Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ministerstvo vnútra chce docieliť energetickú úsporu reguláciou teploty i ďalšími opatreniami

Ministerstvo vnútra (MV) SR plánuje v rámci plánu opatrení na zníženie spotreby energií od 1. novembra znížiť teplotu v kanceláriách, zasadačkách a spoločných priestoroch na 19 stupňov Celzia. V ostatných miestnostiach, ako sú chodby, schodištia či toalety, budú radiátory nastavené na najnižšiu úroveň. Rezort prijíma aj ďalšie kroky, ich dodržiavanie sa bude priebežne kontrolovať. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

"Dbáme na to, aby radiátory neboli ničím kryté a všade tam, kde je to možné, budú za radiátory nainštalované odrazové izolačné panely. V medziach rozpočtových možností pristupujeme k izolácii tepelných rozvodov a hydraulicky vyvažujeme tepelné sústavy," načrtla hovorkyňa. Mimo pracovného času a v prípade práce z domu sa má dôsledne dodržiavať útlmový režim vykurovania.

Zamestnancom striktne zakázali používať elektrické ohrievače. Chladničky, varné kanvice či mikrovlnky môžu podľa stanoviska používať len v spoločných priestoroch, napríklad v kuchynkách či na sekretariátoch. Odporúča sa tiež používať lokálne osvetlenie, napríklad stolné lampy.

Osvetlenia a spotrebiče sa majú vypínať pri odchode z kancelárie dlhšom ako 15 minút. "Zažínať svetlá na chodbách možno len pri zníženej viditeľnosti. Obdobne sa postupuje aj pri vonkajšom osvetlení, ktoré sa obmedzuje len na nevyhnutné lokality, ako sú vstupy či únikové priestory," vysvetlila hovorkyňa.

Úsporné opatrenia pripomínajú aj oznamy. Dodržiavanie sa bude priebežne kontrolovať. "Správcovia budov budú raz mesačne predkladať ekonomickej sekcii prehľad úspor vyhodnotený v kilowatthodinách pri elektrine, plyne i vykurovaní," doplnila Eliášová.

Vláda koncom septembra schválila materiál obsahujúci opatrenia, ktoré si majú jednotlivé orgány verejnej správy nakombinovať podľa svojich špecifických podmienok. Každý úrad má však dosiahnuť cieľ znížiť v období 1. októbra 2022 až 30. apríla 2023 spotrebu energií v porovnaní s obdobím od októbra 2019 do apríla 2020 minimálne o 15 percent.

(tasr)

Minúta  |  

UNHCR a CPP podpísali memorandum o podpore prístupu utečencov k právnej pomoci

Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Centrum právnej pomoci (CPP) podpísali tento týždeň memorandum o porozumení na podporu prístupu utečencov k bezplatnej právnej pomoci. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti (MS) SR.

"Cieľom je poskytnúť kvalifikovanú právnu pomoc utečencom a iným dotknutým osobám, posilniť politiku a legislatívu na zabezpečenie prístupu k bezplatnej a dostupnej právnej pomoci a posilniť ochranu práv týchto zraniteľných skupín na Slovensku," priblížila vedúca Národnej kancelárie UNHCR na Slovensku Danijela Popovic-Efendic.

V rámci memoranda budú UNHCR a CPP spolupracovať na zvyšovaní povedomia a posilňovaní kapacít právnikov, vládnych úradníkov, sudcov či tlmočníkov v oblasti ochrany utečencov a osôb bez štátnej príslušnosti. Rovnako chcú spolupracovať aj pri organizovaní činností súvisiacich s budovaním kapacít na poskytovanie pomoci v agende azylu, dočasnej ochrany a osôb bez štátnej príslušnosti.

"Prístup k spravodlivosti je súčasťou právneho štátu a začleňovania ľudí s medzinárodnou ochranou do spoločnosti," vyhlásila riaditeľka CPP Zuzana Števulová. Doplnila, že od jari tohto roku pomáhajú v centre ľuďom z Ukrajiny a svoju činnosť chcú v tejto oblasti ešte posilniť.

(tasr)

Minúta  |  

Energetická neistota tlačí štáty eurozóny k recesii, priznáva Európska centrálna banka

Neistota v oblasti dovozu ruskej energie tlačí eurozónu bližšie k hospodárskemu poklesu v roku 2023. Uviedol to vysoký predstaviteľ Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos pre litovský ekonomický týždenník Verslo žinios.

