1. decembra 2022 | 9:58

Minúta | 1. decembra 2022 | 9:58

Europoslanci podporili výzvu Miriamy Lexmann prešetriť čínske policajné stanice v EÚ

Skupina 34 poslancov Európskeho parlamentu (EP) zo 14-tich členských krajín a desiati členovia národných parlamentov z piatich krajín eurobloku sa podpísalo pod list iniciovaný slovenskou europoslankyňou Miriam Lexmann (KDH). List zaslaný predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi vyzýva na vyšetrenie aktivít čínskych policajných staníc na pôde EÚ.

Michel dostal list v stredu, deň pred svojou oficiálnou návštevou v Číne, kde sa má stretnúť s prezidentom republiky Si Ťin-pchingom.

Lexmann uviedla, že vo svete doposiaľ odhalili 54 "policajných staníc" Komunistickej strany Číny, pomocou ktorých podľa nej čínsky totalitný režim rozširuje svoj vplyv a ohrozuje bezpečnosť demokratických krajín.

"Jedna z takýchto nelegálnych policajných staníc je podľa dostupných zdrojov aj na Slovensku," upozornila europoslankyňa, ktorá podľa svojich slov v tejto veci oslovila ministra vnútra Romana Mikulca, ministra obrany Jaroslava Naďa a šéfa diplomacie Rastislava Káčera so žiadosťou o riadne vyšetrenie a zastavenie týchto nelegálnych totalitných praktík.

Lexmann tvrdí, že zahraničné policajné stanice sú riadené čínskym orgánom verejnej bezpečnosti a fungujú v úzkej spolupráci s Oddelením jednotného frontu, ktoré je súčasťou Ústredného výboru Komunistickej strany Číny. "Týmto spôsobom šíria praktiky totalitnej kontroly a propagandy ďaleko za hranice Číny, kde sa snažia ovládať čínsku diaspóru," uviedla.

S odkazom na údaje ľudskoprávnej organizácie Safeguard Defenders spresnila, že len vlani bolo "prehovorených" opustiť krajiny svojho pobytu prostredníctvom nátlaku, vyhrážok a hrozieb uväznenia rodinných príslušníkov v Číne viac než 200-tisíc Číňanov.

Organizácia Safeguard Defenders dosiaľ preukázala existenciu 54 takýchto staníc v 30 krajinách sveta vrátane 16 členských štátov Európskej únie.

Lexmann, ktorá je členka Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci a Podvýboru EP pre bezpečnosť a obranu iniciovala v tomto zmysle otvorený list predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi. Pod jej iniciatívu, o ktorej informoval aj týždenník Politico, sa podpísalo 34 europoslancov zo šiestich rôznych politických frakcií a 14-tich členských krajín, ako aj desiati členovia národných parlamentov z piatich krajín eurobloku.

Spomedzi slovenských europoslancov sa pod list podpísali Vladimír Bilčík (Spolu), Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) a Ivan Štefanec (KDH).

Signatári listu vyzvali Michela na užšiu európsku koordináciu pri vyšetrovaní a odstraňovaní týchto staníc z územia EÚ, ako aj pri odstraňovaní ďalšieho extrateritoriálneho vplyvu Číny na území Únie.

"Viaceré členské štáty EÚ, vrátane Česka, už v tejto veci začali konať. Vo vlastnom záujme by sme mali postupovať rovnako," odkázala Lexmann. Oficiálne vyšetrovanie už v tejto veci spustilo Holandsko, Írsko a Rakúsko.

Začiatkom novembra sa na eurokomisiu so žiadosťou prešetriť čínske policajné stanice v EÚ obrátili katalánski europoslanci Carles Puigdemont, Antoni Comín i Oliveres a Clara Ponsatíová Obiolsová a v júni 2019 to isté od Rady EÚ žiadala rakúska europoslankyňa Claudia Gamonová.

(tasr)

1. decembra 2022 | 9:19

Minúta | 1. decembra 2022 | 9:19

Dve obrovské čínske mestá uvoľnili po protestoch proticovidové obmedzenia

Dve gigantické čínske mestá Kuang-čou a Čchung-čching oznámili v stredu uvoľnenie proticovidových obmedzení. Urobili tak deň po tom, čo sa demonštranti v južnej časti mesta Kuang-čou dostali v rámci vlny protestov Číňanov proti najprísnejším epidemiologickým opatreniam na svete do potýčok s políciou.

