Jaroslav Daniška

Omša sa koná v dušičkovom období z iniciatívy Spoločenstva Ladislava Hanusa a v spolupráci s ďalšími organizáciami, ako sú Spoločenstvo Dobrého Pastiera, Komunita Eben Ezer, Komunita svätého Egídia, Komunita pri Dome Quo Vadis, Spoločenstvo pri Študentskom domove Svoradov. Bude ju celebrovať bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský a vyjadrí sa pri tom k dvom tragédiám, ktoré sa nedávno stali necelý kilometer od seba.

Čo od toho čakať?

Ľútosť nad násilnou a náhlou stratou nevinných životov je samozrejmosť. Cirkev sa nespráva podľa zákonov Facebooku, nebýva prvá v médiách ani na mieste činu, neorganizuje rýchle akcie, nemáva vlajkami. Ale jej rolu pri oplakaní smrti a pri odchode na večnosť nemá kto nahradiť. Platí to pri nezmyselnej a nehoráznej tragédii, ku akej došlo na Zochovej ulici, aj pri konaní cieľavedomého vraha s pomätenou mysľou, ako to bolo na Zámockej ulici.

Je smutným príznakom našej doby, že najskôr formuluje politické požiadavky, až potom oplakáva obete, akoby na ľútosť nemal byť vyčlenený dostatok času. Práve ten je však kľúčový. Každý, kto zažil stratu, to vie. Arcibiskup Zvolenský sa to dnes pokúsi narovnať. Nebude to úplne úspešné a nebude to prijaté všetkými, zaujímavé bude, ako sa k tomu postavia médiá (najmä tie verejnoprávne), ale to neznamená, že to nebude mať význam. Práve naopak.