Hrozba útoku na Kyjev z Bieloruska je zrejme bluf. Medzitým dezertoval kapitán elitného komanda KGB

Noviny na svojom portáli uvádzajú, že tieto informácie majú od viacerých zdrojov v Bielorusku a v zahraničí. Dôstojník s hodnosťou kapitána podľa nich opustil krajinu koncom septembra. Jeho kolegov z jednotky následne umiestnili do „karantény“, pozastavili im plnenie úloh a podrobujú ich testom na lojalitu. Kompetentné zložky zároveň preverujú ostatných a hľadajú ďalších potenciálnych „zradcov“.

Noviny píšu, že o úteku takzvaného specnazovca sa dozvedeli od svojich zdrojov v orgánoch činných v trestnom konaní, podľa ktorých „vedenie represívneho aparátu zamrzlo v póze trápneho čakania“.

Meno tohto príslušníka Alfy, jeho funkcia, ako aj úroveň prístupu k informáciám, nie sú zatiaľ známe. Nie je známe ani to, na akých „operáciách“ sa podieľal.

Podľa zdrojov v emigračných štruktúrach, na ktoré sa odvoláva Naša Niva, kapitánovi Alfy pomáhali pri prekročení hranice členovia podzemného hnutia, ktoré vzdoruje režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Neveria mu

Podľa jedného z predstaviteľov emigrácie tohto specnazovca momentálne preverujú protiteroristické služby jedného zo susedných štátov, ale „nevzbudzuje veľkú dôveru a jeho ciele sú nejasné“.

Naša Niva v závere článku uvádza, že od začiatku roku 2020 odmietlo slúžiť Lukašenkovmu režimu mnoho predstaviteľov bezpečnosti, niektorí prešli do otvorenej opozície. Boli medzi nimi aj vyšší dôstojníci špeciálnych služieb a ministerstva vnútra. Najznámejším z týchto dôstojníkov je podplukovník Stanislav Luponosov, o ktorom sa predpokladá, že si so sebou zobral obrovské množstvo údajov s informáciami o zločinoch režimu, ako aj informačné databázy.

Informáciu o úteku kapitána Alfy zdieľal aj bielruský novinár Tadeusz Giczan.

A captain of the elite Alpha unit of the Belarusian KGB has illegally crossed the border and fled the country. He is now being checked by the counter-intelligence services of an unspecified neighbouring country, @nashaniva reports. pic.twitter.com/0Kb24FrguR

— Tadeusz Giczan (@TadeuszGiczan) October 18, 2022

Ruskí vojaci v Bielorusku

Giczan sa venoval aj novej vlne rozmiestnenia ruských jednotiek v Bielorusku, pričom upozornil, že hrozba nového útoku na ukrajinskú metropolu Kyjev zo severu je čistý bluf.

Let me try to explain what's wrong with the new wave of deployment of Russian troops in Belarus and why the threat of a new attack on Kyiv from the north is a bluff.

A🧵 1/ pic.twitter.com/X3RW6vuYaU

— Tadeusz Giczan (@TadeuszGiczan) October 17, 2022

Pripomenul, že Lukašenko minulý týždeň oznámil nasadenie spoločného bielorusko-ruského regionálneho zoskupenia vojsk zloženého z bieloruských pozemných síl a niekoľko tisíc ruských vojakov (bieloruské ministerstvo obrany neskôr upresnilo, že ich bude 9 000).

Do Bieloruska už začali prichádzať prvé vlaky s ruskými jednotkami a tu treba spomenúť tri dôležité body, píše Giczan a vysvetľuje:

„1) Súdiac podľa fotografií, do Bieloruska neprichádzajú bežné jednotky ruskej armády, ale čerstvo zmobilizovaní ruskí záložníci.

2) Ruské vojenské vlaky nevozia žiadnu ťažkú techniku – iba nákladné autá, benzínové cisterny a osobné autá s vojakmi.

3) Rusov neprivážajú k hraniciam s Ukrajinou ako v januári, ale na výcvikové základne na severe Bieloruska.“

„Inými slovami, v tejto fáze takmer určite hovoríme o výcviku ruských záložníkov v Bielorusku, keďže všetky ruské strelnice sú preťažené. Ukrajinská vojenská rozviedka to oznámila ešte koncom septembra (počet záložníkov odhadla na 20-tisíc),“ uvádza Giczan.