Demonštrácie, ktoré sa cez víkend rozšírili do Šanghaja, Pekingu a mnohých ďalších miest po celej Číne, sa neskôr zmenili na verejný odpor proti prezidentovi Si Ťin-pchingovi. Protesty sú nevídaným a najsilnejším prejavom vzdoru ľudí, akým prezident čelil od svojho nástupu do úradu v roku 2012.

Mesto Čchung-čching na juhozápade Číny povolí úzke kontakty ľuďom s ochorením COVID-19, ak splnia určité podmienky, uviedol mestský predstaviteľ.

Mesto Kuang-čou neďaleko Hongkongu takisto oznámilo uvoľnenie obmedzení. Pri rekordných počtoch prípadov nákazy po celej Číne sa však zdá málo pravdepodobné, že by nastal veľký obrat v politike "nulovej tolerancie voči covidu", ktorá podľa prezidenta Si Ťin-pchinga zachraňuje životy a ktorú vyhlásil za jeden zo svojich politických úspechov.

Niektorí protestujúci a zahraniční odborníci na bezpečnosť sú presvedčení, že stredajšie úmrtie bývalého čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina vo veku 96 rokov sa môže stať novým popudom na zhromažďovanie nespokojných ľudí po troch ťažkých rokoch pandémie. Ťiang Ce-min sa ujal moci v júni 1989 po tvrdom potlačení prodemokratických protestov, vyviedol svoju krajinu z izolácie a podporil protrhové ekonomické reformy, ktoré viedli k desaťročiu prudkého hospodárskeho rastu v Číne. Počas jeho prezidentskej funkcie sa najľudnatejšia krajina vo veľkom rozsahu otvárala svetu. Jeho komunistická strana si však udržiavala pevnú kontrolu nad krajinou a potláčala disent.

Zamestnanec medicínskej spoločnosti, dvadsiatnik Ray Lei povedal, že Ťiang Ce-min je niekedy v pozitívnom zmysle prirovnávaný k Si Ťin-pchingovi – vyzdvihuje sa jeho šikovné pôsobenie na svetovej scéne a pomerne veľká otvorenosť Západu.

"Po smrti Ťiang Ce-mina máme tragický pocit z tohto čínskeho vedenia," uviedol Lei, ktorý sa zúčastnil v nedeľu na protestoch v Šanghaji. Odkaz Ťiang Ce-mina je teraz medzi protestujúcimi ľuďmi témou diskusií na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

1. decembra 2022 | 9:09

Minúta | 1. decembra 2022 | 9:09

Ruská ekonomika klesla za deväť mesiacov roka takmer o dve percentá

Ruská ekonomika klesla za deväť mesiacov tohto roka takmer o dve percentá, kapitálové investície však zaznamenali rast takmer o šesť percent. Poukázali na to údaje ruského štatistického úradu Rosstat, ktoré zverejnila agentúra Reuters.

Rosstat v stredu (30. 11.) oznámil, že od januára do konca septembra zaznamenala ruská ekonomika medziročný pokles o 1,7 percenta. Naopak, kapitálové investície, ktoré patria k jedným z motorov hospodárskeho rastu, vzrástli v rovnakom období o 5,9 percenta.

Na export orientovaná ruská ekonomika zvláda dôsledky bezprecedentných sankcií západných krajín lepšie, než sa pôvodne očakávalo. Ministerstvo hospodárstva odhaduje, že hrubý domáci produkt (HDP) klesne tento rok o 2,9 percenta. Napriek poklesu by bol takýto výsledok stále mimoriadne priaznivý v porovnaní s pôvodne očakávaným prepadom hospodárstva v dôsledku sankcií za vojnu na Ukrajine o dvanásť percent. Vláda však musí riešiť klesajúce reálne mzdy a vysokú infláciu, čo sa odráža na poklese maloobchodných tržieb.

Rosstat zároveň dodal, že evidovaná nezamestnanosť dosiahla v októbri 3,9 percenta. To je rovnaká hodnota ako v predchádzajúcom mesiaci a iba o 0,1 percentuálneho bodu vyššia než v auguste, v ktorom dosiahla historické minimum. Na druhej strane, reálne mzdy klesli v septembri medziročne o 1,4 percenta.

