Preskočiť na obsah
Minúta  |  

NAKA začala v kauze únosu Vietnamca trestné stíhanie pre korupciu

Národná kriminálna agentúra (NAKA) začala v kauze únosu Vietnamca z roku 2017 trestné stíhanie pre podozrenia z korupcie. Policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na stredajšom parlamentnom brannobezpečnostnom výbore.

Prípad únosu Vietnamca podľa Hamrana polícia vníma a vyrušuje ho. ,,Sme v ranom štádiu prípravného konania, ktoré je neverejné," upozornil.

Policajný prezident dodal, že kauzu dosiaľ nevyšetrovala polícia, ale Úrad inšpekčnej služby pod dozorom krajskej prokuratúry. V súvislosti s prípadom však doteraz vykonávala viacero procesných úkonov na žiadosti nemeckých orgánov.

"Inšpekcia vyšetrovala samotný únos, akým spôsobom a kto na tom mohol participovať. My vyšetrujeme niečo úplne iné, korupčnú trestnú činnosť. Bude tam zrejme dozor úplne inej prokuratúry a budú vyšetrovanie viesť iní vyšetrovatelia alebo vyšetrovateľ," vysvetlil Hamran. Informácie polícia získala vlastnou činnosťou. Šéf polície nechcel špecifikovať, čoho sa má korupcia týkať ani či má ísť o korupciu politikov, funkcionárov či policajtov.

Predseda výboru Juraj Krúpa (SaS) skonštatoval, že rokovanie výboru splnilo svoj význam. Začatie trestného stíhania pre korupciu vo vzťahu k únosu Vietnamca považuje za zvrat v situácii. "Dozvedeli sme sa takisto, že sa naťahujú lehoty v prípade vyšetrovania únosu," poznamenal. Avizoval, že brannobezpečnostný výbor sa k téme bude vracať. Generálneho prokurátora Maroša Žilinku podľa svojich slov nezavolal, aj preto, že vychádzal zo skúseností z ústavnoprávneho výboru, kde sa k téme nechcel vyjadrovať, ale aj vlastnej, keď bol Žilinka na výbore k únosu naposledy.

K únosu vietnamského podnikateľa a funkcionára tamojšej komunistickej strany Trinh Xuan Thanha z Berlína do Vietnamu malo dôjsť v júli 2017. Vietnamec bol v Nemecku v azylovom konaní, bol tak oficiálne chránený nemeckými úradmi. Nemecko sa v tejto súvislosti zaoberalo možnou slovenskou stopou v únose s možným zneužitím slovenského vládneho špeciálu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinca vymenovali za nového šéfa záporožskej elektrárne okupovanej Rusmi

Ukrajinského inžiniera Jurija Černičuka vymenovala Moskva v stredu za nového šéfa Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES), okupovanej ruskými silami už od prvých dní invázie na Ukrajinu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

Niekdajší hlavný inžinier jadrovej elektrárne Černičuk uviedol, že s prevzatím funkcie súhlasí, lebo je to ,,podľa jeho názoru jediné správne rozhodnutie".

Jeho vymenovanie potvrdila aj ruská energetická spoločnosť Rosenergoatom, ktorá túto jadrovú elektráreň, najväčšiu svojho druhu v Európe, fakticky riadi od začiatku jej obsadenia ruskými silami.

Černičuk vo vyhlásení na sociálnych sieťach napísal, že jeho prioritou je ,,zostať s našimi ľuďmi v elektrárni, v našom meste a pokračovať v plnení svojich profesionálnych povinností".

Vo vyhlásení ocenil "statočnosť" zamestnancov záporožskej elektrárne.

,,Robili sme a stále robíme všetko možné aj nemožné, aby svet nezažil novú Fukušimu alebo Černobyľ," dodal.

,,Toto si zaslúži bezvýhradné uznanie a veľkú úctu, a nie obvinenia zo zrady," upozornil.

Vyzval medzinárodné organizácie, aby ,,riešili budúce a bezpečné fungovanie záporožskej elektrárne výlučne prostredníctvom mierových rokovaní a civilizovaných rozhodnutí".

Vojaci Ruskej federácie ovládli túto elektráreň 4. marca. Rusko a Ukrajina sa celé mesiace vzájomne obviňujú z jej ostreľovania.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) so sídlom vo Viedni ako dozorný orgán OSN tento mesiac odsúdila útoky na záporožskú elektráreň a vyzvala na ,,zastavenie tohto šialenstva".

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o oficiálnom prevzatí elektrárne do rúk Ruska už v októbri.

(tasr)

Minúta  |  

Hamrana rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR v kauze Súmrak nepotešilo

Rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR v kauze Súmrak policajného prezidenta Štefana Hamrana nepotešilo. Konkrétne stanovisko zaujme po preštudovaní rozhodnutia. Policajný prezident to uviedol médiám pred stredajším rokovaním brannobezpečnostného výboru parlamentu.

