Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko stále núti migrantov nelegálne prekračovať poľské hranice, tvrdia Poliaci

Bielorusko naďalej núti migrantov, aby nelegálne prekračovali poľské hranice s cieľom destabilizovať situáciu v Poľsku. Vyhlásil to poľský minister obrany Mariusz Blaszczak po piatkovom stretnutí s ďalšími zástupcami krajín Bukureštskej deviatky (B9).

"Rád by som vám pripomenul hrozbu vyplývajúcu z útokov z bieloruského územia – tak proti Ukrajine, ako aj hybridných útokov proti Poľsku, ktoré sa odohrali minulú jeseň," povedal Blaszczak.

"Stále vidíme snahy prinútiť ľudí, ktorí boli 'pozvaní' do Bieloruska, aby nelegálne prekročili hranice," povedal poľský minister. "Niet pochýb o tom, že táto metóda má za cieľ destabilizovať Poľsko".

Poľsko bolo vlani na jeseň vystavené silnému náporu nelegálnych migrantov, najmä z Blízkeho východu a Afriky, ktorých prilákala vláda bieloruského promoskovského lídra Alexandra Lukašenka falošnými prísľubmi ľahkého prístupu na územie EÚ.

Počet prípadov ilegálneho prekročenia poľských hraníc rapídne klesol, odkedy Poľsko postavilo pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom plot, približuje agentúra PAP.

(tasr)

Minúta  |  

Potraviny zdraželi medziročne takmer o štvrtinu. Celkový rast cien dosiahol v septembri 14,2 percenta

Medziročne hodnota inflácie dosiahla v septembri 2022 hodnotu 14,2 percenta, čo je najvyššia úroveň za posledných viac ako 22 rokov. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v septembri tohto roku medzimesačne vzrástli o 0,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali najmä extrémne vysoké ceny potravín a nealko nápojov. Potraviny boli drahšie o 24,1 percenta a nealkoholické nápoje o 14,9 percenta. Ceny chleba a obilnín stúpli o 27,1 percenta, mlieka, syrov a vajec o 26,4 percenta, mäsa o 25 percent, zeleniny o 14,3 percenta, ovocia o 11,6 percenta a olejov a tukov až o 58,4 percenta.

Draželi aj energie

Druhý najvýraznejší vplyv na takto vysokú infláciu malo zvýšenie cien bývania a energií o 16,6 percenta. Rast cien energií zo začiatku roka ovplyvnili aj o 33,6 percenta drahšie pevné palivá. Zvýšili sa tiež ceny za dodávky vody o 4,4 percenta a náklady na údržbu a opravy obydlia o 19,9 percenta. Imputované nájomné zostalo na augustovej úrovni 19,4 percenta.

Index spotrebiteľských cien sa v septembri 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 13,9 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 14,7 percenta, za domácnosti dôchodcov o 15,7 percenta.

V súhrne za deväť mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,9 percenta (za domácnosti zamestnancov o 11,8 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 12,1 percenta, za domácnosti dôchodcov o 12,9 percenta).

Ako to komentujú analytici

Kľúčovou položkou, ktorá v septembri prispievala k ďalšiemu zrýchleniu inflácie, boli opäť ceny potravín. Tie v septembri zdraželi o ďalšieho 2,1 percenta, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 21,6 percenta až na 24,1 percenta. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k septembrovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR.

Potraviny tak podľa neho tvorili viac ako 40 percent medzimesačnej inflácie a takmer tretinu medziročnej. „Zdražovanie potravín má pritom plošný charakter a prechádza cez všetky kategórie potravín - dvojciferné dynamiky medziročného rastu si opäť pripísali všetky druhy potravín. Ani v septembri sme sa pritom nedočkali stabilizácie cien a silný cenový tlak ďalej pretrvával," priblížil.

Poznamenal, že k zrýchleniu inflácie v septembri opäť prispela aj takzvaná dopytová inflácia. K zrýchleniu inflácie ani v septembri neprispievali ceny pohonných látok.

