Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko momentálne nevidí šancu na mierové rokovania s Ukrajinou, vyhlásil hovorca Kremľa

Moskva v súčasnosti nevidí nijaké vyhliadky na mierové rokovania s Ukrajinou o ukončení vojenskej ofenzívy. V utorok to na pravidelnom tlačovom brífingu povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom správa denníka The Guardian.

Peskov dodal, že síce súhlasí s vyjadreniami amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena o potrebe trvalého mieru pre Ukrajinu, avšak momentálne nevidí žiadne vyhliadky na začatie rozhovorov s Kyjevom.

Blinken v pondelkovom rozhovore pre The Wall Street Journal povedal, že ruský prezident Vladimir Putin "začal túto vojnu (a) mohol by ju ukončiť zajtra". Dodal, že Spojené štáty, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako aj ďalší svetoví predstavitelia uviedli, že "v istom okamihu sa táto vojna skončí, skončí sa takmer určite diplomaticky, prostredníctvom rokovaní".

Šéf diplomacie USA zdôraznil, že cieľom takýchto rokovaní by mal byť spravodlivý a trvalý mier, nielen jeho falošná náhrada.

Peskov vyjadril súhlas s touto časťou tvrdenia, avšak dodal, že čo sa týka vyhliadok na nejaký druh rokovaní, "nevidíme v tomto momente žiadne". Doplnil, že na to, aby prebehli rokovania s prípadnými partnermi, musí Rusko splniť ciele svojej "špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva nazýva svoju vojnu vedenú voči Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden minulý týždeň povedal, že by bol otvorený rozhovorom so šéfom Kremľa Putinom, ak by ten prejavil záujem o ukončenie vojny. Keďže žiadna zo strán však zo svojich požiadaviek nateraz ustúpiť nechce, je nepravdepodobné, že by v blízkej dobe došlo k rokovaniam medzi Washingtonom a Moskvou týkajúcich sa Ukrajiny, konštatuje The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili po 60 zajatcov

Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že z "Kyjevom ovládaných území" sa vrátilo 60 ruských vojakov. Ako informovala americká spravodajská televízia CNN, navrátení vojaci sa budú liečiť a rehabilitovať v zariadeniach ruského ministerstva obrany.

Ruské ministerstvo obrany neuviedlo, koľko ľudí bolo v rámci výmeny odovzdaných ukrajinskej strane.

Najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin predtým informoval, že výmena zajatcov sa uskutočnila vo formáte 50 – 50. Neskôr však uviedol, že ruskej strane bolo vrátených 60 ľudí.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na Andrija Jermaka, vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, spresnila, že z ruského zajatia sa vrátilo 60 ukrajinských vojakov – 58 mužov a dve ženy.

Jermak dodal, že 34 z prepustených boli obrancami oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Po zajatí boli väznení v meste Olenivka ležiacom v časti Doneckej oblasti ovládanej proruskými separatistami.

Naposledy sa podobná výmena zajatcov uskutočnila minulý týždeň, keď si Ukrajina a Rusko vymenili po 50 zajatcov.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecká RWE podniká kroky proti Gazpromu pre zastavenie dodávok plynu

Nemecká energetická firma RWE v utorok potvrdila, že podniká právne kroky proti ruskému Gazpromu pre zastavenie dodávok plynu. Informovala o tom agentúra AFP.

Štátny gigant Gazprom po invázii Ruska na Ukrajinu neustále zmenšoval dodávky plynu potrubiami do Nemecka, zjavne v odvete za západné sankcie proti Moskve. To viedlo k prudkému nárastu cien energií.

RWE je tak ďalšou nemeckou firmou, ktorá sa obracia na súd po tom, ako energetický gigant Uniper minulý týždeň uviedol, že žiada na arbitrážnom súde od Gazpromu náhradu škody za nedodaný plyn. Hovorkyňa RWE agentúre AFP potvrdila, že spoločnosť už začala konať, ale odmietla poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Nemecké spoločnosti, ktoré boli dlhodobo silne závislé od ruskej energie, museli po zastavení sľúbených dodávok plynu nakupovať komoditu na svetových trhoch za oveľa vyššie ceny.

Finančný denník Handelsblatt uviedol, že náklady, ktoré RWE vynaložila, boli pravdepodobne nižšie, na úrovni približne jednej miliardy eur, ako náklady, ktorým čelil Uniper.

Uniper, najväčší dovozca plynu do Nemecka, mal oveľa väčšie kontrakty s Ruskom a svoje straty zo zastavenia dodávok vyčíslil na 11,6 miliardy eur. Gazprom tvrdenia Uniperu odmietol.