"To, čo sme v septembri považovali za náš negatívny scenár, sa stáva základným scenárom," povedal viceprezident ECB de Guindos pre Verslo žinios.

Septembrový negatívny scenár ECB počítal s možnosťou, že výkon hospodárstva eurozóny sa v budúcom roku zníži takmer o 1 percento, zatiaľ čo základný scenár predpovedal jeho rast o 0,9 percenta.

Rozdiel medzi základným a negatívnym scenárom poklesu pochádzal z odlišného vývoja dodávok energie z Ruska. Zatiaľ čo základný scenár pritom vychádzal z predpokladu, že z Ruska bude naďalej prichádzať 20 percent dodávok energie, negatívny scenár počítal s úplným zastavením ruských dodávok.

Rusko v uplynulých mesiacoch drasticky znížilo dodávky plynu do Európy. Tento krok sa považuje za odvetu za sankcie Západu proti Moskve pre jej inváziu na Ukrajinu.

Od konca augusta zastavilo Rusko dodávky cez kľúčový plynovod Nord Stream 1 do najväčšej európskej ekonomiky - Nemecka. Odôvodnilo to technickými problémami. Medzitým došlo k výbuchom na oboch paralelných plynovodoch Nord Stream 1 a 2 a k únikom technického plynu, takže dodávky cez toto potrubie nie sú momentálne možné.

Ruská vojna na Ukrajine, respektíve sankčná odozva starého kontinentu na ňu, spôsobila prudký nárast cien energií v Európe, čo vytlačilo už aj tak vysokú infláciu na nové, rekordné úrovne.

ECB sa tak pripojila k centrálnym bankám na celom svete a začala so zvyšovaním úrokových sadzieb s cieľom ochladzovať ceny a tlmiť dopyt, aj keď pritom hrozí, že spustí recesiu.

Miera inflácie v 19-člennej eurozóne dosiahla v septembri nové maximum 10 percent. De Guindos uviedol, že ak by prevážili pochmúrnejšie vyhliadky ECB, priemerná miera inflácie môže tento rok dosiahnuť 8,4 percenta a v roku 2023 klesne na 6,9 percenta.

Rada guvernérov ECB má naplánované najbližšie zasadnutie 27. októbra, pričom pozorovatelia očakávajú ďalšie veľké zvýšenie úrokových sadzieb o 0,75 percentuálneho bodu.

"Urobíme všetko potrebné, aby sme v strednodobom horizonte vrátili infláciu späť k nášmu cieľu na úrovni 2 percent," povedal de Guindos.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Budaj je za registrované partnerstvá. Podporil by ich aj Matovič, tvrdí

Minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) je za prijatie registrovaných partnerstiev. Poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Raši pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD preferuje postupné kroky. Avizuje podporu návrhu SaS o partnerskom spolužití zo strany poslancov Hlasu. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

"Kroky, ktoré by sa mali začať, by mali ísť postupne a vysvetľované tak, aby neprinášali ďalšiu polarizáciu," mieni Raši. Podporuje riešenie životných situácií všetkých párov žijúcich mimo manželstva, napríklad možnosť dedenia či prístup k informáciám o zdravotnom stave.

Budaj si myslí, že registrované partnerstvá by podporil aj šéf hnutia OĽaNO Igor Matovič. Ako však podotkol, o téme budú diskutovať predovšetkým poslanci v klube. Strany, ktoré majú v programe šírenie nenávisti pre sexuálnu orientáciu či národnosť, by podľa neho nemali byť registrované.

V súvislosti s tragédiou v Bratislave, pri ktorej opitý vodič zapríčinil smrť piatich ľudí, Budaj priznal, že na Slovensku je alkohol veľmi dostupný aj pre mladých ľudí. Volá po súbore opatrení, ktoré by riešili šoférovanie pod vplyvom alkoholu až po násilie v rodinách spôsobené alkoholom. Raši si vie predstaviť diskusiu o zvýšení veku prístupnosti alkoholu z 18 na 21 rokov.

V parlamente navrhuje Budaj vzhľadom na menšinovú vládu dohodu o mimovládnej podpore s SaS a poslancami reprezentujúcimi mimoparlamentné Progresívne Slovensko a Spolu.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskumu dôveryhodnosti kraľuje Pellegrini, opačný koniec rebríčka patrí Matovičovi

Najdôveryhodnejším spomedzi politických lídrov je poslanec Národnej rady SR a líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini. Dôveruje mu 41 percent a nedôveruje 58 percent ľudí. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý zrealizovali od 21. septembra do 27. septembra na vzorke 1009 respondentov.

