Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mikulec podporuje softvérové riešenia pri monitorovaní sociálnych sietí

Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) a jeho predchodkyňa, v súčasnosti nezaradená poslankyňa Denisa Saková, sa zhodli na význame prevencie pred radikalizáciou mladých ľudí na internete. Uviedli to v štvrtkovej diskusnej relácii TV Joj Na hrane v súvislosti s minulotýždňovou dvojnásobnou vraždou v centre Bratislavy.

Mikulec upozornil, že navyšovanie počtov preventistov o 200 ľudí ohlásili ešte pred tragickou udalosťou. Chce tiež prehĺbiť spoluprácu odborníkov, napríklad preventistov, aj psychológov so školami. "Aby sme dokázali školám vysvetliť, na čo sa zamerať v prípade extrémizmu," načrtol.

V rámci reorganizácie Národnej kriminálnej agentúry sa podľa Mikulca posilnili zložky zamerané na boj proti terorizmu a počítačovú kriminalitu. Viac ľudí má v týchto oblastiach pôsobiť aj v regiónoch. Podporuje softvérové riešenia, ktoré by policajtom zefektívnili prácu napríklad pri monitorovaní sociálnych sietí. Šéf rezortu volá po navyšovaní počtu policajtov.  

Saková sa pýta, prečo útočník zo Zámockej ulice unikol školskému systému. "Stredoškolskí profesori dnes hovoria, že jeden psychológ na 500 detí je veľmi málo," podotkla. Podľa nej agresivita pubertálnych žiakov, ktorí boli zavretí vyše roka doma, narástla. Poukazuje aj na fenomén sociálnych sietí. Nenávistné komentáre treba podľa nej riešiť od začiatku. Zhodla sa s Mikulcom, že prevencie nie je nikdy dosť.

Minister tvrdí, že nenávistné prejavy v online svete treba riešiť aj spoločným postupom krajín proti sociálnym sieťam. Upozornil, že polícia začne veľa vecí stíhať, no prokuratúra ich označí za priestupok.

Význam prevencie, napríklad v podobe intenzívnych hliadok na cestách, zdôrazňuje Saková aj pri téme alkoholu za volantom. Mikulec je za tvrdé tresty, zaoberať sa však podľa neho treba aj dostupnosťou alkoholu.

(tasr)

Minúta  |  

Lídri sa na samite EÚ na spoločnom cenovom strope pre plyn nedohodli

Lídri členských krajín Európskej únie sa v piatok dohodli na tzv. cestovnej mape, ktorej cieľom je zaviesť v priebehu nasledovných týždňov opatrenia zamerané na ochranu európskych spotrebiteľov pred prudko stúpajúcimi cenami energií. Informuje o tom agentúra AFP s tým, že k takejto dohode dospeli v piatok nadránom, po približne 11 hodinách rokovaní.

Agentúra AP však zdôrazňuje, že 27 lídrov členských krajín Únie nedokázalo ani po zdĺhavých rokovaniach preklenúť názorové rozpory panujúce aj medzi niektorými z najväčších štátov a nepodarilo sa im dohodnúť na zavedení cenového stropu pre zemný plyn.

Dohodli sa však, že budú pokračovať na hľadaní kompromisu ohľadom opatrení založených na návrhoch, ktoré v tomto smere predložila začiatkom týždňa Európska komisia.

"Je tu silné a jednomyseľne zdieľané odhodlanie konať spoločne ako Európania, aby sme dosiahli tri ciele: zníženie cien, zaistenie bezpečnosti dodávok (energie) a pokračovanie v snahách na znižovaní dopytu," povedal predseda Európskej rady Charles Michel.

AFP označila spoločné vyhlásenie lídrov zo samitu za "verejný prejav jednoty", zároveň však podotkla, že Únia má pred sebou v tomto smere naďalej ťažké rokovania. Na budúci týždeň sa majú v Luxemburgu stretnúť ministri energetiky členských krajín, aby ďalej diskutovali o vytýčenej cestovnej mape.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová povedala na tlačovej konferencii, že dohoda zo samitu EÚ stanovuje "solídny plán, ako ďalej postupovať v otázke cien energií".

