Talianska premiérka Giorgia Meloniová vo štvrtkovom telefonickom rozhovore s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom potvrdila, že jej krajina plne podporuje Ukrajinu. Oznámila to jej kancelária. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
"Premiérka Meloniová zopakovala, že Severoatlantická aliancia je nevyhnutná na obranu bezpečnosti a spoločných hodnôt, ktoré charakterizujú identitu Západu," uvádza sa vo vyhlásení Meloniovej úradu.
Nová talianska premiérka opätovne potvrdila plnú podporu Ukrajiny, ktorá čelí ruskej agresii, ako aj "dôležitosť posilňovania záväzku NATO v boji proti hrozbám rôzneho druhu, ktoré prichádzajú zo všetkých strategických smerov".
Stoltenberg po telefonáte na sociálnej sieti Twitter napísal, že Taliansko je angažovaným spojencom, ktorý významne prispieva k zastrašovacej politike a obrane. Považuje ho tiež za kľúčovú krajinu v rámci podpory spojencov Ukrajiny.
"NATO sa nenechá zastrašiť ani odradiť od podpory sebaobrany Ukrajiny - tak dlho, ako to bude potrebné," dodal. Meloniová v utorok telefonicky hovorila aj s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
V rozhovore zdôraznila "hlboké priateľstvo, ktoré spája" obe krajiny a dôležitosť transatlantického partnerstva, "najmä vo svetle historických výziev, ktorým čelia západné demokracie, ako je vojna na Ukrajine a energetická a potravinová kríza".
Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová signalizovala, že banka bude pokračovať v cykle sprísňovania menovej politiky. A to aj napriek spomaľovaniu ekonomiky eurozóny a nárastu rizika recesie.
"Ekonomická aktivita v eurozóne sa v 3. kvartáli zrejme výrazne spomalila," uviedla šéfka ECB na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov. Dodala, že počíta po zvyšok roka s ďalším oslabením ekonomiky a že pravdepodobnosť recesie v eurozóne stúpla.
Avšak aj napriek tomu ECB bude musieť podľa Lagardovej pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb. "Inflácia zostáva príliš vysoká". Navyše, očakáva sa, že tempo rastu spotrebiteľských cien zostane vysoko počas dlhšieho obdobia.
"Ešte nie sme hotoví," komentovala Lagardová budúce smerovanie menovej politiky. "V aktuálnom stave neistoty, s tým, že pravdepodobnosť recesie sa zvyšuje, každý si musí robiť svoju prácu. Našou prácou je zabezpečenie cenovej stability. To je náš primárny mandát."
Rada guvernérov v snahe o skrotenie inflácie vo štvrtok tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov. Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrastie na dve percentá, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 percenta a depozitná sadzba na 1,50 percenta.
19:50 Kuleba žiada Irán o zastavenie dodávok zbraní pre Moskvu
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v piatok žiadal svojho iránskeho kolegu Hosejna Amíra Abdollahjána, aby Irán "okamžite" zastavil dodávky zbraní do Ruska. Išlo o ich prvý telefonický rozhovor od vyhlásenia Kyjeva, že Moskva pri útokoch na Ukrajine používa drony iránskej výroby. Informuje o tom agentúra AFP.
Kuleba na sociálnej sieti Twitter napísal, že iránskeho ministra zahraničných vecí v telefonáte žiadal, aby Irán "okamžite zastavil tok zbraní do Ruska používaných na zabíjanie civilistov a ničenie kritickej infraštruktúry Ukrajiny".
18:10 Ruská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty
uská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty, uviedol v piatok v prejave nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Zároveň varoval, že prichádzajú ťažké časy.
Steinmeier, ktorý je z krídla nemeckých sociálnych demokratov, ktoré dlho presadzovalo užšie ekonomické vzťahy s Moskvou, povedal, že invázia tieto nádeje zmarila.
"Keď sa pozrieme na dnešné Rusko, tak už pre staré sny nie je miesto," povedal Steinmeier, čím mal na mysli sen bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova o "spoločnom európskom domove".
"Uvrhlo nás to v Nemecku do inej doby, do neistoty, o ktorej sme si mysleli, že sme ju prekonali: do doby poznamenanej vojnou, násilím a obavami z rozšírenia vojny v Európe," dodal Steinmeier, pričom varoval, že prichádzajú "drsné roky".
17:30 Rusko oznámilo dokončenie mobilizácie 300 000 záložníkov
Ruský minister obrany Sergej Šojgu v piatok oznámil, že tzv. čiastočná mobilizácia v Rusku bola zavŕšená. Na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali 300 000 záložníkov. Šojgu o dokončení mobilizácie oficiálne informoval prezidenta Vladimira Putina na stretnutí odvysielanom v štátnej televízii. Ďalšie takéto opatrenia podľa neho nie sú plánované.
Minister povedal, že v zóne tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu, sa nachádza 82 000 mobilizovaných odvedencov s priemerným vekom 35 rokov, pričom ďalších 218 000 aktuálne absolvuje výcvik.
Putin podľa AFP požiadal Šojgua, aby poďakoval mobilizovaným vojakom za ich vlastenectvo. Putin vyhlásil "čiastočnú mobilizáciu" 21. septembra po sérii vojenských neúspechov, pri ktorých ruské sily vytlačili z východu ukrajinskej Charkovskej oblasti a dostali sa pod rastúci tlak v Chersonskej oblasti na juhu.
Rozhodnutie Kremľa vyvolalo hromadný odliv brancov z Ruska. Desaťtisíce ich odišli do krajín ako Gruzínsko, Arménsko a Kazachstan, kam môžu vycestovať bez víz. Počas protestov proti mobilizácii zadržali v Rusku viac než 2000 osôb. Verejnosť pobúrili aj prípady mužov, ktorí dostali povolávací rozkaz, aj keď im službu v armáde znemožňuje zdravotný stav alebo nemajú žiadne vojenské skúsenosti.
16:23 Švédska prokuratúra začne ďalšie vyšetrovanie únikov z plynovodov Nord Strea
Švédska prokuratúra v piatok oznámila, že uskutoční ďalšie doplňujúce vyšetrovania na mieste únikov z plynovodov Severný prúd (Nord Stream) v Baltskom mori. Švédske námorné sily a vlastník potrubí tiež začali tento týždeň vyšetrovanie, uviedla agentúra AFP. "Spolu s bezpečnostnou službou SÄPO som sa rozhodol vykonať na mieste trestného činu niekoľko doplňujúcich kontrol," uviedol vo vyhlásení prokurátor. Dodal, že švédske ozbrojené zložky sa na základe žiadosti rozhodli pomôcť s vyšetrovaním. Prokurátor však neposkytol žiadne podrobnosti o tom, čo hľadajú.
Z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori začal 26. septembra na štyroch miestach unikať zemný plyn, čomu predchádzali dva výbuchy. Následne došlo k výraznému úniku metánu do ovzdušia. Švédska prokuratúra začiatkom októbra oznámila, že nazbierala dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú podozrenia zo sabotáže.
