Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruský minister energetiky: Rusko potrebuje povolenie, aby jeho lode mohli skúmať Nord Stream

Rusko potrebuje povolenie pre svoje plavidlá na vyšetrovanie výbuchov, ktoré poškodili plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori. Vyhlásil to v piatok podpredseda ruskej vlády a minister energetiky Alexander Novak. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Novak nešpecifikoval, kto by mal udeliť povolenie Moskve, ale Nord Stream AG, prevádzkovateľ staršieho plynovodu Nord Stream 1, minulý týždeň uviedol, že vlastník prieskumnej lode, ktorú si prenajal, nemal od nórskeho ministerstva zahraničných vecí zelenú na to, aby vyplával a začal vyhodnocovanie trhlín na potrubí.

,,Celá otázka je o prístupe pre naše plavidlá, ktoré by mali mať práva prechodu (do oblasti incidentov)," povedal Novak novinárom, keď komentoval snahy Moskvy vyšetriť škody na potrubí.

Na paralelných plynovodoch došlo nedávno k výbuchom, ktoré poškodili obe vetvy Nord Stream 1 a jednu z vetiev Nord Stream 2. Výbuchy spôsobili únik technického plynu a vyradili potrubia z prevádzky. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že za útokmi na plynovody sú tí, ktorí chceli oslabiť Európu zastavením toku lacného plynu z Ruska. Plynovod Nord Stream 2 pritom nikdy nezískal povolenie na prevádzku v Európe a Rusko začiatkom septembra úplne zastavilo dodávky cez Nord Stream 1.

Rusko si vo štvrtok (13. 10.) predvolalo diplomatov z Nemecka, Dánska a Švédska a predložilo im sťažnosť, že zástupcovia Moskvy a Gazpromu neboli prizvaní, aby sa pripojili k vyšetrovaniu únikov na plynovodoch, ktoré vedú z Ruska do Európy.

Švédsko už predtým odmietlo výzvy ruských úradov, aby boli súčasťou vyšetrovania, alebo s nimi zdieľalo akékoľvek zistenia.

Dánske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok potvrdilo, že ,,želanie Ruska zúčastniť sa na vyšetrovaní únikov z Nord Stream bolo prednesené diplomatickou cestou v Moskve a Kodani".

Príčina škôd na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 zostáva nejasná. Krajiny Európskej únie však majú podozrenie zo sabotáže, zatiaľ čo Rusko označilo incidenty za ,,akt medzinárodného terorizmu"  a obvinilo Západ.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Žiadnej nemocnici nehrozí zatvorenie pre energetickú krízu

Žiadnej nemocnici nehrozí, že bude zatvorená preto, že nebude vládať platiť energie. Vyhlásil to minister financií Igor Matovič (OĽANO) na tlačovej konferencii po rokovaní vlády, na ktorej kabinet schválil návrh budúcoročného štátneho rozpočtu.

,,Toto je rozpočet, ktorý ukazuje, že ľudí nenechávame v štichu," skonštatoval s tým, že ani žiadnej rodine nehrozí, že nebude vedieť platiť svoje účty za energie na budúci rok.

Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) skonštatoval, že schváleniu návrhu rozpočtu predchádzal dialóg. ,,V tejto chvíli, aj po dohode s partnermi, sme mohli s týmto návrhom rozpočtu súhlasiť," ozrejmil. Deklaroval, že od rezortu financií má prísľub, že vývoj v zdravotníctve sa bude riešiť v tomto roku.

Premiér Eduard Heger (OĽANO) zopakoval, že prvotné reakcie na návrh rozpočtu boli unáhlené. Partneri podľa neho nevideli všetky dáta. Verí, že ďalšie reakcie naň budú diametrálne odlišné.

