Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po takmer troch rokoch končí vysielanie Trojky

Po takmer troch rokoch vysielania skončí v stredu Trojka RTVS. Programová služba verejnoprávnej televízie, určená primárne pre cieľovú skupinu divákov nad 60 rokov, začala vysielať 22. decembra 2019. Obsah tvorili najmä diela z televízneho archívu, ale aj české seriály či nové televízne formáty.

Tvorcom i spolupracovníkom Trojky sa poďakoval generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj, osobitne ocenil intendantku programu Juditu Gembickú. ,,Odviedla naozaj bravúrnu prácu s televíznym archívom, z ktorého so svojím tímom vždy dokázala vytiahnuť tie najžiarivejšie klenoty," uviedol Machaj.

V posledný večer vysielania sú pripravené pre divákov napríklad Bakalárske návraty, ale aj záverečná časť relácie Klub na Trojke. Úplný záver bude od 23.30 h patriť hudobnému recitálu Evy Sepešiovej s názvom Šťastný deň.

PR manažér RTVS Stanislav Čačko informoval, že rozhlasové programy Hosť Nory Gubkovej a Nočná pyramída, ktoré boli v televíznej forme vyrábané do vysielania Trojky, prejdú do konca roka s premiérovými časťami vo vianočnej štruktúre na televízny okruh RTVS :24. ,,Na okruhu :24 zostáva aj relácia Historický kalendár, ktorú vyrábala Trojka a už skôr ju vysielala aj :24," dodal. Niektoré z českých seriálov, ktoré RTVS v rámci akvizícií získala pre Trojku, odvysiela Jednotka. ,,Televíznu klasiku a seriály z bohatého televízneho archívu RTVS nájdu diváci v budúcnosti vo vysielaní Dvojky," uistil Čačko.

O ukončení vysielania Trojky k 30. novembru informovala RTVS na začiatku jesene. ,,Každý program, ktorý sa vyrábal pre Trojku, ale aj akvizičné programy sa vyhodnocujú z hľadiska ich potenciálu pokračovať na inej programovej službe RTVS," uviedol v tejto súvislosti 6. októbra pre TASR Filip Púchovský z komunikačného odboru RTVS. Zmeny v programovej ponuke a počte televíznych programov avizoval už pri verejnom vypočutí kandidátov súčasný generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj. Zúženie programovej ponuky súvisí s ekonomickou situáciou a zdrojmi, ktoré má RTVS na vysielanie so zabezpečením všetkých svojich zákonných povinností.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina má horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať

Ukrajina má od septembra zriadenú horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať. Súčasťou tohto projektu s názvom ,,Chcem žiť" sú aj odkazové aplikácie. V stredu to uviedol webový portál britskej stanice BBC a následne denník The Guardian.

Horúca linka a odkazové aplikácie ako Telegram či WhatsApp umožňujú ruským vojakom vzdať sa ukrajinským ozbrojeným silám. Ukrajinská vláda uviedla, že takýchto ruských žiadostí majú 100 denne.

Predstavitelia v Kyjeve pre BBC uviedli, že mali už vyše 3500 žiadostí ruských vojakov a ich rodín – niektorí vojaci boli na frontovej línii, ďalší v Rusku pred vyslaním do bojov na Ukrajinu.

Výrazný nárast týchto volaní zaznamenali odvtedy, ako ruský prezident Vladimir Putin oznámil mobilizáciu státisícov ruských záložníkov, a od oslobodenia juhoukrajinského mesta Cherson.

Svitlana, čo nie je jej pravé meno, je jednou z telefonických operátorov, ktorí sa s volajúcimi rozprávajú. Vysvetlila, že najrušnejšie sú večery, keď majú vojaci viac voľného času, môžu sa vykradnúť preč a zatelefonovať.

,,Najprv počujeme hlas, prevažne mužský. Neraz je sčasti zúfalý, sčasti skľúčený, pretože volajúci presne nevedia, ako horúce linky fungujú alebo či nejde o vopred nahratého, automaticky spusteného operátora. Často sú len zvedaví, lebo mnohí netelefonujú preto, aby sa vzdali, ale chcú zistiť, ako by to mali v prípade nutnosti urobiť. Zakaždým je to iné," vysvetlila Svitlana.

Nahrávky telefonátov, poskytnuté rozhlasovej a televíznej stanici BBC, obsahujú aj otázky ruských vojakov, ako sa majú správať, ak prídu ukrajinskí vojaci. ,,Mám padnúť na kolená, alebo urobiť niečo iné? Ako to mám spraviť, ako sa mám vzdať?" pýtal sa jeden z nich.

Ďalší Rus povedal: ,,Som z Moskvy. Ešte som nedostal povolávací rozkaz na odvod, ale už boli pokusy doručiť mi ho. Viete mi nejako poradiť, čo by som mal robiť? Nechcem zabíjať Ukrajincov. Chcem si zachrániť život."