15:29 Kremeľ potvrdil, že Putin bude v pondelok hostiť lídrov Arménska a Azerbajdžanu
Kremeľ v piatok potvrdil, že ruský prezident Vladimir Putin bude v pondelok v ruskom čiernomorskom letovisku Soči hostiť lídrov Arménska a Azerbajdžanu. Obe krajiny sa už roky sporia o región Náhorný Karabach, uviedla agentúra AFP.
"Z iniciatívy ruskej strany sa 31. októbra v Soči uskutočnia trojstranné rokovania medzi... Putinom, azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom," uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
15:14 Ukrajina dosiaľ zostrelila vyše 300 dronov iránskej výroby
Ukrajina zatiaľ zostrelila vyše 300 iránskych samovražedných dronov Šáhid-136, oznámil v piatok na brífingu hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat. Citoval ho portál britského denníka Guardian. Kamikadze drony sa stali kľúčovou zbraňou Ruska v jeho vojne proti Ukrajine a minulý mesiac ich ruské sily často využívali na útoky na životne dôležitú energetickú infraštruktúru. Irán poprel obvinenia Ukrajiny a Západu, že dodáva tieto drony Rusku.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, stojac v tme vedľa vraku zostreleného dronu, sa vo štvrtok večer vo svojom pravidelnom príhovore k obyvateľom zaprisahal, že rozsiahle ruské útoky na elektrárne nezlomia ukrajinského ducha. Zelenskyj si tentoraz vybral pre svoj príhovor vonkajšie prostredie. Urobil tak po tom, čo Rusko už dva týždne zameriava útoky raketami a bezpilotnými lietadlami (dronmi) proti ukrajinskej sieti vyrábajúcej elektrickú energiu, čo spôsobuje Ukrajine obrovské škody a výpadky elektriny. "Ostreľovanie nás nezlomí – počuť nepriateľovu hymnu na našej pôde je strašnejšie než nepriateľove rakety na našej oblohe. Tmy sa nebojíme," povedal Zelenskyj. Dodal, že Kyjev zostrelil za posledné dva dni 23 dronov, píše tlačová agentúra Reuters.
13:36 V chudobných štátoch končia iba 3 percentá potravín vyvážaných z Ukrajiny, tvrdia Rusi
Iba tri percentá potravín vyvážaných z Ukrajiny v rámci dohody sprostredkovanej Organizáciou Spojených národov a Tureckom dosiaľ skončili v najchudobnejších krajinách, cituje v piatok britský denník Guardian z vyhlásenia ruských predstaviteľov. "Mapa príjemcov týchto zásielok je v absolútnom rozpore s deklarovanými humanitárnymi cieľmi (dohody)," píše sa vo vyhlásení.
"Štáty v núdzi, ako Somálsko, Etiópia, Jemen, Sudán a Afganistan, dostali iba tri percentá potravín (exportovaných z Ukrajiny), a to zväčša cez Svetový potravinový program," uvádzajú ďalej ruskí predstavitelia. Rusko sa už dlhšie sťažuje na problémy súvisiace s dohodou o vývoze obilia z Ukrajiny. Pohrozilo odstúpením od nej, ak nebudú zohľadnené jeho výhrady.
09:50 Evakuácia Chersonu je dokončená, hovorí gubernátor
Ruské jednotky dokončili evakuáciu civilistov z okupovaného ukrajinského mesta Cherson, na ktorý v rámci protiofenzívy postupujú ukrajinské ozbrojené sily. Vyplynulo to z vyjadrenia gubernátora anektovaného Krymu Sergeja Axionova, ktorý v piatok navštívil Cherson spolu so zástupcom vedúceho ruskej prezidentskej kancelárie Sergejom Kirijenkom. Informuje o tom agentúra AFP.
"Práce na organizácii odchodu obyvateľov z ľavého brehu Dnepra do bezpečných oblastí Ruska boli zavŕšené," napísal Axionov na sociálnej platforme Telegram s tým, že oblasť ostreľujú ukrajinské ozbrojené sily. Kirijenko podľa Axionova navštívil aj Záporožskú atómovú elektráreň a zhováral sa s jej zamestnancami.
09:41 Zelenskyj prirovnal Rusko vedúce vojnu na Ukrajine k nacistom
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prirovnal vo svojom pravidelnom prejave boj svojej krajiny proti Rusku s odporom Ukrajincov voči nacistom počas druhej svetovej vojny.
Rusko podľa neho - ako kedysi nacizmus - sleduje tie isté ciele. "Podoba zla sa zmenila, ale jeho podstata zostala nezmenená," uviedol Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v noci na piatok. "Zlo po 80 rokoch povstalo z popola," vyhlásil ukrajinský prezident. Rusko sa zo susedného štátu stalo agresorskou a teroristickou krajinou, ktorá má na svedomí vojnové zločiny.
"Jedinou taktikou Ruska je teror," poznamenal Zelenskyj s tým, že to môže viesť len k porážke Moskvy. Zdôraznil, že odpor Ukrajincov je silný a krajina sa nenechá zlomiť. Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že Rusko bude musieť kapitulovať a zaplatiť Kyjevu vojnové reparácie. Oblasti, ktoré Rusko nezákonne anektovalo, budú podľa neho oslobodené.
08:45 Pentagón: Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko chystalo použiť jadrovú zbraň
Spojené štáty zatiaľ nezaznamenali náznaky, že by prebiehajúce cvičenie ruských strategických síl bolo prípravou na skutočné nasadenie jadrových zbraní. Uviedol to vo štvrtok americký minister obrany Lloyd Austin, informuje agentúra Reuters.
V rámci pokračujúceho cvičenia s označením Grom ruská armáda nacvičuje masívny jadrový úder ako reakciu na nukleárny útok nepriateľa. V stredu priebeh manévrov na diaľku sledoval aj šéf Kremľa Vladimir Putin.
"Doposiaľ sme nezaznamenali nič, na základe čoho by sme sa mohli v tejto chvíli domnievať, že ide o kryciu taktiku," povedal Austin novinárom v súvislosti s obavami, že by ruské cvičenie Grom mohlo byť prípravou na reálne použitie taktickej jadrovej zbrane v blízkej budúcnosti. Šéf Pentagónu vyjadril presvedčenie, že Putin zatiaľ nerozhodol o nasadení taktickej jadrovej zbrane. Varoval však, že v prípade takéhoto kroku by nasledovala razantná reakcia, ktorú však bližšie nešpecifikoval.
07:02 Kadyrov: Pri ukrajinskom útoku v Chersonskej oblasti zahynulo 23 Čečencov
Čečenský vodca Ramzan Kadyrov vo štvrtok oznámil, že pri tohtotýždňovom ukrajinskom ostreľovaní v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny zahynulo 23 čečenských vojakov a ďalších 58 utrpelo zranenia. Uviedol to v príspevku na sociálnej sieti Telegram.
"Všetky záchranné operácie na mieste sú ukončené a tu je konečný zoznam mŕtvych a zranených – 23 vojakov bolo zabitých a 58 utrpelo zranenia," napísal.
Ide o nezvyčajné vyjadrenie čečenského vodcu vzhľadom na skutočnosť, že Moskva od začiatku vojny na Ukrajine len zriedka informuje o stratách na bojisku, píše Reuters.