Lídrov vo vyhlásení zo samitu vyzývajú Európsku komisiu a členské krajiny EÚ, aby v najbližších týždňoch našli spôsoby, ako uchrániť spotrebiteľov pred vysokými cenami energií a zároveň zachovali "globálnu konkurencieschopnosť Európy... a integritu jednotného trhu".

Michel povedal, že "energetická kríza predstavuje hrozbu pre vnútorný trh" Únie a zdôraznil, že na jeho ochranu je potrebná "maximálna koordinácia" členských štátov.

AFP pripomína, že prinajmenšom 15 krajín EÚ, a teda viac ako polovica, presadzuje ambicióznejší prístup k spoločnému stropu pre ceny energií. V názorových protipóloch sa na samite ocitli napríklad aj tradiční spojenci Francúzsko a Nemecko, pričom Berlín vyjadril pochybnosti o návrhoch na zastropovanie cien energií.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron už po príchode na samit povedal, že pre Nemecko "nie je dobré" sa v Európe izolovať. Následne však tvrdil, že sa snažil s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom dosiahnuť prelom v tejto otázke a s výsledkom samitu napokon vyjadril spokojnosť. Zmienená dvojica sa má na budúci týždeň opäť stretnúť v Paríži.

Minúta  |  

Prieskum: Smer sa doťahuje na Hlas. Progresívci tesne za SaS

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v októbri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,1 percenta. Nasleduje Smer-SD so ziskom 16,1 percenta a SaS s 11,5 percentami hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre reláciu TV Joj Na hrane.

Progresívne Slovensko by skončilo štvrté s podporou 11,2 percenta opýtaných. Nasleduje OĽANO s 8,1 percentami a Sme rodina so 7,7 percentami hlasov. Do parlamentu by sa dostala aj Republika so 6,6 percentami a tiež KDH s 5,8 percentami hlasov.

Pred bránami parlamentu by ostala SNS so ziskom 4,1 percenta a tiež ĽSNS s 2,6 percentami. Do NR SR by sa nedostala ani Aliancia (2,1 percenta), Za ľudí (1,6 percenta) a Maďarské fórum (1,2 percenta).

Pod hranicou jedného percenta by sa ocitli Národná koalícia/Nezávislí kandidáti (0,8 percenta) aj Dobrá voľba a Umiernení (0,5 percenta). Život - národná strana, Socialisti.sk, Spolu, Starostovia a nezávislí kandidáti a KSS by získali zhodne po 0,2 percenta.

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskumu získal v parlamente 33 mandátov, Smer-SD 28. SaS a Progresívne Slovensko by obsadili po 20 stoličiek a OĽANO 14. Trinásť poslancov by malo v parlamente hnutie Sme rodina. Republika by obsadila 12 kresiel a KDH desať.

Zber dát pre prieskum sa konal od 12. do 19. októbra na vzorke 1000 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko, Portugalsko a Španielsko sa dohodli na stredomorskom „zelenom energetickom koridore“

Lídri Francúzska, Portugalska a Španielska vo štvrtok uviedli, že sa dohodli na nahradení navrhovaného plynovodného spojenia medzi Iberským polostrovom a Francúzskom. Namiesto plynovodu vybudujú podmorský „zeleným energetický koridor“, ktorý by mal nakoniec prepravovať vodík. Nebol oznámený žiadny časový plán ani odhad nákladov.

Španielsko a Portugalsko presadzovali plynovod MidCat cez pohorie Pyreneje s prísľubmi, že sa v budúcnosti bude využívať na „zelený“ vodík. Francúzsko sa však postavilo proti tomuto plánu a tvrdilo, že je príliš nákladný, jeho výstavba bude trvať príliš dlho a nie je riešením energetických problémov Európy.

