Preskočiť na obsah
  |  

Blinken: Tvrdé zásahy proti demonštrantom v Číne sú prejavom slabosti

Čínske represívne zásahy na protestoch proti prísnym lockdownom zameraným na spomalenie šírenia koronavírusu sú dôkazom slabosti tamojších predstaviteľov. V stredu to vyhlásil minister zahraničných vecí Spojených štátov Antony Blinken.

Blinken v rozhovore pre televíziu NBC News uviedol, že obyvatelia všetkých krajín majú "právo vyjadriť svoju frustráciu" prostredníctvom pokojných protestov.

"V každej krajine, kde vláda podniká represívne kroky proti takýmto (mierovým) protestom, to nie je znakom moci, ale slabosti," uviedol Blinken, ktorý sa v stredu zúčastňoval na ministerskej schôdzke členských krajín NATO v Bukurešti.

Šéf americkej diplomacie, ktorý budúci rok plánuje navštíviť Čínu, odmietol posúdiť, či zásahy na protestov ovplyvnili pozíciu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Uviedol však, že čínska stratégia nulovej tolerancie covidu, ktorá demonštrácie vyvolala, "nie je niečo, k čomu by sa uchýlili Spojené štáty". Tie sa podľa jeho slov zameriavali hlavne na očkovanie, testovanie a liečbu covidu.

"Čína musí vymyslieť spôsob, ako bude ku koronavírusu pristupovať – spôsob, ktorý pokrýva nielen potreby zdravotníctva, ale aj obyvateľov," upozornil Blinken.

Protesty vypukli cez víkend vo veľkých čínskych mestách vrátane Pekingu a Šanghaja, pričom režim nasadil obrovský bezpečnostný aparát, aby rýchlo akékoľvek ďalšie nepokoje zastavil. Podľa agentúry AFP ide o najmohutnejšie demonštrácie od prodemokratických zhromaždení v roku 1989 – tie režim krvavo potlačil.

Spúšťačom súčasných protestov bola politika nulovej tolerancie voči covidu, keď vláda zatvárala do lockdownov obrovská množstvá ľudí a dusila tým ekonomiku. Demonštranti však žiadajú už aj oveľa širšie politické reformy v komunistickej Číne, niektorí dokonca vyzývajú prezidenta Si Ťin-pchinga na odchod.

(tasr)

  |  

Imigračný úrad v USA neúmyselne zverejnil osobné údaje vyše 6-tisíc migrantov

Americký Imigračný a colný úrad (ICE) v stredu uviedol, že na svojej webovej stránke neúmyselne zverejnil osobné údaje viac ako 6-tisíc migrantov, ktorí do USA prišli v dôsledku prenasledovania vo svojej krajine.

Na domovskej stránke ICE sa v pondelok objavili údaje, ako sú mená, správy o stave prípadov či lokalita miest, kde úrady zadržiavajú ľudí žiadajúcich o azyl.

Informácie údajne obsahovali podrobnosti o ľuďoch, ktorí utiekli pred autoritárskymi režimami v Číne, Rusku a Iráne, ako aj o tých, ktorí sa snažia uniknúť násilným zločineckým gangom v bezprávnych častiach sveta, píše AFP.

"28. novembra 2022, počas vykonávania bežných aktualizácií, bol na stránku ICE.gov na približne päť hodín chybne odoslaný dokument, ktorý obsahoval mená a ďalšie osobne identifikovateľné informácie... o približne 6-tisíc zadržiavaných cudzincoch," uviedol samotný úrad.

ICE dodal, že zverejnenie informácií bolo neúmyselné s tým, že úrad incident vyšetruje a podniká všetky potrebné príslušné opatrenia.

Blaine Bookeyová z UC Hastings College of the Law v San Franciscu uviedla, že takýto únik informácií vystavuje zraniteľných ľudí značnému riziku odplaty v prípade, ak by boli niekedy navrátení späť do svojej vlasti. Podľa právničky sú taktiež v nebezpečenstve aj ich rodinní príslušníci alebo priatelia či kolegovia, ktorí sú stále v ich domovskej krajine.

(tasr)

  |  

EÚ varovala Muska, že zakáže Twitter, ak nebude dodržiavať pravidlá, píše Financial Times

Európska únia údajne varovala amerického podnikateľa a miliardára Elona Muska, že Twitter zakáže, ak nebude dodržiavať prísne pravidlá o moderovaní obsahu. Informoval o tom v stredu denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na svoje zdroje.

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton podľa FT pohrozil Muskovi zákazom počas stredajšieho videohovoru.

Breton najbohatšiemu mužovi sveta povedal, že musí dodržiavať zoznam pravidiel, ktoré sú stanovené v novom zákone o digitálnych službách. Týka sa to zamedzenia "svojvoľného" prístupu k obnoveniu zakázaných používateľov a súhlasu s "rozsiahlym nezávislým auditom" platformy, uvádza FT.

Twitter bude musieť podľa Bretona zaviesť transparentné pravidlá pre používateľov, výrazne posilniť moderovanie obsahu a chrániť slobodu prejavu, odhodlane bojovať proti dezinformáciám a obmedziť cielenú reklamu.

Musk sa zatiaľ k správe verejne nevyjadril, no už skôr uviedol, že Twitter bude dodržiavať všetky príslušné zákony.

