Preskočiť na obsah
  |  

Fínsko a Švédsko oznámili, že do NATO vstúpia spoločne. Turecko je stále proti

Fínska premiérka Sanna Marinová a predseda švédskej vlády Ulf Kristersson v piatok oznámili, že ich krajiny vstúpia do NATO súčasne. Takisto vyjadrili jednotný postoj voči Turecku, ktoré voči ich vstupu vznieslo námietky. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nedávno uviedol, že jeho krajina ešte stále nesúhlasí s prijatím Švédska do Severoatlantickej aliancie. Erdogan však Marinovej podľa jej vyjadrení povedal, že má viac otázok pre Švédsko než pre Fínsko. Helsinki podľa premiérky Štokholm v tomto procese neopustia.

"Je pre nás veľmi dôležité, aby sa Fínsko a Švédsko pripojili k NATO ruka v ruke," povedala Marinová na spoločnej tlačovej konferencii s Kristerssonom v Helsinkách. Švédsky premiér povedal, že obe krajiny doteraz všetky kroky uskutočňovali spoločne a jedna ani druhá nemajú iné ambície. Takisto pripomenul, že sa má čoskoro stretnúť s Erdoganom.

"Je úplne legitímne, že Turecko dostane potvrdenie o tom, že Švédsko uskutočňuje všetko, k čomu sa zaviazalo v rámci dohody," povedal. Švédsko a Fínsko sa po invázii Ruska na Ukrajinu vzdali dlhoročnej politiky neutrality a podali žiadosti o vstup do NATO. Turecko sa však vyhráža, že ich vstup zmarí, ak mu nevydajú desiatky osôb, ktoré obviňuje z terorizmu.

Švédsko a Fínsko preto v júni uzavreli s Tureckom dohodu, že "dôkladne" preskúmajú žiadosti Ankary o vydanie ľudí podozrivých z pokusu o prevrat v Turecku z roku 2016 a kurdských militantov.

(tasr, min)

  |  

Útok na dom Pelosiovcov bol cielený, manžela napadli kladivom

Podozrivý, ktorý v piatok nadránom násilne napadol Paula Pelosiho, manžela predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej, sa zameriaval konkrétne na ich dom v kalifornskom meste San Francisco. Útočník sa vlámal do domu, zaútočil na Pelosiho kladivom a surovo ho zbil. Manželka nebola v čase zločinu doma.

Informovala o tom tlačová agentúra AP s odvolaním sa na zdroje oboznámené s vyšetrovaním prípadu. Podľa jedného zdroja útočník po vniknutí do domu kričal "Kde je Nancy?" a následne napadol jej manžela.

Pelosi (82) utrpel zranenia na hlave a tele, spôsobené tupou silou, uviedli dvaja ľudia pre AP pod podmienkou anonymity. Útok podľa nich nebol náhodný: útočník sa zameral konkrétne na tento dom a nachádza sa už vo väzbe.

Pelosiho odviezli do nemocnice, kde mu lekári ošetrili podliatiny, ťažký opuch a ďalšie zranenia. Hovorca Pelosivej Drew Hammill povedal, že podľa očakávania sa jej manžel úplne zotaví.

"Predsedníčka snemovne a jej rodina sú vďační záchranárom a zdravotníkom za pomoc a v týchto chvíľach žiadajú o zachovanie súkromia," napísal Hammill vo vyhlásení. Manželia sú zosobášení 59 rokov, majú päť dospelých detí a mnoho vnúčat.

Dom Pelosiovcov sa nachádza v bohatej štvrti Pacific Heights v San Franciscu. Hoci sú okolnosti útoku zatiaľ nejasné, vyvolal pochybnosti o bezpečí členov Kongresu, ako aj členov ich rodín.

Vyhrážky zákonodarcom sú totiž stále intenzívne, aj takmer dva roky po útoku na Kapitol, sídlo Kongresu vo Washingtone. Polícia strážiaca Kapitol vyšetrovala v roku 2021 približne 9600 vyhrážok proti kongresmanom.