Spoločnosť Uniper súhlasila so znárodnením, keďže ju drastické zníženie ruských dodávok priviedlo na pokraj bankrotu. Za prvých deväť mesiacov roka vykázala čistú stratu 40 miliárd eur, čo je jedna z najväčších strát v histórii spoločnosti.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell: Srbsko nemusí uznať nezávislosť Kosova. Ak ju bude akceptovať, dostane finančnú a hospodársku pomoc

Európska únia prišla s novým návrhom normalizácie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom. Ako uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell, text návrhu odovzdala srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi a kosovskému premiérovi Albinovi Kurtimu krátko pred začiatkom utorkového samitu EÚ a krajín západného Balkánu v Tirane.

K obsahu návrhu sa Borrell nevyjadril. Dodal iba, že EÚ ho pripravila s podporou Nemecka a Francúzska.

Podľa posledného návrhu týchto dvoch krajín by Srbsko nemuselo uznať nezávislosť Kosova, ale by ju akceptovalo. V praxi by to znamenalo, že Srbsko prestane blokovať členstvo Kosova v medzinárodných organizáciách. Ako protihodnotu by Belehrad dostal od EÚ finančnú a hospodársku pomoc.

V súčasnosti už takmer výlučne etnicky albánske Kosovo sa v roku 1999 s pomocou Severoatlantickej aliancie oddelilo od Srbska a v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť. Viac než sto krajín ju uznalo. Naopak, nezávislé Kosovo neuznáva Srbsko, Rusko a Čína, ale ani päť členských krajín Európskej únie – okrem Slovenska tiež Cyprus, Grécko, Rumunsko a Španielsko.

(tasr)

Minúta  |  

Maďarsko: Nedostatok palív je čoraz väčší, na čerpacích staniciach je chaos

Nedostatok pohonných látok na maďarských čerpacích staniciach je čoraz vážnejší. Nielen počas víkendu, ale už aj v pondelok a utorok ráno sa na čerpacích staniciach tvorili dlhé rady, niektoré z nich už nemajú čo predávať. Konštatoval to v utorok server index.hu.

Podľa maďarskej ropnej spoločnosti MOL panika vypukla po tom, čo sa na viacerých čerpacích staniciach minul benzín a nafta s regulovanou cenou. "Čerpacie stanice MOL-u sú stále otvorené. Cisterny (rozvážajúce pohonné látky) sú neustále na cestách a pracuje sa aj na údržbe Dunajskej rafinérie, ktorá napreduje podľa plánov," vyhlásila spoločnosť.

V prihraničných regiónoch začali motoristi chodiť tankovať na Slovensko. Chaos na čerpacích staniciach sa už dotkol aj práce záchranárov, ktorí vyzvali vodičov, aby ich pustili natankovať. Podľa servera portfolio.hu musí v okolí niektorých čerpacích staníc udržiavať poriadok v doprave polícia.

Na čerpacích staniciach sa začali tvoriť rady už minulý piatok. Väčšina motoristov chcela natankovať palivo za zastropované ceny, ktorého predávané množstvo začali v Maďarsku obmedzovať, avšak na viacerých čerpacích staniciach obmedzili množstvo pohonných látok aj v prípade benzínu a nafty s trhovou cenou.

Maďarská vláda s platnosťou od 15. novembra 2021 nariadila úradnú cenu základných druhov pohonných látok vo výške 480 forintov (1,17 eura) za liter. Od 30. júla regulované ceny môžu využívať iba súkromné vozidlá s maďarským evidenčným číslom, poľnohospodárske stroje a taxíky.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská FSB žiada zatknutie ukrajinskej vicepremiérky a námestníčky rezortu diplomacie

Vyšetrovatelia Federálnej bezpečnostnej služby Ruskej federácie (FSB) požiadali o zatknutie dvoch ukrajinských političiek. Ide o vicepremiérku Irynu Vereščukovú a prvú námestníčku rezortu zahraničných vecí v Kyjeve Emine Džaparovovú.

Pre agentúru AFP to uviedol hovorca moskovského súdu. Ruská štátna agentúra RIA Novosti napísala, že uvedené osoby boli obvinené "z narušenia územnej celistvosti Ruska".

RIA Novosti tiež uviedla, že Vereščuková aj Džaparovová boli zaradené na ruský zoznam hľadaných osôb, hoci sa na území Ruska nachádzajú.

Vereščuková, ktorá je ministerkou pre reintegráciu ukrajinských okupovaných území, navštívila juhoukrajinský Cherson po tom, čo toto mesto po stiahnutí ruských síl opäť obsadila ukrajinská armáda. Chersonskú oblasť pritom v rozpore s medzinárodným právom anektovala Moskva, rovnako ako ďalšie tri čiastočne okupované oblasti Ukrajiny.

Džaparovová, ktorá je príslušníčkou menšiny Krymských Tatárov, sa venuje záležitostiam spojeným s touto etnickou menšinou na ukrajinskom Krymskom polostrove, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Opakovane pritom vyzýva na "deokupáciu Krymu a jeho návrat Ukrajine".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.