Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rok 2022 bol vo Francúzsku najteplejší za posledných vyše sto rokov

Francúzsko nemalo za vyše sto rokov taký teplý rok, ako je ten súčasný, oznámila v stredu tamojšia meteorologická služba Météo France. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Podľa výpočtov bola dosiaľ tento rok priemerná teplota vo Francúzsku najmenej 14,2 stupňa Celzia, spresnila Météo France. Ak však bude december teplý, priemerná teplota môže ešte stúpnuť na 14,6 °C.

"Mimoriadne letné epizódy v roku 2022 by boli bez vplyvu klimatickej zmeny veľmi nepravdepodobné a oveľa menej intenzívne," uviedla meteorologická služba vo vyhlásení.

Tento rok bol vo Francúzsku poznačený nedostatkom dažďových zrážok a krutým suchom. Bez pitnej vody bolo dočasne vyše sto obcí a miest.

Niekoľko lokalít zaznamenalo rekordne vysoké teploty. Dokonca aj na severe krajiny zažili prudké búrky a obrovské lesné požiare, pritom ide o chladnejšiu oblasť, kde sú takéto javy obvykle zriedkavé.

(tasr)

Minúta  |  

Biden sa stretne s britským princom Williamom a jeho manželkou Catherine

Americký prezident Joe Biden sa počas piatkovej návštevy Bostonu stretne s britským princom Williamom a jeho manželkou Catherine. Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na Biely dom.

"Prezident má v úmysle princa a princeznú z Walesu v Bostone pozdraviť. Stále ešte dolaďujeme podrobnosti," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Biden plánuje prísť do Bostonu na zhromaždenie Demokratickej strany, zatiaľ čo britská kráľovská rodina je zhodou okolností na návšteve mesta v rámci charitatívnej akcie. Nebolo jasné, kde sa americký prezident s kráľovským párom stretne.

Britská kráľovská rodina v stredu pricestovala do hlavného mesta amerického štátu Massachusetts, aby sa zúčastnila na slávnostnom odovzdávaní cien Earthshot za inovatívne riešenia problémov súvisiacich s klimatickou zmenou.

(tasr)

Minúta  |  

Blinken: Tvrdé zásahy proti demonštrantom v Číne sú prejavom slabosti

Čínske represívne zásahy na protestoch proti prísnym lockdownom zameraným na spomalenie šírenia koronavírusu sú dôkazom slabosti tamojších predstaviteľov. V stredu to vyhlásil minister zahraničných vecí Spojených štátov Antony Blinken.

Blinken v rozhovore pre televíziu NBC News uviedol, že obyvatelia všetkých krajín majú "právo vyjadriť svoju frustráciu" prostredníctvom pokojných protestov.

"V každej krajine, kde vláda podniká represívne kroky proti takýmto (mierovým) protestom, to nie je znakom moci, ale slabosti," uviedol Blinken, ktorý sa v stredu zúčastňoval na ministerskej schôdzke členských krajín NATO v Bukurešti.

Šéf americkej diplomacie, ktorý budúci rok plánuje navštíviť Čínu, odmietol posúdiť, či zásahy na protestov ovplyvnili pozíciu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Uviedol však, že čínska stratégia nulovej tolerancie covidu, ktorá demonštrácie vyvolala, "nie je niečo, k čomu by sa uchýlili Spojené štáty". Tie sa podľa jeho slov zameriavali hlavne na očkovanie, testovanie a liečbu covidu.

"Čína musí vymyslieť spôsob, ako bude ku koronavírusu pristupovať – spôsob, ktorý pokrýva nielen potreby zdravotníctva, ale aj obyvateľov," upozornil Blinken.

Protesty vypukli cez víkend vo veľkých čínskych mestách vrátane Pekingu a Šanghaja, pričom režim nasadil obrovský bezpečnostný aparát, aby rýchlo akékoľvek ďalšie nepokoje zastavil. Podľa agentúry AFP ide o najmohutnejšie demonštrácie od prodemokratických zhromaždení v roku 1989 – tie režim krvavo potlačil.

Spúšťačom súčasných protestov bola politika nulovej tolerancie voči covidu, keď vláda zatvárala do lockdownov obrovská množstvá ľudí a dusila tým ekonomiku. Demonštranti však žiadajú už aj oveľa širšie politické reformy v komunistickej Číne, niektorí dokonca vyzývajú prezidenta Si Ťin-pchinga na odchod.

(tasr)

Minúta  |  

Imigračný úrad v USA neúmyselne zverejnil osobné údaje vyše 6-tisíc migrantov

Americký Imigračný a colný úrad (ICE) v stredu uviedol, že na svojej webovej stránke neúmyselne zverejnil osobné údaje viac ako 6-tisíc migrantov, ktorí do USA prišli v dôsledku prenasledovania vo svojej krajine.

Na domovskej stránke ICE sa v pondelok objavili údaje, ako sú mená, správy o stave prípadov či lokalita miest, kde úrady zadržiavajú ľudí žiadajúcich o azyl.