Svitlana nemá povolené povedať novinárom, koľkým Rusom už pomohla, a ani to, ako často sa to presne stáva. Ruským vojakom však prikáže, aby jej uviedli lokalitu, a potom dostanú ďalšie pokyny.

(tasr)

Minúta  |  

V prezidentských voľbách sa bude môcť voliť poštou zo zahraničia, poslanci schválili Mikulcov návrh

Poslanci Národnej rady SR (NR SR) dnes v druhom čítaní schválili návrh na úpravu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Novela zavádza voľbu prezidenta poštou zo zahraničia a jednotne sa upravuje spôsob voľby poštou, a to nielen pre voľby hlavy štátu, ale aj pre voľby do Národnej rady SR a referendum.

Vznikne jednotný informačný systém pre voľbu poštou, prostredníctvom ktorého bude rezort vnútra vyhotovovať a viesť osobitný zoznam voličov žiadajúcich o hlasovanie poštou zo zahraničia. V súčasnosti žiadatelia o voľbu poštou komunikujú s obcou ich trvalého pobytu. Podľa nového modelu budú všetky žiadosti o voľbu poštou adresované ministerstvu vnútra.

Voliči zo zahraničia budú môcť podať žiadosť o voľbu poštou v listinnej podobe alebo elektronicky prostredníctvom novovytvoreného informačného systému, alebo prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Zároveň sa vytvára možnosť sledovania zásielky voliča. Voličovi budú zasielané dôležité notifikácie na jeho e-mailovú adresu a do elektronickej schránky, ak ju má zriadenú a aktivovanú.

Ako uviedol predkladateľ návrhu minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO), cieľom úpravy je uľahčiť voličom zo zahraničia uplatnenie ich práva hlasovať vo voľbách. Zákon reaguje na skúsenosti z parlamentných volieb v roku 2020. Ukázalo sa, že hlasovanie poštou prostredníctvom obcí, v ktorých majú voliči trvalí pobyt, prináša veľa úskalí, ktoré spôsobili nespokojnosť voličov.

„Nespokojnosť vyplynula z doručenia neúplnej zásielky, oneskoreného zasielania zásielok, nedostatočnej komunikácie s voličom, a to podľa toho, ako bola príslušná obec pripravená na voľbu poštou,“ uviedol predkladateľ. Zákon bude účinný od 1. marca 2023.

(sita)

Minúta  |  

Poslanci posunuli návrh na zvýšenie platov lekárov do 2. čítania

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu dopoludnia posunuli návrh na zvýšenie platov lekárov do druhého čítania. O novele rokuje plénum v skrátenom legislatívnom konaní, zrýchlený režim odsúhlasili v úvode bloku hlasovania. V druhom čítaní by mali novelu prerokovať ešte popoludní.

Vláda legislatívnu zmenu schválila v utorok (29. 11.). Ide o reakciu na požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Zmena má podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR zabezpečiť stiahnutie hromadných výpovedí lekárov, ale aj zamedziť poklesu záujmu o štúdium v oblasti zdravotníctva. Má tiež zabrániť odchodu zdravotníkov zo systému, prípadne ich presunu do iných štátov.

Koeficient minimálnej mzdy lekára by mal byť podľa návrhu od 1. januára 2023 pri atestovaných lekároch 2,5-násobok priemernej mzdy, pri neatestovaných lekároch 1,5-násobok. Okrem toho sa má zvyšovať podľa odpracovaných rokov praxe. Neatestovaným lekárom sa má za každý rok praxe zvýšiť plat o 0,015-násobok z priemernej mzdy, atestovaným lekárom o 0,025-násobok po dobu 30 rokov. Od 1. januára 2025 sa má atestovaným lekárom zvýšiť koeficient za odpracované roky na 0,03-násobok priemernej mzdy po dobu 30 rokov.

Rezort vyhlásil, že pracuje aj na splnení ďalších požiadaviek odborárov.

(tasr)

Minúta  |  

Šíri sa zmanipulované video z návštevy Volodymyra Zelenského v Chersone

Na sociálnych sieťach sa krátko po návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v oslobodenom Chersone začalo šíriť video, podľa ktorého obyvatelia mesta na prezidenta pokrikovali a nadávali mu. Ide však o zmanipulované video, v ktorom bola k autentickým záberom doplnená zvuková stopa z oveľa staršieho videa. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.

Ukrajinský prezident prišiel do Chersonu 14. novembra 2022 a o jeho návšteve informovali okrem agentúry AFP aj iné média ako napríklad BBC či Washington Post. V reportážach obyvatelia oslobodeného mesta prezidenta vítajú, objímajú ukrajinských vojakov a oslavujú v uliciach mesta.

Zakrátko sa však na sociálnych sieťach začalo šíriť zmanipulované video, ktoré vytvára dojem, akoby ľudia na Zelenského nepriateľsky kričali a nadávali mu. Deväťsekundový nekvalitný záznam zachytáva skupinu ľudí na balkóne za prezidentom, pričom v pozadí počuť hlas, ktorý mu po rusky nadáva.

