Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Energetická neistota tlačí štáty eurozóny k recesii, priznáva Európska centrálna banka

Neistota v oblasti dovozu ruskej energie tlačí eurozónu bližšie k hospodárskemu poklesu v roku 2023. Uviedol to vysoký predstaviteľ Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos pre litovský ekonomický týždenník Verslo žinios.

"To, čo sme v septembri považovali za náš negatívny scenár, sa stáva základným scenárom," povedal viceprezident ECB de Guindos pre Verslo žinios.

Septembrový negatívny scenár ECB počítal s možnosťou, že výkon hospodárstva eurozóny sa v budúcom roku zníži takmer o 1 percento, zatiaľ čo základný scenár predpovedal jeho rast o 0,9 percenta.

Rozdiel medzi základným a negatívnym scenárom poklesu pochádzal z odlišného vývoja dodávok energie z Ruska. Zatiaľ čo základný scenár pritom vychádzal z predpokladu, že z Ruska bude naďalej prichádzať 20 percent dodávok energie, negatívny scenár počítal s úplným zastavením ruských dodávok.

Rusko v uplynulých mesiacoch drasticky znížilo dodávky plynu do Európy. Tento krok sa považuje za odvetu za sankcie Západu proti Moskve pre jej inváziu na Ukrajinu.

Od konca augusta zastavilo Rusko dodávky cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 do najväčšej európskej ekonomiky - Nemecka. Odôvodnilo to technickými problémami. Medzitým došlo k výbuchom na oboch paralelných plynovodoch Nord Stream 1 a 2 a k únikom technického plynu, takže dodávky cez toto potrubie nie sú momentálne možné.

Ruská vojna na Ukrajine, respektíve sankčná odozva starého kontinentu na ňu, spôsobila prudký nárast cien energií v Európe, čo vytlačilo už aj tak vysokú infláciu na nové, rekordné úrovne.

ECB sa tak pripojila k centrálnym bankám na celom svete a začala so zvyšovaním úrokových sadzieb s cieľom ochladzovať ceny a tlmiť dopyt, aj keď pritom hrozí, že spustí recesiu.

Miera inflácie v 19-člennej eurozóne dosiahla v septembri nové maximum 10 percent. De Guindos uviedol, že ak by prevážili pochmúrnejšie vyhliadky ECB, priemerná miera inflácie môže tento rok dosiahnuť 8,4 percenta a v roku 2023 klesne na 6,9 percenta.

Rada guvernérov ECB má naplánované najbližšie zasadnutie 27. októbra, pričom pozorovatelia očakávajú ďalšie veľké zvýšenie úrokových sadzieb o 0,75 percentuálneho bodu.

"Urobíme všetko potrebné, aby sme v strednodobom horizonte vrátili infláciu späť k nášmu cieľu na úrovni 2 percent," povedal de Guindos.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Budaj je za registrované partnerstvá. Podporil by ich aj Matovič, tvrdí

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) je za prijatie registrovaných partnerstiev. Poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD preferuje postupné kroky. Avizuje podporu návrhu SaS o partnerskom spolužití zo strany poslancov Hlasu. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

"Kroky, ktoré by sa mali začať, by mali ísť postupne a vysvetľované tak, aby neprinášali ďalšiu polarizáciu," mieni Raši. Podporuje riešenie životných situácií všetkých párov žijúcich mimo manželstva, napríklad možnosť dedenia či prístup k informáciám o zdravotnom stave.

Budaj si myslí, že registrované partnerstvá by podporil aj šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič. Ako však podotkol, o téme budú diskutovať predovšetkým poslanci v klube. Strany, ktoré majú v programe šírenie nenávisti pre sexuálnu orientáciu či národnosť, by podľa neho nemali byť registrované.

V súvislosti s tragédiou v Bratislave, pri ktorej opitý vodič zapríčinil smrť piatich ľudí, Budaj priznal, že na Slovensku je alkohol veľmi dostupný aj pre mladých ľudí. Volá po súbore opatrení, ktoré by riešili šoférovanie pod vplyvom alkoholu až po násilie v rodinách spôsobené alkoholom. Raši si vie predstaviť diskusiu o zvýšení veku prístupnosti alkoholu z 18 na 21 rokov.

