Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán musí ukončiť prenasledovanie žien a dievčat, znie zo skupiny G7

Nemecká ministerka pre záležitosti žien Lisa Pausová a jej kolegovia z krajín skupiny G7 v piatok vyzvali Irán, aby ukončil násilie a potláčanie protestov v krajine. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

"Ženské práva sú ľudské práva a iránski predstavitelia sú podľa medzinárodného práva povinní zaručiť všetkým ženám a dievčatám rovnaké a úplné užívanie všetkých ľudských práv," uviedli ministri v spoločnom vyhlásení vydanom po stretnutí v Berlíne.

Iránska vláda podľa ministrov "musí ukončiť všetky formy prenasledovania a násilia voči všetkým iránskym obyvateľom, konkrétne voči iránskym ženám a dievčatám". Na stretnutí ministri G7 diskutovali o rôznych otázkach rodovej rovnosti a opätovne potvrdili spoločný záväzok na dosiahnutie úplnej rodovej rovnosti na svete.

"Rodová rovnosť je univerzálnym ľudským právom a základnou hodnotou demokratických spoločností. Na celom svete však musia ženy za toto právo stále bojovať," dodala Pausová. Skupina G7 združuje ekonomicky najvyspelejšie krajiny. V súčasnosti jej predsedá Nemecko, okrem neho do G7 patria Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Japonsko, Kanada, Taliansko a Spojené štáty.

(tasr, min)

Minúta  |  

Putin pohrozil zrušením dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov

Dohoda o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov môže byť pre výbuch na Kerčskom moste zrušená. V piatok to uviedol ruský prezident Vladimir Putin po samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Ruská tajná služba má podľa Putina informácie, že výbušniny použité na Kerčskom moste, ktorý spája ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, boli dovezené cez prístav v Odese. "Ak sa ukáže, že na to slúžil humanitárny koridor pre zásielky obilia, tak ho uzavrieme," povedal ruský prezident. Zároveň poznamenal, že zatiaľ o tom neexistujú žiadne dôkazy.

Platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovaná OSN a Tureckom vyprší koncom novembra. Predĺžiť ju možno s podporou všetkých zúčastnených strán – Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN.

Putin v septembri uviedol, že chce diskutovať o jej zmene a obmedziť zoznam krajín, kam budú obilniny smerovať. Podľa neho Moskva podpísala dohodu pod podmienkou, že pomôže zmierniť prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách, no namiesto toho ju využili bohaté západné krajiny.

(tasr, min)

Minúta  |  

Nemecko: Muezín prvýkrát zvolával na modlitbu do Ústrednej mešity Turecko-islamskej únie v Kolíne, vyvolalo to protest

Muezín v piatok prvýkrát zvolával na modlitbu do Ústrednej mešity Turecko-islamskej únie (DITIB) v Kolíne nad Rýnom. To vyvolalo demonštráciu pred mešitou. TASR prevzala správu od tlačovej agentúry DPA.

Zvolávanie na modlitbu trvalo necelých päť minút a bolo ho počuť len v blízkosti mešity. Niekoľko ľudí proti tomu demonštrovalo skandovaním a transparentmi proti utláčaniu žien v Iráne. Na jednom bol nápis: ,,Vravíme nie zvolávaniu muezína v Kolíne! Verejný priestor má byť ideologicky neutrálny."

Zvolávanie umožnila starostka Kolína nad Rýnom Henriette Rekerová ako súčasť slobodného praktizovania náboženstva, ktoré je garantované nemeckou ústavou.

,,Sme veľmi šťastní. Verejné zvolávanie na modlitbu je znakom toho, že moslimovia sú tu doma. Jadrom posolstva tohto dlhého procesu je, že moslimovia sú... viditeľnou súčasťou spoločnosti a zvolávaním na modlitbu sú aj jej počuteľnou súčasťou," povedal Abdurrahman Atasoy z DITIB.

Podľa riaditeľky Frankfurtského výskumného centra pre svetový islam Susanne Schröterovej možno zvolávanie muezína chápať ako ,,víťazstvo zástancov tvrdej línie islamu".

Zvolávanie na modlitbu schválili úrady ako dvojročný pilotný projekt s prísnymi obmedzeniami. Vždy v piatok medzi poludním a 15.00 h sa môže vysielať cez reproduktory jediná výzva na modlitbu maximálne päť minút. Hlasitosť nesmie presiahnuť 60 decibelov.

Mešity vo viacerých nemeckých mestách môžu vysielať výzvy na modlitby už dávnejšie, v prípade Kolína nad Rýnom to magistrát oficiálne schválil až vo štvrtok (13. októbra). V krajinách s prevažne moslimským obyvateľstvom muezín zvoláva veriacich na modlitbu päťkrát za deň.

