30. novembra 2022 | 11:05

Minúta | 30. novembra 2022 | 11:05

Súd EÚ zamietol žalobu Rakúska proti investičnej pomoci Maďarska pre Paks II

Všeobecný súd EÚ v stredu zamietol žalobu podanú Rakúskom, ktoré napadlo investičnú pomoc maďarskej vlády pre výstavbu nových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks, čo bolo schválené aj Európskou komisiou (EK). Informuje o tom spravodajca TASR.

Eurokomisia v marci 2017 schválila investičnú pomoc oznámenú Maďarskom v prospech štátneho podniku Paks II, týkajúcu sa prevádzkovania dvoch jadrových reaktorov v Paksi, ktoré boli vo výstavbe. Tieto reaktory by mali postupne nahradiť štyri jadrové reaktory, ktoré už sú v tejto elektrárni v prevádzke.

Investičná pomoc, ktorá spočíva v tom, že spoločnosti Paks II sa bezodplatne poskytnú nové jadrové reaktory na ich prevádzkovanie, je z veľkej časti financovaná úverom vo forme obnoviteľnej úverovej linky vo výške desať miliárd eur. Tento úver Maďarsku poskytlo Rusko v rámci medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie. V súlade s touto dohodou zverili výstavbu nových reaktorov priamym zadaním spoločnosti Nižnyj Novgorod Engineering Company Atomenergoprojekt (JSC NIAEP).

Komisia investičnú pomoc, spornú z pohľadu Rakúska, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ za určitých podmienok. Rakúsko následne podalo žalobu o neplatnosť rozhodnutia EK týkajúceho sa investičnej pomoci.

Všeobecný súd vysvetlil, že hospodárska činnosť podporovaná maďarskou investičnou pomocou je zlučiteľná s právom Únie. Aj to, že rozhodnutie Budapešti o zadaní priamej zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov, ktoré predchádzalo spornému opatreniu pomoci, nepredstavuje podmienku neoddeliteľne spojenú s predmetom investičnej pomoci a nebolo v rozpore s právom Únie v oblasti verejného obstarávania.

V druhom rade súd zamietol žalobné dôvody založené na existencii neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a nerovnosti zaobchádzania, ktoré mali viesť k vylúčeniu výrobcov obnoviteľnej energie z liberalizovaného vnútorného trhu s elektrickou energiou. Súd pripomenul, že členské štáty si môžu voľne určiť zloženie svojho energetického mixu a že EK nemôže vyžadovať pridelenie štátnych finančných prostriedkov na financovanie alternatívnych zdrojov energie.

Do tretice Všeobecný súd EÚ – po zamietnutí žalobného dôvodu založeného na posilnení alebo vytvorení dominantného postavenia na trhu – zamietol žalobný dôvod založený na nebezpečenstve pre likviditu maďarského veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou.

(tasr)

30. novembra 2022 | 11:01

Minúta | 30. novembra 2022 | 11:01

Gröhling: Ak nebudeme riešiť situáciu žiakov z vylúčených komunít, hrozia pokuty

Slovensko čelí problému nesprávneho zaraďovania žiakov z vylúčených komunít do špeciálnych škôl a umelého vytvárania segregovaných tried. Tvrdí to exminister školstva a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling (SaS). Pripomenul, že na to upozorňuje Štátna školská inšpekcia, ale aj Európska komisia. Pokiaľ by Slovensko situáciu neriešilo, hrozia mu podľa Gröhlinga finančné pokuty. Vyzval rezort školstva, aby začal pracovať na konkrétnych krokoch.

Gröhling na stredajšej tlačovej konferencii pripomenul potrebu prijatia novely školského zákona, ktorá obsahuje definíciu segregácie. Potrebná je tiež pomoc s ranou starostlivosťou detí z vylúčených komunít do šesť rokov, monitorovanie segregácie na školách či katalóg podporných opatrení. ,,To sú opatrenia, ktoré by malo ministerstvo školstva prijať s cieľom pomôcť žiakom z vylúčených komunít, znížiť segregáciu v školstve a predísť problémom s infringementom od Európskej komisie. Posledné tri opatrenia sú tiež súčasťou Plánu obnovy. Podľa harmonogramu mali byť realizované v období od jesene do zimy 2022," upozornil poslanec.

