Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruská invázia vyhnala z domovov už 14 miliónov Ukrajincov

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie" za uplynulé desaťročia, upozornil v stredu vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Grandi na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) uviedol, že Ukrajinci budú zrejme čeliť "jednej z najkrutejších zím na svete za extrémne náročných okolností" vrátane pokračujúceho ničenia civilnej infraštruktúry", v dôsledku ktorej sa "humanitárna intervencia rýchlo zmení na kvapku v mori" núdze.

Humanitárne organizácie podľa Grandiho "výrazne zvýšili" pomoc, "je však potrebné urobiť oveľa viac a treba začať s ukončením tejto nezmyselnej vojny".

Vzhľadom na "pravdepodobnú zdĺhavú povahu vojenskej situácie" však Grandi povedal, že sa Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) pripravuje na ďalšie presuny obyvateľstva v rámci Ukrajiny aj mimo nej.

V rámci svojho rozsiahle brífingu Grandi členom najmocnejšieho orgánu OSN povedal, že jeho úrad za uplynulých 12 mesiacov zareagoval na 37 núdzových situácií po celom svete, ktoré vznikli v dôsledku konfliktov.

"Ostatné krízy však nedokážu upútať rovnakú medzinárodnú pozornosť, pobúrenie, zdroje, akcie," podotkol a poukázal pritom na viac než 850.000 Etiópčanov vysídlených v prvej polovici roka.

V prvom polroku bolo podľa UNHCR vysídlených aj zhruba 500.000 ľudí v Mjanmarsku a ďalších 200.000 ich k 5,5 milióna vysídlencom pribudlo aj v Kongu.

Grandi upozornil, že tieto a ďalšie krízy vrátane dlhotrvajúceho problému utečencov z Afganistanu a Sýrie a zložitého toku migrantov z Ameriky "nielenže strácajú pozornosť médií, ale zlyhávajú aj kvôli globálnej nečinnosti". Dôvody vysídľovania sú tiež čoraz zložitejšie, pričom ľudí k úteku nútia i nové faktory vrátane klimatickej núdze, dodal.

Vysoký komisár OSN pre utečencov zároveň poukázal na "svet nerovnosti, kde sa mimoriadnej úrovni utrpenia dostáva škandalózne nízka úroveň pozornosti a zdrojov", pričom dodal, že tí, ktorí najmenej prispievajú ku globálnym výzvam, ako je zmena klímy, "ich následkami najviac trpia".

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Vláda odhaduje počet nezvestných vo vojne približne na 7-tisíc

Na zhruba 7-tisíc odhaduje ukrajinská vláda počet nezvestných vo vojne proti Rusku, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Určenie presného počtu je však v dôsledku prebiehajúcich bojov nemožné, uviedla v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová.

Počty nezvestných sú väčšinou nahlasované neskoro a s nepresnosťami, citovala ju agentúra Unian. Maljarová zároveň vyzvala obyvateľov krajiny, aby nešírili na internete žiadne osobné údajne svojich nezvestných príbuzných – najmä v prípade, keď ide o vojakov.      

,,Nepriateľ tieto informácie využije. Nezverejňujte žiadne fotografie nezvestného v uniforme a s osobnými údajmi. Takáto osoba by sa mohla v civile ukrývať na dočasne obsadenom území, a mohlo by ju to odhaliť. Mohlo by to sťažiť aj výmenu zajatých," spresnila.

Maljarová zároveň apelovala na ľudí, aby sa v prípade potreby obrátili na špeciálne koordinačné centrá.

Ruský prezident Vladimir Putin vojensky napadol susednú Ukrajinu 24. februára, pripomína DPA. Vojna trvá už viac než osem mesiacov.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj sa poďakoval Erdoganovi za pomoc pri zachovaní dohody o vývoze obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho ,,aktívnu úlohu" pri záchrane prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. Predmetnú dohodu ohrozilo Rusko, ktoré svoju účasť na nej v sobotu pozastavilo, no od stredajšieho poludnia sa k jej uplatňovaniu vrátilo.

,,Poďakoval som sa tureckému prezidentovi Erdoganovi za jeho aktívnu účasť na zachovaní obilnej dohody, aj za jeho vytrvalú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Diskutovali sme o ďalších krokoch týkajúcich sa návratu ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov," uviedol Zelenskyj na Twitteri. Dodal, že "počíta s podporou Turecka".

Zelenskyj na platforme Telegram označil podporu Turecka za dôležitú. Reuters pripomína, že Ankara sa angažovala prinajmenšom pri jednej významnej výmene vojnových zajatcov Ruska s Ukrajinou.

Ako informovala Erdoganova kancelária, turecký prezident Zelenskému v telefonáte povedal, že schopnosť Kyjeva predávať obilniny je mimoriadne dôležitá pre celý svet. Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie taktiež povedal, že by sa malo zvýšiť diplomatické úsilie v snahe o to, aby sa vojna na Ukrajine skončila spravodlivým výsledkom.

Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Návrat Moskvy k uplatňovaniu dohody oznámila ako prvá Ankara – po rozhovoroch s Ruskom.

Moskva s návratom k plneniu svojich povinností vyplývajúcich z predmetnej dohody súhlasila po tom, ako dostala z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň v stredu upozornil, že Rusko by mohlo od dohody opäť odstúpiť v prípade, že by Kyjev tieto záruky nedodržal.