V parlamente navrhuje Budaj vzhľadom na menšinovú vládu dohodu o mimovládnej podpore s SaS a poslancami reprezentujúcimi mimoparlamentné Progresívne Slovensko a Spolu.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskumu dôveryhodnosti kraľuje Pellegrini, opačný koniec rebríčka patrí Matovičovi

Najdôveryhodnejším spomedzi politických lídrov je poslanec Národnej rady SR a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Dôveruje mu 41 percent a nedôveruje 58 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý zrealizovali od 21. septembra do 27. septembra na vzorke 1009 respondentov.

Na druhom mieste v prieskume skončila prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 40 percent a nedôveru 59 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil poslanec a líder Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 33 percent a nedôverou 65 percent.

Predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi (Sme rodina) dôveruje podľa výsledkov prieskumu 26 percent a nedôveruje 72 percent opýtaných. Europoslanec Milan Uhrík z mimoparlamentnej Republiky má dôveru 25 percent a nedôveru 60 percent ľudí.

Líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko si získal dôveru 22 percent ľudí, nedôveruje mu 74 percent opýtaných. Premiér Eduard Heger (OĽANO) má 22-percentnú dôveru a 78-percentnú nedôveru respondentov. Poslancovi a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa prieskumu 20 percent a nedôveruje 79 percent opýtaných ľudí.

Predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka má dôveru 19 percent a nedôveru 53 percent opýtaných. Po ňom nasleduje šéf mimoparlamentného hnutia KDH Milan Majerský. Tomu dôveruje 17 percent a nedôveruje 55 percent respondentov. Vicepremiérke a predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej vyjadrilo dôveru 15 percent a nedôveru 83 percent respondentov.

Ďalším v poradí je líder ĽSNS Marian Kotleba s dôverou 12 percent a nedôverou 86 percent respondentov. Predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró má dôveru deviatich percent a nedôveru 48 percent opýtaných. Ministrovi financií a lídrovi OĽANO Igorovi Matovičovi dôveruje osem percent opýtaných a nedôveruje 91 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Ak má byť spoločnosť úplne bezpečná, SIS potrebuje investície

Ak by mala byť slovenská spoločnosť úplne bezpečná, tak by Slovenská informačná služba (SIS) potrebovala investície vo výške 20 až 50 miliónov eur, napríklad na monitorovanie webov s extrémistickým obsahom. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Kollár i poslanec Národnej rady SR a predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini odsúdili streľbu na Zámockej ulici v Bratislave. Obaja sa zhodli, že v tomto prípade bolo ťažké odhaliť dopredu páchateľa, pretože podľa Kollára išlo o "vlka samotára".

"Tento čin nebol obyčajnou vraždou, bola to vražda z nenávisti, a o to väčšia tragédia to je," skonštatoval Pellegrini. Viniť SIS a políciu v tomto prípade nie je podľa neho správne. "Tu musí nastúpiť množstvo ďalších otázok. Kde zohnal mladý muž zbraň, ako sa k nej dostal a tak ďalej," uviedol líder Hlasu-SD.

Na rozdelenú spoločnosť v krajine poukázal Pellegrini, zároveň tvrdí, že je nutné hľadať riešenie situácie. LGBTI komunita podľa jeho slov nepredstavuje pre ľudí hrozbu a spoločnosť by mala byť tolerantnejšia.

Kollár uviedol, že sa je potrebné baviť o LGBTI ako o normálnych ľuďoch. Tvrdí, že majú mať rovnaké práva, keď spolu žijú ako pár opačného pohlavia, napríklad čo sa týka nahliadnutia do zmlúv či zdravotných správ. "Sme rodina je proti tomu, aby sa ľudia rovnakého pohlavia sobášili," vyhlásil Kollár. Rovnako je hnutie podľa jeho slov aj proti tomu, aby si mohli ľudia rovnakého pohlavia adoptovať dieťa. Za registrované partnerstvá by zahlasoval.

Kollár tvrdí, že premiér a minister hospodárstva v najbližších dňoch povedia, ako sa budú regulovať energie. Zadefinované majú byť podľa neho tri kategórie - domácnosti, priemysel a štátne zariadenia. Diskutujúci riešili aj tému úpravy tohtoročného rozpočtu či ten budúcoročný. Predseda parlamentu je za to, aby sa rozpočet na nasledujúci rok či zvýšenie tohtoročného schválilo. Podľa lídra Hlasu-SD ide o beznádejný rozpočet.

