Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pre Volvo vo Valalikoch pozemky aj vyvlastňujú, niektorí s cenou 14,13 eura za m2 nesúhlasili

Pre strategické územie Valaliky pri Košiciach, v ktorom má automobilka Volvo vyrábať elektromobily, pokračuje výkup pozemkov a prebieha aj vyvlastňovacie konanie. S ponúkanou cenou za pozemky s ornou pôdou nesúhlasili z celkového počtu zhruba 1 100 vlastníkov len 15. Informovala o tom spoločnosť Valaliky Industrial Park, s. r. o., ktorá má prípravu strategického územia na starosti.

"Vykúpených doposiaľ bolo 3 056 000 štvorcových metrov (m2). Nadobudnutie pozemkov podľa investičnej zmluvy by malo byť ukončené v prvej polovici roku 2023," potvrdila štátna firma.

Prvé zmluvy o výkupe pozemkov s ornou pôdou za cenu 14,13 eura za m2 zverejnili v centrálnom registri zmlúv v marci. Spoločnosť vopred informovala, že každý majiteľ dostane ponúknutú cenu určenú znaleckým posudkom buď rýchlo po uzatvorení zmluvy, alebo až o rok po vyvlastnení, ak nebude na ponuku reagovať alebo ju odmietne.

"Viac ako 80 percent zmlúv o výkupe pozemkov s ornou pôdou sme uzavreli s vlastníkmi dobrovoľne a rýchlo. Zmluvy, ktoré uzavreté zatiaľ nie sú, sa väčšinou týkajú pozemkov viazaných exekúciami či záložnými právami. V nevyhnutných prípadoch sme začali s vyvlastňovaním," potvrdil Valaliky Industrial Park.

Vyvlastňovaná plocha zahŕňa 669-tisíc m2 za cenu 9 725 000 eur. "Z celého množstva asi 1 100 vlastníkov, s ktorými sme uzavreli zmluvy, odmietli z dôvodu nesúhlasu s cenou len 15, pričom piati sú z jednej rodiny. Ostatné vyvlastňovacie konania sa týkajú zomrelých," dodala spoločnosť. Proces vyvlastňovania bude ukončený právoplatným rozhodnutím okresného úradu Košice-okolie.

Na majetkovoprávne vysporiadanie územia vrátane podporných služieb a správnych poplatkov a tiež na projekčno-inžinierske činnosti dostala štátna spoločnosť v lete od vlády viac ako 85 miliónov eur. Aktuálne sa pripravujú aj aktivity súvisiace s následnými úpravami pozemkov pre investora.
Štátny priemyselný park ponúkne 381 hektárov rovinatých pozemkov vhodných na zakladanie priemyselných budov a plne vybavených inžinierskymi sieťami a infraštruktúrou. Areál bude možné rozšíriť o ďalších 177 hektárov.

(tasr)

Minúta  |  

Takmer 1 500 vakcín proti opičím kiahňam sú už na Slovensku

Na Slovensko doručili 1 440 dávok vakcín proti opičím kiahňam. Členským krajinám ich darovala Európska komisia. Vakcíny Jynneos uskladnili v Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura v Košiciach. Informoval o tomkomunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

"Európska komisia na základe uzatvorenej zmluvy darovala Slovenskej republike 1 440 dávok vakcín proti opičím kiahňam. Rezort zdravotníctva je tak pripravený na prípadné zhoršenie situácie v súvislosti s týmto ochorením a následnú distribúciu vakcín," spresnil.

Vírus, ktorý obsahuje vakcína, je podľa ministerstva v úzkom príbuzenstve s vírusom pravých kiahní a opičích kiahní. Upozornilo, že u ľudí nespôsobuje ochorenie a nemôže sa ani replikovať v ľudských bunkách. "Po podaní vakcíny imunitný systém rozozná vírus vo vakcíne ako cudzorodý a spustí výrobu protilátok. Keď následne očkovaný príde do kontaktu s podobnými vírusmi, protilátky spolu s inými komponentmi imunitného systému vírus usmrtia," vysvetlil.