Svoju účasť na zmienenej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny pozastavilo Rusko uplynulú sobotu, pričom ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Moskva po útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a vyhlásil, že Moskva útok využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina objavila 34 väzníc a mučiarní na územiach predtým okupovaných Ruskom

Ukrajinská polícia údajne objavila 34 mučiarní a väzníc zriadených v oblastiach, ktoré svojho času okupovali ruskí vojaci. Predmetné zariadenia sa našli na území Sumskej, Kyjevskej, Černihivskej, Charkovskej, Doneckej a Chersonskej oblasti. Informuje o tom v stredu ukrajinský spravodajský internetový portál Hromadske, z ktorého správ cituje denník The Guardian.

Portál Hromadske píše, že mučiarne a väznice zriadili ruskí okupanti, ktorí v nich ,,nelegálne zadržiavali a mučili Ukrajincov". Všetky tieto miesta podľa informácií portálu už preskúmali vyšetrovatelia z ukrajinskej národnej polície.

Samotná polícia na platforme Telegram informovala, že celkovo 24 z týchto zariadení bolo objavených v Charkovskej oblasti, trojica ďalších v Chersonskej a tiež Kyjevskej oblasti, dve v Sumskej a po jednom objavili v Doneckej aj Černihivskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko plánuje od budúceho roka 49-eurový mesačný lístok na regionálnu dopravu

Nemecká vláda a spolkové krajiny sa v stredu dohodli na zavedení nástupcu 9-eurového mesačného cestovného lístka na regionálnu dopravu, ktorý platil počas leta. Takzvaný ,,Deutschlandticket", ktorý bude možné využívať vo vlakoch či autobusoch, bude platný v celom Nemecku a bude stáť 49 eur na mesiac. Počíta sa s tým, že ľudia by si ho mohli zakúpiť zrejme už od začiatku budúceho roka. S odvolaním sa na vládne zdroje o tom informovala agentúra DPA a magazín Der Spiegel.

Zavedenie lístka sa plánuje ,,čo najskôr" - platiť by mohol už od 1. januára 2023. Minister dopravy Volker Wissing ako aj regionálni šéfovia rezortov dopravy by mali navyše v krátkom čase vypracovať koncepty na modernizáciu verejnej dopravy.

Počiatočná cena 49 eur sa môže časom zvýšiť. Predplatné tohto lístka bude možné zrušiť každý mesiac.

Vláda poskytne na náklady spojené s týmto cestovným lístkom 1,5 miliardy eur; rovnakou sumou prispejú aj spolkové krajiny. Vláda chce okrem toho dať k dispozícii ďalšiu miliardu eur ročne na regionálny rozvoj miestnej dopravy.

Cieľom pilotného deväťeurového lístka, ktorý platil v júni, júli a auguste, bolo presvedčiť ľudí, aby využívali ekologickejšiu verejnú dopravu, znížili spotrebu benzínu a pomohli tak v boji proti inflácii. Zakúpili si ho milióny ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko tvrdí, že jeho vzdušný priestor narušili drony z Kosova

Srbský minister obrany Miloš Vučevič tvrdí, že za posledné tri dni preniklo do srbského vzdušného priestoru niekoľko bezpilotných lietadiel z Kosova. Priština obvinenie odmieta s tým, že z jej územia nijaké drony do Srbska neprileteli. Informuje o tom v stredu agentúra Reuters.

,,Nedokážem vám povedať, komu tie drony patria, môžem však povedať, že všetky prileteli z územia Kosova," povedal Vučevič pre srbskú verejnoprávnu televíziu RTS bez uvedenia podrobností o zmienených dronoch.

Minister dodal, že srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý je zároveň najvyšším veliteľom srbských ozbrojených síl, vydal nariadenie ,,zlikvidovať" akékoľvek drony, ktoré vstúpia do srbského vzdušného priestoru. Ozbrojené sily zároveň uviedol do stavu ,,zvýšenej pohotovosti", píše Reuters.

Kosovský minister obrany Armend Mehaj popiera, že by do Srbska prileteli dorny z Kosova. Tvrdenie o dronoch označil len za ,,zámienku na zvýšenie počtu srbských vojakov v okolí hraníc" s Kosovom, ktoré podľa jeho slov poslúži na ,,šírenie paniky medzi občanmi oboch týchto štátov".

Napätie medzi Prištinou a Belehradom v ostatných dňoch opätovne vzrástlo v súvislosti so sporom okolo poznávacích značiek áut kosovských Srbov. Priština totiž v utorok nariadila príslušníkom srbskej menšiny žijúcej na severe Kosova, aby vymenili srbské poznávacie značky svojich áut za kosovské. USA a EÚ kosovské úrady žiadali, aby tento krok ešte odložili.

Kosovský parlament ešte v júni schválil predmetný zákon, na základe ktorého sa musia všetkých srbské značky na automobiloch v krajine vymeniť za kosovské. Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tohto opatrenia do 1. novembra.

V utorok zákon o výmene značiek vstúpil oficiálne do platnosti, jeho uplatňovanie v praxi však bude podľa kosovských úradov len postupné. Počas prvých troch týždňov budú vodiči áut bez nových kosovských značiek dostávať varovania a potom im začnú udeľovať aj pokuty. Od konca januára už budú môcť jazdiť len vozidlá s novými značkami a po 21. apríli 2023 už bude odporcom tohto nariadenia hroziť konfiškácia vozidiel.

Počas leta sa celý spor vyhrotil a vyústil do nepokojov kosovských Srbov, ktorí na protest proti výmene značiek blokovali cesty a strieľali do vzduchu. K upokojeniu situácie prispelo až zaangažovanie sa mierových síl NATO pôsobiacich v Kosove.

Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a Srbi žujúci na severe tejto bývalej srbskej provincie považujú za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu. Kosovo aj Srbsko chcú vstúpiť do Európskej únie, ktorá podmieňuje pokrok v tomto smere normalizáciou ich vzájomných vzťahov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.