Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj na Deň obrancov prisľúbil víťazstvo vo vojne s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil v piatok - pri príležitosti ukrajinského štátneho sviatku Dňa obrancov - víťazstvo svojej krajiny vo vojne s Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,V deň 14. októbra vyjadrujeme svoju vďačnosť... každému, kto v minulosti bojoval za Ukrajinu. A tiež každému, kto za ňu bojuje teraz. Každému, kto vtedy zvíťazil. A každému, kto definitívne zvíťazí teraz," povedal Zelenskyj vo videoposolstve pri príležitosti sviatku.

Ukrajinský prezident následne položil v Kyjeve veniec vo farbách ukrajinskej vlajky pred pamätníkom pre vojakov padlých od roku 2014, keď na východe krajiny vypukli boje s proruskými separatistami.

Ukrajinci opakovane zdôrazňujú, že vojna na Ukrajine sa nezačala masívnou Ruskou inváziou vo februári tohto roku, ale že trvá už od roku 2014, keď Moskva anektovala ukrajinský polostrov Krym a podnietila aktivity separatistov v Donbase.

Zelenskyj pri príležitosti piatkového sviatku zároveň vyhlásil, že víťazstvo nad Ruskom bude ,,víťazstvom pre všetkých našich ľudí". "Svet stojí pri nás. Viac, než kedykoľvek v našich dejinách," dodal v súvislosti s bezprecedentnou podporou západných krajín pre obranu Ukrajiny voči ruskej agresii.

Svojim jednotkám blahoželal v piatok aj hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj a poďakoval im za ich vojenskú službu. ,,Zastavili sme nápor nepriateľa a vyvrátili mýtus o neporaziteľnosti ruskej armády," uviedol vo videoposolstve.

Deň obrancov zaviedli na Ukrajine v roku 2014 miesto predchádzajúceho sovietskeho sviatku z 23. februára, pôvodne pripomínajúceho vznik Červenej armády, ktorý sa v Rusku oslavuje dodnes ako Deň obrancov vlasti.

V Kyjeve sú počas piatkového Dňa obrancov naplánované bohoslužby a výstavy. Ukrajinská pošta ohlásila aj vydanie pamätnej známky.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS vyzvala výbor NRSR na rokovanie o urgentnom riešení financovania

Rada RTVS spolu s manažmentom verejnoprávneho média požiadala o zvolanie rokovania Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, ktorý sa má zaoberať financovaním RTVS. ,,Dlhodobé podfinancovanie spolu s rastom energií a zavádzaním nových, finančne nekrytých povinností dostali RTVS na pokraj ekonomického prežitia," uviedol pre TASR v tejto súvislosti predseda Rady RTVS Igor Gallo. Predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský (OĽANO) pre TASR potvrdil, že sa výbor bude touto otázkou zaoberať, presný termín by mal byť známy začiatkom nového týždňa.

Šéf Rady RTVS zdôraznil, že ak nepríde k rýchlej intervencii zo strany štátu, je reálne ohrozené zostavenie vyrovnaného rozpočtu, ktoré by garantovalo naplnenie všetkých zákonných povinnosti pre verejnoprávneho vysielateľa. ,,V súvislosti so zavedením nových povinností vyplývajúcich zo zákona o mediálnych službách sa len v tomto roku podľa informácií manažmentu za obdobie od augustovej účinnosti právnej normy zvyšujú náklady pre RTVS minimálne o 800-tisíc eur, táto suma však zatiaľ nie je kompenzovaná," upozornil Gallo. ,,Celkový dosah povinností z nového mediálneho zákona, vyplývajúcich najmä z výrazného rozšírenia multimodálneho prístupu vo vysielaní, odhaduje manažment do roku 2026 na 23 až 25 miliónov eur,“ dodal. Pripomenul, že problémy so zavedením nových úprav sa netýkajú len potrebných finančných zdrojov, ale aj technicko-personálnych záležitostí, ktoré s vysielaním súvisia.

Gallo opätovne zdôraznil, že tieto dosahy zákona dopredu ministerstvo kultúry s RTVS neprekonzultovalo. ,,Hoci určité rokovania sa na tejto úrovni už uskutočnili, je potrebné, aby rezort a samotná ministerka Milanová okamžite hľadali spôsoby na elimináciu hrozieb, s ktorými sme aktuálne konfrontovaní," apeloval Gallo. ,,Odsúvanie riešenia môže spôsobiť to, že RTVS bude nútená pristúpiť k drastickým škrtom vo výrobe a vysielaní, ohrozujúcich zabezpečenie jej informačno-edukačnej i národno-kultúrnej verejnej služby," varoval.