Údaje štatistického úradu okrem toho ukázali, že maloobchodné tržby zaznamenali v októbri medziročný pokles o 9,7 percenta. Aj keď sa tempo poklesu v porovnaní s vývojom v septembri zmiernilo, toto zmiernenie bolo minimálne. V septembri klesli tržby v maloobchode o 9,8 percenta.

Medzitým Rosstat informoval o ďalšom zrýchlení týždennej inflácie a trhy očakávajú, že centrálna banka na nasledujúcom zasadnutí 16. decembra ponechá kľúčovú úrokovú sadzbu na nezmenenej úrovni 7,5 percenta. Banka sadzbu nemenila ani na zasadnutí koncom októbra, čo urobila prvýkrát po tom, ako predtým šesťkrát po sebe kľúčový úrok znížila.

(tasr)

1. decembra 2022 | 9:05

Minúta | 1. decembra 2022 | 9:05

Potvrdené: Domácnostiam sa cena elektriny nezmení, cena plynu a tepla vzrastie o pätnásť percent

Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o pätnásť percent, cena elektriny sa nezmení. O pätnásť percent by sa mala zvýšiť aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Potvrdili sa tak informácie, ktoré Štandard priniesol už v utorok.

"V roku 2023 zostane cena elektriny stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022," povedal Heger. Pokiaľ by domácnosti mali platiť cenu elektriny podľa regulovaných cien, nárast by bol podľa premiéra o 380 percent. Pre plyn je nárast namiesto regulačným úradom vyrátaných 225 percent iba pätnásťpercentný.

Priemerné zvýšenie ceny o pätnásť percent platí podľa premiéra aj pre centrálne zásobovanie teplom. Heger dodal, že ak by štát nezasiahol, domácnosti by v budúcom roku zaplatili za energie o šesť miliárd eur viac.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zdôraznil, že zažívame historicky najväčší nárast cien energií na trhoch. Slovensko bude podľa ministra zachovaním tohoročných cien elektriny v rámci Európy jedinečné. Pripomenul sľub vlády z februára po podpise memoranda so Slovenskými elektrárňami o dodávke silovej elektriny, podľa ktorého sa ceny elektriny nasledujúce dva roky nezvýšia. Vláda sa rozhodla zachovať cenu elektriny napriek rastúcim poplatkom za systémové služby.

https://standard.sk/285123/dalsia-matovicova-atomovka-elektrina-pre-domacnosti-nema-zdraziet-ani-o-euro/

Zvýšenie cien plynu a tepla o pätnásť percent Matovič zdôvodnil tlakom na úspory. "Pri plyne a teple, keď pätnásť percent ušetríme, zaplatíme to isté, čo v tomto roku," dodal Matovič. Ceny energií pre domácnosti sa vláde podarilo udržať jednak memorandom so Slovenskými elektrárňami, ktoré nezvýšia cenu silovej elektriny, a na druhej strane dotáciami štátu pre dodávateľov energií.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) priblížil konkrétny nárast cien pre jednotlivé typy domácností. Bytom zásobovaným z centrálnych zdrojov tepla by sa mali náklady na energie mesačne zvýšiť o 12 eur, rodinným domom, ktoré využívajú plyn na kúrenie a ohrev teplej vody, sa mesačné náklady zvýšia o 19 eur. V bytoch sa zvýšia náklady na ohrev teplej vody a priame vykurovanie plynom o osem eur mesačne.

Výdavky na dotovanie energií dodávateľom sú podľa Hegera už zakomponované v návrhu štátneho rozpočtu a nezvýšia tak už naplánovaný deficit verejných financií. Vláda na štvrtkovom zasadnutí zároveň schválila nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ktorým ukladá dodávať plyn za cenu zvýšenú o 15 %.

(tasr, est)

1. decembra 2022 | 8:54

Minúta | 1. decembra 2022 | 8:54

Strelec z novozélandského Christchurchu tvrdí, že sa priznal pod nátlakom mučenia

Austrálčan Brenton Tarrant, ktorý v roku 2019 v dvoch mešitách v novozélandskom meste Christchurch zastrelil 51 ľudí, tvrdí, že sa k obvineniam priznal len pod nátlakom mučenia. Informuje o tom agentúra DPA.

