Preskočiť na obsah
  |  

Súd EÚ zamietol žalobu Rakúska proti investičnej pomoci Maďarska pre Paks II

Všeobecný súd EÚ v stredu zamietol žalobu podanú Rakúskom, ktoré napadlo investičnú pomoc maďarskej vlády pre výstavbu nových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks, čo bolo schválené aj Európskou komisiou (EK). Informuje o tom spravodajca TASR.

Eurokomisia v marci 2017 schválila investičnú pomoc oznámenú Maďarskom v prospech štátneho podniku Paks II, týkajúcu sa prevádzkovania dvoch jadrových reaktorov v Paksi, ktoré boli vo výstavbe. Tieto reaktory by mali postupne nahradiť štyri jadrové reaktory, ktoré už sú v tejto elektrárni v prevádzke.

Investičná pomoc, ktorá spočíva v tom, že spoločnosti Paks II sa bezodplatne poskytnú nové jadrové reaktory na ich prevádzkovanie, je z veľkej časti financovaná úverom vo forme obnoviteľnej úverovej linky vo výške desať miliárd eur. Tento úver Maďarsku poskytlo Rusko v rámci medzivládnej dohody o spolupráci v oblasti mierového využívania jadrovej energie. V súlade s touto dohodou zverili výstavbu nových reaktorov priamym zadaním spoločnosti Nižnyj Novgorod Engineering Company Atomenergoprojekt (JSC NIAEP).

Komisia investičnú pomoc, spornú z pohľadu Rakúska, vyhlásila za zlučiteľnú s vnútorným trhom EÚ za určitých podmienok. Rakúsko následne podalo žalobu o neplatnosť rozhodnutia EK týkajúceho sa investičnej pomoci.

Všeobecný súd vysvetlil, že hospodárska činnosť podporovaná maďarskou investičnou pomocou je zlučiteľná s právom Únie. Aj to, že rozhodnutie Budapešti o zadaní priamej zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov, ktoré predchádzalo spornému opatreniu pomoci, nepredstavuje podmienku neoddeliteľne spojenú s predmetom investičnej pomoci a nebolo v rozpore s právom Únie v oblasti verejného obstarávania.

V druhom rade súd zamietol žalobné dôvody založené na existencii neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a nerovnosti zaobchádzania, ktoré mali viesť k vylúčeniu výrobcov obnoviteľnej energie z liberalizovaného vnútorného trhu s elektrickou energiou. Súd pripomenul, že členské štáty si môžu voľne určiť zloženie svojho energetického mixu a že EK nemôže vyžadovať pridelenie štátnych finančných prostriedkov na financovanie alternatívnych zdrojov energie.

Do tretice Všeobecný súd EÚ – po zamietnutí žalobného dôvodu založeného na posilnení alebo vytvorení dominantného postavenia na trhu – zamietol žalobný dôvod založený na nebezpečenstve pre likviditu maďarského veľkoobchodného trhu s elektrickou energiou.

(tasr)

  |  

Gröhling: Ak nebudeme riešiť situáciu žiakov z vylúčených komunít, hrozia pokuty

Slovensko čelí problému nesprávneho zaraďovania žiakov z vylúčených komunít do špeciálnych škôl a umelého vytvárania segregovaných tried. Tvrdí to exminister školstva a poslanec Národnej rady (NR) SR Branislav Gröhling (SaS). Pripomenul, že na to upozorňuje Štátna školská inšpekcia, ale aj Európska komisia. Pokiaľ by Slovensko situáciu neriešilo, hrozia mu podľa Gröhlinga finančné pokuty. Vyzval rezort školstva, aby začal pracovať na konkrétnych krokoch.

Gröhling na stredajšej tlačovej konferencii pripomenul potrebu prijatia novely školského zákona, ktorá obsahuje definíciu segregácie. Potrebná je tiež pomoc s ranou starostlivosťou detí z vylúčených komunít do šesť rokov, monitorovanie segregácie na školách či katalóg podporných opatrení. ,,To sú opatrenia, ktoré by malo ministerstvo školstva prijať s cieľom pomôcť žiakom z vylúčených komunít, znížiť segregáciu v školstve a predísť problémom s infringementom od Európskej komisie. Posledné tri opatrenia sú tiež súčasťou Plánu obnovy. Podľa harmonogramu mali byť realizované v období od jesene do zimy 2022," upozornil poslanec.

