynovody Nord Stream 1 a 2 teroristickým činom, vyhlásil Orbán. Neverí, že v 21. storočí nedokážu zistiť, kto útoky spáchal. "Mňa nepresvedčia o tom, že nevedia, čo sa stalo. Dnes prostredníctvom satelitov je možné nahliadnuť aj do bytov," podotkol premiér.

Maďarsko podľa jeho slov dnes dostáva ruský zemný plyn cez turecký plynovod. "Kto by zaútočil na ten plynovod, spáchal by teroristický čin a naša krajina by podľa toho konala," varoval Orbán.

Orbán vyzval na zníženie inflácie na polovicu do konca roka 2023

Maďarský premiér oznámil, že požiadal ministra financií a guvernéra maďarskej centrálnej banky, aby do konca budúceho roka znížili mieru inflácie aspoň na polovicu. Informuje o tom Reuters. "S úctou som požiadal guvernéra centrálnej banky a inštruoval som ministra financií, aby mieru inflácie do konca budúceho roka znížili aspoň na polovicu," povedal Orbán pre štátny rozhlas a dodal, že očakáva jednocifernú infláciu do konca roka 2023.

Orbán neuviedol ďalšie podrobnosti, ale povedal, že boj proti inflácii je prvoradý. Maďarská centrálna banka čelí spomedzi stredoeurópskych bánk jednej z najväčších výziev, pokiaľ ide o obmedzenie inflácie po tom, ako minulý mesiac oznámila, že ukončí cyklus prudkého zvyšovania úrokových sadzieb, ktoré sú na úrovni 13 percent.

Medziročná miera inflácie v Maďarsku v septembri vyskočila na 20,1 percenta z 15,6 percenta v auguste. Jadrová inflácia bola nad očakávaniami na úrovni 20,7 percenta.

Od septembrového stretnutia centrálnej banky sa maďarský forint oproti euru znížil na rekordné minimá, čelí tlaku silného dolára aj závislosti Maďarska od dovozu ruskej energie a ovplyvňuje ho spor Budapešti o právny štát s Európskou úniou, ktorý obmedzil krajine prístup k miliardám eur z eurofondov.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: V Belgorodskej oblasti pre údajné ostreľovanie prerušili vlakovú dopravu

Vlakovú dopravu prerušili v piatok v skorých ranných hodinách pri meste Novij Oskol v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. V blízkosti železničnej trate totiž dopadli zvyšky zostrelenej rakety, uviedol belgorodský gubernátor Viačeslav Gladkov.

Gladkov na platforme Telegram tvrdil, že ruská protivzdušná obrana zostrelila viacero rakiet neďaleko mesta Novij Oskol, ktoré má 18-tisíc obyvateľov a leží zhruba 90 kilometrov severne od hraníc s Ukrajinou. Agentúra Reuters pripomína, že gubernátorove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a Kyjev sa k nim nevyjadril.

"Bolo poškodené elektrické vedenie. Vlaky dočasne nepremávajú," dodal Gladkov s tým, že k obetiam nedošlo.

Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania cieľov v ruskom pohraničí, ako sú napríklad sklady paliva. Ukrajina obvinenia z takýchto útokov popiera. V pondelok boli mestá po celej Ukrajine vystavené mohutnému útoku ruskými raketami a dronmi, pri ktorom zahynulo najmenej 19 ľudí a ďalších približne sto utrpelo zranenia.

V Rusku sa medzitým v piatok očakáva príchod obyvateľov evakuovaných z ukrajinskej Chersonskej oblasti. Moskvou dosadená okupačná správa v Chersone totiž naznačila, že miestne obyvateľstvo by sa malo v záujme vlastnej bezpečnosti evakuovať.

Podľa novín The Guardian to poukazuje na oslabenie pozícii Moskvy v tejto čiastočne okupovanej ukrajinskej oblasti, ktorú Rusko nedávno oficiálne anektovalo. "Navrhli sme, že všetci obyvatelia Chersonskej oblasti – ak sa chcú ochrániť pred dôsledkami raketových útokov – by mali odísť do iných regiónov," povedal Ruskom dosadený šéf chersonskej správy Vladimir Saľdo vo videoposolstve.

Výzva sa pritom podľa neho vzťahuje predovšetkým na obyvateľov západného brehu rieky Dnipro vrátane oblastnej metropoly Cherson – jediného väčšieho ukrajinského mesta, ktoré Moskva úplne obsadila po februárovom začiatku invázie na Ukrajinu.

Prví civilisti utekajúci z Chersonu by mali v piatok doraziť do ruskej Rostovskej oblasti, uviedla podľa Guardianu ruská agentúra TASS.

Ukrajinská armáda nedávno v rámci úspešnej protiofenzívy vytlačila Rusov z niektorých lokalít severe Chersonskej oblasti, pričom intenzívne boje aktuálne prebiehajú aj v jej južnej časti.

Ruské okupačné sily preto v uplynulých dňoch nariadili evakuáciu civilného obyvateľstva z niektorých častí Chersonskej oblasti. Podľa britských tajných služieb zrejme predpokladajú, že sa čoskoro bude bojovať aj v okolí samotného mesta Cherson.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.