Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Biden pred voľbami vyzval Američanov, aby pomohli zachrániť ohrozenú demokraciu

Americký prezident Joe Biden pred budúcotýždňovými voľbami v USA vyzval voličov, aby pomohli zachrániť americkú demokraciu, ktorú podľa neho ohrozujú lži, násilie a spochybňovanie volebného procesu zo strany protrumpovských republikánov.

"Sú kandidáti na všetky úrovne amerických úradov..., ktorí sa nezaviazali k tomu, že budú rešpektovať výsledky volieb," povedal Biden v stredajšom televíznom prejave k národu.

Podľa jeho slov po celej krajine tento rok kandidujú viac než tri stovky republikánskych "popieračov volieb", ktorých cieľom je "podkopať samotný volebný systém", po vzore bývalého prezidenta Donalda Trumpa.

Trump v roku 2020 odmietol uznať výsledky volieb, v ktorých ho porazil Biden. Svojimi nepodloženými tvrdeniami  o rozsiahlych volebných podvodoch podnietil aj útok svojich stúpencov na washingtonský Kapitol z januára 2021.

Trumpove falošné tvrdenia o "ukradnutých voľbách" podľa Bidena za posledné dva roky "vyvolali nebezpečný nárast politicky motivovaného násilia a zastrašovania voličov". V tejto súvislosti spomenul minulotýždňový útok na manžela predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Páchateľ mal v úmysle napadnúť samotnú Pelosiovú a plánoval aj útoky na ďalších politikov.

"Toto je cesta k tomu, aby v Amerike vypukol chaos. Nemá to obdobu. Je to protizákonné. Je to neamerické," konštatoval Biden na margo politicky motivovaného násilia s tým, že čoraz viac ľudí takéto prejavy schvaľuje alebo aspoň mlčí.  

Prezident preto vyzval všetkých Američanov, aby sa zjednotili v záujme záchrany demokracie a spoločne povedali dôrazné "nie" politickému násiliu a zastrašovaniu. "Cítime v kostiach, že demokracia je ohrozená, ale tiež si uvedomujeme toto: je v našej moci demokraciu zachrániť," povedal Biden spoluobčanom. Kľúčový význam v tomto smere budú mať podľa neho práve budúcotýždňové voľby.

Na budúci utorok 8. novembra sa v USA uskutočnia dôležité voľby, ktoré sa pravidelne konajú zhruba v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta, tzv. midterm election.

Bude sa v nich rozhodovať o všetkých kreslách v Snemovni reprezentantov aj o viac než tretine Senátu. Voliči budú vyberať aj guvernérov v desiatkach amerických štátov a rozhodovať o obsadení množstva ďalších úradov na štátnej a lokálnej úrovni.

Prieskumy predpovedajú, že republikáni zrejme získajú väčšinu v Snemovni reprezentantov, v ktorej doposiaľ dominovali demokrati, a možno ovládnu aj Senát amerického Kongresu.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská invázia vyhnala z domovov už 14 miliónov Ukrajincov

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o "najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie" za uplynulé desaťročia, upozornil v stredu vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Grandi na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) uviedol, že Ukrajinci budú zrejme čeliť "jednej z najkrutejších zím na svete za extrémne náročných okolností" vrátane pokračujúceho ničenia civilnej infraštruktúry", v dôsledku ktorej sa "humanitárna intervencia rýchlo zmení na kvapku v mori" núdze.

Humanitárne organizácie podľa Grandiho "výrazne zvýšili" pomoc, "je však potrebné urobiť oveľa viac a treba začať s ukončením tejto nezmyselnej vojny".

Vzhľadom na "pravdepodobnú zdĺhavú povahu vojenskej situácie" však Grandi povedal, že sa Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) pripravuje na ďalšie presuny obyvateľstva v rámci Ukrajiny aj mimo nej.

V rámci svojho rozsiahle brífingu Grandi členom najmocnejšieho orgánu OSN povedal, že jeho úrad za uplynulých 12 mesiacov zareagoval na 37 núdzových situácií po celom svete, ktoré vznikli v dôsledku konfliktov.

"Ostatné krízy však nedokážu upútať rovnakú medzinárodnú pozornosť, pobúrenie, zdroje, akcie," podotkol a poukázal pritom na viac než 850.000 Etiópčanov vysídlených v prvej polovici roka.

V prvom polroku bolo podľa UNHCR vysídlených aj zhruba 500.000 ľudí v Mjanmarsku a ďalších 200.000 ich k 5,5 milióna vysídlencom pribudlo aj v Kongu.

Grandi upozornil, že tieto a ďalšie krízy vrátane dlhotrvajúceho problému utečencov z Afganistanu a Sýrie a zložitého toku migrantov z Ameriky "nielenže strácajú pozornosť médií, ale zlyhávajú aj kvôli globálnej nečinnosti". Dôvody vysídľovania sú tiež čoraz zložitejšie, pričom ľudí k úteku nútia i nové faktory vrátane klimatickej núdze, dodal.

Vysoký komisár OSN pre utečencov zároveň poukázal na "svet nerovnosti, kde sa mimoriadnej úrovni utrpenia dostáva škandalózne nízka úroveň pozornosti a zdrojov", pričom dodal, že tí, ktorí najmenej prispievajú ku globálnym výzvam, ako je zmena klímy, "ich následkami najviac trpia".

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: Vláda odhaduje počet nezvestných vo vojne približne na 7-tisíc

Na zhruba 7-tisíc odhaduje ukrajinská vláda počet nezvestných vo vojne proti Rusku, informuje TASR na základe správy agentúry DPA. Určenie presného počtu je však v dôsledku prebiehajúcich bojov nemožné, uviedla v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová.