Opičie kiahne sú vírusovým, zoonotickým ochorením. Na Slovensku sa celkovo potvrdilo 14 prípadov. Inkubačný čas ochorenia je zvyčajne šesť až 13 dní, kolísať môže aj od piatich do 21 dní. Príznaky sa na začiatku podobajú chrípke. Infikované osoby pociťujú horúčku, únavu, bolesti svalov či zimnicu, neskôr sa pridá vyrážka typická pre opičie kiahne. K prenosu na ľudí dochádza kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom obsahujúcim vírus opičích kiahní.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NAKA nevylúčil, že tragickú streľbu v gej bare budú vyšetrovať ako terorizmus

Šéf Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Ľubomír Daňko nevylúčil prekvalifikovanie skutku tragickej streľby v Bratislave na trestný čin terorizmu. Aktuálne ju vyšetrujú ako úkladnú vraždu. Potvrdil, že dôvodom útoku mala byť nenávisť k osobám s inou sexuálnou orientáciou. So spoluprácou pri vyšetrovaní má pomôcť Europol aj FBI.

Vyšetrovateľ NAKA podľa jeho slov v najbližšom čase zmení právnu kvalifikáciu stíhaného skutku na "obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy spáchaný z osobitného motívu, a to z nenávisti voči skupine osôb a jednotlivcovi pre ich skutočnú alebo domnelú sexuálnu orientáciu". Z vyšetrovania nevyplýva, že by sa obvinený s poškodenými poznal.

"Nie je vylúčené, že vzhľadom k doteraz získaným dôkazom, ktoré sú ešte predmetom analýzy, príde k prekvalifikovaniu skutku na trestný čin terorizmu," podotkol Daňko. Priblížil, že po stredajšej (12. 10.) tragickej streľbe bola realizovaná rozsiahla pátracia akcia. Telo podozrivého bolo nájdené vo štvrtok (13. 10.) ráno. V tejto súvislosti bolo podľa jeho slov začaté trestné stíhanie za prečin usmrtenia a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Páchateľ mal použiť dve strelné zbrane, ktoré sú v legálnej držbe príbuzného. V minulosti mal byť niekoľkokrát s príbuzným na strelnici.

Prvý viceprezident Policajného zboru SR Branko Kišš poukázal na to, že polícia nemala pred tragickou streľbou žiadne informácie o tom, že by páchateľ inklinoval k násilnému extrémizmu. Nechcel sa zatiaľ vyjadrovať k tomu, či mal mať komplicov. Posudzuje sa však možná trestná zodpovednosť iných osôb.

https://standard.sk/261613/nejde-len-o-vrazdu-je-to-terorizmus/

Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica je predstava o možnostiach monitorovať komunikáciu zradikalizovaných osôb na uzavretých fórach iluzórna. "V takýchto prípadoch sa budeme musieť spoliehať na informácie od občanov, rodičov, od škôl," podotkol.

Páchateľ mal prísť po streľbe na určitý čas domov, kde sa mal stretnúť s rodičmi. "Mali vedomosť o streľbe po tom, ako páchateľ prišiel po skutku domov. Žiaľ, túto skutočnosť niekoľko hodín neoznámili Policajnému zboru. Dokonca v situácii, keď im muselo byť zrejmé, že jedna z alternatív, o ktorej ich syn uvažuje, je samovražda," povedal Lipšic.

V centre Bratislavy na Zámockej ulici došlo v stredu večer pred podnikom, ktorý navštevuje LGBTI+ komunita, k streľbe. Na mieste zomreli dvaja muži. Zranená bola jedna žena. Páchateľ z miesta činu ušiel. Polícia ho našla na druhý deň ráno mŕtveho. Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra.

https://standard.sk/261684/manifest-vraha-zo-zamockej-radikalizovali-ho-webove-stranky-motivovali-zahranicni-vrahovia/

(tasr)

Minúta  |  

Muskov SpaceX žiada Pentagón, aby platil za služby siete Starlink na Ukrajine

Spoločnosť SpaceX miliardára Elona Muska varovala Pentagón, že môže zastaviť financovanie svojej internetovej služby Starlink na Ukrajine, pokiaľ americká armáda na to nevynaloží desiatky miliónov dolárov mesačne. Informuje o tom spravodajská televízia CNN, ktorá získala dokumenty, ktoré poslala SpaceX americkému ministerstvu obrany.

SpaceX začala s poskytovaním terminálov siete Starlink Ukrajine na jar a stali sa dôležitou pomôckou ukrajinskej armády, keď iné siete vo vojne zničili Rusi, a to nielen pri komunikácii. Ukrajina dostala zhruba 20-tisíc jednotiek a Musk v piatok 7. októbra na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter napísal, že „operácia stála SpaceX 80 miliónov dolárov a do konca roka presiahne sto miliónov dolárov“.

