Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko: Muezín prvýkrát zvolával na modlitbu do Ústrednej mešity Turecko-islamskej únie v Kolíne, vyvolalo to protest

Muezín v piatok prvýkrát zvolával na modlitbu do Ústrednej mešity Turecko-islamskej únie (DITIB) v Kolíne nad Rýnom. To vyvolalo demonštráciu pred mešitou. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry DPA.

Zvolávanie na modlitbu trvalo necelých päť minút a bolo ho počuť len v blízkosti mešity. Niekoľko ľudí proti tomu demonštrovalo skandovaním a transparentmi proti utláčaniu žien v Iráne. Na jednom bol nápis: ,,Vravíme nie zvolávaniu muezína v Kolíne! Verejný priestor má byť ideologicky neutrálny."

Zvolávanie umožnila starostka Kolína nad Rýnom Henriette Rekerová ako súčasť slobodného praktizovania náboženstva, ktoré je garantované nemeckou ústavou.

,,Sme veľmi šťastní. Verejné zvolávanie na modlitbu je znakom toho, že moslimovia sú tu doma. Jadrom posolstva tohto dlhého procesu je, že moslimovia sú... viditeľnou súčasťou spoločnosti a zvolávaním na modlitbu sú aj jej počuteľnou súčasťou," povedal Abdurrahman Atasoy z DITIB.

Podľa riaditeľky Frankfurtského výskumného centra pre svetový islam Susanne Schröterovej možno zvolávanie muezína chápať ako ,,víťazstvo zástancov tvrdej línie islamu".

Zvolávanie na modlitbu schválili úrady ako dvojročný pilotný projekt s prísnymi obmedzeniami. Vždy v piatok medzi poludním a 15.00 h sa môže vysielať cez reproduktory jediná výzva na modlitbu maximálne päť minút. Hlasitosť nesmie presiahnuť 60 decibelov.

Mešity vo viacerých nemeckých mestách môžu vysielať výzvy na modlitby už dávnejšie, v prípade Kolína nad Rýnom to magistrát oficiálne schválil až vo štvrtok (13. októbra). V krajinách s prevažne moslimským obyvateľstvom muezín zvoláva veriacich na modlitbu päťkrát za deň.

Ústredná mešita DITIB je 37 metrov vysoká masívna stavba zo skla a betónu v tvare kvetinového puku s dvoma 55 metrov vysokými minaretmi. Jej kapacita je 1 200 veriacich a v roku 2018 ju osobne otváral turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. 

Kritici DITIB  obviňujú zo ,,špehovania" tureckých disidentov žijúcich v Nemecku.

V Nemecku žije viac ako päť miliónov moslimov, čo je približne šesť percent obyvateľstva. V samotnom Kolíne nad Rýnom žije vyše 100-tisíc moslimov.

(tasr)

Minúta  |  

Česko a Slovensko sa dohodli na modernizácii dohody o vracaní migrantov

Česko a Slovensko sa dohodli na tom, že sa budú usilovať o modernizáciu dohody o vracaní migrantov. Chcú tiež uzavrieť novú zmluvu o policajnej spolupráci. Uviedol to český minister vnútra Vít Rakušan v piatok na zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Spravodajkyňa TASR o tom informuje na základe správy Českej televízie.

Slovenský minister vnútra Roman Mikulec pred stretnutím ministrov vnútra krajín EÚ povedal, že Slovensko prišlo na rokovania so silným odkazom, aby bola zaistená oveľa prísnejšia ochrana vonkajších hraníc Schengenu.

Cieľom stretnutia je zo slovenskej strany podľa Mikulca prediskutovať otázku ochrany schengenských hraníc, vonkajších hraníc EÚ a s tým spojené otázky narastajúcej migrácie a obnovovania kontrol na vnútroštátnych hraniciach medzi štátmi EÚ.

Český minister vnútra sa na bilaterálnej schôdzke stretol okrem Mikulca aj s nemeckou ministerkou vnútra Nancy Faeserovou. Tá Česko podľa jeho slov uistila, že Berlín nemá v úmysle zaviesť kontroly na česko-nemeckej hranici, píše Česká televízia.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Rusko ďalšie masívne útoky na Ukrajinu zatiaľ neplánuje

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že Rusko neplánuje ďalšie ,,masívne" útoky na Ukrajinu a jeho cieľom nie je zničiť Ukrajinu. Moskva podľa neho robí v ,,špeciálnej vojenskej operácii" všetko správne. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Teraz nie sú potrebné masívne útoky. Sú aj iné úlohy. Zatiaľ... Nedávame si za úlohu zničiť Ukrajinu," povedal šéf Kremľa na samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane.

To, čo sa momentálne deje, nie je príjemné, uviedol Putin. Ak by vo februári nespustil útok na Ukrajinu, situácia by podľa neho bola rovnaká, no ,,podmienky pre Rusko by boli horšie". ,,Takže robíme všetko správne," dodal.

