Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj-Eštok: Hlasovanie v parlamente ukáže, kto je naozaj v opozícii

Parlamentné hlasovania o štátnom rozpočte alebo o možnosti skrátenia volebného obdobia rozdelia poslancov na skutočne opozičných a na tých, ktorí napokon pomôžu vláde. V TASR TV to povedal nezávislý poslanec Matúš Šutaj Eštok, pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD.

Jedenásť poslancov, ktorí sa hlásia k jeho strane, v parlamente podporí legislatívu potrebnú na splnenie dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Zákon o štátnom rozpočte na budúci rok však nepodporia, hoci sú v ňom rozpočtované peniaze na pomoc občanom a firmám v čase energetickej krízy a vysokej inflácie vrátane zdrojov na zvyšovanie platov lekárov.

"Určite sa nedáme citovo vydierať súčasnou vládnou koalíciou. Povedali sme jasne, že sme pripravení baviť sa o podpore rozpočtu za podmienky, že sa zároveň dohodneme na termíne čo najskorších predčasných volieb," povedal Šutaj-Eštok.

Tvrdí, že v porovnaní s rokmi vlády Petra Pellegriniho výdavková časť rozpočtu enormne narástla bez toho, že by to adekvátne pocítili občania na výške štátnej pomoci. Šutaj-Eštok odhaduje, že rozpočet nezíska ani podporu Smeru-SD. "Ale nepočuli sme jednoznačné stanovisko od ľudí, ktorých vedie pán Taraba. A veľmi dôležitým faktorom sú kotlebovci," naznačil.

V prípade SaS je podľa neho zasa otázkou postoj k možnosti predčasných volieb. "Ak je niekto tvrdou opozíciou, ako to o sebe tvrdí SaS, tak je ich povinnosťou urobiť všetko pre to, aby predčasné voľby boli," vyhlásil poslanec.

K predčasným voľbám sa podľa neho dá prepracovať hlasovaním v parlamente, ale aj pomocou referenda. Absolútne odmieta tvrdenia predsedu SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého je referendum zbytočné. Pripomenul, že pod dvoma referendovými petíciami bol spolu milión podpisov, ktoré nie je možné ignorovať. "Ak sa ľudia rozhodnú, že chcú, aby sa referendum konalo, je povinnosťou politikov, aby to rešpektovali," povedal.

Aj v prípade nadchádzajúceho hlasovania o vyslovovaní nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) budú mať podľa Šutaja-Eštoka poslanci z Hlasu-SD jednoznačný postoj. "Všetci v Hlase budeme určite hlasovať za odvolanie pána Mikulca. Dôvody na jeho odvolanie stále pretrvávajú. Najnovšie tu máme migračnú krízu, ktorú minister absolútne nezvláda," tvrdí. Na odvolanie člena vlády je však v parlamente potrebných najmenej 76 hlasov za vyslovenie nedôvery. Vzhľadom na to, že časť SaS sa chce pri hlasovaní zdržať, je podľa Šutaja-Eštoka možné, že minister ustojí aj ôsme hlasovanie o svojom odvolaní.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny čerstvých potravín v Spojenom kráľovstve rástli v novembri rekordným tempom

Ceny čerstvých potravín v britských obchodoch vzrástli v novembri podľa najnovších údajov Konzorcia britského maloobchodu (BRC) rekordným tempom. To znamená ďalšiu záťaž pre domácnosti zápasiace s krízou životných nákladov. Informovala o tom agentúra Reuters.

BRC v stredu zverejnilo výsledky svojho prieskumu, na základe ktorého sa ceny čerstvých potravín v Spojenom kráľovstve zvýšili v novembri medziročne o 14,3 percenta. To je najvýraznejší rast od začiatku evidovania príslušných údajov v roku 2005.

Navyše, aj ceny ostatných potravinových tovarov vzrástli v novembri rekordným tempom, dodalo konzorcium. Rast dosiahol 12,6 percenta oproti 11,6-percentnému rastu v predchádzajúcom mesiaci.
Údaje BRC zahrnujú menší počet tovarov než štatistický úrad, ktorý zverejňuje údaje o celkovej inflácii. Tá dosiahla v Spojenom kráľovstve v októbri 11,1 percenta, čo je najvyššia miera inflácie od októbra 1981.

Šéfka BRC Helen Dickinsonová uviedla, že na budúci rok by sa rast cien mohol zmierniť, "počas tejto zimy však vyhliadky pre spotrebiteľov vôbec nie sú radostné". Ako povedala, "ceny potravín pokračovali v raste, najmä čo sa týka mäsa, vajec a mliečnych výrobkov. Môžu za to najmä prudko rastúce ceny energií a náklady na krmivo pre zvieratá a ich transport".