03:10 Biely dom zopakoval, že Biden nemá záujem o stretnutie s Putinom na samite G20
Americký prezident Joe Biden nemá záujem o stretnutie so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom počas novembrového samitu skupiny G20. Vo štvrtok to uviedol hovorca americkej prezidentskej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, uviedla agentúra AFP. Biden nemá v úmysle stretnúť sa s Vladimirom Putinom, to je naše súčasné stanovisko, povedal Kirby. Predstavitelia Bieleho domu sa podobne vyjadrili aj minulý týždeň.
Účasť Putina na schôdzke lídrov skupiny najväčších ekonomík sveta G20, ktorá sa uskutoční v novembri na indonézskom ostrove Bali, zatiaľ nie je istá, pripomína AFP. Ruský prezident ju nepotvrdil ani počas štvrtkovej diskusie na politickom fóre v Moskve. "Možno tam odcestujem. Stále nad tým rozmýšľam," povedal šéf Kremľa. Ubezpečil však, že Rusko bude na samite určite zastupovať vysokopostavená delegácia, napísala agentúra DPA.
Indonézia v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo v skupine G20 a organizuje aj tohtoročný samit, ktorý sa uskutoční 15. - 16. novembra na Bali. V apríli Jakarta oznámila, že na schôdzku pozvala aj Putina. Indonézsky prezident Joko Widodo na samit pozval i ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aj napriek tomu, že Ukrajina nie je členom G20.
02:10 Blinken: Ruské útoky iránskymi dronmi na civilistov sú desivé
Ruské útoky iránskymi bezpilotnými lietadlami na Ukrajine sú "desivé", uviedol vo štvrtok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Podľa jeho slov sa budú USA a ich spojenci snažiť zabrániť dodávkam zbraní z Iránu do Ruska, informuje agentúra AFP. Rusko používa iránske drony na "zabíjanie ukrajinských civilistov a ničenie infraštruktúry, na ktorú sa Ukrajinci spoliehajú pri výrobe elektriny, vody a tepla", povedal Blinken počas návštevy Kanady. "Je to desivé," dodal.
Šéf amerického rezortu diplomacie prisľúbil, že Kanada a Spojené štáty budú so spojencami a partnermi naďalej spolupracovať, aby odhalili iránske dodávky zbraní pre Moskvu. Dodal, že zároveň chcú Teherán od takéhoto predaja odradiť. Ukrajina a západné krajiny tvrdia, že pri nedávnych útokoch na viaceré ukrajinské mestá použila ruská armáda iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu povedal, že Moskva dosiaľ použila pri útokoch na ukrajinských civilistov a infraštruktúru približne 400 iránskych dronov.
Antony Blinken. Foto: TASR/AP
01:10 Grossi: MAAE vyšetrí ruské obvinenia o vývoji špinavej bomby na Ukrajine
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tento týždeň "nezávisle overí" ruské obvinenia týkajúce sa výroby takzvanej špinavej bomby v dvoch jadrových zariadeniach na Ukrajine. Vo štvrtok to uviedol generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi. Správu publikovala agentúra AFP. Grossi povedal, že MAAE pracuje na odhalení akéhokoľvek zneužitia jadrového materiálu či akejkoľvek nedeklarovanej výroby alebo spracovania jadrového materiálu v dvoch lokalitách. Šéf MAAE nespresnil o aké dva ukrajinské objekty ide.
Moskva nedávno vyhlásila, že Ukrajina sa chystá použiť špinavú bombu na svojom vlastnom území. Ruský prezident Vladimir Putin preto vo štvrtok vyzval MAAE, aby "čo najskôr" skontrolovala ukrajinské jadrové zariadenia. MAAE uviedla, že jej experti nedávno skontrolovali jednu z dvoch lokalít, ktoré Rusko spomína v súvislosti s vývojom takzvanej špinavej bomby. Inšpektori v objekte nezistili žiadnu nedeklarovanú aktivitu ani materiál.
ŠTVRTOK
22:52 Rusko vyzvalo OSN na vyšetrovanie vývoja biologických zbraní USA na Ukrajine
Rusko oficiálne požiadalo Bezpečnostnú radu (BR) OSN o začatie medzinárodného vyšetrovania "vojensko-biologických aktivít" Spojených štátov na Ukrajine. Vo štvrtok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, informuje agentúra AFP. Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Adedeji Ebo v reakcii na túto žiadosť uviedol, že OSN nevie o žiadnom programe vývoja biologických zbraní na Ukrajine.
"Sme si vedomí toho, že Ruská federácia podala oficiálnu sťažnosť... týkajúcu sa obvinení z programov vývoja biologických zbraní na Ukrajine," povedal Ebo. Pripomenul, že vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová viackrát uviedla, že OSN "nemá poznatky o nijakom programe výroby biologických zbraní na Ukrajine". OSN podľa jeho slov navyše nemá mandát ani technickú kapacitu na takéto vyšetrovanie.
Veľvyslankyňa Spojených štátov pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová vo štvrtok Bezpečnostnej rade OSN povedala, že ruské obvinenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine, sú "čisté výmysly" bez predloženia dôkazov. "Napriek tomu musím využiť túto príležitosť a uviesť veci na pravú mieru. Ukrajina nemá program na vývoj biologických zbraní... Spojené štáty nemajú program na vývoj biologických zbraní," dodala.
19:06 Použiť jadrové zbrane nemá politický ani vojenský zmysel
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle použiť jadrové zbrane na Ukrajine. Rusko podľa neho o použití takýchto zbraní nikdy nehovorilo, len to naznačovalo v reakcii na vyjadrenia západných lídrov. "Nepovažujeme to za potrebné. Nemá to zmysel, ani politický, ani vojenský," povedal Putin počas diskusie na politickom fóre v Moskve s tým, že ruská vojenská doktrína povoľuje použiť jadrové zbrane len v prípade obrany.
Šéf Kremľa opätovne obvinil Západ z "nukleárneho vydierania". Jeho cieľom je vyvinúť tlak na spojencov Moskvy a neutrálne štáty a presvedčiť ich, že sa všetci musia spojiť proti Rusku, tvrdí Putin. "Keď jadrové zbrane existujú, vždy existuje nebezpečenstvo, že budú použité," povedal tiež na fóre Valdajského diskusného klubu.
Zopakoval aj tvrdenie, že Kyjev má technológiu na výrobu a možné odpálenie tzv. špinavej bomby na Ukrajine, na čo sa podľa neho aj pripravuje. "Hovoria, že Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) chce prísť a skontrolovať nukleárne zariadenia na Ukrajine. Sme za. A malo by sa to urobiť čo najskôr," povedal Putin. Dodal, že Kyjev "robí všetko pre to, aby zahladil stopy po takejto príprave".
18:06 Putin: Rusko sa snaží brániť "svoje právo existovať"
Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok snažil vykresliť konflikt na Ukrajine i krízu okolo Taiwanu ako súčasť úsilia Západu zabezpečiť si celosvetovú nadvládu. USA a ich spojenci však napokon budú musieť s Ruskom viesť rozhovory, uviedol v prejave na politickom fóre v Moskve.
Putin vyhlásil, že Rusko nie je nepriateľom Západu, nikdy však nebude súhlasiť s tým, aby mu Západ diktoval, čo má robiť. "Ľudstvo teraz stojí pred voľbou: hromadiť množstvo problémov, ktoré nás všetkých nevyhnutne rozdrvia, alebo sa snažiť nájsť riešenia, ktoré nemusia byť ideálne, ale fungujú a mohli by urobiť svet stabilnejším a bezpečnejším," povedal Putin na fóre Valdajského diskusného klubu.
