Preskočiť na obsah
  |  

Strop na cenu ruskej ropy "nie je tragédia", odkazuje Moskva Západu

Rusko je presvedčené, že nájde nových kupcov pre svoju ropu. Uvalenie cenového stropu na jej vývoz zo strany Západu v súvislosti s vojnou na Ukrajine tak Moskva nepovažuje za tragédiu.

Cenový strop, ktorý vstúpil do platnosti v pondelok (5. 12.), sa snaží obmedziť príjmy Ruska z predaja ropy, ktoré využíva na financovanie vojny na Ukrajine. A zároveň má zabezpečiť, aby Rusko aj naďalej zásobovalo ropou svetový trh.

"Nepochybujem o tom, že sa nájdu kupci pre náš produkt," povedal v utorok novinárom štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Sergej Rjabkov. A dodal, že ruské úrady sa na zavedenie cenového stropu pripravili.

"Uvidíme, ako zareaguje trh, ale v každom prípade naše záujmy v tejto oblasti budú tak či onak zabezpečené," citovali Rjabkova ruské tlačové agentúry.

Podpredseda vlády Alexander Novak zase zopakoval varovanie, že strop nevyhnutne povedie k zvýšeniu cien. Pripustil však, že sa to dotkne aj logistiky. "Ruská ropa bola vždy žiadaná a bude aj naďalej," povedal Novak novinárom. "Nevidíme tu žiadnu tragédiu."

Cenový strop znamená, že Rusko môže aj naďalej dodávať ropu na trh, ale za cenu nižšiu ako 60 dolárov (56,67 eura) za barel (159 litrov). Kremeľ už v pondelok uviedol, že toto opatrenie neovplyvní vojenskú operáciu Ruska na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Zelenskyj navštívil Sloviansk ležiaci neďaleko frontovej línie v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v utorok Doneckú oblasť, pričom sa zastavil aj v meste Sloviansk ležiacom neďaleko Bachmutu, ktorý sa už niekoľko mesiacov pokúšajú dobyť ruské sily. Informuje o tom správa agentúry AFP odvolávajúca sa na vyjadrenie Zelenského kancelárie.

Zelenskyj sa objavil vo videu (zverejnenom na sociálnych sieťachň v zimnej bunde stojac pri obrovskom modro-žltom nápise mesta Sloviansk, pričom si uctil minútou ticha pamiatku padlých ukrajinských vojakov.

"Z celého srdca vám blahoželám k tomuto veľkému sviatku, (utorkovému ukrajinskému) dňu ozbrojených síl," povedal prezident v Sloviansku.

Vyjadril pritom presvedčenie, že sa takto v budúcnosti stretne s ukrajinskými vojakmi a občanmi aj v Donecku, Luhansku a na Kryme, keď sa tieto Ruskom okupované územia Ukrajiny podarí raz oslobodiť.

Zelenskyj navštívil v ostatnom čase viacero oblastí ležiacich na frontovej línii bojov, vrátane mesta Cherson na juhu Ukrajiny, ktoré nedávno opätovne obsadili ukrajinské sily.

Mesto Sloviansk, ktoré mali ešte v roku 2014 krátko pod kontrolou proruské sily, leží približne 45 kilometrov severne od Bachmutu, do ktorého sa ťažisko ruskej ofenzívy presunulo po strate Chersonu.

(tasr)

  |  

Valášek bude hlasovať za odvolanie vlády. Tvrdí, že v prieskumoch rehabilitovala Fica a Pellegriniho

Nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR Tomáš Valášek bude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Tvrdí, že jej pokračovanie začína ohrozovať demokraciu na Slovensku. Povedal to pre TASR.

Ak sa vláde vysloví nedôvera, mali by podľa neho nasledovať predčasné voľby. Dodal, že úradnícka vláda či hľadanie novej väčšiny bez volieb by pre krajinu neboli dobré. Podporí aj novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia.

"Zahlasujem za vyslovenie nedôvery vláde. Už pred mesiacmi, keď začala spolupracovať s odídencami z ĽSNS, som jasne povedal, že jej pokračovanie začína ohrozovať demokraciu na Slovensku. Riziko príchodu Roberta Fica s fašistami k moci časom neklesá, naopak," uviedol pre TASR Valášek.

Ak bude vláde vyslovená nedôvera, malo by podľa Valáška dôjsť k predčasným voľbám. "Preto v parlamente podporím takú zmenu ústavného zákona, ktorý umožní členom parlamentu skrátiť volebné obdobie ústavnou väčšinou," povedal. Úradnícka vláda či nová väčšina poslancov bez volieb by podľa neho viedla k mesiacom neistoty a nakoniec by to aj tak vyústilo v predčasné voľby.

Poslanec pripomenul, že táto vláda začala s pohodlnou ústavnou väčšinou v parlamente. "Zodpovednosť za jej postupný kolaps – odchod jednej zo strán koalície, strata väčšiny, teraz možná strata dôvery parlamentu – leží na pleciach Igora Matoviča, Borisa Kollára a ich kolegov," tvrdí. Do politiky podľa neho vniesli chaos, vulgárnosť, bezprincipiálnosť či nekompetentnosť, čím postupne odradili aj vlastných partnerov a podporovateľov. "Čo je ešte horšie, rehabilitovali v prieskumoch Roberta Fica a Petra Pellegriniho," dodal.

Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podali poslanci SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho. O návrhu sa má začať rokovať vo štvrtok (8. 12.).

(tasr)

  |  

V oceliarňach U.S. Steel Košice odstavili druhú z troch vysokých pecí

Košické oceliarne majú aktuálne v prevádzke už len jednu z troch vysokých pecí.

"Vedenie spoločnosti U. S. Steel Košice sa 2. decembra rozhodlo dočasne odstaviť vysokú pec číslo jedna v dôsledku veľmi vysokých cien energií, nízkeho dopytu na trhu a prudkého nárastu importov ocele," potvrdil pre TASR v utorok hovorca hutníckeho podniku Ján Bača.

"Očakávame, že začiatkom roka 2023 obnovíme prevádzku dvoch vysokých pecí," dodal hovorca.
Už v septembri podnik odstavil vysokú pec číslo dva, ktorá pôvodne mala trvať len 60 dní. V prevádzke tak teraz ostala len vysoká pec číslo tri.

V polovici novembra zaviedli oceliarne do konca roka skrátený pracovný čas. "Máme totiž prevádzky, ktoré by za súčasných podmienok vyrábali stratu. Náklady na suroviny a hlavne na energie extrémne stúpli a naopak ceny oceliarskych produktov zásadne klesli. Šetríme preto na každom možnom mieste a projekte tak, aby sme toto zložité obdobie prekonali," uviedol vtedy pre TASR Bača.

Podľa informácií zverejnených korporáciou United States Steel segment U. S. Steel Europe, ktorý zahŕňa košické oceliarne, vykázal za tretí štvrťrok tohto roka stratu pred úrokmi a zdanením vo výške 32 miliónov dolárov (30,5 milióna eur). Pre porovnanie, za tretí štvrťrok minulého roku to bol naopak zisk na úrovni 394 miliónov dolárov (375 miliónov eur).

(tasr)

  |  

Poslanci schválili zdanenie mimoriadnych ziskov energetických firiem

Výrobcovia energií zo zariadení s inštalovaným výkonom nad 0,9 megawattu (MW) a tiež dodávatelia energií budú platiť daň z nadmerného príjmu. Vyplýva to z novely zákona o energetike, ktorú v utorok schválilo plénum Národnej rady (NR) SR hlasmi 136 zo 137 prítomných poslancov. Rokovali o nej v skrátenom legislatívnom konaní.

"Konkrétny spôsob, akým platiteľ určí výšku nadmerného príjmu za odvodové (alebo preddavkové) obdobie, určí vláda nariadením," uviedlo Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v dôvodovej správe k zákonu. Výška odvodu bude 90 percent z nadmerného príjmu a odvod by sa mal vzťahovať na obdobie od decembra 2022 do decembra 2024.

Okrem malých zdrojov energie do 0,9 MW má byť od platenia odvodu oslobodená aj energia vyrobená v prečerpávacích vodných elektrárňach alebo z biometánu. Predmetom odvodu ďalej nie je nadmerný príjem za redispečing a náhrady za neodobratú elektrinu.

Schválený pozmeňujúci návrh poslanca Petra Kremského (OĽaNO) súčasne uvádza, že predmetom odvodu z nadmerného príjmu nie je nadmerný príjem z predaja elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobcami, ktorí si uplatňujú podporu doplatkom, zároveň si uplatňujú podporu výkupom elektriny výkupcom elektriny za cenu vykupovanej elektriny a zároveň si uplatňujú právo výrobcu elektriny na prevzatie zodpovednosti za odchýlku výkupcom elektriny pre toto zariadenie.

Strop pre trhový príjem získaný z predaja jednej megawatthodiny (MWh) elektriny určí nariadením vláda v rozpätí od 50 do 250 eur podľa typu zdroja.

Návrhom zákona sa tiež má zaviesť povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami.

Novela zákona zároveň umožní dotovanie cien tepla na pokrytie rozdielu medzi cenou tepla schválenou alebo určenou Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a cenou tepla, ktorú určila vláda nariadením. Dotáciu bude možné poskytnúť osobe, ktorá podniká v tepelnej energetike a ktorej ÚRSO schválil alebo určil cenu tepla cenovým rozhodnutím na rok 2023.

(tasr)

  |  

NCZI: Sestier v zdravotníctve ubúda, vlani ich počet klesol o vyše 400

Sestier v zdravotníctve ubúda. V roku 2009 ich bolo 32 708, zatiaľ čo vlani 31 190. V roku 2021 ich počet medziročne klesol o 414, za posledné roky sa výrazne nemení. Vyplýva to z dát, ktoré na webe zverejnilo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).

Narastá však počet zdravotníckych asistentov, vlani ich bolo 4 630, zatiaľ čo v roku 2009 ich bolo 1 086. "Počas sledovaného obdobia došlo k viac ako štvornásobnému nárastu zdravotníckych asistentov," skonštatovalo NCZI.

Celkovo ku koncu vlaňajška v zdravotníctve pracovalo 117 326 osôb. Z nich bolo 74 percent zdravotníckych pracovníkov, najväčší podiel tvorili sestry.

(tasr)