Spoločnosť pre prieskum trhu NielsenIQ, ktorá sa na prieskume o vývoji cien podieľala, dodala, že tohtoročné Vianoce budú pre Britov podstatne drahšie a veľký počet spotrebiteľov bude smerovať výdavky najmä na nevyhnutný tovar. "Keďže ceny naďalej rastú, náklady na tohtoročné vianočné sviatky budú vyššie a zákazníci budú omnoho viac, než kedykoľvek predtým, sledovať rozpočet," povedal Mike Watkins z NielsenIQ.

(tasr)

Minúta  |  

Senát v USA schválil zákon na ochranu manželstiev osôb rovnakého pohlavia

Americký Senát v utorok schválil návrh zákona, ktorý na federálnej úrovni chráni manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Návrh podporilo 61 senátorov a 36 bolo proti. Na schválenie bolo v stočlennom Senáte potrebných najmenej 60 hlasov. Za hlasovalo 49 demokratických senátorov a 12 republikánov.

Federálna vláda bude povinná uznať takéto manželstvo v prípade, že je povolené v konkrétnom štáte, v ktorom bolo uzavreté. Toto opatrenie má Najvyššiemu súdu USA zabrániť zrušiť platnosť svojho rozhodnutia z roku 2015. Súd vtedy rozhodol, že takéto páry majú ústavou zaručené právo uzavrieť manželstvo vo všetkých 50-tich štátoch USA.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu podobný návrh schválila už predtým. Kongresmani musia aj verziu prijatú v utorok Senátom odobriť skôr, než pôjde na podpis prezidentovi Joeovi Bidenovi, píše Reuters.

"Táto zákonná norma zabezpečí miliónom Američanov práva a ochranu, na ktorú majú nárok LGBTQI+ páry a zmiešané páry (medzirasové) a ich deti," uviedol vo vyhlásení prezident.

"Dlhý, ale neúprosný pochod smerom k väčšej rovnosti sa dnes posúva vpred," uviedol Chuck Schumer, vodca demokratickej väčšiny v Senáte.

Senát podľa jeho slov schválením tohto zákona vysiela posolstvo, ktoré potrebuje počuť každý Američan: "Nezáleží na to, kým ste alebo koho ľúbite. Aj vy si zaslúžite podľa zákona dôstojné a rovnocenné zaobchádzanie".

V USA žije približne 568-tisíc "manželských párov rovnakého pohlavia", píše Reuters s odvolaním sa na úrady.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka Medzinárodného menového fondu nalieha na Čínu, aby ukončila tvrdé lockdowny

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová niekoľko dní po vypuknutí rozsiahlych protestov v Číne vyhlásila, že je načase, aby Peking upustil od tvrdých lockdownov a začal cielenejšie pristupovať k ochoreniu COVID-19.

Georgievová tvrdí, že táto zmena by zmiernila dopady na svetovú ekonomiku, ktorá momentálne zápasí s vysokou infláciou, energetickou krízou a narušenými dodávkami potravín. Georgievová vyzvala na prehodnotenie tvrdej čínskej politiky nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorej cieľom je izolovať každý prípad, no takáto politika má podľa nej negatívny vplyv na ľudí a ekonomiku.

V utorkovom rozsiahlom rozhovore pre agentúru AP Georgievová taktiež upozornila, že je príliš skoro na to, aby americký Federálny rezervný systém ustúpil od zvyšovania úrokových sadzieb, a vyjadrila nádej, že energetická kríza spôsobená ruskou vojnou na Ukrajine urýchli presadzovanie obnoviteľných zdrojov energií v Európe. Zároveň označila rastúci hlad v rozvojových krajinách za „najvýznamnejší riešiteľný problém sveta“.

V Číne cez víkend vypukli protesty vo viacerých mestách na pevnine a v Hongkongu. Demonštrácie boli najväčším prejavom nesúhlasu verejnosti za ostatné desaťročia. Úrady zmiernili niektoré kontroly, ale neprejavili žiadne známky toho, že by ustúpili od svojej stratégie, ktorá milióny ľudí na celé mesiace uzavrela do ich domovov.

(sita)

Minúta  |  

Káčer: Jednota spojencov v podpore Ukrajiny pri jej obrane zostáva nezlomná

Jednota spojencov v podpore Ukrajiny pri jej obrane zostáva nezlomná. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer to uviedol v utorok 30. novembra na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bukurešti, kde sa stretol so svojím americkým partnerom, ministrom zahraničných vecí USA Antonym Blinkenom.

Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v tlačovej správe. Počas bilaterálneho rokovania, ktoré potvrdilo strategické partnerstvo medzi Slovenskom a Spojenými štátmi americkými, ministri podľa rezortu diplomacie hovorili najmä o ruskej agresii proti Ukrajine. Odsúdili útoky Ruska na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zhodli sa na nevyhnutnosti pokračovať v širokej podpore Ukrajiny.

Prvý deň zasadnutia šéfov diplomacií krajín NATO spojenci diskutovali o aktuálnej situácii na Ukrajine, dôsledkoch pokračujúcej ruskej agresie a možnostiach ďalšej pomoci Kyjevu.