Španielska ministerka energetiky Teresa Riberová na Twitteri uviedla, že „dohoda o zelenom energetickom koridore Barcelona - Marseille je veľkolepým rozhodnutím, ktoré posilňuje solidaritu a záväzok voči obnoviteľným zdrojom energie“.

Španielsky premiér Pedro Sánchez a francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedli, že lídri všetkých troch krajín sa opäť stretnú 8. a 9. decembra v španielskom Alicante, aby dokončili projekt, ktorý bude mať nárok na financovanie z Európskej únie.

(sita)

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci odsúdili homofóbne vraždy, rezolúciu všetci nepodporili

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok prijatom nezáväznom uznesení reagovali na minulotýždňové udalosti v Bratislave, kde krajne pravicový ozbrojený radikál zavraždil dvoch mladých mužov, a vyzvali slovenskú vládu, aby dosiahla zmysluplný pokrok pri ochrane LGBTIQ+ osôb. Uznesenie však nepodporili všetci slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.

Nezáväzné uznesenie podporilo 447 poslancov, 78 bolo proti a 45 sa zdržalo hlasovania. Za uznesenie hlasovali iba šiesti slovenskí europoslanci zo štrnástich, keď rezolúciu nepodporili ani niektorí poslanci z frakcie európskych ľudovcov, ktorí počas utorňajšej rozpravy ostro odsúdili útok z Bratislavy.

Michal Šimečka (PS), ktorý túto tému presadil do programu zasadnutia EP, zdôraznil, že k tejto debate nemuselo dôjsť a mladí zabití muži sa mali vrátiť domov k svojim blízkym a mali ďalej žiť naplno, slobodne a bez strachu. Podľa neho ide o prvý útok voči LGBTIQ+ ľuďom na území EÚ. Ocenil, že desaťtisíce ľudí na Slovensku vyšli do ulíc vyjadriť podporu rovnosti a že uznesenie podporili poslanci zo všetkých krajín EÚ a politických frakcií.

Vladimír Bilčík (Spolu) ocenil širokú podporu tejto rezolúcii, čo ukazuje, že otázka bezpečnosti každého človeka v EÚ nie je "kultúrnou vojnou", ale základným ľudským právom.  Receptom na nenávisť je aj správny slovník politikov. "Naše slová majú veľkú moc. Ľudia vo verejnom priestore, dávajme si pozor na to ako s LGBTIQ+ ľuďmi hovoríme, aké odkazy im posielame. Každý z nás nielen že môže, ale musí byť hrádzou proti posmeškom, zraňujúcim narážkam a nenávisti," zdôraznil.

Michal Wiezik (PS) konštatoval, že v Bratislave zabíjala nenávisť a tej sa treba postaviť. "Celá Európa čaká na reakciu našich politikov. V europarlamente vždy stojíme na strane ľudských práv, preto vyzývame na skoncovanie s jazykom nenávisti voči LGBTI ľuďom a na dôsledné postihovanie tých, ktorí takúto nenávisť šíria," povedal.

Podľa Ivana Štefanca (KDH) vraždy na Zámockej ulici nezostali v EP nepovšimnuté. Dodal, že tu ide o záležitosť vzájomnej tolerancie, úlohu škôl vo vzdelávaní, nezastupiteľnú úlohu rodiny vo výchove, nešírení nenávisti na internete a rešpektovaní demokraticky zvolených predstaviteľov. "Matúš a Juraj sa stali obeťami mladého extrémistu. Je šokujúce, že vrah na sociálnych sieťach beztrestne propagoval rasizmus a nenávisť a vyhrážal sa celej spoločnosti, osobitne jej zvoleným predstaviteľom," uviedol s odkazom na to, že vrah v deň činu bol aj pred bydliskom premiéra a vo svojom manifeste šíril nenávisť voči ľuďom inej rasy, iného náboženstva a inej sexuálnej orientácie a svoj obdiv k masovým vrahom.