Na druhom mieste v prieskume skončila prezidentka Zuzana Čaputová, ktorej vyjadrilo dôveru 40 percent a nedôveru 59 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil poslanec a líder Smeru-SD Robert Fico s dôverou na úrovni 33 percent a nedôverou 65 percent.

Predsedovi Národnej rady SR Borisovi Kollárovi (Sme rodina) dôveruje podľa výsledkov prieskumu 26 percent a nedôveruje 72 percent opýtaných. Europoslanec Milan Uhrík z mimoparlamentnej Republiky má dôveru 25 percent a nedôveru 60 percent ľudí.

Líder mimoparlamentnej SNS Andrej Danko si získal dôveru 22 percent ľudí, nedôveruje mu 74 percent opýtaných. Premiér Eduard Heger (OĽANO) má 22-percentnú dôveru a 78-percentnú nedôveru respondentov. Poslancovi a predsedovi SaS Richardovi Sulíkovi dôveruje podľa prieskumu 20 percent a nedôveruje 79 percent opýtaných ľudí.

Predseda mimoparlamentného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka má dôveru 19 percent a nedôveru 53 percent opýtaných. Po ňom nasleduje šéf mimoparlamentného hnutia KDH Milan Majerský. Tomu dôveruje 17 percent a nedôveruje 55 percent respondentov. Vicepremiérke a predsedníčke Za ľudí Veronike Remišovej vyjadrilo dôveru 15 percent a nedôveru 83 percent respondentov.

Ďalším v poradí je líder ĽSNS Marian Kotleba s dôverou 12 percent a nedôverou 86 percent respondentov. Predseda mimoparlamentnej strany Aliancia Krisztián Forró má dôveru deviatich percent a nedôveru 48 percent opýtaných. Ministrovi financií a lídrovi OĽANO Igorovi Matovičovi dôveruje osem percent opýtaných a nedôveruje 91 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár: Ak má byť spoločnosť úplne bezpečná, SIS potrebuje investície

Ak by mala byť slovenská spoločnosť úplne bezpečná, tak by Slovenská informačná služba (SIS) potrebovala investície vo výške 20 až 50 miliónov eur, napríklad na monitorovanie webov s extrémistickým obsahom. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 predseda Národnej rady SR a hnutia Sme rodina Boris Kollár.

Kollár i poslanec Národnej rady SR a predseda mimoparlamentnej strany Hlas-SD Peter Pellegrini odsúdili streľbu na Zámockej ulici v Bratislave. Obaja sa zhodli, že v tomto prípade bolo ťažké odhaliť dopredu páchateľa, pretože podľa Kollára išlo o "vlka samotára".

"Tento čin nebol obyčajnou vraždou, bola to vražda z nenávisti, a o to väčšia tragédia to je," skonštatoval Pellegrini. Viniť SIS a políciu v tomto prípade nie je podľa neho správne. "Tu musí nastúpiť množstvo ďalších otázok. Kde zohnal mladý muž zbraň, ako sa k nej dostal a tak ďalej," uviedol líder Hlasu-SD.

Na rozdelenú spoločnosť v krajine poukázal Pellegrini, zároveň tvrdí, že je nutné hľadať riešenie situácie. LGBTI komunita podľa jeho slov nepredstavuje pre ľudí hrozbu a spoločnosť by mala byť tolerantnejšia.

Kollár uviedol, že sa je potrebné baviť o LGBTI ako o normálnych ľuďoch. Tvrdí, že majú mať rovnaké práva, keď spolu žijú ako pár opačného pohlavia, napríklad čo sa týka nahliadnutia do zmlúv či zdravotných správ. "Sme rodina je proti tomu, aby sa ľudia rovnakého pohlavia sobášili," vyhlásil Kollár. Rovnako je hnutie podľa jeho slov aj proti tomu, aby si mohli ľudia rovnakého pohlavia adoptovať dieťa. Za registrované partnerstvá by zahlasoval.

Kollár tvrdí, že premiér a minister hospodárstva v najbližších dňoch povedia, ako sa budú regulovať energie. Zadefinované majú byť podľa neho tri kategórie - domácnosti, priemysel a štátne zariadenia. Diskutujúci riešili aj tému úpravy tohtoročného rozpočtu či ten budúcoročný. Predseda parlamentu je za to, aby sa rozpočet na nasledujúci rok či zvýšenie tohtoročného schválilo. Podľa lídra Hlasu-SD ide o beznádejný rozpočet.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.