(tasr)

Minúta  |  

ČR: Vo veku 88 rokov zomrel herec Josef Somr, známy z filmu Ostro sledované vlaky

Vo veku 88 rokov zomrel český herec Josef Somr, ktorý stvárnil napríklad slávnu postavu výpravcu z oscarovej snímky Ostro sledované vlaky (1966) v réžii Jiřího Menzla. TASR informuje na základe nedeľnej správy servera Novinky.cz.

Okrem vyše 70 filmových postáv sa Josef Somr preslávil aj množstvom divadelných úloh. Po pôsobení v Českom Těšíne, Brne a Pardubiciach pôsobil od roku 1965 v Činohernom klube v Prahe a v roku 1978 prestúpil do českého Národného divadla. Na plátne či obrazovke stvárnil takmer 300 rolí - od dramatických postáv až po komické charaktery, píše denník iDNES.cz.

Diváci ho môžu poznať napríklad ako jedného z vyslúžilých vojakov vo filmovej rozprávke o troch veteránoch či z filmov Slávnosti snežienok, Koniec starých časov alebo z päťdielnej série o básnikoch.

V roku 2005 mu vtedajší prezident ČR Václav Klaus udelil medailu Za zásluhy za celoživotnú prácu. V roku 2012 získal Českého leva za mimoriadny prínos k českej kinematografii.

(tasr)

Minúta  |  

Bittó Cigániková by podporila, aby sa na školách učilo o LGBT komunite

Poslanci György Gyimesi (OĽaNO) a Erik Tomáš (nezaradený) pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD by nepodporili registrované partnerstvá na Slovensku. Sú však za možnosť dedenia či prístupu k zdravotnej dokumentácii pri pároch rovnakého pohlavia.

Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) ich vyzvala na podporu zákona predloženého v parlamente, ktorý zavádza inštitút partnerského spolužitia. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike v súvislosti s dvojnásobnou vraždou príslušníkov LGBTI komunity.

Bittó Cigániková si myslí, že už nestačia len gestá a prázdne slová. Gyimesi vinu ani zodpovednosť za tragédiu necíti. Odmieta tiež uplatňovanie princípov kolektívnej viny. Tomášovi prekáža politizácia témy.

Podľa Tomáša je potrebné prijímať legislatívu, ktorá by obmedzila nenávistné prejavy na internete. Očakáva celospoločenskú a celopolitickú zhodu. Tvrdí, že za šírenie nenávisti na internete treba rovnaké tresty ako vo "fyzickom živote". Bittó Cigániková vyzvala ľudí, aby nahlásili, ak niekto vraždy schvaľuje, ako aj iné útoky či nenávistné prejavy. Súhlasí, že na sociálnych sieťach by mali ľudia vystupovať pod vlastným menom.

Poslankyňa SaS by podporila, aby sa v školách učilo o LGBTI komunite. Gyimesi je za to, aby sa žiaci viedli k tolerancii nielen vo vzťahu k LGBTI komunite, ale menšinám či iným rasám. Jeho podpora zmeny učebných osnov by závisela od konkrétneho návrhu. Tomáš si myslí, že hovoriť o tolerancii je namieste. Považuje však za potrebné rozprávať aj o konzervatívnych hodnotách či tradičnej rodine.

Ani jeden z poslancov sa zatiaľ nevyslovil za odvolávanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) v súvislosti s dvojnásobnou vraždou. Tomáš chce počkať na závery kontrol konania bezpečnostných zložiek. Skonštatoval však, že Mikulec už na svojej pozícii dávno nemal byť a na jeho mieste by sám odišiel. Podľa Gyimesiho nezlyhala ani polícia, ani minister. Ako argumentoval, nie je možné, aby polícia monitorovala milióny účtov na sociálnych sieťach. Bittó Cigániková by žiadala vyvodenie zodpovednosti, iba ak by odborníci potvrdili zlyhanie polície. Podobne ako Tomáš však vidí iné Mikulcove zlyhania.

V súvislosti s tragédiou na zastávke Zochova v Bratislave sa Tomáš a Gyimesi zhodujú na potrebe sprísniť tresty za šoférovanie pod vplyvom alkoholu. Bittó Cigániková odvolávajúc sa na odborníkov tvrdí, že tresty sú dostatočné.

Otvorenie schôdze Národnej rady SR k zvyšovaniu tohtoročného rozpočtu a zrejme aj samotný návrh plánuje SaS podľa poslankyne podporiť. Poslanci Hlasu-SD zotrvajú vo svojom negatívnom postoji k otvoreniu schôdze.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.