Malé voľby a veľké problémy: Aj komunál odkazuje Bratislave, že niečo nie je v poriadku

Zúčtovanie s vládou sa odkladá, a je to tak v poriadku. To, kto stojí na čele župy, mesta alebo dediny, nemá vplyv na chod štátu. Má to vplyv na danú obec a kraj, to je všetko.

Veď uznajte, kto z nás volí vo svojom meste či dedine striktne podľa straníckeho kľúča?

Voliči sa, skrátka, na svojich starostov, primátorov a županov nepozerajú cez celoštátnu politiku. Odvodiť z úspechu Eriky Jurinovej alebo Jozefa Viskupiča niečo smerom k OĽaNO sa nedá. Keby Jurinová, Viskupič či Droba sedeli v parlamente (ako kedysi Blanár), tak by to motivovať mohlo, ale takto nie.

Väčšina kandidátov navyše nemala významných vyzývateľov, veď o koľkých z nich ste počuli pred rokom či dvoma? Niektorí protikandidáti stavili len na negatívne vymedzenie (Kusý), čomu nemôže volič dôverovať. Iní sa zabudli v kampani vymedziť a pripomenúť prešľapy úradujúcich županov či starostov. Na zmenu však treba viac.

Tretím prípadom, tým najpozitívnejším, bolo, že niektorí primátori, starostovia aj župani sú ľudia na svojom mieste, čo potvrdzujú už dlhšie. Voľby v Trenčíne, Starej Bystrici aj inde to len potvrdili.

Napriek tomu tu však máme problém a komunál ho naplno potvrdil: sú ním nefunkčné strany.

Všade po krajine vidíme nárast nezávislých kandidátov. Ak mnohí majú podporu nejakej strany, tak to nič neznamená. Je to len logo na plagáte, strana im nijako nepomôže – pred voľbami a najmä nie po voľbách. Pravda, existujú výnimky, najmä keď dotyčná strana vládne, ale aj tento trend slabne. Vidieť to na slabom postavení preferenčne silných a v podstate všetkých parlamentných strán. Ale týka sa to aj kedysi dôležitých a dnes už regionálnych a komunálnych strán ako KDH alebo SMK (čítaj Aliancia). Osobné konexie znamenajú čoraz viac, straníckych nominantov je čoraz menej. V mnohých okrskoch, kde kedysi nominanti tých strán boli dôležití, dnes už chýbajú.

Poviete si, no a čo. Veď komunálna politika sa dá robiť aj bez straníckej knižky. Zrejme áno. Ale problém je, že celoštátna politika sa nedá robiť bez strán, ktoré majú lídrov aj v Bratislave, aj v malom meste.

Najskôr vznikol problém na strane politických strán. Nahradili ich politické firmy, ktoré kontroluje majiteľ, a zároveň predseda. Všetky strany sa tomu viac či menej prispôsobili, nebol to dôkaz vplyvu oligarchie, skôr plutokracie – politiku ovládli podnikatelia.

Súčasne s tým zaniklo rozdelenie na ľavicu a pravicu, stratilo totiž opodstatnenie.

Druhou etapou je, že o tieto „strany“ už nestoja kandidáti po krajine, čo je previazané s tým, že o ne nestoja ani voliči. Nerozhodujú sa podľa toho, strany stratili autoritu.

Nebezpečné na tom je, že takýto trend bude čoraz viac priať vláde tvrdej ruky. Tá už nebude mať hnedú ani červenú podobu, druhýkrát sa nedá vstúpiť do tej istej rieky. Bude to iné obmedzenie slobody a – ak nebudeme mať strany – tak najmä neschopnosť organizovane čeliť niekomu, kto sa rozhodne diktovať pravidlá. Napríklad s dúhovou vlajočkou v ruke a nekritickou podporou veľkých médií.

Žalostne nám chýbajú politické strany, základ plurality a demokratickej politiky.

Malé voľby to potvrdili, ale varovanie akosi nikoho neburcuje.