"Som presvedčený, že skôr či neskôr nové centrá multipolárneho svetového poriadku a Západ budú musieť začať rovnocenný rozhovor o našej spoločnej budúcnosti – a čím skôr, tým lepšie," uviedol šéf Kremľa. V prejave tiež zopakoval, že Rusko sa snaží brániť "svoje právo existovať" vo svetle západných pokusov o "zničenie" krajiny. Dodal, že najbližšie desaťročie bude podľa neho zrejme najnebezpečnejším a najnepredvídateľnejším, a zároveň najdôležitejším od konca druhej svetovej vojny.
17:08 Rusko zatiaľ nerozhodlo o predĺžení dohody o vývoze ukrajinských obilnín
Rusko sa zatiaľ nerozhodlo, či predĺži svoju účasť na dohode umožňujúcej vývoz obilnín z Ukrajiny. O štvrtkovom vyjadrení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej informovala televízia CNN. Dohoda, ktorú v júli sprostredkovali OSN a Turecko, umožnila Ukrajine obnoviť export obilnín z čiernomorských prístavov, pozastavený vo februári po invázii Ruska. Platnosť dohody by mala vypršať v polovici novembra.
Zacharovová uviedla, že Kremeľ ju možno nepredĺži, pretože Rusko čelí vlastným problémom pri vývoze hnojív a poľnohospodárskych produktov napriek memorandu, ktoré vyrokovalo s OSN v rámci dohody o obilninách. Tento vývoz je podľa nej blokovaný v dôsledku západných sankcií.
16:22 Rusko: Povolávacie rozkazy dostali aj uzbeckí zamestnanci továrne
Povolávacie rozkazy dostali v rámci mobilizácie v západoruskom meste Oriol aj uzbeckí zamestnanci továrne na spracovanie odpadu. S prosbou o pomoc sa preto obrátili na uzbeckého prezidenta Šavkata Mirzijojeva. S odvolaním sa na správu miestnej ruskej televízie o tom vo štvrtok informuje agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v septembri čiastočnú mobilizáciu; vôbec prvú od druhej svetovej vojny. Bola to reakcia na sériu neúspechov ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Z Ruska odvtedy utiekli státisíce mužov, aby sa vyhli bojovým operáciám na fronte, približuje Reuters. Podľa televízie Istoki v meste Oriol armáda rozoslala tento týždeň povolávacie rozkazy aj približne 50 zamestnancom závodu EcoCity na spracovanie odpadu. Zhruba polovica z nich sú však Uzbeci a televízia ich v reportáži ukázala s uzbeckými pasmi. Požiadali preto prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva, aby v ich mene zasiahol.
14:50 V Poľsku začali odstraňovať štyri pamätníky Červenej armády
Na štyroch miestach v Poľsku začali vo štvrtok ráno búrať pamätníky venované sovietskej Červenej armáde. Informovali o tom agentúry AP a PAP s odvolaním sa na Karola Nawrockého, šéfa Ústavu pamäti národa (IPN), povereného vyšetrovaním vojnových zločinov a zločinov z čias komunizmu. Pamätníky Červenej armády podľa Nawrockého reprezentujú systém, ktorý sa previnil zotročovaním a vraždením vlastných občanov a príslušníkov iných národov vrátane Poliakov.
"Toto je pamätník hanby, pamätník opovrhnutia víťazov obeťami," povedal Nawrocki v meste Glubczyce ležiacom na juhu Poľska, kde sa robotníci pripravovali na demontáž pamätníka, ktorého súčasťou je aj socha vojaka Červenej armády. "V roku 1945 Sovieti nepriniesli oslobodenie, priniesli ďalšiu porobu. Obsadzovali Poľsko a zaobchádzali s ním ako s korisťou," dodal v emotívnom prejave.
Ďalšie pamätníky budú demontované v meste Bobolice v severozápadnom Poľsku, v Byczyne na juhu a v Staszówe na juhovýchode krajiny. S demontážou sa malo začať v rovnakom čase, konkrétne o deviatej hodine ráno. "Sme rozhodnutí odstrániť z Poľska všetky pamätníky pripomínajúce komunistický systém," vyhlásil Nawrocki.
Karol Nawrocki, šéf poľského Ústavu pamäti národa. Foto: TASR/AP
14:20 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti tvrdí, že už evakuovala 70-tisíc ľudí
Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdí, že evakuovala už vyše 70-tisíc ľudí. Povedal to vo štvrtok šéf tamojšej Rusmi dosadenej oblastnej administratívy Vladimir Saľdo s tým, že týchto ľudí z mesta Cherson a jeho okolia presťahovali na ľavý breh rieky Dneper, informuje agentúra AP. Miestne proruské úrady zároveň civilistov stále vyzývajú, aby z oblasti odišli. Obávajú sa pritom protiofenzívy Kyjeva zameranej na opätovné získanie mesta Cherson, ktorého sa ruské ozbrojené sily zmocnili už v prvých dňoch po začatí invázie.
Proruské úrady zároveň z mesta Cherson odniesli pamätníky ruských vojvodcov Fiodora Ušakova a Alexandra Suvorova. Saľdo priblížil, že do bezpečia boli z Chrámu sv. Kataríny v Chersone presunuté aj telesné pozostatky kniežaťa Grigorija Poťomkina, ruského generála, ktorý v 18. storočí toto mesto založil. Námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov priblížil, že z Chersonu bola evakuovaná aj oblastná proruská samospráva. Napriek tomu však povedal, že ukrajinské pokusy o získanie mesta ruské sily zmarili, a trval tiež na tom, že mesto udržia pod svojou kontrolou.
13:57 Putin: Ukrajina odmietla rokovať s Ruskom na príkaz Washingtonu
Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Ukrajina sa odmietla zúčastniť na mierových rokovaniach s Ruskom na príkaz Washingtonu. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom agentúra AFP.
„Dokumenty boli pripravené… A zrazu sa ukrajinská strana stiahla a vyhlásila, že nie je ochotná v rokovaniach pokračovať,“ povedal Peskov a dodal, že podľa Putina je „zjavné, že príkaz na zastavenie vyjednávaní prišiel z Washingtonu“.
„My (s rokovaním) súhlasíme, ale v tomto prípade ide o absolútnu neochotu z ukrajinskej strany,“ vyhlásil Peskov. Podľa jeho slov je Rusko pripravené zaistiť, že sa „jeho záujmy ocitnú na rokovacom stole“.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu zavrhol akúkoľvek možnosť rokovaní s Moskvou a odsúdil Putinovu „plánovanú rétoriku“. Zelenskyj na konci septembra tiež vyhlásil, že s Ruskom vyjednávať nebude, pokiaľ bude Putin zastávať funkciu prezidenta Ruskej federácie.
13:23 Moskvou dosadení predstavitelia budú v Záporoží odpočúvať mobily obyvateľov
Ruskom dosadení predstavitelia okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny vo štvrtok nariadili, aby sa miestnym obyvateľom odpočúvali telefóny. Údajne tak dodržiavajú vojenskú cenzúru, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením stanného práva, uviedla agentúra AFP.
