Preskočiť na obsah
  |  

Nemecká nadácia udelila Čaputovej Cenu slobody. Vraj čelila sympatiám Slovákov k Putinovi

Nemecká Nadácia Friedricha Naumanna (FNF) v stredu oznámila, že udelila slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej Cenu slobody za zásluhy o rozvoj občianskej spoločnosti a liberálnych hodnôt. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Slávnostné odovzdanie ocenenia, ktoré sa udeľuje každé dva roky od roku 2006, sa uskutoční 5. novembra vo Frankfurte.

Nadácia Friedricha Naumanna vo svojom stredajšom oznámení označila Zuzanu Čaputovú za odhodlanú bojovníčku za právny štát, ľudské práva a prehlbovanie európskej integrácie.

"Po ruskom útoku na Ukrajinu (Čaputová) zaujala jasné stanovisko voči tomuto aktu bezprávia a odvážne čelila značným sympatiám k Putinovmu režimu v radoch obyvateľstva svojej krajiny," uvádza sa vo vyhlásení nadácie. Slovenská prezidentka si podľa nej týmito svojimi pevnými postojmi získala značný rešpekt po celom svete.

Nadácia Friedricha Naumanna - celým názvom Nadácia Friedricha Naumanna za slobodu - je napojená na liberálov z nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP). Táto strana je súčasťou koaličnej vlády nemeckého kancelára Olafa Scholza.

Svoju Cenu slobody (Freiheitspreis) udeľuje táto nadácia osobnostiam, ktoré poskytujú významné impulzy k "rozvoju liberálnej občianskej spoločnosti a prispievajú tak k upevneniu liberálnych hodnôt a cieľov vo svete".

(tasr)

  |  

Evakuácia Chersonu sa rovná deportácii, tvrdí ukrajinský predstaviteľ z oblasti

Popredný predstaviteľ ukrajinskej samosprávy Chersonskej oblasti označil v stredu ruskú evakuáciu civilistov z mesta Cherson za ekvivalent deportácie, informuje TASR.

"Evakuácia ohlásená v Chersone sa podľa nás rovná deportácii. Jej zámerom je vytvoriť v Chersone akúsi paniku a propagandistický obraz," povedal podľa agentúry AFP na tlačovej konferencii Serhij Chlaň, zástupca ukrajinského gubernátora Chersonskej oblasti.

Zoznam vecí, ktoré proruské úrady odporúčajú civilistom zbaliť si na cestu, vyzerá podľa neho "jednosmerne", pričom ľudí z Chersonu evakuujú do juhoruského Krasnodarského kraja, a nie na susedný polostrov Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. "Rusko vykonáva deportácie ako za čias Sovietskeho zväzu," dodal.

Chlaň tiež uviedol, že proruské sily sa presúvajú do mesta Heničesk pri Azovskom mori, kde si vytvárajú "nové hlavné mesto". "Rozhodnutie okupantov opustiť pravý breh (Dnepra) v Chersone je výsledkom konzistentných krokov našich ozbrojených síl," dodal.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saľdo v utorok uviedol, že evakuované budú štyri mestá v Chersonskej oblasti ležiace v blízkosti rieky Dneper, keďže ukrajinské ostreľovanie by podľa neho mohlo poškodiť priehradu. Evakuovaní ľudia z Chersonskej oblasti by podľa Saľda mohli byť umiestnení na Krymskom polostrove.

Chersonská oblasť je jednou zo štyroch čiastočne okupovaných administratívnych územných jednotiek – oblastí – na Ukrajine, ktoré nedávno Moskva anektovala. Cherson bol prvým veľkým ukrajinským mestom, ktoré ruské sily ovládli po začiatku invázie 24. februára.

(tasr, min)

  |  

Nemecký prezident zrušil cestu do Kyjeva, panujú obavy o jeho bezpečnosť

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier zrušil z bezpečnostných dôvodov cestu do Kyjeva naplánovanú na štvrtok. TASR informuje na základe stredajších správ nemeckých médií.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti spolkového prezidenta počas návštevy Ukrajiny vyjadrili ministerstvá zahraničných vecí a vnútra aj ďalšie bezpečnostné úrady, napísal denník Bild s tým, že Steinmeierova cesta bude čoskoro naplánovaná na iný termín.

Steinmeier chcel absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Kyjev ho však vtedy odmietol prijať s odôvodnením, že má blízke väzby na Rusko. Ešte ako minister zahraničných vecí v dvoch kabinetoch vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej mal totiž úzke kontakty okrem iných so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom.