Výdavky na zdravotníctvo by mali podľa návrhu štátneho rozpočtu v roku 2023 dosiahnuť 7,62 miliardy eur. Oproti minulému roku pôjde o nárast o 1,24 miliardy eur, čo predstavuje 19,4 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj na Deň obrancov prisľúbil víťazstvo vo vojne s Ruskom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil v piatok - pri príležitosti ukrajinského štátneho sviatku Dňa obrancov - víťazstvo svojej krajiny vo vojne s Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,V deň 14. októbra vyjadrujeme svoju vďačnosť... každému, kto v minulosti bojoval za Ukrajinu. A tiež každému, kto za ňu bojuje teraz. Každému, kto vtedy zvíťazil. A každému, kto definitívne zvíťazí teraz," povedal Zelenskyj vo videoposolstve pri príležitosti sviatku.

Ukrajinský prezident následne položil v Kyjeve veniec vo farbách ukrajinskej vlajky pred pamätníkom pre vojakov padlých od roku 2014, keď na východe krajiny vypukli boje s proruskými separatistami.

Ukrajinci opakovane zdôrazňujú, že vojna na Ukrajine sa nezačala masívnou Ruskou inváziou vo februári tohto roku, ale že trvá už od roku 2014, keď Moskva anektovala ukrajinský polostrov Krym a podnietila aktivity separatistov v Donbase.

Zelenskyj pri príležitosti piatkového sviatku zároveň vyhlásil, že víťazstvo nad Ruskom bude ,,víťazstvom pre všetkých našich ľudí". "Svet stojí pri nás. Viac, než kedykoľvek v našich dejinách," dodal v súvislosti s bezprecedentnou podporou západných krajín pre obranu Ukrajiny voči ruskej agresii.

Svojim jednotkám blahoželal v piatok aj hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj a poďakoval im za ich vojenskú službu. ,,Zastavili sme nápor nepriateľa a vyvrátili mýtus o neporaziteľnosti ruskej armády," uviedol vo videoposolstve.

Deň obrancov zaviedli na Ukrajine v roku 2014 miesto predchádzajúceho sovietskeho sviatku z 23. februára, pôvodne pripomínajúceho vznik Červenej armády, ktorý sa v Rusku oslavuje dodnes ako Deň obrancov vlasti.

V Kyjeve sú počas piatkového Dňa obrancov naplánované bohoslužby a výstavy. Ukrajinská pošta ohlásila aj vydanie pamätnej známky.

(tasr)

Minúta  |  

RTVS vyzvala výbor NRSR na rokovanie o urgentnom riešení financovania

Rada RTVS spolu s manažmentom verejnoprávneho média požiadala o zvolanie rokovania Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá, ktorý sa má zaoberať financovaním RTVS. ,,Dlhodobé podfinancovanie spolu s rastom energií a zavádzaním nových, finančne nekrytých povinností dostali RTVS na pokraj ekonomického prežitia," uviedol pre TASR v tejto súvislosti predseda Rady RTVS Igor Gallo. Predseda parlamentného výboru Kristián Čekovský (OĽANO) pre TASR potvrdil, že sa výbor bude touto otázkou zaoberať, presný termín by mal byť známy začiatkom nového týždňa.

Šéf Rady RTVS zdôraznil, že ak nepríde k rýchlej intervencii zo strany štátu, je reálne ohrozené zostavenie vyrovnaného rozpočtu, ktoré by garantovalo naplnenie všetkých zákonných povinnosti pre verejnoprávneho vysielateľa. ,,V súvislosti so zavedením nových povinností vyplývajúcich zo zákona o mediálnych službách sa len v tomto roku podľa informácií manažmentu za obdobie od augustovej účinnosti právnej normy zvyšujú náklady pre RTVS minimálne o 800-tisíc eur, táto suma však zatiaľ nie je kompenzovaná," upozornil Gallo. ,,Celkový dosah povinností z nového mediálneho zákona, vyplývajúcich najmä z výrazného rozšírenia multimodálneho prístupu vo vysielaní, odhaduje manažment do roku 2026 na 23 až 25 miliónov eur,“ dodal. Pripomenul, že problémy so zavedením nových úprav sa netýkajú len potrebných finančných zdrojov, ale aj technicko-personálnych záležitostí, ktoré s vysielaním súvisia.

