V septembrových talianskych parlamentných voľbách celkom jasne vyhrala stredopravicová koalícia. Jej najvýraznejšou súčasťou, a teraz najväčšou v talianskom parlamente, sú Bratia Talianska (Fratelli d'Italia), vedení štyridsaťpäťročnou Giorgiou Meloniovou. Tí majú svoj pôvod v postfašistickom hnutí. Ich víťazstvo preto sprevádzalo zdesenie, varovanie pred návratom fašizmu a titulky o nástupe extrémnej pravice.
Bratia Talianska sa dušujú, že ide o dávnu minulosť a dnes sú štandardnou stredopravicovou stranou, ktorá skôr ako vo fašizme má svoj vzor v britskom konzervativizme. Ako to teda strana s fašizmom má, prečo uspela vo voľbách a čo sa dá očakávať od novej talianskej vlády, vysvetľuje poslanec Európskeho parlamentu za Bratov Talianska Pietro Fiocchi.
V roku 2014 Bratia Talianska získali vo voľbách 4,4 percenta, teraz majú 26 percent a líderka strany Giorgia Meloniová zostavovuje vládu. Čo je za týmto prudkým vzostupom ?
Musíte si uvedomiť, že naposledy vzišiel z talianskych volieb premiér v roku 2008, keď bol zvolený Silvio Berlusconi. Potom sme predsedu vlády nikdy nevolili. Bolo to politické rozhodnutie. Preto ľudia v Taliansku nie sú do politiky zamilovaní. Situácia ich veľmi štvala, videli, ako politické strany prichádzajú a odchádzajú bez toho, aby z toho niečo národ mal. Tak sa rozhodli, že Giorgia Meloniová je tá pravá pre zmenu talianskej politiky.
Talianska politika sa nevyznačuje práve stabilnými vládami. Veríte v súdržnosť koalície? Čítal som, že šéf Ligy Matteo Salvini je veľký oportunista a mohol by odísť z vlády, ak by si myslel, že na tom zarobí. Podobne líder Forza Italia Silvio Berlusconi by vraj mohol preskočiť do establišmentovej koalície, keby si myslel, že to bude v jeho prospech.
Myslím si, že koalícia je pevná. Je pravda, že Salvini má určité problémy vnútri strany, pretože jeho volebné výsledky sú veľmi zlé. Ale inak je medzi všetkými tromi stranami pevné puto. Jediná vec, ktorú treba v nasledujúcom období vyriešiť, je otázka, kto dostane aké ministerstvo. Žiadny veľký politický rozpor neexistuje. Stredopravica chápe, že toto je príležitosť, aby vykonala niečo dobré pre národ. Takže koalícia vydrží. Bude spolupracovať. Ak nastane politický problém, prediskutujeme a vyriešime ho.
Nebojíte sa, že zapôsobíte na talianskej politickej scéne ako kométa? Že rýchlo vyletíte hore a potom zasa zmiznete? Aby ste nedopadli ako Salvini, ktorý bol hviezdou posledných volieb a teraz prepadol.
Giorgia Meloniová sa stáva premiérkou vo veľmi zložitej situácii, takže musí riešiť veľa ťažkých problémov, ako je napríklad cena energií. Som si istý, že to zvládne lepšie ako predchádzajúca vláda. Otázka je, či to tak budú vnímať aj talianski občania. Zlepší sa ekonomika tak, aby Taliani ďalej volili Giorgiu Meloniovú? To je zásadná otázka. Nech sa na to pozeráte akokoľvek, tak ktokoľvek, kto sa stane talianskym premiérom, má pred sebou veľmi ťažkú prácu. Meloniová začala rokovať, má tých správnych ľudí. Urobíme to, čo je správne a dúfam, že to taliansky ľud pochopí.
Tvrdíte, že budete lepší ako predchádzajúca vláda. Ako hodnotíte pôsobenie Maria Draghiho?
Je extrémne profesionálny. Miloval som ho, pretože keď bol prezidentom Európskej centrálnej banky, dokázal zatočiť s Angelou Merkelovou. To je pre mňa znak silného muža. Myslím, že vzhľadom na zložitú situáciu v Taliansku to robil dobre. Takže podľa mňa Mario Draghi je dobrý človek. Ale ľudia ho nezvolili.
To je dôvod, prečo ste nevstúpili do ich vlády?