Denník Die Welt pripomína, že Steinmeier podporoval tiež sporný projekt plynovodu Nord Stream 2.
Steinmeier priznal chyby vo vzťahu k Rusku po prvý raz až po vypuknutí vojny na Ukrajine a uviedol, že sa mýlil aj v ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Ukrajinu v júni navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, talianskym premiérom Mariom Draghim a rumunským prezidentom Klausom Iohannisom.

(tasr, min)

  |  

Ceny ropy v stredu výrazne vzrástli

Ceny ropy uprostred týždňa výrazne vzrástli. Obavy z poklesu ponuky z dôvodu zníženia ťažby alianciou producentov OPEC+ totiž prevážili nad neistotou týkajúcou sa čínskeho dopytu a správou, že Spojené štáty uvoľnia ďalšiu ropu zo strategických rezerv.

Barel (159 litrov) americkej ropy WTI s novembrovým kontraktom dodávky sa v stredu o 20:25 SELČ predával po 85,75 USD (87,70 eura). To bolo o 2,93 USD alebo o 3,54 percenta viac ako v utorok (18. 10.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze.

Decembrový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent v stredu večer zdražel o 2,39 USD alebo o 2,65 percenta a o 20.26 h SELČ sa predával po 92,42 USD za barel.

(tasr, min)

  |  

Mladistvý, ktorý chcel útočiť v škole, bude stíhaný väzobne, rozhodol ŠTS

Obvinený mladistvý z obce Mníšek nad Hnilcom (okres Gelnica), ktorý údajne pripravoval vraždu viacerých spolužiakov a pedagógov v základnej škole, bude stíhaný väzobne. V stredu večer o tom rozhodol sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku.

Rozhodnutie nie je právoplatné, obvinený podal proti nemu sťažnosť. Informovala o tom hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková. "Dôvodom väzby je možná obava z úteku, ovplyvňovania svedkov alebo pokračovania v trestnej činnosti. Teda úteková, kolúzna a preventívna väzba," priblížila hovorkyňa. Sudca na neverejnom zasadnutí zamietol žiadosť obvineného o nahradenie väzby mediačným a probačným úradníkom, ako aj písomným sľubom.

"Proti uzneseniu o vzatí do väzby klient podal sťažnosť, ktorú bližšie odôvodníme po doručení písomného vyhotovenia uznesenia," uviedol obhajca Pavel Piovarčí. O sťažnosti bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Obvinený A. P. podľa obhajcu prezentoval pred sudcom "určitú ľútosť nad nevhodnosťou jeho správ a konania".

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala mladistvého v piatok 14. októbra. Polícia priblížila, že čelí obvineniu z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy. Podľa medializovaných informácií chlapec prišiel do školy, ktorú navštevoval, so sekerou.

(tasr, min)

  |  

Úroveň metánu v bani, kde zahynulo 41 ľudí, nebola kritická, vyhlásilo Turecko

Úroveň metánu v bani na severe Turecka, kde pri výbuchu zahynulo 41 baníkov, bola pred explóziou pod kritickou hranicou. V stredu to vyhlásil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Nešťastie sa odohralo v piatok v meste Amasra na tureckom pobreží Čierneho mora. V bani sa v čase výbuchu nachádzalo asi 110 ľudí. Tragédia si vyžiadala 41 obetí na životoch a ďalších 28 osôb utrpelo zranenia.

"Podľa výsledkov meraní uskutočnených pred incidentom bol v bani desať minút pred výbuchom prerušený elektrický prúd, lebo úroveň metánu dosiahla 1,5 percenta," uviedol Erdogan. Vysvetlil, že na to, aby metán vybuchol, jeho prítomnosť vo vzduchu musí byť minimálne päť percent.

"Aj napriek všetkým bezpečnostným opatreniam nevieme, ako mohol výbuch nastať," uviedol turecký prezident, ktorý v sobotu navštívil miesto nešťastia. Dodal, že je potrebné počkať si na oficiálne závery vyšetrovania príčin tragédie.

Agentúra AFP pripomína, že podľa tureckých zákonov sa musia baníci z bane evakuovať vtedy, keď úroveň metánu v štôlňach dosiahne dve percentá. Príbuzní obetí uviedli, že baníci sa na zápach plynu sťažovali už približne desať dní pred explóziou.

Piatková banská havária patrí medzi najtragickejšie priemyselné nehody v Turecku za posledných niekoľko rokov. Turecko zažilo najtragickejšie banské nešťastie v roku 2014, keď pri výbuchu v bani v meste Soma na západe krajiny zahynulo 301 baníkov.

(tasr, min)