Každé dieťa bez ohľadu na pôvod by malo podľa neho dostať čo najlepšie vzdelanie. ,,Na to sa zameriavali aj projekty, ktoré sme na ministerstve realizovali, ale aj opatrenia, ktoré nás ešte len čakajú," povedal Gröhling. ,,Z Plánu obnovy je na túto iniciatívu vyčlenených šesť miliónov eur. Cieľom je pracovať s deťmi z vylúčených komunít so zapojením ich rodičov do tohto procesu, aby deti dostali dobré základy už doma, v rodine a prišli lepšie pripravené do školy," doplnil.

Ďalším kľúčovým opatrením je podľa Gröhlinga aj schválenie takzvaného katalógu podporných opatrení. Ide o návrh zákona, ktorý prináša systém, ako v školách pomáhať žiakom s nadaním, ale aj so znevýhodnením. Zároveň určuje, na aký typ pomoci bude mať každý žiak zo zákona nárok a bol sprevádzaný návrhom na zvýšenie počtu asistentov na 18-tisíc a na automatické prideľovanie asistentov aj odborníkov do škôl. Poslanec pripomenul, že predošlé vedenie ministerstva zákon pripravilo a predložilo do pripomienkového konania.

(tasr)

  |  

Investícia švédskej automobilky Volvo na východe Slovenska ide podľa plánu

Investícia švédskej automobilky Volvo na východe Slovenska ide podľa plánu. Ako ďalej v rozhovore pre agentúru SITA uviedol riaditeľ Volvo Car Košice Björn Helldén, spolupráca na všetkých úrovniach je dobrá.

„Dúfame, že to bude pokračovať a vďaka úzkej spolupráci budú môcť prvé autá značky Volvo opustiť košický závod v roku 2026. Je však veľmi dôležité, aby boli k dispozícii zdroje a pokračoval otvorený dialóg," dodal.

Automobilka potvrdila ohlásenú ambíciu vyrábať počas plnej prevádzky 250-tisíc elektromobilov ročne. Jej cieľom je rýchlo zaviesť tri zmeny. To by pritom pri maximálnej kapacite produkcie znamenalo zamestnať viac ako ako pôvodne ohlásených 3 300 ľudí. „Bude to v rozmedzí 4 500 až 5 000. Hovoríme o 1 500 zamestnancoch na jednu zmenu," spresnil riaditeľ Volvo Car Košice.

Automobilka Volvo potvrdila výstavbu nového závodu na východe Slovenska začiatkom júla. Do roku 2026 chce u nás preinvestovať okolo 1,2 miliardy eur. Produkovať bude elektrické automobily. Štart výstavby je plánovaný na rok 2023.

(sita)

  |  

Pre vojnu na Ukrajine plánuje EÚ zhabať majetok ruského štátu a oligarchov

Európska komisia (EK) by mala v stredu predstaviť možnosti, ako zhabať majetok ruského štátu a oligarchov a potrestať aj touto cestou Rusko za vojnové zločiny páchané na Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR.

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová na svojom účte na Twitteri v stredu ráno uviedla, že ,,Rusko musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny". Spresnila, že eurokomisia bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny.

,,Zmrazením prostriedkov oligarchov a aktív jeho centrálnej banky sa s našimi partnermi postaráme o to, aby Rusko zaplatilo za skazu, ktorú spôsobilo," uviedla šéfka exekutívy EÚ.

Eurokomisia v tejto súvislosti rozoslala veľvyslancom členských krajín pri EÚ (COREPER) potrebné dokumenty s možnosťami, ako postihovať ruských oligarchov.

Týždenník Politico už minulý týždeň informoval o týchto plánoch, o skúmaní právnych možností konfiškovania ruského štátneho a súkromného majetku ako spôsobu platby za rekonštrukciu Ukrajiny, pričom upozornil, že ide o nevyskúšanú legálnu cestu.

Cieľom EK je ,,identifikovať spôsoby na posilnenie sledovania, identifikácie, zmrazenia a správy majetku ako predbežných krokov na možnú konfiškáciu," odvoláva sa Politico na dokument eurokomisie.

Výsledkom by mohlo byť získanie takmer 300 miliárd dolárov zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, ako aj aktív a príjmov jednotlivcov a subjektov uvedených na sankčnom zozname EÚ.