Podľa spomenutých dokumentov SpaceX povedala Pentagónu, aby prevzal financovanie používania Starlinku zo strany ukrajinskej vlády a armády, pretože oni nemôžu ďalej darovať ani dotovať existujúce terminály donekonečna. Spoločnosť tvrdí, že by to stálo viac ako 120 miliónov dolárov na zvyšok roka a mohlo by to stáť takmer 400 miliónov dolárov počas nasledujúcich 12 mesiacov. Ďalšie dokumenty zase ukazujú žiadosť veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného, o ktorej sa dosiaľ neinformovalo, o takmer 8-tisíc ďalších terminálov Starlinku.

Hoci sa Muskovi dostalo širokého uznania a vďaky za to, že odpovedal na žiadosti o službu Starlink pre Ukrajinu hneď na začiatku vojny, v skutočnosti je drvivá väčšina z 20-tisíc terminálov podľa listu SpaceX Pentagónu úplne alebo čiastočne financovaná z vonkajších zdrojov vrátane vlády USA, Spojeného kráľovstva a Poľska. Požiadavka SpaceX, aby účet zaplatila americká armáda, podľa CNN prekvapila Pentagon, pričom jeden vysoký predstaviteľ obrany televízii povedal, že SpaceX má „drzosť tváriť sa ako hrdinovia“, zatiaľ čo ostatní toľko platia a teraz im predkladá účet na desiatky miliónov za mesiac.

(sita)

Minúta  |  

Šefčovič rokoval o pridružení Andorry k EÚ

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič rokoval v Andorre o pridružení tohto malého pyrenejského kniežatstva v EÚ.

Šefčovič v rámci komisie zodpovedá aj za vzťahy s krajinami západnej Európy, ktoré nie sú členmi Únie. Rokovania v Andorre, týkajúce sa dohody o pridružení, absolvoval vo štvrtok.

Stretol sa pritom s predsedom andorrskej vlády Xavierom Espotom, ministerkou zahraničných vecí Mariou Ubachovou, predsedníčkou parlamentu Roserou Suňéovou, ale aj so zástupcami podnikateľov a sociálnych partnerov.

Podľa Šefčoviča Európska komisia prikladá prebiehajúcim rokovaniam s Andorrou veľkú dôležitosť. "Máme ambíciu dosiahnuť dohodu o pridružení medzi Andorrou a EÚ do konca roku 2023," uviedol.
Už koncom septembra Šefčovič o takejto dohode rokoval s predstaviteľmi Monaka a rozhovory o pridružení k EÚ sú v pláne aj so San Marinom.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko: Tri pravicové strany dosiahli dohodu o vytvorení novej vlády

Tri švédske pravicové strany sa dohodli na vytvorení novej vládnej koalície s podporou národne orientovaných Švédskych demokratov. V piatok to oznámil predseda konzervatívnej Umiernenej strany Ulf Kristersson. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Umiernení, Kresťanskí demokrati a Liberáli zostavia vládu a v parlamente budú spolupracovať so Švédskymi demokratmi," povedal prítomným novinárom Kristersson, ktorý by sa mal stať budúcim premiérom.      

Hlasovanie parlamentu o novom predsedovi švédskej vlády sa uskutoční na budúci pondelok (17.10.).

Nastupujúca vláda zároveň v piatok oznámila plány na výstavbu nových jadrových reaktorov s cieľom uspokojiť rastúce potreby krajiny v oblasti elektrickej energie. ,,Budú postavené nové jadrové reaktory," povedala líderka Kresťanských demokratov Ebba Buschová.

Švédsko v posledných rokoch odstavilo šesť zo svojich 12 reaktorov. Zvyšné reaktory nachádzajúce sa v troch jadrových elektrárňach pokrývajú zhruba 30 percent švédskej spotreby elektriny.

Štokholm sa dlhodobo snaží podporovať využívanie alternatívnych, obnoviteľných zdrojov energie, ktoré však ešte nie sú schopné úplne pokryť energetické potreby krajiny.  

Pravicový blok zložený zo štvorice strán – Umiernených, Švédskych demokratov, Kresťanských demokratov a Liberálnej strany – si vo voľbách 11. septembra zaistil v 349-člennom parlamente tesnú väčšinu, a to 176 kresiel.

Ľavicový až krajne ľavicový blok strán vedený premiérkou Magdalenou Anderssonovou získal len 173 kresiel. Švédski demokrati sú aktuálne druhou najväčšou stranou v parlamente, zatiaľ čo Umiernení skončili až na treťom mieste.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.