Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali najmä extrémne vysoké ceny potravín a nealko nápojov. Potraviny boli drahšie o 24,1 percenta a nealkoholické nápoje o 14,9 percenta. Ceny chleba a obilnín stúpli o 27,1 percenta, mlieka, syrov a vajec o 26,4 percenta, mäsa o 25 percent, zeleniny o 14,3 percenta, ovocia o 11,6 percenta a olejov a tukov až o 58,4 percenta.

Draželi aj energie

Druhý najvýraznejší vplyv na takto vysokú infláciu malo zvýšenie cien bývania a energií o 16,6 percenta. Rast cien energií zo začiatku roka ovplyvnili aj o 33,6 percenta drahšie pevné palivá. Zvýšili sa tiež ceny za dodávky vody o 4,4 percenta a náklady na údržbu a opravy obydlia o 19,9 percenta. Imputované nájomné zostalo na augustovej úrovni 19,4 percenta.

Index spotrebiteľských cien sa v septembri 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 13,9 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 14,7 percenta, za domácnosti dôchodcov o 15,7 percenta.

V súhrne za deväť mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,9 percenta (za domácnosti zamestnancov o 11,8 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 12,1 percenta, za domácnosti dôchodcov o 12,9 percenta).

Ako to komentujú analytici

Kľúčovou položkou, ktorá v septembri prispievala k ďalšiemu zrýchleniu inflácie, boli opäť ceny potravín. Tie v septembri zdraželi o ďalšieho 2,1 percenta, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 21,6 percenta až na 24,1 percenta. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k septembrovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR.

Potraviny tak podľa neho tvorili viac ako 40 percent medzimesačnej inflácie a takmer tretinu medziročnej. „Zdražovanie potravín má pritom plošný charakter a prechádza cez všetky kategórie potravín - dvojciferné dynamiky medziročného rastu si opäť pripísali všetky druhy potravín. Ani v septembri sme sa pritom nedočkali stabilizácie cien a silný cenový tlak ďalej pretrvával," priblížil.

Poznamenal, že k zrýchleniu inflácie v septembri opäť prispela aj takzvaná dopytová inflácia. K zrýchleniu inflácie ani v septembri neprispievali ceny pohonných látok.

Inflácia by podľa Koršňáka mala zotrvať na úrovni blízko 14 percent až do konca tohto roka. Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín aj ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. „Na úrovni nad 10 percent by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25 až 30 percent," dodal Koršňák.

„Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch sa bude inflácia držať nad hranicou 14 percent, ale k prudkému zrýchleniu už tento rok nedôjde. Ceny potravín budú ešte v nasledujúcich mesiacoch rásť, a to z dôvodu rastúcich cien energií a tiež kvôli horšej úrode vo viacerých európskych krajinách, ktoré trápili suchá,“ uviedla Jana Glasová, analytička 365.bank.

Za celý tento rok podľa jej slov očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 percent. Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, keď sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií.

Smerom nahor budú infláciu na budúci rok podľa Glasovej tlačiť hlavne drahé energie, ale aj vysoké ceny potravín a mnohých nedostatkových materiálov a súčiastok, ktoré zasiahla surovinová kríza a narušenie medzinárodného obchodu v dôsledku vojny na Ukrajine. To sa premieta do zvyšovania cien výrobných vstupov a následne aj do zdražovania výrobkov pre spotrebiteľov.

(tasr)