Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Potvrdené: Domácnostiam sa cena elektriny nezmení, cena plynu a tepla vzrastie o pätnásť percent

Domácnostiam by sa v budúcom roku mala cena plynu zvýšiť o pätnásť percent, cena elektriny sa nezmení. O pätnásť percent by sa mala zvýšiť aj cena tepla. Na štvrtkovej tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval premiér Eduard Heger (OĽaNO).

Potvrdili sa tak informácie, ktoré Štandard priniesol už v utorok.

"V roku 2023 zostane cena elektriny stabilná a bez zmeny v porovnaní s rokom 2022," povedal Heger. Pokiaľ by domácnosti mali platiť cenu elektriny podľa regulovaných cien, nárast by bol podľa premiéra o 380 percent. Pre plyn je nárast namiesto regulačným úradom vyrátaných 225 percent iba pätnásťpercentný.

Priemerné zvýšenie ceny o pätnásť percent platí podľa premiéra aj pre centrálne zásobovanie teplom. Heger dodal, že ak by štát nezasiahol, domácnosti by v budúcom roku zaplatili za energie o šesť miliárd eur viac.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zdôraznil, že zažívame historicky najväčší nárast cien energií na trhoch. Slovensko bude podľa ministra zachovaním tohoročných cien elektriny v rámci Európy jedinečné. Pripomenul sľub vlády z februára po podpise memoranda so Slovenskými elektrárňami o dodávke silovej elektriny, podľa ktorého sa ceny elektriny nasledujúce dva roky nezvýšia. Vláda sa rozhodla zachovať cenu elektriny napriek rastúcim poplatkom za systémové služby.

https://standard.sk/285123/dalsia-matovicova-atomovka-elektrina-pre-domacnosti-nema-zdraziet-ani-o-euro/

Zvýšenie cien plynu a tepla o pätnásť percent Matovič zdôvodnil tlakom na úspory. "Pri plyne a teple, keď pätnásť percent ušetríme, zaplatíme to isté, čo v tomto roku," dodal Matovič. Ceny energií pre domácnosti sa vláde podarilo udržať jednak memorandom so Slovenskými elektrárňami, ktoré nezvýšia cenu silovej elektriny, a na druhej strane dotáciami štátu pre dodávateľov energií.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) priblížil konkrétny nárast cien pre jednotlivé typy domácností. Bytom zásobovaným z centrálnych zdrojov tepla by sa mali náklady na energie mesačne zvýšiť o 12 eur, rodinným domom, ktoré využívajú plyn na kúrenie a ohrev teplej vody, sa mesačné náklady zvýšia o 19 eur. V bytoch sa zvýšia náklady na ohrev teplej vody a priame vykurovanie plynom o osem eur mesačne.

Výdavky na dotovanie energií dodávateľom sú podľa Hegera už zakomponované v návrhu štátneho rozpočtu a nezvýšia tak už naplánovaný deficit verejných financií. Vláda na štvrtkovom zasadnutí zároveň schválila nariadenie o všeobecnom hospodárskom záujme, ktorým ukladá dodávať plyn za cenu zvýšenú o 15 %.

(tasr, est)

Minúta  |  

Strelec z novozélandského Christchurchu tvrdí, že sa priznal pod nátlakom mučenia

Austrálčan Brenton Tarrant, ktorý v roku 2019 v dvoch mešitách v novozélandskom meste Christchurch zastrelil 51 ľudí, tvrdí, že sa k obvineniam priznal len pod nátlakom mučenia. Informuje o tom agentúra DPA.

Tarrant (32) vyzbrojený poloautomatickými zbraňami začal 15. marca 2019 počas piatkových modlitieb strieľať na ľudí v preplnenej mešite Al Noor. Odtiaľ sa následne presunul do mešity Linwood na predmestí Christchurchu, kde pokračoval v paľbe. Oba útoky naživo vysielal na sociálnych sieťach. Medzi jeho obeťami boli aj ženy, deti i ľudia v staršom veku.

V roku 2020 sa priznal k 51 obvineniam z vraždy, 40 pokusom o vraždu a k jednému obvineniu z terorizmu, za čo bol odsúdený na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Proti rozsudku sa odvolal, no zatiaľ nebol stanovený termín ďalšieho pojednávania.

"K vine som sa priznal iba pod nátlakom vo forme mučenia," napísal Tarrant v odvolaní. Dodal, že odvolanie podal neskoro, pretože bol "držaný v nezákonných a mučivých väzenských podmienkach, boli mu odopreté potrebné právne dokumenty".

DPA pripomína, že na Novom Zélande musia odsúdení podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu do 20-tich pracovných dní od stanovenia rozsudku.

(tasr)

Minúta  |  

Taliban v Afganistane zakázal vysielanie staníc Hlas Ameriky a Rádio Sloboda

Taliban zakázal od štvrtka na území Afganistanu vysielanie rozhlasových staníc Hlas Ameriky (VoA) a Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL). Podľa agentúry AP to oznámil samotný Hlas Ameriky.

Taliban sa pri vydaní zákazu odvolal na "sťažnosti", ktoré dostal o obsahu vysielaného programu. Bližšie podrobnosti však neuviedol.

Hovorca afganského ministerstva zahraničných vecí Abdul Kahár Balchí pre AP uviedol, že každej mediálnej spoločnosti, ktorá opakovane porušuje afganské zákony o médiách, bude odobraté privilégium vysielať v tejto krajine.

"Hlas Ameriky a Rádio Ázádí (Sloboda) nedokázali tieto zákony dodržovať a zistilo sa, že opakovane. Nepreukázali profesionalizmus, a preto boli zatvorené," povedal hovorca.