„Od dnešného dňa budú v Záporožskej oblasti orgány presadzovania práva vykonávať náhodné kontroly mobilných telefónov obyvateľov,“ uviedol Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. Dodal, že tí, ktorí získavajú informácie „z propagandistických zdrojov teroristického režimu Kyjeva“, budú najskôr upozornení a neskôr dostanú pokutu. Rogov tiež upozornil, že za „zákerné porušovanie zákona o zahraničných agentoch“ budú obyvatelia niesť trestnú zodpovednosť.
12:51 IEA: Rusko rýchlo stráca podiely na trhoch s energiami, ktoré už nikdy nezíska
Rusko už nikdy nebude ropnou veľmocou, tvrdí vo svojej správe Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Narušenie odvetvia v krajine sa deje „s rýchlosťou, ktorú si málokto dokázal predstaviť“. Informuje o tom Fortune. Aj keď ruské rakety naďalej ničia Ukrajinu a jej infraštruktúru a nechávajú za sebou len ruiny, ruský prezident Vladimir Putin už prehral vojnu v jednej veľmi dôležitej oblasti. Ruský podiel na globálnych dodávkach energií, ktorý sa desaťročia postupne zvyšoval, drasticky klesá a zrejme už navždy, tvrdí IEA vo svojej pravidelnej výročnej analýze globálneho trhu s energiami World Energy Outlook.
IEA predkladá tri rôzne scenáre vývoja v najbližších desaťročiach v závislosti od toho, ako budú veľké krajiny dodržovať svoje záväzky v oblasti zelenej energetiky. „Ruský export fosílnych palív sa v žiadnom z týchto scenárov nevráti na úrovne z roku 2021.“ IEA prognózuje, že príjmy Ruska z predaja ropy a plynu do roku 2030 padnú o viac než polovicu zo 75 miliárd dolárov (74,83 miliardy eur) v roku 2021 na menej než 30 miliárd dolárov. Keďže Európa rýchlo prechádza na dodávky z USA a Blízkeho východu, podiel Ruska na globálnych dodávkach sa bude ďalej znižovať. Ešte v minulom roku pripadalo na Rusko 20 percent globálnych dodávok fosílnych palív.
12:05 Západné komerčné satelity môžu byť legitímnymi cieľmi odvetného útoku, tvrdí Moskva
Západné komerčné satelity sa môžu stať legitímnym terčom ruského útoku v prípade, že sa zapoja do vojny na Ukrajine. Na pôde OSN to vyhlásil námestník riaditeľa ruského ministerstva zahraničných vecí pre nešírenie zbraní Konstantin Voroncov, ktorého citovala ruská agentúra TASS a následne aj britská televízia Sky News a denník Guardian.
„Reč je o využívaní komponentov civilnej infraštruktúry vo vesmíre, vrátane tých komerčných, Spojenými štátmi a ich spojencami. Kvázi civilná infraštruktúra sa môže ukázať ako legitímny cieľ pri odvetnom údere,“ vyhlásil Voroncov na zasadnutí Prvého výboru Valného zhromaždenia OSN.
11:35 Rusko: Štátna duma schválila zákaz propagácie netradičných sexuálnych vzťahov
Poslanci ruskej Štátnej dumy vo štvrtok v prvom čítaní jednomyseľne prijali novelu zákona z roku 2013 zakazujúceho propagáciu „netradičných sexuálnych vzťahov“ medzi občanmi Ruska – dospelými aj deťmi – v médiách, na internete, v literatúre a kinách. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na oznámenie zverejnené internetovej stránke dolnej komory ruského parlamentu.
Návrh zákona dopĺňa Kódex správnych deliktov Ruskej federácie o dva články. Prvý stanovuje pokutu od 200- do 800-tisíc rubľov (približne 1 706 – 6 826 eur) za „propagáciu pedofílie“ medzi ľuďmi akéhokoľvek veku, v prípade „propagácie netradičných vzťahov“ sa pokuta pohybuje od 50- do 400-tisíc rubľov (približne 427 – 3 415 eur). Okrem toho sa hrozí pokuta od 50- do 200-tisíc rubľov (približne 427 – 1 706 eur) aj za šírenie informácií o homosexualite alebo transrodovosti medzi maloletými.
Výška spomínaných pokút platí pre fyzické osoby. Pre úradníkov a právnické osoby sú sadzby vyššie. Právnickým osobám navyše hrozí pozastavenie činnosti až na 90 dní. Štátna duma vo svojom vyhlásení poznamenala, že ak takéto trestné činy spáchajú cudzinci alebo osoby bez štátnej príslušnosti, hrozí im deportácia z územia Ruskej federácie. Ako sa uvádza na stránke Štátnej dumy, autormi návrhov sú jej predseda Viačeslav Volodin, šéfovia všetkých poslaneckých klubov, ako aj viac ako 300 poslancov. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme ochránili naše deti a tých, ktorí chcú žiť normálny život. Všetko ostatné je hriech, sodomia, temnota a naša krajina s tým bojuje,“ cituje Volodina stránka Dumy.
10:57 Proruská administratíva na Kryme tvrdí, že dron zasiahol tepelnú elektráreň
Moskvou dosadení predstavitelia na anektovanom polostrove Krym vo štvrtok informovali, že v noci sa jedna tepelná elektráreň stala terčom útoku dronom. Podľa ich slov však k jej vážnemu poškodeniu nedošlo. Informuje o tom agentúra AFP. „Dnes v noci došlo k útoku bezpilotného lietadla na tepelnú elektráreň Balaklava,“ informoval Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev na platforme Telegram. Transformátor bol podľa jeho slov poškodený len minimálne a k nijakým obetiam na životoch nedošlo.
Razvožajev dodal, že incident nijako neohrozil dodávky energie v Sevastopole ani na zvyšku polostrova. Zasiahnutý transformátor, ktorý po útoku začal horieť, bol podľa jeho slov v tom čase mimo prevádzky; prebiehali na ňom údržbové práce. „Zamestnanci elektrárne si s požiarom rýchlo poradili,“ dodal.
10:25 ISW: Putin sa nezaujíma o rokovania a naďalej má územné ambície
Ruského vodcu Vladimira Putina nezaujímajú žiadne rokovania a na Ukrajine naďalej chce dosahovať územné zisky mimo nelegálne anektovaných oblastí. V najnovšej správe to tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Putinove nedávne vyhlásenia podľa inštitútu naznačujú, že Rusko stále hľadá spôsoby, ako zvíťaziť na Ukrajine vojenskou cestou a postarať sa o zmenu politického režimu v Kyjeve. Putinovu rétoriku, že Ukrajina „stratila suverenitu“, podporil i predseda Štátnej dumy Viačeslav Volodin, keď vyhlásil, že „Ukrajina stratila schopnosť existovať ako štát“ a „Ukrajinu okupuje NATO“. „Tento jazyk je nezlučiteľný s rokovaniami na rovnoprávnom základe o prímerí, nehovoriac o riešení konfliktu, ktorý začalo Rusko,“ uvádza ISW.
