Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden je ohromený iránskymi protestmi v súvislosti s Amíníovej smrťou

Americký prezident Joe Biden vyzval predstaviteľov Iránu, aby nepodnikali násilné akcie proti demonštrantom vo svojej krajine. V Islamskej republike sa už niekoľko týždňov konajú protesty v odozve na smrť 22-ročnej Mahsy Amíníovej, ktorú v polovici septembra zadržala v Teheráne mravnostná polícia za to, že porušila prísne predpisy týkajúce sa ženského oblečenia.

Biden je podľa svojich slov "ohromený" týmito hromadnými protestmi a Spojené štáty plne stoja za "odvážnymi Iránkami", uviedol šéf Bieleho domu v piatok v prejave v kalifornskom meste Irvine. "Irán musí prestať s násilím voči svojim občanom, ktorí si len jednoducho uplatňujú svoje základné práva," nechal sa počuť Biden, ako ho citovala agentúra DPA.

"Som ohromený tým, čo (Amíniovej smrť) dokázala v Iráne prebudiť. A prebudila niečo, čo sa – myslím si – upokojí len za dlhý, dlhý čas," povedal Biden s tým, že ženy i muži by mali mať právo na slobodu vyjadrovania a zhromažďovania.

"Ženy po celom svete sú prenasledované mnohorakým spôsobom. Ale mali by si môcť obliekať v mene Božom to, čo si chcú obliekať. Nikto by im nemal hovoriť do toho, čo si majú dať na seba," zdôraznil americký prezident.

Amíníovú zatkla 13. septembra mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania. Vo väzbe však náhle omdlela a po troch dňoch v bezvedomí ju vyhlásili za mŕtvu. Iránske úrady tvrdia, že mladá žena zomrela prirodzenou smrťou. Podľa aktivistov aj jej príbuzných ju však policajti vo väzbe bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla.

Jej smrť vyvolala rozsiahle protesty v Iráne aj inde vo svete. Protesty v Iráne prerástli do najväčšieho prejavu opozície voči tamojšiemu režimu v ostatných rokoch. Pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči demonštrantov prišli o život už desiatky ľudí.

(tasr, min)

Minúta  |  

Predčasné voľby by boli reálne len s podporou SaS a Sme rodina, mieni publicista Hrabko

Skrátenie aktuálneho volebného obdobia hlasovaním v parlamente by bolo reálne až vtedy, keď by sa preň rozhodli SaS aj hnutie Sme rodina. Po zverejnení ich stanovísk k podpore potrebnej ústavnej zmeny, sa šanca na takéto riešenie politickej krízy v aktuálnom čase výrazne znížila. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Keďže proti predčasným voľbám sa v NR SR jednoznačne vyslovili iba OĽaNO a Za ľudí, teoreticky by sa podľa Hrabka potrebných 90 hlasov nájsť mohlo, ale len za predpokladu podpory všetkých ostatných parlamentných strán aj väčšiny nezávislých poslancov.

Hnutie Sme rodina sa rozhodlo, s odvolaním sa na veto OĽaNO, stiahnuť z parlamentu svoj návrh novely ústavy, ktorý by skrátenie volebného obdobia umožňoval. Je však ochotné podporiť v druhom čítaní podobný návrh nezávislého poslanca Tomáša Tarabu. Za tento návrh zasa nechce hlasovať SaS.

"Ak sa bavíme o tom, že Igor Matovič niečo vetoval, tak sa bavíme o koaličnej zmluve, ktorá už neplatí, respektíve, vyberajú si z nej vždy to, čo by chceli, aby v tej chvíli platilo," skonštatoval Hrabko.

V tejto situácii považuje za najrozumnejšie o Tarabovom návrhu na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu vôbec nehlasovať a rokovanie odložiť. "Koniec úvah o predčasných voľbách to určite nie je, téma predčasných volieb tu určite bude ešte dlho znieť. Nakoniec, pani prezidentka vyhlási referendum. Takže zase to bude témou dňa," dodal.

Hrabko v parlamente očakáva ťažko predvídateľný a premenlivý vývoj. "Ak chce mať Eduard Heger pokojné vládnutie, naozaj mu neostáva nič iné, iba rokovať, rokovať a rokovať. Lebo tekuté väčšiny v parlamente sa budú meniť a zďaleka nie tak, ako si on želá," upozornil.

Príkladom môže byť podľa Hrabka neochota parlamentu schváliť vláde požadované zvýšenie tohoročného rozpočtu o 1,5 miliardy eur. "Predseda SaS Richard Sulík postupuje v tejto veci rozumne a správne, keď žiada rozpis výdavkov, ktoré z tejto sumy 1,5 mld. eur majú byť použité," povedal Hrabko.