Ústredná mešita DITIB je 37 metrov vysoká masívna stavba zo skla a betónu v tvare kvetinového puku s dvoma 55 metrov vysokými minaretmi. Jej kapacita je 1 200 veriacich a v roku 2018 ju osobne otváral turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. 

Kritici DITIB  obviňujú zo ,,špehovania" tureckých disidentov žijúcich v Nemecku.

V Nemecku žije viac ako päť miliónov moslimov, čo je približne šesť percent obyvateľstva. V samotnom Kolíne nad Rýnom žije vyše 100-tisíc moslimov.

(tasr)

Minúta  |  

Česko a Slovensko sa dohodli na modernizácii dohody o vracaní migrantov

Česko a Slovensko sa dohodli na tom, že sa budú usilovať o modernizáciu dohody o vracaní migrantov. Chcú tiež uzavrieť novú zmluvu o policajnej spolupráci. Uviedol to český minister vnútra Vít Rakušan v piatok na zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Luxemburgu. Spravodajkyňa TASR o tom informuje na základe správy Českej televízie.

Slovenský minister vnútra Roman Mikulec pred stretnutím ministrov vnútra krajín EÚ povedal, že Slovensko prišlo na rokovania so silným odkazom, aby bola zaistená oveľa prísnejšia ochrana vonkajších hraníc Schengenu.

Cieľom stretnutia je zo slovenskej strany podľa Mikulca prediskutovať otázku ochrany schengenských hraníc, vonkajších hraníc EÚ a s tým spojené otázky narastajúcej migrácie a obnovovania kontrol na vnútroštátnych hraniciach medzi štátmi EÚ.

Český minister vnútra sa na bilaterálnej schôdzke stretol okrem Mikulca aj s nemeckou ministerkou vnútra Nancy Faeserovou. Tá Česko podľa jeho slov uistila, že Berlín nemá v úmysle zaviesť kontroly na česko-nemeckej hranici, píše Česká televízia.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Rusko ďalšie masívne útoky na Ukrajinu zatiaľ neplánuje

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok uviedol, že Rusko neplánuje ďalšie ,,masívne" útoky na Ukrajinu a jeho cieľom nie je zničiť Ukrajinu. Moskva podľa neho robí v ,,špeciálnej vojenskej operácii" všetko správne. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Teraz nie sú potrebné masívne útoky. Sú aj iné úlohy. Zatiaľ... Nedávame si za úlohu zničiť Ukrajinu," povedal šéf Kremľa na samite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane.

To, čo sa momentálne deje, nie je príjemné, uviedol Putin. Ak by vo februári nespustil útok na Ukrajinu, situácia by podľa neho bola rovnaká, no ,,podmienky pre Rusko by boli horšie". ,,Takže robíme všetko správne," dodal.

Mohutné ruské raketové útoky zasiahli v pondelok niekoľko ukrajinských miest a vážne poškodili energetickú infraštruktúru. Putin vyhlásil, že išlo o odplatu za ,,teroristické" činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most medzi ruskou pevninou s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Bielorusko uviedli do zvýšenej pohotovosti pred terorizmom, uviedol Lukašenko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hranici. Informovala o tom v piatok televízia Sky News, od ktorej TASR správu prevzala.

Lukašenko spojil tento krok s pondelkovým oznámením, podľa ktorého rozhodol o nasadení bieloruských jednotiek spolu s ruskými silami neďaleko južnej hranice Bieloruska s Ukrajinou.

,,V súvislosti s vystupňovaním napätia bol zavedený režim zvýšeného teroristického nebezpečenstva," povedal bieloruský prezident v rozhovore pre ruskú televíziu.

,,Preto sme začali tento postup so zväzovou skupinou síl, ktorej základ tvorí bieloruská armáda a doplnia ju jednotky Ruskej federácie. Všetko ide podľa plánu," vyhlásil Lukašenko v zmienke o Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska.

Bielorusko poskytlo Moskve svoje územie ako jedno z miest, z ktorých Rusko 24. februára začalo inváziu na Ukrajinu.

Najnovšie presuny bieloruských vojakov zvýšili obavy Kyjeva a Západu, že Lukašenko by mohol zapojiť svoju armádu do vojny na Ukrajine. Podľa politických analytikov to nemusí byť lákavá možnosť, no možno ju nebude môcť odmietnuť, ak to bude ruský prezident Vladimir Putin požadovať, približuje Sky News.

Bielorusko je od Ruska politicky i hospodársky závislé a Putinova podpora pomohla Lukašenkovi prežiť veľké prodemokratické protesty po zmanipulovaných prezidentských voľbách v roku 2020. Lukašenko demonštrácie tvrdo potlačil a lídri opozície skončili vo väzení alebo museli utiecť do zahraničia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.