Politico pripomenul, že táto myšlienka vznikla už v máji tohto roku a okrem samotnej Ukrajiny má aj podporu Poľska, Slovenska či troch pobaltských krajín. Šéfovia vlád a štátov na októbrovom samite EÚ poverili eurokomisiu, aby preskúmala právne možnosti zhabania ruských aktív, ktoré sú v súčasnosti zmrazené v rámci sankcií.

(tasr)

  |  

Zomrel bývalý čínsky prezident Ťiang Ce-min

Vo veku 96 rokov zomrel v stredu bývalý čínsky prezident Ťiang Ce-min, ktorý vyviedol svoju krajinu z izolácie po tvrdom potlačení prodemokratických protestov a podporil ekonomické reformy vedúce k desaťročiu prudkého rastu. S odvolaním sa na čínske štátne médiá o tom informovali agentúry AFP a AP a stanica BBC.

Ťiang sa ujal moci v júni 1989 po potlačení protestov na pekinskom Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men). Generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny bol do novembra 2002, z postu prezidenta odišiel v roku 2003.

Počas jeho prezidentskej funkcie sa najľudnatejšia krajina vo veľkom rozsahu otvárala svetu, obnovila protrhové reformy a dosahovala rýchly hospodársky rast. Pod správu Pekingu sa vrátili Hongkong (1997) a Macao (1999) a Čína vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO; 2001).

No hoci Ťiang zlepšil vzťahy s vonkajším svetom, jeho komunistická strana si udržiavala pevnú kontrolu nad krajinou a potláčala disent. Väznila ľudskoprávnych, odborárskych a prodemokratických aktivistov a zakázala duchovné hnutie Fa-lun-kung, ktoré vnímala ako hrozbu pre svoj mocenský monopol.

Čínska tlačová agentúra Sinchua uviedla, že Ťiang zomrel krátko po poludní miestneho času v Šanghaji v dôsledku leukémie a zlyhania viacerých orgánov. Bol najdlhšie žijúci vodca Čínskej ľudovej republiky v jej dejinách.

(tasr)

  |  

ZMOS upozorňuje na hrozby ďalšieho zvyšovania poplatkov za odpady

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) upozorňuje na hrozby ďalšieho zvyšovania poplatkov za odpady.

Ako informuje ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák, združenie adresovalo ministerstvu životného prostredia zásadné pripomienky k návrhu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovuje výška sadzieb poplatkov za uloženie odpadov. Združenie žiada ponechať mieru úrovne vytriedenia komunálneho odpadu (KO) podľa aktuálne platného nariadenia vlády.

Požadovaná úroveň vytriedenia KO pre rok 2022 a nasledujúce roky je podľa aktuálne platnej legislatívy stanovená na 31 percent. Predkladateľ navrhuje pre rok 2023 úroveň vytriedenia 40 percent, pre rok 2024 a nasledujúce roky 45 percent. ZMOS žiada ponechať aktuálnu výšku požadovanej miery vytriedenia KO vzhľadom na zavedenie zálohovania na Slovensku.

„Zálohované PET fľaše aj plechovky totiž tvorili veľkú časť vytriedeného KO," zdôraznil Kaliňák. ZMOS upozorňuje, že ak mestá a obce nedosiahnu stanovenú mieru vytriedenia KO, budú automaticky vyradené z možnosti čerpania príspevkov z Environmentálneho fondu a tým sa, naopak, môže znížiť motivácia na triedenie.

Združenie upozorňuje, že v návrhu nariadenia vlády nie sú výstupy z úpravy zmesového odpadu kategorizované v súlade s legislatívou Európskej únie. „ZMOS žiada doplniť návrh nariadenia vlády o analýzu, na základe ktorej boli stanovené jednotlivé sadzby za uloženie priemyselného odpadu a výstupu z úpravy zmesového odpadu na skládku odpadov," konštatuje Kaliňák a dodáva, že vzhľadom na proces tvorby materiálu nie je výška jednotlivých sadzieb podložená na odborných základoch.

Uloženie odpadu, ktorý prešiel úpravou, bude pre samosprávy podľa údajov ministerstva predstavovať výdavky pre mestá a obce v roku 2023 vo výške viac ako desať miliónov eur, v roku 2024 vo výške takmer trinásť miliónov eur, v roku 2025 vo výške viac ako päť miliónov eur a v roku 2026 vo výške viac ako 23 miliónov eur. „Pre navýšenie výdavkov za uloženie odpadu je potrebné pripočítať výdavky na samotný proces mechanicko-biologickej úpravy odpadu," dodáva ZMOS.

(sita)