Vladimir Putin. Foto: TASR/AP
10:19 Koordinátor bezpečnostných opatrení má odvrátiť kritiku od Putina, tvrdia Briti
Vymenovaním moskovského starostu Sergeja Sobianina za koordinátora bezpečnostných opatrení v regiónoch Ruska počas „špeciálnej operácie“ na Ukrajine chce Kremeľ odvrátiť verejnú kritiku od rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina. Vo svojej najnovšej analýze zverejnenej vo štvrtok na Twitteri to podľa agentúry DPA konštatuje britské ministerstvo obrany.
„Toto opatrenie pravdepodobne povedie k užšiemu zapojeniu regionálnych gubernátorov do systému národnej bezpečnosti Ruska,“ uviedol rezort obrany v Londýne s odvolaním sa na zistenia tajných služieb. Väčšie zapojenie regionálnych predstaviteľov do celoštátnej politiky má podľa Londýna pomôcť odvrátiť verejnú kritiku od vedenia krajiny. Počas ukrajinskej protiofenzívy na severovýchode a juhu Ukrajiny takáto kritika zaznievala len zriedka, konštatuje DPA.
10:07 OSN je relatívne optimistická pri obnovení dohody o vývoze obilia z Ukrajiny
Šéf Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths je „relatívne optimistický“, že dohodu o vrátení ukrajinského obilia a ruského obilia a hnojív na svetové trhy predĺžia aj po polovici novembra. Dohoda o otvorení čiernomorských prístavov uzavretá v júli má 120-dňový limit. Griffiths, ktorý sa sústreďuje na ukrajinskú časť dohody, zatiaľ čo predstaviteľka OSN pre obchod Rebeca Grynspan na ruskú stranu, uviedol, že by radi videli rýchle obnovenie dohody. „Je dôležitá pre trh. Je dôležitá pre kontinuitu a som stále relatívne optimistický, že to dosiahneme. Ťažko na tom pracujeme,“ povedal.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia sa, naopak, na margo dohody nevyjadril optimisticky. Podľa neho Moskva musí najprv vidieť pohyb jej exportu. „Rusko potrebuje vidieť vývoz obilia a hnojív na svetový trh, čo sa od začiatku dohody ešte nikdy nestalo,“ povedal novinárom. Nebenzia uviedol že prekážky, ktoré je potrebné prekonať, aby sa ruské obilie a hnojivá dostali na svetové trhy, zostávajú rovnaké ako v júli a sú nimi získanie poistenia pre plavidlá, vykonávanie finančných transakcií, hľadanie prístavov pre ruské lode a uvoľňovanie hnojív na lodiach zadržaných v európskych prístavoch. „Uznávame, že generálny tajomník (OSN) a jeho tím sa snažia urobiť maximum pre vyriešenie týchto problémov. Ale žiaľ, nezávisí to len od nich,“ dodal.
08:31 UNESCO analyzuje družicové zábery poškodených kultúrnych pamiatok na Ukrajine
Organizácia Spojených národov (OSN) začala na Ukrajine používať satelitné zobrazovanie „pred a po“, aby monitorovala stav tamojších súčasnou vojnou poškodených či zničených kultúrnych pamiatok. V noci na štvrtok oznámila, že svoju monitorovaciu platformu v priebehu niekoľkých dní sprístupní aj pre verejnosť. Uviedla to agentúra AFP. Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) uviedla, že sa jej podarilo overiť poškodenie 207 kultúrnych pamiatok na Ukrajine vrátane 88 cirkevných objektov, 15 múzeí, 76 budov historického či umeleckého významu, 18 pomníkov a desať knižníc.
„Je to zlé a môže to byť ešte horšie,“ zhodnotila situáciu riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová. AFP dodáva, že na Ukrajine sa nachádza sedem lokalít, ktoré sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO, zatiaľ však nebola poškodená ani jedna z nich. UNESCO na monitorovanie stavu kultúrnych pamiatok spojilo sily so Satelitným centrom OSN (UNOSAT), ktoré na základe zoznamu pamiatok pošle žiadosť o družicové zábery komerčným subjektom. Tím odborníkov následne zábery porovnáva a zaraďuje ich do časového rámca, neposudzuje však, kto nesie za poškodenie kultúrnych pamiatok zodpovednosť.
06:24 Zelenskyj: Kruté boje sú pri Bachmute, tam vidieť šialenú taktiku ruského velenia
Ukrajinskí vojaci úspešne odrážajú opakované útoky ruských síl blízko dvoch kľúčových miest Avdijivka a Bachmut vo východnom regióne Donbas, povedal v stredu večer v pravidelnom videopríhovore prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruskú taktiku boja pritom označil za šialenú.
Zelenskyj tiež povedal, že z frontu prídu dobré správy, ale podrobnosti neuviedol.
Najkrutejšie boje prebiehajú blízko Avdijivky (pri meste Doneck) a Bachmutu, ktorý je ďalej na severovýchode, dodal ukrajinský prezident.
„Tam je najviac vidieť šialenstvo ruského velenia. Deň za dňom, celé mesiace tam ženú ľudí na smrť – práve tam v maximálnej miere sústreďujú svoje delostrelecké útoky,“ opísal situáciu Zelenskyj.
Ruské sily sa opakovane pokúšajú dobyť Bachmut, ktorý sa nachádza na hlavnej ceste vedúcej do miest Sloviansk a Kramatorsk, ovládaných Ukrajincami.
Zelenského poradca Oleksij Arestovyč v utorok povedal, že v jeden deň zaútočili Rusi na Bachmut pred poludním až osemkrát a zakaždým ich ukrajinskí vojaci zatlačili späť.
Na snímke ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Foto: TASR/AP
00:39 Zelenskyj: Vzťahy s Izraelom sa vyvíjajú pozitívne
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že vidí „pozitívny trend“ vo vzťahoch s Izraelom.
Zelenskyj takto reagoval na skutočnosť, že si Ukrajina a Izrael vymenili informácie spravodajských služieb o tom, že Rusko používa iránske drony vo vojne na Ukrajine.
„Sme na začiatku spolupráce, je to pozitívny trend vo vzťahoch s Izraelom… Konečne sme sa po dlhom čase pohli vpred,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident sa takto vyjadril dva dni po tom, čo kritizoval neutralitu Izraela vo vojne na Ukrajine. Uviedol pritom, že rozhodnutie Izraela nepodporiť Kyjev uľahčilo vznik vojenského partnerstva Ruska a Iránu.
Povolávacie rozkazy dostali v rámci mobilizácie v západoruskom meste Oriol aj uzbeckí zamestnanci továrne na spracovanie odpadu. S prosbou o pomoc sa preto obrátili na uzbeckého prezidenta Šavkata Mirzijojeva. S odvolaním sa na správu miestnej ruskej televízie o tom vo štvrtok informuje agentúra Reuters.
Ruský prezident Vladimír Putin nariadil v septembri čiastočnú mobilizáciu; vôbec prvú od druhej svetovej vojny. Bola to reakcia na sériu neúspechov ruských vojakov počas vojny na Ukrajine. Z Ruska odvtedy utiekli státisíce mužov, aby sa vyhli bojovým operáciám na fronte, približuje Reuters.