Vládna koalícia má teraz podľa neho dve možnosti. "Buď mu vyhovie a predloží takúto úpravu zákona, alebo to neurobí a potom, ak chce aby to prešlo, si musí nájsť podporu u nejakých iných poslancov," uzavrel.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ukrajina vyvíja novú technológiu na boj proti dronom iránskej výroby, informoval Reznikov

Ukrajina v piatok oznámila, že vyvíja novú technológiu proti útokom iránskych dronov, ktoré používa Rusko. Informovala o tom americká spravodajská televízia CNN.

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov odhaduje, že Rusko má 300 iránskych útočných dronov a "pokúša sa nakúpiť niekoľko tisíc ďalších". "Uvidíme, či sa to stane alebo nie, ale my musíme byť pripravení," dodal minister.

"Vyvíjame systémy na ich eliminovanie… Tieto drony rozmontovávame, aby sme videli detaily, napríklad to, aký elektronický ´mozog´ majú vo vnútri, a podľa toho pripravíme rôzne protiopatrenia," dodal Reznikov.

Rusi používajú iránske drony na zistenie rozloženia ukrajinských ozbrojených síl, povedala vo štvrtok hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková. "Teraz ich začínajú používať takmer po celom území Ukrajiny, používajú ich od severných smerov, nielen z juhu," informovala.

V južnej oblasti zostrelili ukrajinské vzdušné sily 109 dronov a 33 zasiahlo ciele, oznámila Humeniuková. Dodala, že väčšina bola zacielená na civilnú infraštruktúru.

"Fakt, že (Rusi) sa snažia používať tieto drony proti životne dôležitej infraštruktúre, pripraviť nás o vodu, teplo, elektrinu - to zodpovedá taktickým a technickým vlastnostiam a účelu týchto dronov kamikadze, pretože fungujú ako zápalky. Dron zapáli objekt a vyradí ho z prevádzky nie výbuchom, ale skôr požiarom," vysvetlila Humeniuková.

(tasr, min)

Minúta  |  

Saudská Arábia oznámila humanitárnu pomoc Ukrajine, bin Salmán telefonoval so Zelenskym

Saudská Arábia v sobotu oznámila humanitárnu pomoc Ukrajine vo výške 400 miliónov dolárov, informovala oficiálna tlačová agentúra SPA a dodala, že korunný princ Mohammed bin Salmán v tejto súvislosti telefonoval ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. TASR prevzala správy z tlačovej agentúry AFP.

Princ zdôraznil "snahu kráľovstva podporovať všetko, čo prispeje k deeskalácii, ako aj jeho pripravenosť pokračovať v snahách o mediáciu." Saudská Arábia zohrala minulý mesiac nečakanú úlohu pri sprostredkovaní výmeny vojnových zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vojna na Ukrajine však vyvolala napätie medzi Saudskou Arábiou a Spojenými štátmi po tom, čo kráľovstvo do značnej miery odolalo tlaku na zvýšenie produkcie ropy s cieľom zmierniť energetickú krízu spôsobenú vojenským konfliktom.

Kráľovstvo čelí čoraz väčšej kritike zo strany USA po tom, čo sa Saudskou Arábiou vedená skupina vývozcov ropy OPEC dohodla s Ruskom a ďalšími spojencami na drastickom znížení produkcie, čo by mohlo vyhnať ceny energií ešte vyššie. USA obvinili OPEC+ z pridania sa k Rusku a v stredu americký prezident Joe Biden dokonca pohrozil "dôsledkami" pre Saudskú Arábiu.

(tasr, min)

Minúta  |  

USA posielajú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v hodnote 725 miliónov dolárov

Administratíva prezidenta Joea Bidena pošle Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 725 miliónov dolárov, uviedol v piatok Biely dom. TASR informuje na základe správy agentúry AP.

Oznámenie USA prichádza po stretnutiach NATO, na ktorých ministri obrany z Európy a celého sveta prisľúbili Ukrajine zbrane a systémy protivzdušnej obrany, keďže Rusko zintenzívnilo bombardovanie Kyjeva a ďalších regiónov.

Podľa predstaviteľov vlády USA tento balík neobsahuje žiadne nové veľké zbrane. Pomoc USA je tentokrát zameraná najmä na doplnenie zásob munície pre zbraňové systémy, ktoré Ukrajina úspešne používa vo svojej protiofenzíve proti Rusku.

Najnovší balík pomoci obsahuje náboje pre salvové raketomety HIMARS, zbraň, ktorá rozhodujúcim spôsobom zlepšila schopnosť Ukrajiny zasiahnuť muničné sklady, mosty a ďalšie kľúčové ciele a oslabiť tak schopnosť Ruska zásobovať svoje jednotky. Spojené štáty už poslali Ukrajine 20 raketometov HIMARS a prisľúbili dodať 18 ďalších v nasledujúcich rokoch.