Gallo opätovne zdôraznil, že tieto dosahy zákona dopredu ministerstvo kultúry s RTVS neprekonzultovalo. ,,Hoci určité rokovania sa na tejto úrovni už uskutočnili, je potrebné, aby rezort a samotná ministerka Milanová okamžite hľadali spôsoby na elimináciu hrozieb, s ktorými sme aktuálne konfrontovaní," apeloval Gallo. ,,Odsúvanie riešenia môže spôsobiť to, že RTVS bude nútená pristúpiť k drastickým škrtom vo výrobe a vysielaní, ohrozujúcich zabezpečenie jej informačno-edukačnej i národno-kultúrnej verejnej služby," varoval.

Predseda mediálneho výboru parlamentu pre TASR uviedol, že sa témou budú zaoberať buď na najbližšom riadnom rokovaní výboru, alebo zvolá mimoriadne rokovanie. ,,Dohodnem sa s členmi výboru, termín rokovania zverejníme na začiatku budúceho týždňa," dodal Čekovský.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec na Rade ministrov požaduje od EÚ prísnejšiu ochranu schengenských hraníc

Európska únia musí dôraznejšie chrániť svoje vonkajšie hranice. Uviedol to v piatok minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽANO) po príchode na zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Informuje o tom spravodajca TASR.

Podľa jeho vyjadrenia Slovensko prišlo na Radu ministrov s cieľom prediskutovať otázku ochrany schengenských hraníc, vonkajších hraníc EÚ a s tým spojené otázky narastajúcej migrácie a obnovovania kontrol na vnútroštátnych hraniciach medzi štátmi EÚ.

V tejto súvislosti pripomenul, že Česká republika a Rakúsko nedávno obnovili kontrolu na hraniciach so Slovenskom.  

,,Rozumieme, že to nebolo namierené proti Slovensku, ale pre narastajúcu migračnú vlnu. Boli sme v posledných týždňoch na Slovensku svedkami 390-percentného nárastu nelegálnej migrácie, a teda ide o tému, ktorá musí byť prediskutovaná na úrovni EÚ, a nie na bilaterálnej úrovni," vysvetlil minister.

Mikulec spresnil, že Slovensko prišlo na rokovania ministrov vnútra so silným odkazom, aby bola zaistená oveľa prísnejšia ochrana vonkajších hraníc Schengenu.

(tasr)

Minúta  |  

Naď: Vojakom by sa mali od roku 2023 zvýšiť platy o sedem percent

Vojakom by sa mali od začiatku roka 2023 zvýšiť platy o sedem percent. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) to oznámil na sociálnej sieti po tom, ako vláda v piatok schválila návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025. Dodal, že rezort na platy nežiadal žiadne extra peniaze, zaplatí ich zo svojej rozpočtovej kapitoly.

 V súvislosti so schválením rozpočtu minister ocenil, že Slovensko by malo prvýkrát v histórii splniť svoj záväzok vynakladať na obranu minimálne dve percentá HDP. ,,Každé jedno euro investované do obrany je investíciou do nášho bezpečia. Navyše, aj na pozadí vojny na Ukrajine je jasné, že je našou povinnosťou mať špičkovo pripravené a moderné ozbrojené sily," skonštatoval.

Približne 30 percent rozpočtu má ísť podľa Naďových slov do roky zanedbávanej modernizácie a infraštruktúry. Veľká časť financií pôjde aj na personál. Zdôraznil, že vyrokované zvýšenie platov vojakov vie rezort uhradiť vďaka dobrému manažmentu zo svojej rozpočtovej kapitoly.

Minister verí, že poslanci Národnej rady SR sa zachovajú zodpovedne a navrhovaný rozpočet schvália. ,,Rozpočtové provizórium v čase vojny za našimi hranicami, v čase vysokej inflácie a energetickej krízy, by bolo naozaj mimoriadne nezodpovedné riešenie s ťažkým dosahom na občanov," dodal. Ako podotkol, žiadny z ministrov nie je s rozpočtom úplne spokojný, no rozpočet je umením kompromisu.

Na obranu štátu má v roku 2023 ísť 2,45 miliardy eur, čo predstavuje 2,01 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Okrem rozpočtu Ministerstva obrany SR suma zahŕňa aj výdavky na medzirezortné programy a ostatné obranné výdavky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.