Zákon o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové povinnosti pre on-line platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v on-line prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov a pre digitálne platformy buduje nový rámec transparentnosti a zodpovednosti.

Tieto pravidlá poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na jednotnom trhu Európskej únie. Zákon o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu.

Porušenie povinností stanovených v zákone môže viesť k uloženiu pokuty až do výšky šesť percent ročného celosvetového príjmu spoločnosti alebo dokonca k zákazu pôsobiť na jednotnom trhu EÚ, píše agentúra AP.

Musk po kúpe sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter koncom októbra tohto roku avizoval viaceré zmeny v jej fungovaní. Okrem iného začal s hromadným prepúšťaním, v rámci ktorého prišla o prácu viac než polovica zamestnancov spoločnosti vrátane tých, ktorí mali na starosti sledovanie dodržiavania pravidiel upravujúcich zverejňovanie obsahu.

(tasr)

  |  

Nemecký Bundestag uznal ukrajinský hladomor za genocídu

Nemecký Spolkový snem (Bundestag) v stredu schválil uznesenie, podľa ktorého bol hladomor na Ukrajine v 30. rokoch minulého storočia genocídou spáchanou sovietskym komunistickým režimom. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

Za návrh hlasovali poslanci vládnej koalície zloženej zo sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných (FDP) a tiež opoziční poslanci z CDU/CSU. Hlasovania sa podľa AFP zdržali iba strany z okrajov ľavo-pravého spektra.

"Ďakujem Bundestagu za toto historické rozhodnutie," reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri. "Pravda vždy zvíťazí," dodal.

O hladomore z rokov 1932 – 1933 hovorí vláda v Kyjeve ako o úmyselnej genocíde zo strany režimu Josifa V. Stalina, ktorého cieľom bolo vykynožiť ukrajinských roľníkov. Komunisti v rámci násilnej kolektivizácie zhabali ukrajinským roľníkom úrodu a nechali ich hladovať.

Podľa uznesenia Spolkového snemu zahŕňali kroky sovietskeho režimu aj potláčanie ukrajinského spôsobu života, jazyka a kultúry, čo je "z dnešného pohľadu blízke k historicko-politickej kategorizácii genocídy".

Moskva tvrdí, že hlad na Ukrajine v tom období treba vnímať v kontexte podobných udalostí v strednej Ázii aj Rusku samotnom.

Poslanec Spolkového snemu za vládnu Stranu zelených a spolupredkladateľ uznesenia Robin Wagener vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin dnes koná v "zločineckej tradícii Stalina".

(tasr)

  |  

Londýn: Kráľ otvoril centrum pre ukrajinských utečencov, sprevádzala ho Zelenská

Britský kráľ Karol III. otvoril v stredu v Londýne prijímacie centrum pre ukrajinských utečencov, ktoré si následne prezrel spoločne s prvou dámou Ukrajiny Olenou Zelenskou. Informuje o tom spravodajská stanica Sky News.

Centrum sa nachádza pri ukrajinskej gréckokatolíckej Katedrále Svätej rodiny v Londýne, ktorú zmienená dvojica taktiež navštívila. Kráľovi a ukrajinskej prvej dáme v rámci prehliadky prijímacieho centra predviedli niektoré zo služieb, ktoré toto zariadenie ponúka, ako napríklad klub konverzácie v angličtine, kurz arteterapie a klub pre matky s batoľatami.

Karol zaželal prítomným po ukrajinsky veselé Vianoce. Zároveň dostal špeciálny darček. Biskup Kenneth Nowakowski mu odovzdal zarámovanú fotografiu, ktorá zachytáva britského panovníka pri tom, ako v roku 1981 tancuje so skupinou ukrajinských folkloristov tradičný ukrajinský tanec hopak. Karol na dar reagoval so smiechom.

Fotografia bola "vyhotovená, keď ste v (anglickom meste) Derby navštívili ukrajinskú komunitu," povedal Nowakowski. "Musím povedať, že toto je jedna z našich najcennejších fotografií, ktorú máme v celej ukrajinskej diaspóre, a bol by som rád, keby ste ju mali," dodal.

(tasr)

  |  

Fed bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky

Americká centrálna banka (Fed) bude v snahe o skrotenie inflácie pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Úrokové sadzby sa dostanú vyššie, než sa predpokladalo ešte v septembri, a zostanú tam dlhšie, uviedol šéf Fedu Jerome Powell. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AP a Reuters.

Powell zároveň vo svojom prejave pred predstaviteľmi think-tanku Brookings Institution signalizoval, že Fed by mohol spomaliť sprísňovanie menovej politiky už na svojom najbližšom zasadnutí v decembri. Varoval však, že boj Fedu proti inflácii sa ani zďaleka neskončil.

To znamená, že menový výbor (FOMC) by mohol na svojom decembrovom (13. a 14. 12.) zasadnutí zdvihnúť kľúčovú sadzbu len o 50 bázických bodov po štyroch zvýšeniach o 75 bázických bodov. Powell však zdôraznil, že spomalenie zvyšovania sadzieb nesmie byť vnímané ako signál skorého ukončenia cyklu sprísňovania menovej politiky.

"Obnovenie cenovej stability bude zrejme vyžadovať, aby úrokové sadzby nejaký čas zostali v reštriktívnom pásme," uviedol Powell. Dodal, že história varuje pred predčasným uvoľnením menovej politiky.

(tasr)