Hnutie Taliban sa chopilo moci v Afganistane vlani v auguste, v čase, keď ostávalo len pár týždňov do odchodu posledných amerických vojakov a vojakov NATO. Tí z tejto ázijskej krajiny odchádzali po 20-tich rokoch. Napriek tomu, že Taliban zo začiatku sľuboval, že jeho vláda bude miernejšia, napokon obmedzil mnohé práva a slobody a zaviedol vlastný tvrdý výklad islamského práva šaría.

Podľa organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) prišiel Afganistan od nástupu Talibanu už o približne 40 percent vysielaných médií a asi 60 percent svojich novinárov.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ: Parlament a Rada sa dohodli na presadzovaní dohôd medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom

Vyjednávači Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie (EÚ) sa predbežne dohodli na pravidlách presadzovania dohôd medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v prípade, že ich Spojené kráľovstvo poruší.

Týka sa to Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a Dohody o obchode a spolupráci, ktorá nasledovala po brexite. Inštitúcie o tom informujú na svojich webstránkach.

Text zahŕňa viacero opatrení, ktoré by EÚ mohla v prípade potreby prijať. Patria tam nápravné, vyrovnávacie a kompenzačné opatrenia v mnohých oblastiach; dočasné pozastavenie príslušného preferenčného zaobchádzania s určitými výrobkami; odmietnutie, zrušenie, pozastavenie, obmedzenie alebo podmienenie oprávnení alebo povolení leteckých dopravcov a ich prevádzky či opatrenia obmedzujúce obchod, investície alebo iné aktivity.

Dohoda splnomocňuje Európsku komisiu prijať tieto opatrenia prostredníctvom vykonávacieho aktu, pričom v prípade potreby uvedie ich trvanie. Akékoľvek prijaté opatrenia musia byť vždy primerané a zároveň účinné pri podnecovaní dodržiavania príslušných dohôd zo strany Spojeného kráľovstva, uvádza Rada.

Aby predbežná dohoda o konečnej podobe nariadenia nadobudla platnosť, musí ju v hlasovaní schváliť Parlament a Rada zase vydať príslušné rozhodnutie.

(sita)

Minúta  |  

OSN žiada rekordnú sumu na humanitárnu pomoc v roku 2023

Organizácia Spojených národov požiadala o rekordnú sumu 51,5 miliardy dolárov na humanitárnu pomoc na budúci rok. Pre množstvo ozbrojených konfliktov vrátane vojny na Ukrajine, klimatickú zmenu a pandémiu covidu čelí kríze čoraz viac ľudí a niektorí dokonca hladomoru.

Podľa odhadu Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) bude v roku 2023 potrebovať nejakú formu núdzovej pomoci 339 miliónov ľudí. To je o 65 miliónov osôb viac, ako OCHA odhadoval pred rokom.

"Je to fenomenálne číslo a je to depresívne číslo," povedal Martin Griffiths, námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti. Podľa jeho slov pôjde na budúci rok o "najväčší humanitárny program" v histórii.

Ak by ľudia, ktorí potrebujú núdzovú pomoc, žili v jedinej krajine, bola by to po Číne a Indii tretia najväčšia krajina na svete, dodal Griffiths. Z nového odhadu OCHA tiež vyplýva, že v roku 2023 bude potrebovať humanitárnu pomoc celosvetovo jeden z 23 ľudí, v porovnaní s jedným z 95 v roku 2015.

Griffiths opísal humanitárne potreby ako "šokujúco vysoké", keďže mimoriadne udalosti sa z roku 2022 prenášajú do roku 2023. "Smrteľné suchá a záplavy spôsobujú zmätok v komunitách od Pakistanu až po Africký roh," povedal. Dodal, že vojna na Ukrajine "zmenila časť Európy na bojisko".

Vo výročnej výzve agentúr OSN a ďalších humanitárnych organizácií sa uvádza, že humanitárna pomoc pre 230 miliónov najzraniteľnejších ľudí v 68 krajinách si vyžiada rekordných 51,5 miliardy dolárov. Minulý rok žiadali 41 miliárd, hoci v priebehu roka bola zvýšená na približne 50 miliárd dolárov.

OSN upozorňuje, že pre súčasné problémy čelíme "najväčšej svetovej potravinovej kríze v modernej histórii".

(tasr)

Minúta  |  

Rok 2022 bol vo Francúzsku najteplejší za posledných vyše sto rokov

Francúzsko nemalo za vyše sto rokov taký teplý rok, ako je ten súčasný, oznámila v stredu tamojšia meteorologická služba Météo France. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Podľa výpočtov bola dosiaľ tento rok priemerná teplota vo Francúzsku najmenej 14,2 stupňa Celzia, spresnila Météo France. Ak však bude december teplý, priemerná teplota môže ešte stúpnuť na 14,6 °C.

"Mimoriadne letné epizódy v roku 2022 by boli bez vplyvu klimatickej zmeny veľmi nepravdepodobné a oveľa menej intenzívne," uviedla meteorologická služba vo vyhlásení.

Tento rok bol vo Francúzsku poznačený nedostatkom dažďových zrážok a krutým suchom. Bez pitnej vody bolo dočasne vyše sto obcí a miest.

Niekoľko lokalít zaznamenalo rekordne vysoké teploty. Dokonca aj na severe krajiny zažili prudké búrky a obrovské lesné požiare, pritom ide o chladnejšiu oblasť, kde sú takéto javy obvykle zriedkavé.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.