Počty nezvestných sú väčšinou nahlasované neskoro a s nepresnosťami, citovala ju agentúra Unian. Maljarová zároveň vyzvala obyvateľov krajiny, aby nešírili na internete žiadne osobné údajne svojich nezvestných príbuzných – najmä v prípade, keď ide o vojakov.      

,,Nepriateľ tieto informácie využije. Nezverejňujte žiadne fotografie nezvestného v uniforme a s osobnými údajmi. Takáto osoba by sa mohla v civile ukrývať na dočasne obsadenom území, a mohlo by ju to odhaliť. Mohlo by to sťažiť aj výmenu zajatých," spresnila.

Maljarová zároveň apelovala na ľudí, aby sa v prípade potreby obrátili na špeciálne koordinačné centrá.

Ruský prezident Vladimir Putin vojensky napadol susednú Ukrajinu 24. februára, pripomína DPA. Vojna trvá už viac než osem mesiacov.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj sa poďakoval Erdoganovi za pomoc pri zachovaní dohody o vývoze obilia

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho ,,aktívnu úlohu" pri záchrane prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Informujú o tom agentúry AFP a Reuters. Predmetnú dohodu ohrozilo Rusko, ktoré svoju účasť na nej v sobotu pozastavilo, no od stredajšieho poludnia sa k jej uplatňovaniu vrátilo.

,,Poďakoval som sa tureckému prezidentovi Erdoganovi za jeho aktívnu účasť na zachovaní obilnej dohody, aj za jeho vytrvalú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Diskutovali sme o ďalších krokoch týkajúcich sa návratu ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov," uviedol Zelenskyj na Twitteri. Dodal, že "počíta s podporou Turecka".

Zelenskyj na platforme Telegram označil podporu Turecka za dôležitú. Reuters pripomína, že Ankara sa angažovala prinajmenšom pri jednej významnej výmene vojnových zajatcov Ruska s Ukrajinou.

Ako informovala Erdoganova kancelária, turecký prezident Zelenskému v telefonáte povedal, že schopnosť Kyjeva predávať obilniny je mimoriadne dôležitá pre celý svet. Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie taktiež povedal, že by sa malo zvýšiť diplomatické úsilie v snahe o to, aby sa vojna na Ukrajine skončila spravodlivým výsledkom.

Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Návrat Moskvy k uplatňovaniu dohody oznámila ako prvá Ankara – po rozhovoroch s Ruskom.

Moskva s návratom k plneniu svojich povinností vyplývajúcich z predmetnej dohody súhlasila po tom, ako dostala z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin zároveň v stredu upozornil, že Rusko by mohlo od dohody opäť odstúpiť v prípade, že by Kyjev tieto záruky nedodržal.

Svoju účasť na zmienenej dohode o vývoze obilia z Ukrajiny pozastavilo Rusko uplynulú sobotu, pričom ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Moskva po útoku tvrdila, že nevie zaistiť bezpečnosť lodí plaviacich sa v súlade s dohodou. Kyjev obvinenia z útoku poprel a vyhlásil, že Moskva útok využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina objavila 34 väzníc a mučiarní na územiach predtým okupovaných Ruskom

Ukrajinská polícia údajne objavila 34 mučiarní a väzníc zriadených v oblastiach, ktoré svojho času okupovali ruskí vojaci. Predmetné zariadenia sa našli na území Sumskej, Kyjevskej, Černihivskej, Charkovskej, Doneckej a Chersonskej oblasti. Informuje o tom v stredu ukrajinský spravodajský internetový portál Hromadske, z ktorého správ cituje denník The Guardian.

Portál Hromadske píše, že mučiarne a väznice zriadili ruskí okupanti, ktorí v nich ,,nelegálne zadržiavali a mučili Ukrajincov". Všetky tieto miesta podľa informácií portálu už preskúmali vyšetrovatelia z ukrajinskej národnej polície.

Samotná polícia na platforme Telegram informovala, že celkovo 24 z týchto zariadení bolo objavených v Charkovskej oblasti, trojica ďalších v Chersonskej a tiež Kyjevskej oblasti, dve v Sumskej a po jednom objavili v Doneckej aj Černihivskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko plánuje od budúceho roka 49-eurový mesačný lístok na regionálnu dopravu

Nemecká vláda a spolkové krajiny sa v stredu dohodli na zavedení nástupcu 9-eurového mesačného cestovného lístka na regionálnu dopravu, ktorý platil počas leta. Takzvaný ,,Deutschlandticket", ktorý bude možné využívať vo vlakoch či autobusoch, bude platný v celom Nemecku a bude stáť 49 eur na mesiac. Počíta sa s tým, že ľudia by si ho mohli zakúpiť zrejme už od začiatku budúceho roka. S odvolaním sa na vládne zdroje o tom informovala agentúra DPA a magazín Der Spiegel.

Zavedenie lístka sa plánuje ,,čo najskôr" - platiť by mohol už od 1. januára 2023. Minister dopravy Volker Wissing ako aj regionálni šéfovia rezortov dopravy by mali navyše v krátkom čase vypracovať koncepty na modernizáciu verejnej dopravy.

Počiatočná cena 49 eur sa môže časom zvýšiť. Predplatné tohto lístka bude možné zrušiť každý mesiac.

Vláda poskytne na náklady spojené s týmto cestovným lístkom 1,5 miliardy eur; rovnakou sumou prispejú aj spolkové krajiny. Vláda chce okrem toho dať k dispozícii ďalšiu miliardu eur ročne na regionálny rozvoj miestnej dopravy.

Cieľom pilotného deväťeurového lístka, ktorý platil v júni, júli a auguste, bolo presvedčiť ľudí, aby využívali ekologickejšiu verejnú dopravu, znížili spotrebu benzínu a pomohli tak v boji proti inflácii. Zakúpili si ho milióny ľudí.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.