Rozhodli sme sa ostať v opozícii, pretože sa nám nepáčilo, ako sa všetky politické strany spojili, len aby boli pri moci. Takže sme ostali v opozícii, ale nič proti Mariovi Draghimu. Sme iba proti systému, ktorý neprinášal výsledky pre taliansky ľud. Mimochodom, jeden z dôvodov, prečo Salvini a Liga toľko stratili, je to, že skočil do vlády. Najprv Draghiho kritizoval a potom za neho hlasoval. Bolo to veľmi čudné. My sme boli úplne pragmatickí. Hovorili sme, že toto sa nám nepáči, takže za to nebudeme hlasovať. Ale keď Draghi predložil návrhy, ktoré sme podporovali, tak sme za ne hlasovali. Ak je to dobré pre Taliansko, tak za to hlasujeme aj v opozícii, ak je to zlé pre Taliansko, tak hlasujeme proti.
Volebná účasť bola 63,9 percenta, najnižšia v dejinách. To naznačuje pomerne hlboký problém v talianskej politike.
Taliani už politiku nemilujú. Nemyslia si, že hlasovaním niečo môžu zmeniť. A ja s nimi súhlasím. Posledných štrnásť rokov síce volili, ale o premiérovi sa rozhodovalo inde. To bol problém, preto Taliani hovoria, že nemá zmysel voliť, pretože sa nič nezmení. Našťastie sa veľké percento rozhodlo voliť Meloniovú, aby to mohla zmeniť.
Ako to chce zmeniť? Talianska ekonomika približne dvadsaťpäť rokov stagnuje. Meloniová má pred sebou veľmi ťažké premiérske obdobie. Aká je jej ekonomická a iná politika?
Iste, je to jeden z najzložitejších momentov, v akých sa môžete stať premiérom Talianska, pretože ekonomika je strašná. Máme veľký problém s tým, čo voláme PNRR, teda s národným plánom obnovy a odolnosti. Potom sú tu problémy s energiami, s cenami plynu a elektriny. Byť premiérom bude teraz veľmi ťažké. Ale poznám Giorgiu Meloniovú veľmi dobre. Je to človek, ktorý študuje problémy a naozaj na nich pracuje. Som optimista. Uvedomme si, že to je problém pre všetky európske národy, nielen cena plynu a nie iba plynová závislosť od Ruska, ale aj ďalšie veci. Je to zložitý moment, ale podľa mňa má Giorgia Meloniová mnoho odpovedí. Zvlášť, ak sa sústredí na dôležité reálne problémy a nebude hovoriť o tých hlúpych problémoch.
Euro sa často zmieňuje ako jeden z dôvodov talianskej stagnácie. Je oveľa silnejšie, ako bola líra. Tým poškodzuje taliansky odbyt. Ostane Taliansko v eurozóne?
To naozaj nie je problém. Je nám jasné, že ekonomicky môžeme prežiť, iba ak budeme súčasťou Európy. Taliansko nemôže samo súperiť s Indiou, Čínou a Spojenými štátmi. Všetky štáty v Európe sú v tom spoločne. Musia spolupracovať a spoločne určovať pravidlá. Iste, na začiatku bolo pre nás euro problémom, ale je to nutná vec. Takže všetci sme za euro, nechceme sa vracať k starej líre.
Zmenia sa teraz nejako vzťahy s Talianska s Európskou úniou? Bratia Talianska sa profilujú ako euroskeptická strana, ktorá však nechce vystúpiť z EÚ, chce jej reformu. Na druhej strane, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nedávno varovala, že ak by sa situácia v Taliansku po voľbách vyvíjala obtiažnym smerom, má Komisia „nástroje“, ako zasiahnuť.
Ľavica si myslí, že je morálne na výške. Takže ak občania hlasujú za ľavicu, je to demokracia, ak hlasujú za pravicu, je to ohrozenie demokracie. Nejde iba o slová Ursuly von der Leyenovej, ale aj predsedu nemeckej SPD alebo španielskeho premiéra. Všetci hovorili, že to bude ohrozenie pre demokraciu, ak Fratelli d’Italia zvíťazia vo voľbách. Ale to je hlúposť, demokracia je demokracia. Ľudia si volia svojich lídrov. Bol som napríklad členom pozorovateľského tímu EÚ v Maďarsku počas volieb. Ľudia tam chceli Orbána. EÚ musí pochopiť, že to je to, čo ľudia chcú a bodka. Ale situácia sa mení. Nielen v Poľsku a v Maďarsku si zvolili stredopravú vládu, ale aj vo Švédsku. Po toľkých rokoch s ľavicou chcú európski občania zmenu.