USA sa svojím vyhlásením pridali k početným prísľubom pomoci Ukrajine, oznámených tento týždeň európskymi spojencami. Malé i veľké krajiny v posledných dňoch zverejňovali podrobnosti svojich nových príspevkov Ukrajine, zvýrazňujúc tak pretrvávajúce obavy európskych národov, že by sa mohli stať ďalším cieľom Moskvy.

"Najnovšie ruské útoky len prehĺbili odhodlanie ukrajinského ľudu a ďalších krajín dobrej vôle z každého regiónu Zeme," povedal tento týždeň na stretnutí ministrov obrany NATO americký minister Lloyd Austin. "Naše odhodlanie a nemennosť cieľa sa iba posilnili," dodal.

Britská vláda uplynulý týždeň uviedla, že poskytne rakety pre moderné systémy vzdušnej obrany NASAM, ktoré Pentagón plánuje poslať na Ukrajinu. Spojené kráľovstvo tiež posiela stovky dronov a 18 húfnic.

Nemecko poslalo prvý zo štyroch prisľúbených systémov protivzdušnej obrany IRIS-T, Francúzsko prisľúbilo poslať viac delostrelectva, protilietadlových systémov a rakiet, Holandsko oznámilo, že pošle rakety a Kanada plánuje poslať zimné vybavenie, kamery pre drony a satelitnú komunikáciu.

(tasr, min)

Minúta  |  

Bratia dostali za vraždu investigatívnej novinárky štyridsať rokov väzenia

Bratov Georgea a Alfreda Degiorgiovcov odsúdili v piatok za vraždu maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanovej Galiziovej z roku 2017 na 40 rokov väzenia.

Trest dostali v prvý deň ich súdneho procesu, ktorý sa konal takmer päť rokov po zločine. Rozsudok prečítala v súdnej sieni v maltskom hlavnom meste Valletta sudkyňa Edwina Grimová. Obaja bratia sa v piatok, niekoľko hodín po začiatku procesu, priznali k vine. Uviedli, že nastražili v aute Caruanovej Galiziovej bombu, ktorá vybuchla a zabila novinárku.

Táto vražda vyvolala vo svete vlnu šoku a pobúrenia.

George Degiorgio (59) and Alfred Degiorgio (57) sa na súdnom pojednávaní postarali o dramatický zvrat, keď sa bez vysvetlenia priznali k šiestim hlavným bodom obžaloby vrátane úkladnej vraždy a odpálenia bomby s úmyslom zabiť. Za oba zločiny sa inak udeľujú doživotné väzenia.

Bratia predtým odmietali spolupracovať s vyšetrovateľmi a od svojho prvého zatknutia v decembri 2017 strávili za mrežami takmer päť rokov, píše agentúra DPA.

Popredná maltská investigatívna novinárka Caruanová Galiziová (53) mala webovú stránku “Running Commentary”, na ktorej písala o podozreniach z korupcie v politických a podnikateľských kruhoch na Malte, ktorá je lákavým finančným a daňovým rajom.

Medzi terčmi jej investigatívnej práce boli ľudia z vnútorného kruhu vtedajšieho premiéra Josepha Muscata, ktorých obvinila, že vlastnia firmy v daňových rajoch, čo sa uvádzalo aj v uniknutých dokumentoch nazývaných Panama Papers. Zameriavala sa však aj na opozíciu. Keď ju zavraždili, čelila vyše 40 žalobám za ohováranie.

Rozsudok víta premiér, novinárkin syn i RSF

Úrad maltského premiéra Roberta Abelu vydal krátko po oznámení trestu vyhlásenie: "Toto je dôležitý krok dopredu, krok k naplneniu spravodlivosti v prípade, ktorý predstavuje temnú kapitolu v dejinách Malty."

Jeden zo synov zavraždenej novinárky Matthew Caruana Galizia povedal novinárom: "Cítim úľavu, že ich odsúdili a vyniesli trest. Teraz sú na rade zvyšné prípady." Narážal tým na trestné stíhania ostatných obžalovaných v prípade vraždy svojej matky. Dodal však, že päť rokov, ktoré prešli, kým sa spravodlivosť pre jeho matku dostala do tohto štádia, je "až príliš dlhý čas".

"Vítame odsúdenie Alfreda a Georgea Degiorgiovcov, ktoré je dlho očakávaným krokom k spravodlivosti za vraždu Daphne Caruanovej Galiziovej. Po takmer piatich rokoch je ešte dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sa zaistilo, že úplná spravodlivosť postihne všetkých ľudí zapojených do tohto odporného zločinu," uviedol Pavol Szalai, šéf oddelenia organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) pre Európsku úniu a Balkán, ktorý bol v piatok prítomný v súdnej sieni, v rámci spoločnej misie medzinárodných mimovládnych organizácií. Misia má presadzovať reformy v oblasti slobody tlače.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.