Tarrant (32) vyzbrojený poloautomatickými zbraňami začal 15. marca 2019 počas piatkových modlitieb strieľať na ľudí v preplnenej mešite Al Noor. Odtiaľ sa následne presunul do mešity Linwood na predmestí Christchurchu, kde pokračoval v paľbe. Oba útoky naživo vysielal na sociálnych sieťach. Medzi jeho obeťami boli aj ženy, deti i ľudia v staršom veku.

V roku 2020 sa priznal k 51 obvineniam z vraždy, 40 pokusom o vraždu a k jednému obvineniu z terorizmu, za čo bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Proti rozsudku sa odvolal, no zatiaľ nebol stanovený termín ďalšieho pojednávania.

"K vine som sa priznal iba pod nátlakom vo forme mučenia," napísal Tarrant v odvolaní. Dodal, že odvolanie podal neskoro, pretože bol "držaný v nezákonných a mučivých väzenských podmienkach, boli mu odopreté potrebné právne dokumenty".

DPA pripomína, že na Novom Zélande musia odsúdení podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu do 20-tich pracovných dní od stanovenia rozsudku.

(tasr)

1. decembra 2022 | 8:39

Minúta | 1. decembra 2022 | 8:39

Taliban v Afganistane zakázal vysielanie staníc Hlas Ameriky a Rádio Sloboda

Taliban zakázal od štvrtka na území Afganistanu vysielanie rozhlasových staníc Hlas Ameriky (VoA) a Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Podľa agentúry AP to oznámil samotný Hlas Ameriky.

Taliban sa pri vydaní zákazu odvolal na "sťažnosti", ktoré dostal o obsahu vysielaného programu. Bližšie podrobnosti však neuviedol.

Hovorca afganského ministerstva zahraničných vecí Abdul Kahár Balchí pre AP uviedol, že každej mediálnej spoločnosti, ktorá opakovane porušuje afganské zákony o médiách, bude odobraté privilégium vysielať v tejto krajine.

"Hlas Ameriky a Rádio Ázádí (Sloboda) nedokázali tieto zákony dodržovať a zistilo sa, že opakovane. Nepreukázali profesionalizmus, a preto boli zatvorené," povedal hovorca.

Hnutie Taliban sa chopilo moci v Afganistane vlani v auguste, v čase, keď ostávalo len pár týždňov do odchodu posledných amerických vojakov a vojakov NATO. Tí z tejto ázijskej krajiny odchádzali po 20-tich rokoch. Napriek tomu, že Taliban zo začiatku sľuboval, že jeho vláda bude miernejšia, napokon obmedzil mnohé práva a slobody a zaviedol vlastný tvrdý výklad islamského práva šaría.

Podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) prišiel Afganistan od nástupu Talibanu už o približne 40 percent vysielaných médií a asi 60 percent svojich novinárov.

(tasr)

1. decembra 2022 | 8:34

Minúta | 1. decembra 2022 | 8:34

EÚ: Parlament a Rada sa dohodli na presadzovaní dohôd medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom

Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (EÚ) sa predbežne dohodli na pravidlách presadzovania dohôd medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade, že ich Spojené kráľovstvo poruší.

Týka sa to Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a Dohody o obchode a spolupráci, ktorá nasledovala po brexite. Inštitúcie o tom informujú na svojich webstránkach.

Text zahŕňa viacero opatrení, ktoré by EÚ mohla v prípade potreby prijať. Patria tam nápravné, vyrovnávacie a kompenzačné opatrenia v mnohých oblastiach; dočasné pozastavenie príslušného preferenčného zaobchádzania s určitými výrobkami; odmietnutie, zrušenie, pozastavenie, obmedzenie alebo podmienenie oprávnení alebo povolení leteckých dopravcov a ich prevádzky či opatrenia obmedzujúce obchod, investície alebo iné aktivity.

Dohoda splnomocňuje Európsku komisiu prijať tieto opatrenia prostredníctvom vykonávacieho aktu, pričom v prípade potreby uvedie ich trvanie. Akékoľvek prijaté opatrenia musia byť vždy primerané a zároveň účinné pri podnecovaní dodržiavania príslušných dohôd zo strany Spojeného kráľovstva, uvádza Rada.

Aby predbežná dohoda o konečnej podobe nariadenia nadobudla platnosť, musí ju v hlasovaní schváliť Parlament a Rada zase vydať príslušné rozhodnutie.