Podľa velenia ukrajinských síl bolo začiatkom októbra v Bielorusku maximálne tisíc ruských vojakov, šesť lietadiel, štyri rakety typu Iskander a 12 systémov protivzdušnej obrany S-400. Teoreticky by mobilizovaní vojaci mohli toto zoskupenie po výcviku posilniť, avšak podľa Giczana tu je viacero „ale“.

„Po prvé, Rusi, ako som už skôr poznamenal, prichádzajú bez ťažkej techniky. Videá, ktoré sa v posledných dňoch šírili po Twitteri a ktoré údajne ukazovali, ako do Bieloruska prichádzajú ruské tanky, obrnené vozidlá a húfnice s ,hrozivým novým taktickým označením‘, nie sú skutočné. Lepšie povedané, videá sú skutočné, ale zobrazujú vlaky bieloruskej armády. Dá sa to ľahko určiť podľa modrých osobných áut (ruské sú sivé) a taktických označení v tvare trojuholníka, ktoré koncom leta prijala bieloruská armáda. Taktiež tieto bieloruské jednotky nie sú rozmiestnené na hraniciach s Ukrajinou, je to len rotácia. Tie brigády, ktoré v posledných mesiacoch posilňovali hranice, sa vracajú na svoje základne a sú nahradené novými. Celkový počet vojakov zostáva rovnaký. Bieloruské ministerstvo obrany dnes [17. 10, pozn. red.] uviedlo, že Rusko plánuje priviezť do Bieloruska 170 tankov, zatiaľ však vidíme opačný proces. Bez akéhokoľvek vyhlásenia len minulý týždeň Bielorusko odovzdalo Rusku najmenej 92 tankov T-72A a desiatky nákladných áut,“ analyzuje novinár.

Oslabené bieloruské krídlo

Z toho mu vyplýva, že bieloruské krídlo skôr oslabuje, než posilňuje, a všetko, čo môže Bielorusko urobiť, je „tváriť sa pokojne“ a nahlas oznámiť, že Ukrajina by sa mala báť.

Podľa Giczana mali Lukašenko a jeho prisluhovači v posledných dňoch veľa hlasných vyhlásení. Napríklad o nasadení regionálneho zoskupenia vojsk, preventívnych úderoch, čiastočnej mobilizácii či vydávaní zbraní hasičom. Novinár poznamenal, že niektoré z týchto vyjadrení nie sú dokonca ani nové, len sa pre väčší efekt zopakovali.

Giczana považuje za hlavnú cieľovú skupinu týchto vyhlásení Západ: „Po prvý raz v živej pamäti sa bieloruské ministerstvo obrany rozhodlo komunikovať svoje akcie aj v angličtine a španielčine. Ide o výrazný kontrast s februárom, keď bol útok skutočný a bieloruské ministerstvo obrany mlčalo.“

Giczan zhrnul, že jediné, čo tu zatiaľ máme, je príchod mobilizovaných Rusov, odovzdanie 100 tankov a nákladných áut Rusku a izolované „cvičenia mobilizačnej pripravenosti“ v niektorých oblastiach Bieloruska, ktoré podľa neho vyzerajú rovnako „žalostne“ ako v Rusku. „Všetko ostatné je len jastrabia rétorika,“ doplnil.

Útok nebude… zatiaľ

„A v neposlednom rade. Bielorusko-ukrajinskú hranicu takmer celú pokrývajú nepriechodné močiare Polesia, najväčšie mokrade v Európe. Tých pár úsekov pozdĺž ciest, kde vo februári útočili Rusi, premenili Ukrajinci na Maginotovu líniu s mínovými poliami, vrstvenou obranou či mostami vyhodenými do vzduchu. Útok bielorusko-ruského zoskupenia na ne v súčasnom stave by bol samovraždou, ktorá by pravdepodobne vyústila do Lukašenkovej politickej samovraždy. Takže nie, útok z Bieloruska nebude, aspoň zatiaľ,“ dodal bieloruský novinár.