Podľa televízie Istoki v meste Oriol armáda rozoslala tento týždeň povolávacie rozkazy aj približne 50 zamestnancom závodu EcoCity na spracovanie odpadu. Zhruba polovica z nich sú však Uzbeci a televízia ich v reportáži ukázala s uzbeckými pasmi. Požiadali preto prezidenta Uzbekistanu Šavkata Mirzijojeva, aby v ich mene zasiahol.
Povolávacie rozkazy vojenská správa často zasiela aj mnohým invalidom a ľuďom nespôsobilým na vojenskú službu. Prezident Putin preto úradníkom prikázal všetky takéto chyby napraviť, približuje Reuters.
Samotný Uzbekistan svojich občanov vystríhal pred službou v zahraničnej armáde, pretože to je podľa uzbeckých zákonov trestný čin.
Generálny tajomník OSN António Guterres vo štvrtok vyhlásil, že ak ciele v oblasti uhlíkovej neutrality nie sú podporované činmi, sú zbytočné. Svet si podľa neho už nemôže dovoliť predstierať, že v tomto smere niečo robí. Informovala o tom agentúra AFP.
"Záväzky dosiahnuť uhlíkovú neutralitu nemajú žiadny význam bez plánov, politík a príslušných krokov, ktoré by ich podporili," uviedol Guterres vo videu pri príležitosti zverejnenia výročnej správy Programu pre životné prostredie (UNEP).
Globálne a národné klimatické záväzky šéf OSN označil za žalostne nedostatočné. "Inými slovami, smerujeme ku globálnej katastrofe," varoval necelé dva týždne pred začiatkom klimatického summitu OSN (COP27) v Egypte.
"Náš svet si nemôže dovoliť žiadny ďalší greenwashing," zdôraznil Guterres. Tento pojem sa používa na označenie falošného predstierania opatrení v prospech životného prostredia.
Tisíce spoločností oznámili ciele v oblasti uhlíkovej neutrality, no mnohé z nich sú podozrivé alebo dokonca otvorene obvinené z nedodržania svojich záväzkov, píše AFP.
OSN v správe zverejnenej v stredu uviedla, že súčasné klimatické záväzky krajín ani zďaleka neobmedzia nárast globálnej teploty na 1,5 stupňa Celzia a planétu už aj tak nivočenú záplavami, vlnami horúčav a búrkami privedú ku katastrofickému otepleniu.
Kombinované záväzky takmer 200 krajín môžu obmedziť globálne otepľovanie do konca storočia len o približne 2,5 stupňa Celzia. Zďaleka to nepostačuje na naplnenie cieľov parížskej klimatickej dohody.
AKTUALIZOVANÉ Česká vláda predĺžila dočasné kontroly na hraniciach so Slovenskom o ďalších 45 dní. V platnosti tak zostávajú do 12. decembra.
Za posledný deň podľa údajov českej polície na sociálnej sieti Twitter zadržali na hraniciach 212 nelegálnych migrantov a jedného prevádzača. Na základe readmisnej dohody poslali 83 z nich späť na Slovensko.
Celkovo od nariadenia dočasných kontrol na česko-slovenskej hranici zadržali príslušníci českej polície, colnej správy a armády takmer 5 500 nelegálnych migrantov a 74 prevádzačov.
Dočasné kontroly na 27 bývalých hraničných priechodoch a na takzvanej zelenej hranici fungujú od 29. septembra. Zapríčinil to zvyšujúci sa počet utečencov pôvodom najmä zo Sýrie, ktorí smerujú prevažne z Turecka do Nemecka a Rakúska.
Kontroly potrvajú takmer do polovice decembra
Český premiér Petr Fiala na tlačovej konferencii po štvrtkovom rokovaní vlády uviedol, že Česko kontroly predĺži o 15 dní. Jeho slová však neskôr korigoval rezort vnútra.
Hovorca českého ministerstva vnútra Ondřej Krátoška pre agentúru TASR upresnil, že jedno predĺženie je skutočne o 15 dní, vláda však vo štvrtok schválila naraz dve predĺženia, druhé o 30 dní. "To prvé, o tých 15 dní je podľa článku 28, odstavec tri a ďalších 30 dní je podľa článku 25, odstavec tri Schengenského hraničného kódexu," povedal Krátoška.
Kontroly na hraničných priechodoch tak budú trvať až do 12. decembra. Podľa rezortu vnútra bude polícii minimálne ďalších 15 dní naďalej pomáhať 80 vojakov a 60 príslušníkov Colnej správy ČR.
Ako sa stali alkoholikmi? Ako absolvovali prvé liečenie? Ako sa zmenil ich život po tom, čo začali abstinovať? A prečo navštevujú Klub abstinentov Trenčín? O svoje životné príbehy a skúsenosti s alkoholom aj bez neho sa v novom podcaste na terajsok.sk podelia jeho hostia Ján Václav a Alena Mihoková.
Nový reformný grafikon železničnej dopravy začne platiť už od decembra tohto roka. Tento dokument posilňuje dopravu o 4 percentá, mal by tiež zrýchliť medzimestské spojenie v priemere o dve minúty. Jednotkové náklady sú pritom o 6 percent nižšie. Väčšina cestujúcich by tak mala cestovať rýchlejšie v menej preplnených vlakoch a s kratším čakaním na ďalší spoj.
Skonštatoval to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na Ministerstve financií (MF) SR s tým, že rizikom pri implementácii je prípadné rozpočtové provizórium.
V dôsledku zmien grafikonu pôjde podľa ÚHP 12 % cestujúcich rýchlejšie o 15 minút, a to najmä na najvyužívanejších trasách. Jazda z Bratislavy na sever a východ sa napríklad pre cestujúcich zrýchli o 15 až 25 minút. Dostupnosť Bratislavy, Žiliny a Košíc zo vzdialenejších miest a obcí sa má rovnako zlepšiť vďaka novým zrýchleným vlakom a lepším prípojom, a to o 15 minút. Zároveň vzniknú nové prestupné spojenia, napríklad v Šuranoch, Zbehoch, Prievidzi, Púchove či Margecanoch.
"V súčasnosti režim naráža na svoje limity – vlaky sú preplnené a v porovnaní s podobne preplnenou diaľnicou sú pomalšie o 30 minút," podotkol expert na železničnú dopravu ÚHP Rastislav Farkaš. Zdôraznil, že ak má vlak tvoriť skutočnú alternatívu voči autu, musí jazdiť rýchlejšie a častejšie.
"Som rád, že po stovkách hodín podrobných analýz a diskusií môžeme predstaviť dokument, ktorý má potenciál pomôcť všetkým cestujúcim na Slovensku. Dovolím si tvrdiť, že ide o najväčšiu reformu v železničnej doprave za poslednú dekádu, na ktorú doteraz nikto nenabral dostatočnú odvahu," dodal Farkaš.
Nový grafikon by mal byť pre štát lacnejší ako súčasný, a to napriek tomu, že podľa ÚHP prinesie viac spojení v pravidelných intervaloch, lepšie prestupy a rýchlejšie cestovanie. Vďaka novému grafikonu odjazdia vlaky o 1,5 milióna kilometrov ročne viac.