Informácie údajne obsahovali podrobnosti o ľuďoch, ktorí utiekli pred autoritárskymi režimami v Číne, Rusku a Iráne, ako aj o tých, ktorí sa snažia uniknúť násilným zločineckým gangom v bezprávnych častiach sveta, píše AFP.

"28. novembra 2022, počas vykonávania bežných aktualizácií, bol na stránku ICE.gov na približne päť hodín chybne odoslaný dokument, ktorý obsahoval mená a ďalšie osobne identifikovateľné informácie... o približne 6-tisíc zadržiavaných cudzincoch," uviedol samotný úrad.

ICE dodal, že zverejnenie informácií bolo neúmyselné s tým, že úrad incident vyšetruje a podniká všetky potrebné príslušné opatrenia.

Blaine Bookeyová z UC Hastings College of the Law v San Franciscu uviedla, že takýto únik informácií vystavuje zraniteľných ľudí značnému riziku odplaty v prípade, ak by boli niekedy navrátení späť do svojej vlasti. Podľa právničky sú taktiež v nebezpečenstve aj ich rodinní príslušníci alebo priatelia či kolegovia, ktorí sú stále v ich domovskej krajine.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ varovala Muska, že zakáže Twitter, ak nebude dodržiavať pravidlá, píše Financial Times

Európska únia údajne varovala amerického podnikateľa a miliardára Elona Muska, že Twitter zakáže, ak nebude dodržiavať prísne pravidlá o moderovaní obsahu. Informoval o tom v stredu denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na svoje zdroje.

Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton podľa FT pohrozil Muskovi zákazom počas stredajšieho videohovoru.

Breton najbohatšiemu mužovi sveta povedal, že musí dodržiavať zoznam pravidiel, ktoré sú stanovené v novom zákone o digitálnych službách. Týka sa to zamedzenia "svojvoľného" prístupu k obnoveniu zakázaných používateľov a súhlasu s "rozsiahlym nezávislým auditom" platformy, uvádza FT.

Twitter bude musieť podľa Bretona zaviesť transparentné pravidlá pre používateľov, výrazne posilniť moderovanie obsahu a chrániť slobodu prejavu, odhodlane bojovať proti dezinformáciám a obmedziť cielenú reklamu.

Musk sa zatiaľ k správe verejne nevyjadril, no už skôr uviedol, že Twitter bude dodržiavať všetky príslušné zákony.

Zákon o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové povinnosti pre on-line platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v on-line prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov a pre digitálne platformy buduje nový rámec transparentnosti a zodpovednosti.

Tieto pravidlá poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na jednotnom trhu Európskej únie. Zákon o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu.

Porušenie povinností stanovených v zákone môže viesť k uloženiu pokuty až do výšky šesť percent ročného celosvetového príjmu spoločnosti alebo dokonca k zákazu pôsobiť na jednotnom trhu EÚ, píše agentúra AP.

Musk po kúpe sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter koncom októbra tohto roku avizoval viaceré zmeny v jej fungovaní. Okrem iného začal s hromadným prepúšťaním, v rámci ktorého prišla o prácu viac než polovica zamestnancov spoločnosti vrátane tých, ktorí mali na starosti sledovanie dodržiavania pravidiel upravujúcich zverejňovanie obsahu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký Bundestag uznal ukrajinský hladomor za genocídu

Nemecký Spolkový snem (Bundestag) v stredu schválil uznesenie, podľa ktorého bol hladomor na Ukrajine v 30. rokoch minulého storočia genocídou spáchanou sovietskym komunistickým režimom. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr AFP a DPA.

Za návrh hlasovali poslanci vládnej koalície zloženej zo sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných (FDP) a tiež opoziční poslanci z CDU/CSU. Hlasovania sa podľa AFP zdržali iba strany z okrajov ľavo-pravého spektra.

"Ďakujem Bundestagu za toto historické rozhodnutie," reagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Twitteri. "Pravda vždy zvíťazí," dodal.

O hladomore z rokov 1932 – 1933 hovorí vláda v Kyjeve ako o úmyselnej genocíde zo strany režimu Josifa V. Stalina, ktorého cieľom bolo vykynožiť ukrajinských roľníkov. Komunisti v rámci násilnej kolektivizácie zhabali ukrajinským roľníkom úrodu a nechali ich hladovať.

Podľa uznesenia Spolkového snemu zahŕňali kroky sovietskeho režimu aj potláčanie ukrajinského spôsobu života, jazyka a kultúry, čo je "z dnešného pohľadu blízke k historicko-politickej kategorizácii genocídy".

Moskva tvrdí, že hlad na Ukrajine v tom období treba vnímať v kontexte podobných udalostí v strednej Ázii aj Rusku samotnom.

Poslanec Spolkového snemu za vládnu Stranu zelených a spolupredkladateľ uznesenia Robin Wagener vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin dnes koná v "zločineckej tradícii Stalina".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.