Myslíte si, že to je dôvod, prečo sa o Bratoch Talianska píše apokalypticky? Média sú plné titulkov o tom, že sa k moci dostáva krajná pravica, že v Taliansku vyhrali postfašisti. Nemecký Der Spiegel nazval Meloniovú „najnebezpečnejšou ženou Európy“.
Pozrite sa, pre tromi rokmi Giorgia Meloniová rozhodla, že v europarlamente vstúpime do frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Nešli sme s Marine Le Penovou, nešli sme s Alternatívou pre Nemecko. Nepridali sme sa k stranám európskej extrémnej pravice. Rozhodli sme, že sme konzervatívci. Chceme byť konzervatívci, chceme byť liberáli v starom zmysle slova. Mienime však zároveň chrániť ekonomiku, chceme chrániť priemysel a chceme chrániť pracujúcich. Zdá sa nám šialené, že presadzujeme väčšiu ochranu pracujúcich ako ľavica, pretože tá sa teraz zaujíma iba o voľnú migráciu a práva LGBT a podobne. My pracujeme na praktických problémoch. Potrebujeme, aby rástla ekonomika. Potrebujeme, aby firmy zarábali peniaze, aby najímali ľudí. Iba potom, ak budú mať ľudia peniaze, sa môžeme rozprávať napríklad o životnom prostredí a o všetkých ďalších problémoch. Pretože ak ľudia nebudú mať peniaze, tak na všetko zabudnite. Európa jednoducho zmizne.
To, že vaša strana má korene v talianskom sociálnom hnutí, ktoré založili po vojne bývalí fašisti, však poprieť nemôžete.
Nepopieram, je to však už historická vec. Po vojne vzniklo Movimento Sociale Italiano, z toho sa potom vyvinula Alianza Nazionale (Národná aliancia), ktorá sa posunula do stredoprava. Potom z toho vznikli Fratelli d’Italia. Takže je pravda, že tu existuje linka k Moviemento Sociale Italiano. Ale musíte si pamätať, že Giorgia Meloniová je úplne mladá, nikdy nezažila pravých fašistov. Takže je to niečo, čo o nás rada tvrdí ľavica, ale reálne to nemá s našou stranou nič spoločné.
Čítal som veľmi kritický článok o Giorgii Meloniovej v americkom magazíne Atlantic. Titulok znel Návrat fašizmu v Taliansku. Zmieňuje dve prepojenia na fašizmus. Po prvé ono historické na sociálne hnutie a potom pochvalné vyjadrenie Meloniovej o Mussolinim, keď mala devätnásť rokov. Ale keď potom popisuje údajné fašistické body programu Meloniovej, tak ide o veci, ktoré by nedávno podpísal každý sociálny konzervatívec ako dôraz na práva rodín a prísnejšie imigračné pravidlá. Nie je súčasťou kritiky Bratov Talianska fakt, že je dnes považované za fašizmus to, čo ešte nedávno bolo normálny sociálny konzervativizmus?
Keď nás obviňujú z fašizmu, v skutočnosti kritizujú náš konzervativizmus. Mimochodom, najväčší vplyv na naše konzervatívne hodnoty má anglický filozof Roger Scruton. Samozrejme, sme za kontrolu migrácie. Ľavica hovorí: Všetci môžu prísť. Ale my to nezastávame. Ktorýkoľvek imigrant môže prísť do Talianska, ak príde legálne a zoženie si tu prácu. Inak je to šialenosť. My pracujeme na najväčších právach pre pracujúcich, pretože potrebujú viac peňazí a menej zdanení. Hovoriť na základe toho, že sme fašisti, je nezmysel. Kultúrne neexistuje žiadne prepojenie. Naši protivníci hovoria, že sme fašisti, ale nie je to pravda. Musia sa pozrieť na to, čo reálne robíme. Sme veľmi pragmatickí a konzervatívni, čo ľavicu štve. Ale sme konzervatívci, nie fašisti.