Mrzí ho, že sa prípad nedostal pred súd. ,,Paradox je v tom, že tieto veľké kauzy sa nám veľmi ťažko dostávajú pred nezávislé a nestranné súdy. Práve naopak, prípad vyšetrovateľov NAKA tam chceme dostať silou-mocou, nevieme sa dočkať toho, aby bol podaný návrh na obžalobu a konečne sa mohli brániť," zdôraznil policajný prezident.

Generálna prokuratúra SR v utorok (29. 11.) zrušila obvinenie šéfa Smeru-SD Roberta Fica a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak. Dôvodom sú zistené porušenia ustanovení trestného poriadku a zákona. Hamran avizoval, že polícia poskytne stanovisko k tomuto rozhodnutiu po jeho preštudovaní na tlačovej konferencii.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ je za vznik špecializovaného súdu, ktorý by vyšetril ruské vojnové zločiny

Európska únia (EÚ) v stredu navrhla zriadenie špecializovaného súdu podporovaného Organizáciou Spojených národov (OSN), aby vyšetril možné ruské vojnové zločiny na Ukrajine. Zároveň chce použiť zmrazený ruský majetok na obnovu Ukrajiny.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo videoodkaze uviedla, že EÚ bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi, aby pre tribunál získala „najširšiu možnú medzinárodnú podporu“ a zároveň pokračovala v podpore Medzinárodného trestného súdu. Ten aj ďalšie orgány naprieč Európou vyšetrujú vojnové zločiny spáchané počas vojny na Ukrajine.

Von der Leyen v stredu dodala, že euroblok chce primať Rusko, aby zaplatilo za škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine s použitím majetku zmrazeného sankciami. Odhadla, že škody na Ukrajine sú vo výške 600 miliárd eur. „Rusko a jeho oligarchovia musia Ukrajine nahradiť škody a pokryť náklady na obnovu krajiny. Máme prostriedky na to, aby Rusko zaplatilo,“ skonštatovala.

Von der Leyen vysvetlila, že znehybnili 300 miliárd eur rezerv ruskej centrálnej banky a zmrazili 19 miliárd eur z peňazí ruských oligarchov. „V krátkodobom horizonte by sme mohli s našimi partnermi vytvoriť štruktúru na riadenie týchto fondov a ich investovanie. Výnosy by sme potom použili pre Ukrajinu a po zrušení sankcií by sa tieto prostriedky mali použiť na to, aby Rusko zaplatilo plnú náhradu za škody spôsobené Ukrajine,“ uviedla.

Zrušenie obmedzení na ruský majetok by podľa EÚ mohlo súvisieť s uzavretím mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá by vyriešila otázku náhrady škôd.

(sita)

Minúta  |  

Inšpektori práce v Nitre odhalili nelegálne zamestnávanie Ukrajincov

Inšpektori práce odhalili počas kontroly subjektov v Nitre nelegálne zamestnávanie štátnych príslušníkov Ukrajiny. Inšpektori počas akcie skontrolovali celkovo päť subjektov. V prípade štyroch z nich zistili podozrenie z nelegálneho zamestnávania 18 osôb. Celkovo skontrolovali 29 fyzických osôb, štátnych príslušníkov Ukrajiny, informoval nitriansky inšpektorát práce.

Súčinnostnú kontrolu zameranú na nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie vykonali pracovníci Inšpektorátu práce Nitra spoločne s Národnou jednotkou boja proti nelegálnej migrácii počas uplynulého týždňa. Aktuálne pokračujú ďalšie potrebné procesné úkony s cieľom potvrdenia podozrenia z nelegálneho zamestnávania, potvrdil inšpektorát.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko bude v roku 2023 investovať do infraštruktúry pre jadrové zbrane

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu vyhlásil, že Rusko sa bude v roku 2023 sústreďovať na budovanie infraštruktúry pre jadrové zbrane. Šojgu na zasadnutí vedenia ministerstva oznámil, že to bude nasledujúci rok prioritou Ruska.

"Pri príprave zoznamu veľkých stavebných projektov na rok 2023 sa bude osobitná pozornosť venovať výstavbe pre potreby strategických jadrových síl," povedal Šojgu, ktorého citovala ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti. Pôjde napríklad o zariadenia na uskladnenie nových raketových systémov.

Rusko v pondelok 28. novembra jednostranne odložilo rozhovory so Spojenými štátmi o jadrovom odzbrojení s tým, že ich naplánuje na nový termín. Dôvod odkladu neuviedlo. Rozhovory sa mali konať tento týždeň v egyptskej metropole Káhira. Súčasná zmluva START obmedzuje počet jadrových zbraní v arzenáli oboch krajín, v roku 2026 však vyprší.

Šojgu tiež na stredajšom zasadnutí uviedol, že v Rusku bolo vycvičených 300-tisíc záložníkov vrátane dobrovoľníkov za dva mesiace od vyhlásenia čiastočnej mobilizácie prezidentom Vladimirom Putinom. Informácie priniesla ďalšia ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Minister obrany povedal, že sa na to využilo vyše sto výcvikových táborov v Rusku a Bielorusku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.