Predseda mediálneho výboru parlamentu pre TASR uviedol, že sa témou budú zaoberať buď na najbližšom riadnom rokovaní výboru, alebo zvolá mimoriadne rokovanie. ,,Dohodnem sa s členmi výboru, termín rokovania zverejníme na začiatku budúceho týždňa," dodal Čekovský.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec na Rade ministrov požaduje od EÚ prísnejšiu ochranu schengenských hraníc

Európska únia musí dôraznejšie chrániť svoje vonkajšie hranice. Uviedol to v piatok minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO) po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Podľa jeho vyjadrenia Slovensko prišlo na Radu ministrov s cieľom prediskutovať otázku ochrany schengenských hraníc, vonkajších hraníc EÚ a s tým spojené otázky narastajúcej migrácie a obnovovania kontrol na vnútroštátnych hraniciach medzi štátmi EÚ.

V tejto súvislosti pripomenul, že Česká republika a Rakúsko nedávno obnovili kontrolu na hraniciach so Slovenskom.  

,,Rozumieme, že to nebolo namierené proti Slovensku, ale pre narastajúcu migračnú vlnu. Boli sme v posledných týždňoch na Slovensku svedkami 390-percentného nárastu nelegálnej migrácie, a teda ide o tému, ktorá musí byť prediskutovaná na úrovni EÚ, a nie na bilaterálnej úrovni," vysvetlil minister.

Mikulec spresnil, že Slovensko prišlo na rokovania ministrov vnútra so silným odkazom, aby bola zaistená oveľa prísnejšia ochrana vonkajších hraníc Schengenu.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Vojakom by sa mali od roku 2023 zvýšiť platy o sedem percent

Vojakom by sa mali od začiatku roka 2023 zvýšiť platy o sedem percent. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) to oznámil na sociálnej sieti po tom, ako vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025. Dodal, že rezort na platy nežiadal žiadne extra peniaze, zaplatí ich zo svojej rozpočtovej kapitoly.

 V súvislosti so schválením rozpočtu minister ocenil, že Slovensko by malo prvýkrát v histórii splniť svoj záväzok vynakladať na obranu minimálne dve percentá HDP. ,,Každé jedno euro investované do obrany je investíciou do nášho bezpečia. Navyše, aj na pozadí vojny na Ukrajine je jasné, že je našou povinnosťou mať špičkovo pripravené a moderné ozbrojené sily," skonštatoval.

Približne 30 percent rozpočtu má ísť podľa Naďových slov do roky zanedbávanej modernizácie a infraštruktúry. Veľká časť financií pôjde aj na personál. Zdôraznil, že vyrokované zvýšenie platov vojakov vie rezort uhradiť vďaka dobrému manažmentu zo svojej rozpočtovej kapitoly.

Minister verí, že poslanci Národnej rady SR sa zachovajú zodpovedne a navrhovaný rozpočet schvália. ,,Rozpočtové provizórium v čase vojny za našimi hranicami, v čase vysokej inflácie a energetickej krízy, by bolo naozaj mimoriadne nezodpovedné riešenie s ťažkým dosahom na občanov," dodal. Ako podotkol, žiadny z ministrov nie je s rozpočtom úplne spokojný, no rozpočet je umením kompromisu.

Na obranu štátu má v roku 2023 ísť 2,45 miliardy eur, čo predstavuje 2,01 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem rozpočtu Ministerstva obrany SR suma zahŕňa aj výdavky na medzirezortné programy a ostatné obranné výdavky.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko stále núti migrantov nelegálne prekračovať poľské hranice, tvrdia Poliaci

Bielorusko naďalej núti migrantov, aby nelegálne prekračovali poľské hranice s cieľom destabilizovať situáciu v Poľsku. Vyhlásil to poľský minister obrany Mariusz Blaszczak po piatkovom stretnutí s ďalšími zástupcami krajín Bukureštskej deviatky (B9).

"Rád by som vám pripomenul hrozbu vyplývajúcu z útokov z bieloruského územia – tak proti Ukrajine, ako aj hybridných útokov proti Poľsku, ktoré sa odohrali minulú jeseň," povedal Blaszczak.

"Stále vidíme snahy prinútiť ľudí, ktorí boli 'pozvaní' do Bieloruska, aby nelegálne prekročili hranice," povedal poľský minister. "Niet pochýb o tom, že táto metóda má za cieľ destabilizovať Poľsko".

Poľsko bolo vlani na jeseň vystavené silnému náporu nelegálnych migrantov, najmä z Blízkeho východu a Afriky, ktorých prilákala vláda bieloruského promoskovského lídra Alexandra Lukašenka falošnými prísľubmi ľahkého prístupu na územie EÚ.