Zostaňme pri emigrácii. Taliansko je hraničný štát, odkiaľ prúdia migranti z Afriky. Aký je váš plán? Bude tvrdší?
Európa kašle na problémy Talianska. Napríklad Španielsko, ktoré má ľavicovú vládu, môže strieľať migrantov, ale je to v poriadku. Nemecko počas vlády Angely Merkelovej zaplatilo Turecku osem miliárd eur, aby v krajine zadržalo sýrskych migrantov, ale to je v poriadku. Keď má však Taliansko problém s migrantmi, ktorí prichádzajú z Líbye, tak to nikoho nezaujíma. To je nesprávne. Európa by mala mať jednotnú migračnú politiku. Chápem dôvody, prečo sa migranti chcú dostať do Európy. Celý život cestujem po svete a viem, ako to v niektorých krajinách vyzerá. Ale musí existovať nejaká kontrola, musíme prijímať iba migrantov, ktorí si zoženú prácu. Nemôžeme prijať všetkých. Máme iba obmedzené prostriedky. Potrebujeme s tým niečo robiť. Európa by mala prísť s kvótou na základe toho, pre koľkých ľudí je schopná zaistiť prácu. Nie viac. Mali by sme v Líbyi a na iných miestach vybudovať zariadenia na zastavovanie migrantov. Myslím si, že Európa by mala dávať viac peňazí niektorým africkým štátom, ktoré sú na tom veľmi zle. Chápem, že z niektorých miest utekajú napríklad preto, že nemajú jedlo. Takže im musíme dať peniaze a pomôcť im vybudovať fungujúcu ekonomiku. Aby preto nemuseli ísť do Európy.
Jediná vec, ktorá sa v súvislosti s vašou stranou príliš nespomína, je podpora Ukrajiny, NATO a celkovo proamerická politika.
To je pravda. Sme extrémne za atlantickú väzbu, sme extrémne za európsku civilizáciu a za NATO. Ukrajinská vojna je ťažká téma. Považujeme Putina za agresívneho útočníka. Sme na strane Ukrajiny. Sme prozápadní, nie za Putina.
Zmení sa talianska politika smerom k Ukrajine pod vládou Bratov Talianska?
Nie.
A poskytujete Ukrajine zbrane?
Áno, poskytujeme veľa humanitárnej pomoci. Prijali sme veľa utečencov. A dodávame aj zbrane ukrajinskej armáde.
Ako sa zmenia vzťahy Talianska so strednou Európou? Zdá sa, že nastupujúca vláda bude mať celkom dobré vzťahy s Poľskom a s Maďarskom.
V Európe posilňuje stredopravica. Videli sme to vo voľbách vo Švédsku, v Maďarsku, v Poľsku i v Taliansku. Medzi týmito krajinami je silné prepojenie. Európska komisia by nás nemala súdiť podľa toho, či sme stredopravica alebo stredoľavica. Európa musí pochopiť, že ak chce naozaj trestať stredopravé vlády, tak Európa skončí. Musí prijať demokraciu, že ak vzíde z demokratických volieb stredopravá vláda, tak to tak bude.
Takže vaša vláda bude napríklad proti rušeniu práva veta v Európskej rade? Zdá sa, že to veľmi zaujíma napríklad nemeckého kancelára Olafa Scholza. Stredoeurópania sú skôr proti.
Je to komplikovaná téma. V mnohých otázkach sa nám nepáči, ako Komisia používa obvinenie o ohrození vlády práva v Maďarsku a v Poľsku. Potrebujeme v Európe spolupracovať a zmeniť to, ako funguje. Ale nie sme proti Európe. Potrebujeme Európu, lebo to je jediný spôsob, ako súťažiť na medzinárodnej úrovni.
Vyštudoval letecké inžinierstvo na americkej University of Missouri v Rolle. V rokoch 1990 až 1992 slúžil v talianskej námornej pechote. Potom sa stal technickým riaditeľom Ravasi Robotics. Nastúpil ako manažér a technický riaditeľ do rodinnej zbrojovky Fiocchi Munizione. V roku 1998 sa stal predsedom americkej pobočky Fiocchi of America. V roku 2007 zakladal britskú pobočku Fiocchi UK. V roku 2019 bol za Bratov Talianska zvolený do europarlamentu. Je ženatý, má dve deti.
Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.