Mohutné ruské raketové útoky zasiahli v pondelok niekoľko ukrajinských miest a vážne poškodili energetickú infraštruktúru. Putin vyhlásil, že išlo o odplatu za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most medzi ruskou pevninou s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko uviedli do zvýšenej pohotovosti pred terorizmom, uviedol Lukašenko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hranici. Informovala o tom v piatok televízia Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.

Lukašenko spojil tento krok s pondelkovým oznámením, podľa ktorého rozhodol o nasadení bieloruských jednotiek spolu s ruskými silami neďaleko južnej hranice Bieloruska s Ukrajinou.

,,V súvislosti s vystupňovaním napätia bol zavedený režim zvýšeného teroristického nebezpečenstva," povedal bieloruský prezident v rozhovore pre ruskú televíziu.

,,Preto sme začali tento postup so zväzovou skupinou síl, ktorej základ tvorí bieloruská armáda a doplnia ju jednotky Ruskej federácie. Všetko ide podľa plánu," vyhlásil Lukašenko v zmienke o Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska.

Bielorusko poskytlo Moskve svoje územie ako jedno z miest, z ktorých Rusko 24. februára začalo inváziu na Ukrajinu.

Najnovšie presuny bieloruských vojakov zvýšili obavy Kyjeva a Západu, že Lukašenko by mohol zapojiť svoju armádu do vojny na Ukrajine. Podľa politických analytikov to nemusí byť lákavá možnosť, no možno ju nebude môcť odmietnuť, ak to bude ruský prezident Vladimir Putin požadovať, približuje Sky News.

Bielorusko je od Ruska politicky i hospodársky závislé a Putinova podpora pomohla Lukašenkovi prežiť veľké prodemokratické protesty po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020. Lukašenko demonštrácie tvrdo potlačil a lídri opozície skončili vo väzení alebo museli utiecť do zahraničia.

(tasr)

Minúta  |  

Mobilizácia by mala byť hotová do dvoch týždňov, povedal Putin

Ruský vodca Vladimír Putin povedal, že čiastočná mobilizácia armádnych záložníkov, ktorú nariadil minulý mesiac na posilnenie ruských jednotiek na Ukrajine, by mala byť hotová do dvoch týždňov.

Po piatkovom samite v Kazachstane novinárom povedal, že z počtu 300-tisíc záložníkov, ktorých ministerstvo obrany plánovalo povolať, bolo zatiaľ zmobilizovaných 222-tisíc. Doplnil, že 33-tisíc z nich je už vo svojich vojenských jednotkách a 16-tisíc je zapojených do vojenských operácií na Ukrajine.

Putin ohlásil čiastočnú mobilizáciu 21. septembra. Ruská verzia magazínu Forbes minulý týždeň uviedla, že za necelé dva týždne po jej vyhlásení odišlo z Ruska asi 700-tisíc obyvateľov. Tento počet sa v ostatných dňoch pravdepodobne ešte zvýšil.

(sita)

Minúta  |  

Je tu opäť snaha zneužiť vraždu na politické ciele, myslí si Fico

Momentálne sme opäť svedkami snahy zneužiť brutálnu vraždu na politické ciele. V súvislosti s dvojnásobnou vraždou v bratislavskom bare Tepláreň a následnou diskusiou o postavení sexuálnych menšín to skonštatoval predseda strany Smer-SD Robert Fico. Rovnako to pritom podľa neho bolo po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky.

„Hodinu po streľbe bolo všetko jasné. Úplne všetci vedeli ako to bolo, čo bolo a ja už len čakám, kedy povedia, že na vine je Fico," vyhlási šéf Smeru. Ak podľa neho bola motívom vraždy nenávisť, je tu vážny problém v spoločnosti, na ktorý treba reagovať. „Podľa toho, čo zatiaľ vieme, bol to nejaký poblúdený chlapec, čo strieľal," skonštatoval Fico.

Každá vražda musí byť podľa predsedu Smeru odsúdená, ale nie využívaná na prekrývanie problémov spoločnosti. Smer sa podľa neho zároveň nehanbí za to, že inicioval ústavné zakotvenia manželstva ako zväzku muža a ženy. „Ak teraz niekto príde s nejakými super nápadmi, že čo všetko treba urobiť pre sexuálnu menšinu na Slovensku, tak ja vám garantujem, že viacej tej téme ublížime, ako jej pomôžeme," dodal Fico.

Obeťami streľby, ktorá sa odohrala pred barom Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave v stredu 12. októbra večer, sú Juraj V. (26) z Prievidze a Matúš H. (23) z Dunajskej Stredy. Zranená strelou do nohy bola Radoslava T. (28).

Podozrivý zo skutku je Juraj H. (19). Ten zomrel na následky strelného poranenia hlavy, najpravdepodobnejšie v dôsledku samovraždy.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.