Počet prípadov ilegálneho prekročenia poľských hraníc rapídne klesol, odkedy Poľsko postavilo pozdĺž svojich hraníc s Bieloruskom plot, približuje agentúra PAP.

(tasr)

Minúta  |  

Potraviny zdraželi medziročne takmer o štvrtinu. Celkový rast cien dosiahol v septembri 14,2 percenta

Medziročne hodnota inflácie dosiahla v septembri 2022 hodnotu 14,2 percenta, čo je najvyššia úroveň za posledných viac ako 22 rokov. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v septembri tohto roku medzimesačne vzrástli o 0,9 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Najväčší vplyv na celkovú infláciu mali najmä extrémne vysoké ceny potravín a nealko nápojov. Potraviny boli drahšie o 24,1 percenta a nealkoholické nápoje o 14,9 percenta. Ceny chleba a obilnín stúpli o 27,1 percenta, mlieka, syrov a vajec o 26,4 percenta, mäsa o 25 percent, zeleniny o 14,3 percenta, ovocia o 11,6 percenta a olejov a tukov až o 58,4 percenta.

Draželi aj energie

Druhý najvýraznejší vplyv na takto vysokú infláciu malo zvýšenie cien bývania a energií o 16,6 percenta. Rast cien energií zo začiatku roka ovplyvnili aj o 33,6 percenta drahšie pevné palivá. Zvýšili sa tiež ceny za dodávky vody o 4,4 percenta a náklady na údržbu a opravy obydlia o 19,9 percenta. Imputované nájomné zostalo na augustovej úrovni 19,4 percenta.

Index spotrebiteľských cien sa v septembri 2022 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 13,9 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 14,7 percenta, za domácnosti dôchodcov o 15,7 percenta.

V súhrne za deväť mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,9 percenta (za domácnosti zamestnancov o 11,8 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 12,1 percenta, za domácnosti dôchodcov o 12,9 percenta).

Ako to komentujú analytici

Kľúčovou položkou, ktorá v septembri prispievala k ďalšiemu zrýchleniu inflácie, boli opäť ceny potravín. Tie v septembri zdraželi o ďalšieho 2,1 percenta, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 21,6 percenta až na 24,1 percenta. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k septembrovým spotrebiteľským cenám, ktoré zverejnil ŠÚ SR.

Potraviny tak podľa neho tvorili viac ako 40 percent medzimesačnej inflácie a takmer tretinu medziročnej. „Zdražovanie potravín má pritom plošný charakter a prechádza cez všetky kategórie potravín - dvojciferné dynamiky medziročného rastu si opäť pripísali všetky druhy potravín. Ani v septembri sme sa pritom nedočkali stabilizácie cien a silný cenový tlak ďalej pretrvával," priblížil.

Poznamenal, že k zrýchleniu inflácie v septembri opäť prispela aj takzvaná dopytová inflácia. K zrýchleniu inflácie ani v septembri neprispievali ceny pohonných látok.

Inflácia by podľa Koršňáka mala zotrvať na úrovni blízko 14 percent až do konca tohto roka. Ceny budú stále nahor tlačiť vyššie ceny energií, potravín aj ich sekundárne efekty prelievajúce sa do dopytovej inflácie. „Na úrovni nad 10 percent by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu, elektriny a tepla. Plné premietnutie trhových cien do cien pre domácnosti by v budúcom roku zrýchlilo infláciu až k úrovniam okolo 25 až 30 percent," dodal Koršňák.

„Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch sa bude inflácia držať nad hranicou 14 percent, ale k prudkému zrýchleniu už tento rok nedôjde. Ceny potravín budú ešte v nasledujúcich mesiacoch rásť, a to z dôvodu rastúcich cien energií a tiež kvôli horšej úrode vo viacerých európskych krajinách, ktoré trápili suchá,“ uviedla Jana Glasová, analytička 365.bank.

Za celý tento rok podľa jej slov očakávame priemernú infláciu na úrovni okolo 12 percent. Ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie však budeme čeliť od začiatku budúceho roka 2023, keď sa do inflácie premietne zvýšenie regulovaných cien energií.

Smerom nahor budú infláciu na budúci rok podľa Glasovej tlačiť hlavne drahé energie, ale aj vysoké ceny potravín a mnohých nedostatkových materiálov a súčiastok, ktoré zasiahla surovinová kríza a narušenie medzinárodného obchodu v dôsledku vojny na Ukrajine. To sa premieta do zvyšovania cien výrobných vstupov a následne aj do zdražovania výrobkov pre spotrebiteľov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.