Každé dieťa bez ohľadu na pôvod by malo podľa neho dostať čo najlepšie vzdelanie. ,,Na to sa zameriavali aj projekty, ktoré sme na ministerstve realizovali, ale aj opatrenia, ktoré nás ešte len čakajú," povedal Gröhling. ,,Z Plánu obnovy je na túto iniciatívu vyčlenených šesť miliónov eur. Cieľom je pracovať s deťmi z vylúčených komunít so zapojením ich rodičov do tohto procesu, aby deti dostali dobré základy už doma, v rodine a prišli lepšie pripravené do školy," doplnil.

Ďalším kľúčovým opatrením je podľa Gröhlinga aj schválenie takzvaného katalógu podporných opatrení. Ide o návrh zákona, ktorý prináša systém, ako v školách pomáhať žiakom s nadaním, ale aj so znevýhodnením. Zároveň určuje, na aký typ pomoci bude mať každý žiak zo zákona nárok a bol sprevádzaný návrhom na zvýšenie počtu asistentov na 18-tisíc a na automatické prideľovanie asistentov aj odborníkov do škôl. Poslanec pripomenul, že predošlé vedenie ministerstva zákon pripravilo a predložilo do pripomienkového konania.

(tasr)

30. novembra 2022 | 10:42

Minúta | 30. novembra 2022 | 10:42

Pre vojnu na Ukrajine plánuje EÚ zhabať majetok ruského štátu a oligarchov

Európska komisia (EK) by mala v stredu predstaviť možnosti, ako zhabať majetok ruského štátu a oligarchov a potrestať aj touto cestou Rusko za vojnové zločiny páchané na Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na svojom účte na Twitteri v stredu ráno uviedla, že ,,Rusko musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny". Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny.

,,Zmrazením prostriedkov oligarchov a aktív jeho centrálnej banky sa s našimi partnermi postaráme o to, aby Rusko zaplatilo za skazu, ktorú spôsobilo," uviedla šéfka exekutívy EÚ.

Eurokomisia v tejto súvislosti rozoslala veľvyslancom členských krajín pri EÚ (COREPER) potrebné dokumenty s možnosťami, ako postihovať ruských oligarchov.

Týždenník Politico už minulý týždeň informoval o týchto plánoch, o skúmaní právnych možností konfiškovania ruského štátneho a súkromného majetku ako spôsobu platby za rekonštrukciu Ukrajiny, pričom upozornil, že ide o nevyskúšanú legálnu cestu.

Cieľom EK je ,,identifikovať spôsoby na posilnenie sledovania, identifikácie, zmrazenia a správy majetku ako predbežných krokov na možnú konfiškáciu," odvoláva sa Politico na dokument eurokomisie.

Výsledkom by mohlo byť získanie takmer 300 miliárd dolárov zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ako aj aktív a príjmov jednotlivcov a subjektov uvedených na sankčnom zozname EÚ.

Politico pripomenul, že táto myšlienka vznikla už v máji tohto roku a okrem samotnej Ukrajiny má aj podporu Poľska, Slovenska či troch pobaltských krajín. Šéfovia vlád a štátov na októbrovom samite EÚ poverili eurokomisiu, aby preskúmala právne možnosti zhabania ruských aktív, ktoré sú v súčasnosti zmrazené v rámci sankcií.

(tasr)

30. novembra 2022 | 10:29

Minúta | 30. novembra 2022 | 10:29

ZMOS upozorňuje na hrozby ďalšieho zvyšovania poplatkov za odpady

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) upozorňuje na hrozby ďalšieho zvyšovania poplatkov za odpady.

Ako informuje ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák, združenie adresovalo ministerstvu životného prostredia zásadné pripomienky k návrhu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov. Združenie žiada ponechať mieru úrovne vytriedenia komunálneho odpadu (KO) podľa aktuálne platného nariadenia vlády.

Požadovaná úroveň vytriedenia KO pre rok 2022 a nasledujúce roky je podľa aktuálne platnej legislatívy stanovená na 31 percent. Predkladateľ navrhuje pre rok 2023 úroveň vytriedenia 40 percent, pre rok 2024 a nasledujúce roky 45 percent. ZMOS žiada ponechať aktuálnu výšku požadovanej miery vytriedenia KO vzhľadom na zavedenie zálohovania na Slovensku.