Rizikom pre implementáciu ostáva prípadné rozpočtové provizórium, z dôvodu ktorého môže nastať neželaná redukcia vlakov. MF preto zdôraznilo, že akékoľvek výzvy na neschválenie rozpočtu považuje za nezodpovedné. Prípadné škrty vlakových spojení pre rozpočtové provizórium však podľa rezortu financií nebudú po prijatí nového grafikonu tak výrazné, ako by boli pri zachovaní súčasného stavu.
Grafikon je úvodom prvej etapy implementácie Plánu dopravnej obslužnosti, reformného strategického dokumentu, ktorý pripravilo Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR spolu s expertmi z Útvaru hodnoty za peniaze MF SR, Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) a Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) s cieľom zvýšiť efektívnosť železničnej dopravy. Jeho zavádzanie je naplánované na roky 2021 – 2025, pričom najzásadnejšie zmeny sa majú uskutočniť od decembra tohto roka.
Bez výrazného politického zásahu v súvislosti s aktuálnou energetickou krízou bude podľa automobiliek čoraz ťažšie presadzovať výrobu ako aj investície v štátoch Európskej únie (EÚ). Upozorňuje na to Európska asociácia výrobcov automobilov (ACEA).
Ako zdôrazňuje, automobilový priemysel je chrbtovou kosťou európskeho hospodárstva. Okrem iného dáva prácu 13 miliónom Európanov a do výskumu a vývoja ročne investuje 58,8 miliárd eur.
Rastúce ceny energií ako aj zvýšené výrobné náklady pritom podľa asociácie zaťažujú celý automobilový ekosystém. „Vysoká miera inflácie, bezprecedentné obavy o ceny a dodávky energie a nižšie príjmy Európanov znepokojujú celý hodnotový reťazec, od najväčších výrobcov až po najmenšie firmy, ako aj trh s náhradnými dielmi," konštatujú zástupcovia automobiliek a zároveň volajú po konštruktívnom dialógu na národnej i európskej úrovni.
Celý reťazec sa obáva, že bez výrazných politických krokov bude čoraz ťažšie udržať výrobu áut v únii. Naliehavo je potrebná ďalšia politická iniciatíva, aby sa predišlo novej závislosti od dovozu a zabezpečil sa prístup k dostupnej energii.
„Potrebujeme silné a koordinované opatrenia na úrovni EÚ, ktoré podporia sektor aj spotrebiteľov. Sme pripravení spolupracovať s tvorcami politiky, aby sme zabezpečili úspech prechodu na mobilitu," uzatvára ACEA.
Európska centrálna banka (ECB) v snahe o skrotenie inflácie tretíkrát po sebe razantne sprísnila menovú politiku a v súlade s očakávaniami zvýšila svoje hlavné úrokové sadzby o 75 bázických bodov.
Kľúčová sadzba na hlavné refinančné operácie s platnosťou od 2. novembra vzrastie na 2 percentá, sadzba na jednodňové refinančné operácie na 2,25 percenta a depozitná sadzba na 1,50 percenta.
Rada guvernérov ako dôvod razantného zvýšenia sadzieb uviedla vysokú infláciu, pričom signalizovala, že bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky, aby zabezpečila včasný návrat tempa rastu spotrebiteľských cien k strednodobému inflačnému cieľu na úrovni 2 percentá.
Budúce rozhodnutia Rady guvernérov o úrokových sadzbách budú vychádzať z výhľadu týkajúceho sa ďalšieho vývoja inflácie a ekonomiky a budú prijímané priebežne zo zasadania na zasadanie.
Rada tiež uviedla, že štvrtkovým zvýšením sadzieb výrazne znížila rozsah akomodácie menovej politiky.
"Inflácia je naďalej príliš vysoká a nad úrovňou cieľa zostane dlhší čas," uvádza sa vo vyhlásení Rady guvernérov. V septembri spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne vzrástli o 9,9 percenta. Príčinou rozšírenia cenových tlakov a zrýchlenia inflácie v posledných mesiacoch boli prudko rastúce ceny energií a potravín, nedostatok ponuky a postpandemické oživenie dopytu.
Cieľom zvyšovania úrokových sadzieb je utlmenie dopytu a zníženie rizika nárastu inflačných očakávaní na trvalo vyššie úrovne. Rada guvernérov bude prehodnocovať smerovanie menovej politiky na základe nových informácií z ekonomiky eurozóny a zmeny inflačného výhľadu.
Rada guvernérov sa tiež rozhodla zmeniť podmienky tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III). Dôvodom rekalibrácie programu je nečakané a mimoriadne zrýchlenie inflácie, aby zodpovedalo širšej normalizácii menovej politiky. To by takisto malo prispieť k posilneniu transmisie zvýšenia hlavných úrokových sadzieb ECB do podmienok poskytovania bankových úverov. Rada guvernérov sa preto rozhodla s účinnosťou od 23. novembra 2022 upraviť úrokové sadzby operácií TLTRO III a bankám poskytnúť dodatočné termíny na dobrovoľné predčasné splatenie.
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) by mala v najbližších dňoch podpísať zmluvu s vybraným zhotoviteľom rozšírenia úseku diaľnice D1 Bratislava – Triblavina, vrátane križovania D1 a D4. Minister dopravy a výstavby Andrej Doležal (nominant Sme rodina) potvrdil, že v tendri trvajúcom viac ako rok uspela poľská spoločnosť Budimex. Tá by mala práce zrealizovať za 1 100 dní, teda tri roky, takmer za 111 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.
Napojenie z D4 na D1 v smere na Trnavu, resp. z D1 cez otočku na D4 by podľa šéfa rezortu dopravy malo byť možné predbežne koncom leta až na jeseň 2024. „Prvou kľúčovou úlohou bude rozšírenie mosta ponad Šúrsky kanál. Už tu niekde budú začínať budúce pripájacie a odpájacie vetvy smerom z Jaroviec na Raču,“ uviedol vo štvrtok vo vysielaní na sociálnej sieti Doležal.
Následne budú vybudované obchádzkové trasy, na ktoré sa prevedie doprava z D1, ktorú budú zdvíhať. To by malo trvať 650 dní. „Tým, že bude rozšírený most ponad Šúrskym kanálom, tak budeme vedieť sprejazdniť aj smer od Jaroviec na D1. Respektíve z Trnavy smerom na Raču s následným obratom na križovatke Čierna Voda sa budú vedieť motoristi nepriamo dostať aj na D4 smerom na Jarovce,“ priblížil minister dopravy. Teda približne o 21 mesiacov a skôr ako po dokončení celej stavby.
Po 750 dňoch, teda po viac ako dvoch rokoch od začiatku prác, by malo byť realitou plnohodnotné križovanie a napojenie v smere z Trnavy na Jarovce. „V zdvihnutom úseku už budú hotové podjazdy smerom na Jarovce. A za 1 100 dní (od začiatku výstavby) bude vrátená doprava naspäť z obchádzkových trás na D1,“ poznamenal Doležal. Popri tom budú rozširovať jazdné pruhy od Bratislavy za plnej prevádzky.
Motoristi sa môžu pripraviť na dopravné obmedzenia a kolóny v súvislosti s prácami na D1. „Robíme to pre motoristov. Inak sa to urobiť nedá. Našou úlohou je urobiť to tak, aby sme jednotlivé vetvy dokázali odovzdať postupne a nečakali až na posledný termín a minimalizovať dopady na motoristov,“ dodal Doležal.