Inflácia by podľa Koršňáka mala zotrvať na úrovni blízko 14 percent až do konca tohto roka. Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín aj ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. „Na úrovni nad 10 percent by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25 až 30 percent," dodal Koršňák.

„Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch sa bude inflácia držať nad hranicou 14 percent, ale k prudkému zrýchleniu už tento rok nedôjde. Ceny potravín budú ešte v nasledujúcich mesiacoch rásť, a to z dôvodu rastúcich cien energií a tiež kvôli horšej úrode vo viacerých európskych krajinách, ktoré trápili suchá,“ uviedla Jana Glasová, analytička 365.bank.

Za celý tento rok podľa jej slov očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 percent. Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, keď sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií.

Smerom nahor budú infláciu na budúci rok podľa Glasovej tlačiť hlavne drahé energie, ale aj vysoké ceny potravín a mnohých nedostatkových materiálov a súčiastok, ktoré zasiahla surovinová kríza a narušenie medzinárodného obchodu v dôsledku vojny na Ukrajine. To sa premieta do zvyšovania cien výrobných vstupov a následne aj do zdražovania výrobkov pre spotrebiteľov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Macron nepochopil smerovanie konfliktu medzi Arménskom a Azebajdžanom

Šéf Kremľa Vladimír Putin v piatok odmietol vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o tom, že Moskva "destabilizuje" mierový proces medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sa už roky sporia o región Náhorný Karabach. Informovala o tom agentúra AFP.

"Myslím si, že (Macronove) vyjadrenia dokazujú, že nepochopil smerovanie konfliktu," vyhlásil Putin na summite v Kazachstane. Dodal, že slová francúzskeho prezidenta "zneli nesprávne" a označil ich za neakceptovateľné.

Šéf Kremľa takisto pozval predstaviteľov Arménska aj Azerbajdžanu "kedykoľvek" na rokovania do Ruska a uviedol, že ešte bude príležitosť hovoriť o tejto záležitosti aj s Macronom. "Rusko sa vždy úprimne snažilo vyriešiť všetky konflikty vrátane tých, ktoré súvisia s Náhorným Karabachom," povedal Putin.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová tiež vyhlásila, že Francúzsko sa snaží "vraziť klin medzi vzťahy Ruska s Arménskom a Azerbajdžanom".

Arménsko a Azerbajdžan, ktoré boli v minulosti bývalými republikami Sovietskeho zväzu, viedli už dve vojny o sporné územie Náhorného Karabachu. Jednu v 90-tych rokoch a druhú v roku 2020.

Začiatkom septembra 2022 prepukli medzi oboma krajinami opäť ťažké boje, ktoré si vyžiadali vyše 280 obetí a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi. Predchádzajúcu dohodu o prímerí z roku 2020 sprostredkovalo Rusko ako dlhodobý hegemón v tomto regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Deficit rozpočtu má budúci rok vzrásť na 6,44 percenta HDP

Deficit verejných financií SR by mal v budúcom roku vzrásť na 6,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných takmer 5 percent. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025, ktorý v piatok schválila vláda.

Deficit očistený o dočasné vplyvy budúci rok zodpovedá úrovni 3,1 percenta HDP, čo je blízko odhadu aktuálneho roka (2,9 percenta HDP). V ďalších rokoch by podľa plánu malo schodkové hospodárenie SR postupne klesnúť na 3,4 percenta HDP v roku 2024 a 2,7 percenta HDP v roku 2025.

Celkové príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 50,579 miliardy eur a výdavky 58,451 miliardy eur, s deficitom na úrovni 7,9 miliardy eur. Príjmy štátneho rozpočtu majú podľa návrhu predstavovať 26,699 miliardy eur a výdavky 35,041 miliardy eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má v budúcom roku dosiahnuť 8,3 miliardy eur.