„Zálohované PET fľaše aj plechovky totiž tvorili veľkú časť vytriedeného KO," zdôraznil Kaliňák. ZMOS upozorňuje, že ak mestá a obce nedosiahnu stanovenú mieru vytriedenia KO, budú automaticky vyradené z možnosti čerpania príspevkov z Environmentálneho fondu a tým sa, naopak, môže znížiť motivácia na triedenie.

Združenie upozorňuje, že v návrhu nariadenia vlády nie sú výstupy z úpravy zmesového odpadu kategorizované v súlade s legislatívou Európskej únie. „ZMOS žiada doplniť návrh nariadenia vlády o analýzu, na základe ktorej boli stanovené jednotlivé sadzby za uloženie priemyselného odpadu a výstupu z úpravy zmesového odpadu na skládku odpadov," konštatuje Kaliňák a dodáva, že vzhľadom na proces tvorby materiálu nie je výška jednotlivých sadzieb podložená na odborných základoch.

Uloženie odpadu, ktorý prešiel úpravou, bude pre samosprávy podľa údajov ministerstva predstavovať výdavky pre mestá a obce v roku 2023 vo výške viac ako desať miliónov eur, v roku 2024 vo výške takmer trinásť miliónov eur, v roku 2025 vo výške viac ako päť miliónov eur a v roku 2026 vo výške viac ako 23 miliónov eur. „Pre navýšenie výdavkov za uloženie odpadu je potrebné pripočítať výdavky na samotný proces mechanicko-biologickej úpravy odpadu," dodáva ZMOS.

(sita)

30. novembra 2022 | 10:16

Minúta | 30. novembra 2022 | 10:16

Zakázať homosexuálom manželstvá je ústavné, potvrdil súd v Tokiu

Súd v japonskom hlavnom meste Tokio v stredu rozhodol, že zákaz manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia je ústavný.

Ide už o druhé takéto rozhodnutie japonského súdu, keď v júni rovnako rozhodol súd v meste Osaka. Podľa agentúry Reuters to predstavuje zhoršenie práv LGBT osôb v Japonsku, kde ako v jedinej krajine zo skupiny G7 nie sú manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia povolené.

Súd v Tokiu však takisto uviedol, že absencia právneho postavenia, ktoré umožňuje založenie rodiny pre páry rovnakého pohlavia, je porušením ich ľudských práv.

Na súd sa obrátili štyri páry, ktoré tvrdili, že zákaz manželstiev medzi rovnakými pohlaviami narúša ich ľudské práva. Žiadali odškodné jeden milión jenov (približne 6 975 eur) na osobu. Súd však túto požiadavku zamietol.

Manželstvo je podľa japonskej ústavy definované ako "vzájomný súhlas oboch pohlaví" a vládnuca strana premiéra Fumia Kišidu sa zatiaľ neplánuje tejto záležitosti venovať ani navrhnúť zmenu právnych noriem v tejto oblasti.

Súd v Sappore na severe krajiny však minulý rok rozhodol, že takýto zákon je protiústavný.

(tasr)

30. novembra 2022 | 10:01

Minúta | 30. novembra 2022 | 10:01

Šutaj-Eštok: Hlasovanie v parlamente ukáže, kto je naozaj v opozícii

Parlamentné hlasovania o štátnom rozpočte alebo o možnosti skrátenia volebného obdobia rozdelia poslancov na skutočne opozičných a na tých, ktorí napokon pomôžu vláde. V TASR TV to povedal nezávislý poslanec Matúš Šutaj Eštok, pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD.

Jedenásť poslancov, ktorí sa hlásia k jeho strane, v parlamente podporí legislatívu potrebnú na splnenie dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Zákon o štátnom rozpočte na budúci rok však nepodporia, hoci sú v ňom rozpočtované peniaze na pomoc občanom a firmám v čase energetickej krízy a vysokej inflácie vrátane zdrojov na zvyšovanie platov lekárov.