Eugen Jurzyca (SaS) uviedol, že odsudzuje prejavy nenávisti a netolerancie voči ľuďom, ktorí sú súčasťou LGBTIQ komunity a chcem im vyslať signál, že v tomto môžu rátať s jeho plnou podporou.

Peter Pollák (OĽaNO) si myslí, že mladý vrah je príkladom toho, ako mnohí dokázali tolerovať a podceňovať nenávisť voči židom, LGBTIQ+ ľuďom či Rómom. "Ak by velebil bin Ládina, dávno by bol v base. No keďže jeho idolom bol len Hitler či Breivik, všetci to prehliadali. Skončilo to teroristickým činom... Ako je možné, že keď sa niekto vyhráža menšinám smrťou, tak hovoríme, že je to sloboda slova? Nenávisť voči inakosti, Rómom, židom, či LGBTIQ+ nie je sloboda slova," zdôraznil.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Väčšina krajín EÚ chce zabrániť výkyvom cien na trhu s energiami

Začiatok debát o skresávaní cien energií sa niesol v duchu racionálnych úvah a snahy o kompromis. Takto opísal predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) priebeh prvej časti dvojdňového summitu EÚ. Informuje z Bruselu spravodajca TASR.

Heger krátko zdôraznil, že lídri krajín EÚ sa aktuálne snažia dohodnúť, ako zaistiť stabilitu na trhu s energiami a zabrániť výkyvom cien. Dodal, že ide o návrhy, ktoré predložila Európska komisia. Tie majú zabrániť špekuláciám a rozkolísaniu trhu s energiami, čo vedie k vyšším cenám. "Ak toto riziko odstránime, tak vieme oveľa lepšie tlačiť na nižšie ceny plynu," vysvetlil.

Tejto situácii podľa neho prospieva fakt, že EÚ má zásobníky plynu naplnené, dôležité však bude udržať aj ambície v úsporách energií.

"Dodávky za čo najnižšiu cenu by sa mali dosiahnuť práve tým mechanizmom. Ten by sa mal v priebehu najbližších dní vyšpecifikovať a potom zaviesť do praxe," opísal situáciu.

V prípade Slovenska pripomenul, že vláda na budúci týždeň predstaví niekoľko návrhov pomoci domácim firmám. Rozdiel medzi trhovou cenou a tou, ktorú zaplatia firmy, bude kompenzovať štát.

"To pôjde na úkor verejných zdrojov, takže ide o to dosiahnuť čo najväčšiu úsporu verejných zdrojov. Aj preto Slovensko apeluje na prijatie jednotného riešenia na úrovni EÚ, aby sa zabránilo výkyvom cien, aby ceny klesali a aby to štátny rozpočet stálo čo najmenej," upozornil.

Priznal, že na úvod debát nebolo cítiť jednotný tón;  napríklad Nemecko je oveľa zdržanlivejšie ako skupina 15 členských krajín, kde patrí aj Slovensko. "Tá skupina apeluje na to, aby k spoločnému riešeniu došlo a aby sme ho mohli čo najrýchlejšie zaviesť," spresnil. Dodal, že nie je čas otáľať, pričom väčšina krajín tlačí na dosiahnutie politickej dohody o riešení, ktoré potom odborne doladí Európska komisia.

Diskusie lídrov sa týkajú aj cien plynu, z ktorého sa vyrába elektrina, Heger však upozornil, že primárne treba dosiahnuť dohodu o znížení cien plynu ako takého.

"Jedno je plyn pre elektrinu, druhé je reálna spotreba plynu – na kúrenie, pre priemysel. Polovica spotreby plynu na Slovensku ide práve do priemyslu. Preto sa momentálne sústreďujeme na cenu plynu ako takého," uviedol v závere rozhovoru.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.