„Masívne raketové útoky na elektrárne, rozvodnú sieť či bytové domy na Ukrajine nemajú vojenský osoh, len znásobujú utrpenie obyvateľstva. Rusko musí za tieto neakceptovateľné činy niesť zodpovednosť,“ vyhlásil minister Káčer s tým, že je naším bezpečnostným záujmom a morálnou povinnosťou zabrániť humanitárnej katastrofe, ktorú sa Rusko snaží na Ukrajine vyvolať.

Zároveň vyzdvihol doterajšiu pomoc USA pri posilnení obrany a bezpečnosti Slovenska. Šéf rezortu diplomacie tiež uviedol, že neustále vyhodnocujeme možnosti, ako Ukrajine pomôcť brániť sa. Cvičíme ukrajinských vojakov, dodávame jej novú obrannú techniku a priebežne opravujeme tú poškodenú. Slovensko v rámci NATO prispelo takmer pol miliónom eur na nákup zimnej výstroje pre ukrajinských vojakov. Spojenci diskutovali aj o budúcnosti vzťahov Aliancie s Ukrajinou.

„Je načase, aby sme sa začali vážne rozprávať o vízii pre nášho východného suseda. Nechceme, aby sa takýto konflikt v budúcnosti zopakoval, preto by mala Ukrajina mať jedného dňa rovnaké bezpečnostné záruky, aké máme dnes my. Z morálneho hľadiska si to Ukrajina jednoznačne zaslúži,“ dodal Káčer, ktorý sa v hlavnom meste Rumunska zúčastnil aj na podujatí Munich Leaders Meeting, na okraj ktorého odovzdal Zlatú plaketu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR predsedovi Mníchovskej bezpečnostnej konferencie Christophovi Heusgenovi.

Bývalého nemeckého diplomata a niekdajšieho zahraničnopolitického a bezpečnostného poradcu kancelárky Merkelovej ocenil za jeho významný prínos k rozvoju slovensko-nemeckých zahraničnopolitických vzťahov.

(sita)

Minúta  |  

Ceny bytov a domov boli v treťom štvrťroku vyššie o takmer 15 percent

Realizačné ceny všetkých nehnuteľností určených na bývanie boli počas tretieho štvrťroka o 14,5 percenta vyššie ako v rovnakom období pred rokom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Dynamika medziročného rastu cien nehnuteľností, za ktoré sa skutočne predali, tak po šiestich mesiacoch zvyšujúceho sa tempa mierne spomalila, v predošlom štvrťroku rast cien dosahoval takmer 17 percent.

Spomalenie rastu cien sa prejavilo len pri nových nehnuteľnostiach. Existujúce nehnuteľnosti však pokračovali v raste, aktuálne boli ich ceny medziročne vyššie o 14,5 percenta (v druhom štvrťroku to bolo o 12,7 percenta) a dosiahli najvyššiu hodnotu rastu za posledných šesť štvrťrokov. V porovnaní s druhým štvrťrokom 2022 realizačné ceny nehnuteľností vzrástli o 2,8 percenta.

Ceny všetkých nehnuteľností bez ohľadu na vek boli medziročne vyššie o dvojcifernú hodnotu vo všetkých ôsmich krajoch SR. Vyššia dynamika rastu cien ako bol celoslovenský priemer sa prejavila v štyroch krajoch. Okrem rekordného rastu v Trnavskom kraji o 20,4 percenta boli nad priemerom aj rasty cien v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji.

Výraznejšie medziročné navýšenie sa zaznamenalo pri realizačných cenách existujúcich nehnuteľností, kde nad hranicu medziročného rastu o 20 percent sa dostali až štyri kraje. Najvyšší nárast sa prejavil opäť v Trnavskom kraji, o 24,8 percent.

Nové byty a bytové domy zaznamenali dvojciferný rast cien v siedmich krajoch, ale nad úroveň zvýšenia o 20 percent sa dostali len v dvoch krajoch – Žilinskom a Prešovskom kraji. Zaujímavosťou bol medziročný pokles cien nových nehnuteľností v Nitrianskom kraji o dve percentá.

Medzikvartálne zvýšenie realizačných cien všetkých nehnuteľností sa v treťom štvrťroku 2022 zaznamenalo v šiestich krajoch, ale len v Trnavskom sa blížilo k rastu o desať percent. V dvoch krajoch, v Nitrianskom a Žilinskom začali ceny klesať. Existujúce nehnuteľnosti si udržali rast cien pod desať percent v siedmich krajoch, pričom v Žilinskom kraji prišlo k poklesu o 6,3 percenta. Ceny nových nehnuteľností medzikvartálne rástli v šiestich krajoch v rozpätí od troch percent do šiestich percent, klesali však v Bratislavskom o 1,2 percenta a v Banskobystrickom dokonca o 7,1 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.