"Určite sa nedáme citovo vydierať súčasnou vládnou koalíciou. Povedali sme jasne, že sme pripravení baviť sa o podpore rozpočtu za podmienky, že sa zároveň dohodneme na termíne čo najskorších predčasných volieb," povedal Šutaj-Eštok.

Tvrdí, že v porovnaní s rokmi vlády Petra Pellegriniho výdavková časť rozpočtu enormne narástla bez toho, že by to adekvátne pocítili občania na výške štátnej pomoci. Šutaj-Eštok odhaduje, že rozpočet nezíska ani podporu Smeru-SD. "Ale nepočuli sme jednoznačné stanovisko od ľudí, ktorých vedie pán Taraba. A veľmi dôležitým faktorom sú kotlebovci," naznačil.

V prípade SaS je podľa neho zasa otázkou postoj k možnosti predčasných volieb. "Ak je niekto tvrdou opozíciou, ako to o sebe tvrdí SaS, tak je ich povinnosťou urobiť všetko pre to, aby predčasné voľby boli," vyhlásil poslanec.

K predčasným voľbám sa podľa neho dá prepracovať hlasovaním v parlamente, ale aj pomocou referenda. Absolútne odmieta tvrdenia predsedu SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého je referendum zbytočné. Pripomenul, že pod dvoma referendovými petíciami bol spolu milión podpisov, ktoré nie je možné ignorovať. "Ak sa ľudia rozhodnú, že chcú, aby sa referendum konalo, je povinnosťou politikov, aby to rešpektovali," povedal.

Aj v prípade nadchádzajúceho hlasovania o vyslovovaní nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) budú mať podľa Šutaja-Eštoka poslanci z Hlasu-SD jednoznačný postoj. "Všetci v Hlase budeme určite hlasovať za odvolanie pána Mikulca. Dôvody na jeho odvolanie stále pretrvávajú. Najnovšie tu máme migračnú krízu, ktorú minister absolútne nezvláda," tvrdí. Na odvolanie člena vlády je však v parlamente potrebných najmenej 76 hlasov za vyslovenie nedôvery. Vzhľadom na to, že časť SaS sa chce pri hlasovaní zdržať, je podľa Šutaja-Eštoka možné, že minister ustojí aj ôsme hlasovanie o svojom odvolaní.

(tasr)

30. novembra 2022 | 9:48

Minúta | 30. novembra 2022 | 9:48

Ceny čerstvých potravín v Spojenom kráľovstve rástli v novembri rekordným tempom

Ceny čerstvých potravín v britských obchodoch vzrástli v novembri podľa najnovších údajov Konzorcia britského maloobchodu (BRC) rekordným tempom. To znamená ďalšiu záťaž pre domácnosti zápasiace s krízou životných nákladov. Informovala o tom agentúra Reuters.

BRC v stredu zverejnilo výsledky svojho prieskumu, na základe ktorého sa ceny čerstvých potravín v Spojenom kráľovstve zvýšili v novembri medziročne o 14,3 percenta. To je najvýraznejší rast od začiatku evidovania príslušných údajov v roku 2005.

Navyše, aj ceny ostatných potravinových tovarov vzrástli v novembri rekordným tempom, dodalo konzorcium. Rast dosiahol 12,6 percenta oproti 11,6-percentnému rastu v predchádzajúcom mesiaci.
Údaje BRC zahrnujú menší počet tovarov než štatistický úrad, ktorý zverejňuje údaje o celkovej inflácii. Tá dosiahla v Spojenom kráľovstve v októbri 11,1 percenta, čo je najvyššia miera inflácie od októbra 1981.

Šéfka BRC Helen Dickinsonová uviedla, že na budúci rok by sa rast cien mohol zmierniť, "počas tejto zimy však vyhliadky pre spotrebiteľov vôbec nie sú radostné". Ako povedala, "ceny potravín pokračovali v raste, najmä čo sa týka mäsa, vajec a mliečnych výrobkov. Môžu za to najmä prudko rastúce ceny energií a náklady na krmivo pre zvieratá a ich transport".