V súvislosti s energetickou krízou rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami na kompenzačné opatrenia v celkovom objeme 3,4 miliardy eur. Z toho v kapitole ministerstva hospodárstva ide o výdavky v sume 1,4 miliardy eur, v kapitole ministerstva práce 900 miliónov eur, v kapitole všeobecná pokladničná správa 940 miliónov eur. Pre železničné spoločnosti a Slovenskú správu ciest patriace pod ministerstvo dopravy sa rozpočtuje suma 160 miliónov eur.

Ministerstvo financií zároveň navrhuje do konca apríla 2023 nevyplácať odmeny zamestnancom v štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere alebo v pracovnom pomere okrem nárokovateľnej odmeny. Ušetriť sa tým má približne 100 miliónov eur. "Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur," vyčíslil rezort financií.

Už v tomto roku očakáva MF pokles verejného dlhu, ktorý sa má po dvoch rokoch rastu znížiť na úroveň 59,4 percenta HDP z vlaňajších rekordných 62,2 percenta HDP. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod hranicu 58 percenta HDP. Tomuto vývoju podľa ministerstva výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.

(tasr)

Minúta  |  

SaS nebude o predčasných voľbách rokovať so Smerom-SD ani s ĽSNS a Republikou

Strana SaS nebude o predčasných voľbách rokovať so Smerom-SD ani s ĽSNS a Republikou. Liberáli to oznámili po rokovaní poslaneckého klubu.

"So stranou Smer či kotlebovcami určite nepovedieme žiadne rokovanie o predčasných voľbách," uviedol podpredseda SaS Branislav Gröhling. Na takéto rokovanie nevidí SaS dôvod. "Jednak pre zásadné programové rozdiely a tiež pre politickú minulosť Roberta Fica, ktorý dopustil, že všadeprítomná korupcia počas jeho vládnutia prakticky pohltila celú spoločnosť," doplnil Gröhling s tým, že rokovať nebudú s Robertom Ficom, Marianom Kotlebom ani Milanom Mazurekom.

SaS v súvislosti s konaním predčasných volieb poukazuje na potrebu zmeny Ústavy SR. Novela ústavy je v parlamente. SaS by podporila v druhom čítaní tú z dielne Sme rodina, ak by bol akceptovaný pozmeňujúci návrh SaS.

"Odmietame však podporiť návrh, ktorý predložil Tomáš Taraba z kandidátky ĽSNS. Je teda zrejmé, že zmena ústavy na vypísanie predčasných volieb tak potrebuje v prvom rade zhodu medzi demokratickými stranami. Na to však určite nepotrebujeme rokovať s Robertom Ficom," uzavrel predseda SaS Richard Sulík.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvu životného prostredia doposiaľ päťnásobne stúpli náklady za energie

Ministerstvu životného prostredia (MŽP) SR doposiaľ päťnásobne stúpli náklady za energie. Momentálne realizuje verejné obstarávanie na dodávku elektriny a plynu na budúci rok. Pracuje tiež na znižovaní nákladov za energie. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie envirorezortu.

"Znížili sme teplotu na vykurovanie vo všetkých budovách MŽP SR a všetky regulačné prvky riadiaceho systému vykurovania máme nastavené na požadované parametre," priblížilo tlačové oddelenie.

Pokračuje, že rezort postupne vyraďuje energeticky neefektívne spotrebiče a nahrádza ich úspornejšími, ako sú napríklad úsporné LED svietidlá.

Ministerstvo ďalej plánuje aj výmenu zastaraného zdroja vykurovania. "Opravy budú finančne kryté z Plánu obnovy a odolnosti SR," tvrdí. MŽP dodalo, že zamestnanci môžu v rámci šetrenia energií využívať aj prácu z domu.

Koncom septembra vláda schválila dokument z dielne envirorezortu, ktorý obsahuje trinásť opatrení na zníženie spotreby energií v porovnaní s obdobím od októbra 2019 do apríla 2020 minimálne o 15 percent. Cieľ majú orgány verejnej správy dosiahnuť do 30. apríla budúceho roka.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.