Piatkový útok sa stal tiež len 11 dní pred voľbami, keď si Američania budú 8. novembra vyberať novú snemovňu a tretinu Senátu. Medzi Američanmi však vládnu obavy zo zločinnosti a o bezpečie na verejnosti.

Prezident USA Joe Biden a zákonodarcovia z oboch politických strán reagovali na piatkový útok šokom a zaželali Pelosimu a jeho rodine všetko dobré. Demokratická šéfka dolnej komory amerického Kongresu je po prezidentovi a viceprezidentke treťou najvyššou predstaviteľkou USA.

Paul Pelosi bol odsúdený za prečin jazdy pod vplyvom alkoholu po tom, čo sa v máji stal účastníkom autonehody. Dostal trest päť dní za mrežami vo väznici v okrese Napa v štáte Kalifornia. Pelosi vlastní v San Franciscu firmu podnikajúcu s nehnuteľnosťami a rizikovým kapitálom.

(tasr, min)

  |  

Minister zdravotníctva sa má budúci týždeň stretnúť s dekanmi lekárskych fakúlt

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) sa má na budúci týždeň stretnúť s dekanmi lekárskych fakúlt v súvislosti so zámerom uvoľniť financie na zvýšenie počtu slovenských medikov. Vyplýva to z jeho vyjadrenia na zasadnutí členov Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo.

"Budeme rokovať o tom, akým spôsobom to bude zahrnuté v rozpočte a akým spôsobom sú schopní požiadavky naplniť tak, aby sa počet zvýšil," ozrejmil. Rezort sa podľa neho chce tiež zaoberať možnosťami skvalitnenia výučby na fakultách. "Lekárskym fakultám sme umožnili, aby si urobili zmluvy s ďalšími nemocnicami tak, aby portfólio pracovísk bolo rozšírené," priblížil.

Minister financií Igor Matovič (OĽANO) avizoval, že počet slovenských medikov na lekárskych fakultách by sa mohol zvýšiť o stovky. Deklaroval, že rezort uvoľní peniaze, aby sa školám vynahradili straty z príjmov za zahraničných medikov. Má ísť o milióny eur.

(tasr, min)

  |  

Ruská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty, vyhlásil nemecký prezident Steinmeier

Ruská invázia na Ukrajinu uvrhla Európu do éry neistoty, uviedol v piatok v prejave nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier. Zároveň varoval, že prichádzajú ťažké časy. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Steinmeier, ktorý je z krídla nemeckých sociálnych demokratov, ktoré dlho presadzovalo užšie ekonomické vzťahy s Moskvou, povedal, že invázia tieto nádeje zmarila. "Keď sa pozrieme na dnešné Rusko, tak už pre staré sny nie je miesto," povedal Steinmeier, čím mal na mysli sen bývalého sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova o "spoločnom európskom domove".

"Uvrhlo nás to v Nemecku do inej doby, do neistoty, o ktorej sme si mysleli, že sme ju prekonali: do doby poznamenanej vojnou, násilím a obavami z rozšírenia vojny v Európe," dodal Steinmeier, pričom varoval, že prichádzajú "drsné roky".

Steinmeier v utorok navštívil Kyjev. Išlo o jeho prvú cestu na Ukrajinu od invázie. Pôvodne plánoval navštíviť Ukrajinu už v apríli, ale Kyjev ho odmietol prijať, pretože ho znepokojovalo prezidentovo dovtedajšie zbližovanie sa s Ruskom. Kyjev a Berlín neskôr tieto nezhody vyriešili.

Nemecký prezident v prejave takisto uviedol, že za nepokoje v Európe je osobne zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin, a odsúdil jeho "imperiálnu posadnutosť". Putin zase z podnecovania vojny obviňuje Západ.

Putin 24. februára vyslal ruskú armádu na Ukrajinu a vyvolal tým najväčšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Vo štvrtkovom prejave vyhlásil, že Rusko nie je nepriateľom Západu, nikdy však nebude súhlasiť s tým, aby mu Západ diktoval, čo má robiť.