Spoločnosť pre prieskum trhu NielsenIQ, ktorá sa na prieskume o vývoji cien podieľala, dodala, že tohtoročné Vianoce budú pre Britov podstatne drahšie a veľký počet spotrebiteľov bude smerovať výdavky najmä na nevyhnutný tovar. "Keďže ceny naďalej rastú, náklady na tohtoročné vianočné sviatky budú vyššie a zákazníci budú omnoho viac, než kedykoľvek predtým, sledovať rozpočet," povedal Mike Watkins z NielsenIQ.

(tasr)

30. novembra 2022 | 9:34

Minúta | 30. novembra 2022 | 9:34

Senát v USA schválil zákon na ochranu manželstiev osôb rovnakého pohlavia

Americký Senát v utorok schválil návrh zákona, ktorý na federálnej úrovni chráni manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

Návrh podporilo 61 senátorov a 36 bolo proti. Na schválenie bolo v stočlennom Senáte potrebných najmenej 60 hlasov. Za hlasovalo 49 demokratických senátorov a 12 republikánov.

Federálna vláda bude povinná uznať takéto manželstvo v prípade, že je povolené v konkrétnom štáte, v ktorom bolo uzavreté. Toto opatrenie má Najvyššiemu súdu USA zabrániť zrušiť platnosť svojho rozhodnutia z roku 2015. Súd vtedy rozhodol, že takéto páry majú ústavou zaručené právo uzavrieť manželstvo vo všetkých 50-tich štátoch USA.

Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu podobný návrh schválila už predtým. Kongresmani musia aj verziu prijatú v utorok Senátom odobriť skôr, než pôjde na podpis prezidentovi Joeovi Bidenovi, píše Reuters.

"Táto zákonná norma zabezpečí miliónom Američanov práva a ochranu, na ktorú majú nárok LGBTQI+ páry a zmiešané páry (medzirasové) a ich deti," uviedol vo vyhlásení prezident.

"Dlhý, ale neúprosný pochod smerom k väčšej rovnosti sa dnes posúva vpred," uviedol Chuck Schumer, vodca demokratickej väčšiny v Senáte.

Senát podľa jeho slov schválením tohto zákona vysiela posolstvo, ktoré potrebuje počuť každý Američan: "Nezáleží na to, kým ste alebo koho ľúbite. Aj vy si zaslúžite podľa zákona dôstojné a rovnocenné zaobchádzanie".

V USA žije približne 568-tisíc "manželských párov rovnakého pohlavia", píše Reuters s odvolaním sa na úrady.

(tasr)

30. novembra 2022 | 9:24

Minúta | 30. novembra 2022 | 9:24

Šéfka Medzinárodného menového fondu nalieha na Čínu, aby ukončila tvrdé lockdowny

Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová niekoľko dní po vypuknutí rozsiahlych protestov v Číne vyhlásila, že je načase, aby Peking upustil od tvrdých lockdownov a začal cielenejšie pristupovať k ochoreniu COVID-19.

Georgievová tvrdí, že táto zmena by zmiernila dopady na svetovú ekonomiku, ktorá momentálne zápasí s vysokou infláciou, energetickou krízou a narušenými dodávkami potravín. Georgievová vyzvala na prehodnotenie tvrdej čínskej politiky nulovej tolerancie ochorenia COVID-19, ktorej cieľom je izolovať každý prípad, no takáto politika má podľa nej negatívny vplyv na ľudí a ekonomiku.

V utorkovom rozsiahlom rozhovore pre agentúru AP Georgievová taktiež upozornila, že je príliš skoro na to, aby americký Federálny rezervný systém ustúpil od zvyšovania úrokových sadzieb, a vyjadrila nádej, že energetická kríza spôsobená ruskou vojnou na Ukrajine urýchli presadzovanie obnoviteľných zdrojov energií v Európe. Zároveň označila rastúci hlad v rozvojových krajinách za „najvýznamnejší riešiteľný problém sveta“.

V Číne cez víkend vypukli protesty vo viacerých mestách na pevnine a v Hongkongu. Demonštrácie boli najväčším prejavom nesúhlasu verejnosti za ostatné desaťročia. Úrady zmiernili niektoré kontroly, ale neprejavili žiadne známky toho, že by ustúpili od svojej stratégie, ktorá milióny ľudí na celé mesiace uzavrela do ich domovov.

(sita)