Podľa médií aj prezidentovej oficiálnej stránky sa ukrajinský prezident 14. novembra 2022 zúčastnil na slávnostnom vztýčení ukrajinskej vlajky na námestí v centre Chersonu a zaspieval s vojakmi a obyvateľmi mesta štátnu hymnu. Podľa budov na záberoch agentúra AFP určila, že ceremónia sa odohrala na Námestí slobody.

Potvrdzuje to aj snímka z Washington Post, na ktorej stojí prezident pred hlavnou budovou Chersonskej oblastnej štátnej správy na Námestí slobody. Za ním je štvorposchodová budova, s optikou na prízemí a na streche je logo banky Nadra.

Na začiatku videoreportáže BBC je podľa AFP vidieť rodinu na balkóne na prvom poschodí budovy, ako prezidentovi radostne máva. Vidno to aj pri porovnaní záberov z BBC a zmanipulovaného videa.

Pôvodné krátke video, na ktorom vidieť, ako Zelenskyj rodine máva naspäť, sa objavilo v zmanipulovanej podobe na sociálnych sieťach. Zvuková stopa pôvodného videa sa líši od zmanipulovanej verzie.

Pri hľadaní pôvodnej zvukovej stopy použitej v zmanipulovanom videu zadala AFP do vyhľadávača na kanáli YouTube odpočuté ruské vulgarizmy. Našla dve verzie videa z roku 2013, v ktorých počuť rovnaké nadávky ako v zmanipulovanom videu s ukrajinským prezidentom. Video s vulgarizmami hľadala aj prostredníctvom vyhľadávača Yandex a našla ešte staršiu verziu z roku 2008 s názvom ,,Zlá babka".

(tasr)

Minúta  |  

Šimečka z parlamentných strán považuje SaS za najbližšieho partnera

Z parlamentných politických subjektov stranu Sloboda a Solidarita (SaS) považuje podpredseda Európskeho parlamentu a predseda hnutia Progresívne Slovensko (PS) Michal Šimečka za najbližšieho partnera.

Uviedol to v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní. „Máme podobné názory na to, čo znamená sloboda a ľudské práva. Samozrejme, sú veci, v ktorých sa nezhodneme, to sa týka napríklad boja s klimatickou zmenou," tvrdí Šimečka. Dodal, že SaS tento boj nevníma tak urgentne ako PS. „Z Európskeho parlamentu mám skúsenosť, že nikdy nebudú s vami všetci súhlasiť, ale musíte sa vedieť dohodnúť tam, kde sú názorové prieniky," dodal.

Spolupráca so stranou SaS v komunálnych a regionálnych voľbách, najmä v Bratislave, fungovala podľa Šimečku veľmi dobre. „Vďaka nej sme získali víťazstvo v Bratislavskom kraji, čo považujem za dobrý základ a nádej, ako by mohla spolupráca dvoch strán, ktoré sú rozdielne, ale majú k sebe blízko, fungovať aj v národnej politike," myslí si predseda PS.

V relácii Šimečka tiež uviedol, že hnutie PS nemá ako ovplyvniť predčasné parlamentné voľby. „V NR SR máme jedného poslanca, inak sme mimoparlamentná strana. To, či budú, alebo nebudú predčasné voľby, majú v rukách kľúčoví hráči súčasnej koalície, či už Igor Matovič (OĽaNO), alebo Boris Kollár (Sme rodina), ale aj SaS a niektoré opozičné strany," myslí si Šimečka. Podľa predsedu PS je však hnutie pripravené na predčasné voľby i na regulárne voľby. „Pre nás je úlohou pripraviť stranu a program na dobu po Igorovi Matovičovi. My nechceme byť denno-denne ponorení v tom, čo sa deje v parlamente, do všetkých hier či chaosu," zdôraznil Šimečka.

Referendum o predčasných voľbách, ktoré prezidentka Zuzana Čaputová vyhlásila na základe petície občanov na sobotu 21. januára 2023, má podľa predsedu PS len jeden cieľ, a to je kampaň Roberta Fica (Smer-SD). „Má obavu, že pôjde do basy, má obavu z toho, že stratí vplyv. A toto je spôsob, akým mobilizuje a podľa mňa aj klame svojich voličov. Nebudem sa na ňom zúčastňovať," dodal.

Taktiež tvrdí, že od referenda nebudú ľudí proaktívne odrádzať, pretože to je demokratický, legitímny nástroj. „Pokiaľ ide o obsah referendovej otázky, pripadá mi to ako vykopávanie otvorených dverí. V parlamente je predložená novela zákona, ktorou by bolo možné dosiahnuť, aby sa Národná rada SR ústavnou väčšinou sama rozpustila. Budeme ju podporovať, myslím si, že je správne, keď sa nájde 90 poslancov, ktorí chcú skrátiť volebné obdobie, aby tam tá možnosť bola," zdôraznil Šimečka. Šéf PS zároveň dodal, že nemá problém s tým, že štát bude financovať referendum. „Demokracia niečo stojí, to je ich sväté právo a moje právo je na ňom sa nezúčastniť," uzavrel.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.