(sita)

1. decembra 2022 | 8:28

Minúta | 1. decembra 2022 | 8:28

OSN žiada rekordnú sumu na humanitárnu pomoc v roku 2023

Organizácia Spojených národov požiadala o rekordnú sumu 51,5 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc na budúci rok. Pre množstvo ozbrojených konfliktov vrátane vojny na Ukrajine, klimatickú zmenu a pandémiu covidu čelí kríze čoraz viac ľudí a niektorí dokonca hladomoru.

Podľa odhadu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) bude v roku 2023 potrebovať nejakú formu núdzovej pomoci 339 miliónov ľudí. To je o 65 miliónov osôb viac, ako OCHA odhadoval pred rokom.

"Je to fenomenálne číslo a je to depresívne číslo," povedal Martin Griffiths, námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti. Podľa jeho slov pôjde na budúci rok o "najväčší humanitárny program" v histórii.

Ak by ľudia, ktorí potrebujú núdzovú pomoc, žili v jedinej krajine, bola by to po Číne a Indii tretia najväčšia krajina na svete, dodal Griffiths. Z nového odhadu OCHA tiež vyplýva, že v roku 2023 bude potrebovať humanitárnu pomoc celosvetovo jeden z 23 ľudí, v porovnaní s jedným z 95 v roku 2015.

Griffiths opísal humanitárne potreby ako "šokujúco vysoké", keďže mimoriadne udalosti sa z roku 2022 prenášajú do roku 2023. "Smrteľné suchá a záplavy spôsobujú zmätok v komunitách od Pakistanu až po Africký roh," povedal. Dodal, že vojna na Ukrajine "zmenila časť Európy na bojisko".

Vo výročnej výzve agentúr OSN a ďalších humanitárnych organizácií sa uvádza, že humanitárna pomoc pre 230 miliónov najzraniteľnejších ľudí v 68 krajinách si vyžiada rekordných 51,5 miliardy dolárov. Minulý rok žiadali 41 miliárd, hoci v priebehu roka bola zvýšená na približne 50 miliárd dolárov.

OSN upozorňuje, že pre súčasné problémy čelíme "najväčšej svetovej potravinovej kríze v modernej histórii".

(tasr)

1. decembra 2022 | 8:14

Minúta | 1. decembra 2022 | 8:14

Rok 2022 bol vo Francúzsku najteplejší za posledných vyše sto rokov

Francúzsko nemalo za vyše sto rokov taký teplý rok, ako je ten súčasný, oznámila v stredu tamojšia meteorologická služba Météo France. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Podľa výpočtov bola dosiaľ tento rok priemerná teplota vo Francúzsku najmenej 14,2 stupňa Celzia, spresnila Météo France. Ak však bude december teplý, priemerná teplota môže ešte stúpnuť na 14,6 °C.

"Mimoriadne letné epizódy v roku 2022 by boli bez vplyvu klimatickej zmeny veľmi nepravdepodobné a oveľa menej intenzívne," uviedla meteorologická služba vo vyhlásení.

Tento rok bol vo Francúzsku poznačený nedostatkom dažďových zrážok a krutým suchom. Bez pitnej vody bolo dočasne vyše sto obcí a miest.

Niekoľko lokalít zaznamenalo rekordne vysoké teploty. Dokonca aj na severe krajiny zažili prudké búrky a obrovské lesné požiare, pritom ide o chladnejšiu oblasť, kde sú takéto javy obvykle zriedkavé.

(tasr)

1. decembra 2022 | 6:54

Minúta | 1. decembra 2022 | 6:54

Biden sa stretne s britským princom Williamom a jeho manželkou Catherine

Americký prezident Joe Biden sa počas piatkovej návštevy Bostonu stretne s britským princom Williamom a jeho manželkou Catherine. Informovala o tom v noci na štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na Biely dom.

"Prezident má v úmysle princa a princeznú z Walesu v Bostone pozdraviť. Stále ešte dolaďujeme podrobnosti," uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Biden plánuje prísť do Bostonu na zhromaždenie Demokratickej strany, zatiaľ čo britská kráľovská rodina je zhodou okolností na návšteve mesta v rámci charitatívnej akcie. Nebolo jasné, kde sa americký prezident s kráľovským párom stretne.

Britská kráľovská rodina v stredu pricestovala do hlavného mesta amerického štátu Massachusetts, aby sa zúčastnila na slávnostnom odovzdávaní cien Earthshot za inovatívne riešenia problémov súvisiacich s klimatickou zmenou.

(tasr)