Putin dodal, že najbližšie desaťročie bude podľa neho zrejme najnebezpečnejším a najnepredvídateľnejším, a zároveň najdôležitejším od konca druhej svetovej vojny.

(tasr, min)

  |  

Nemecká vláda zvažuje odchod z Twitteru po tom, ako ho získal Elon Musk

Nemecká vláda zvažuje svoju prítomnosť Twitteri po tom, ako túto sociálnu sieť kúpil miliardár Elon Musk. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na piatkové vyjadrenia hovorcu vlády v Berlíne.

"Počas najbližších týždňov a mesiacov budeme pozorne sledovať možné zmeny na tejto platforme a následne prijmeme svoje závery," povedal hovorca Steffen Hebestreit. Twitter je podľa jeho slov obzvlášť dôležitý, pretože má vplyv na nemeckú verejnosť.

Hebestreit v spojitosti s používateľskými účtami členov nemeckej vlády a nemeckých vládnych úradov povedal, že výsledkom môže byť aj prehodnotenie prítomnosti na tejto sociálnej sieti, píše na svojej webovej stránke denník Die Welt. Hovorca však dodal, že v súvislosti so zmenou vlastníka sociálnej siete nejde o žiadne ohrozenie.

Miliardár Elon Musk vo štvrtok dokončil nákup sociálnej siete Twitter za 44 miliárd dolárov a oznámil svoj úmysel znížiť množstvo obmedzení v spojitosti so zverejňovaním obsahu, pripomína Reuters.

Európske regulačné úrady v minulosti opakovane upozornili, že Twitter bude musieť aj pod Muskovým vedením dodržiavať zákon o digitálnych službách (DSA). Ten môže spoločnostiam udeliť vysoké pokuty v prípade nedostatočnej kontroly nepovoleného obsahu, dodáva Reuters.

(tasr, min)

  |  

Na budovu českého ministerstva vnútra zavesili vlajku Putina vo vaku na mŕtvoly

Na budove Ministerstva vnútra ČR v Prahe visia česká a ukrajinská vlajka a uprostred nich sa nachádza podobizeň ruského prezidenta Vladimíra Putina vo vaku na mŕtvoly.

Podľa hovorcu rezortu to má znamenať výročie spojenia vzniku samostatného Československa s poukazom na odhodlanosť brániť demokratické hodnoty zvrchovaného štátu. Dielo vzniklo na základe iniciatívy českého ministra Víta Rakušana a spolku Dekomunizácie.

Ako informovali České noviny, inštalácia na budove na Letnej visí od noci na dnešok v rámci pripomienky vzniku Československa. "Prial by som nám, aby sme aj v tomto ťažkom období naďalej preukazovali odvahu a odolnosť ako zakladatelia Československa v roku 1918," uviedol Rakušan. "Nezávislosť a sloboda, ktorú sme vtedy získali, sa stala samozrejmosťou. Táto éra sa skončila a tvárou v tvár agresorovi zase a znova ukážeme, že ju budeme brániť a bojovať za ňu hrdo pod českou vlajkou," doplnil.

Vicepremiér v piatok fotografiu s inštaláciou zdieľal aj na svojom Twitteri. "Vieme, kto je náš priateľ, ktorý krváca aj za našu slobodu. A tiež vieme, kto je náš nepriateľ, a nenecháme ho ukradnúť pojem vlastenectva ani našu vlajku," uviedol. Výroba vlajky stála 50-tisíc českých korún, na budove bude minimálne týždeň.

https://twitter.com/Vit_Rakusan/status/1585914939679588353


Česko patrí od začiatku ruskej invázie medzi najvýraznejších podporovateľov Ukrajiny. V prepočte na obyvateľa prijalo od začiatku ruskej invázie najviac ukrajinských utečencov. Kyjev podporujú Česi aj štedrými dodávkami zbraní.

(ste)