Preskočiť na obsah
  |  

Ruskí opoziční politici žiadajú Putina, aby vydal výnos o skončení mobilizácie

Ruskí opoziční politici apelujú na prezidenta Vladimira Putina, aby vydal výnos, ktorým by sa oficiálne ukončila takzvaná čiastočná mobilizácia. Vyhlásená bola 21. septembra a v rámci nej boli do bojov na Ukrajine povolané tisíce záložníkov. Informoval o tom v utorok britský denník The Guardian a televízia Sky News.

Obe médiá pripomenuli, že ruské ministerstvo obrany v októbri oznámilo ukončenie odvodov v rámci mobilizácie, ale právni experti, aktivisti i médiá – zväčša pôsobiace v exile – upozorňujú, že právomoc ukončiť mobilizáciu má iba hlava štátu.

Kremeľ – podľa britských médií – uviedol, že Putin nepodpíše žiadny rozkaz tohto druhu, čo však reálne umožňuje nové vlny mobilizácie.

Autori listu Putinovi sa domnievajú, že absencia vyhlášky o ukončení čiastočnej mobilizácie "ovplyvňuje psychický stav spoločnosti a stáva sa zdrojom úzkosti v ruských rodinách a pracovných kolektívoch".

Opozičná politička zo zastupiteľstva Karelskej republiky na severe Ruska Emilija Slabunovová upozornila, že neexistencia formálneho výnosu o ukončení mobilizácie môže znamenať, že tým, ktorí už boli do armády povolaní, nedovolia odísť od svojej jednotky.

Aj vojenskí právnici pre agentúru Reuters potvrdili, že sa vyskytli najmenej dva prípady, keď velitelia odmietli prepustiť vojakov do civilu. Podľa Slabunovovej odvolania proti týmto zamietnutiam nikam neviedli - súdy sa priklonili na stranu veliteľov.

Slabunovová vo svojej výzve uvádza, že koná v súlade so žiadosťami občanov, ktorí sa na ňu ako poslankyňu obrátili a žiadali, aby vo veci intervenovala. Opozičná politička argumentuje, že neexistencia výnosu o ukončení mobilizácie "vytvára právnu neistotu" a "umožňuje vojenským veliteľom odoprieť občanom prepustenie zo služby".

Zdôraznila, že verejné vyhlásenia prezidenta, jeho hovorcu či ministra obrany, že "čiastočná mobilizácia je ukončená" nie sú normatívnymi aktmi, a preto nemajú právnu silu.

Podobné žiadosti ako Slabunovová dostali od občanov aj ďalší opoziční poslanci, a to v Moskovskej, Leningradskej, Pskovskej či Novgorodskej oblasti, dodal Reuters s tým, že všetci poslanci, na ktorých sa občania obrátili, sú členmi liberálnej opozičnej strany Jabloko.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov informoval, že Kremeľ zatiaľ nedostal výzvu podpísanú Slabunovovou a jej kolegyňou Innou Bolučevskou.

Ešte 1. novembra Peskov na brífingu v Kremli uviedol, že prezidentský dekrét o dokončení čiastočnej mobilizácie nie je potrebný. Na tomto stanovisku sa podľa jeho slov zhodli experti právneho oddelenia kancelárie ruského prezidenta.

(tasr)

  |  

Filipínske úrady museli zlikvidovať 44 miliónov vakcín proti koronavírusu. Premárnili milióny dolárov

Na Filipínach exspirovalo 44 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19, miestne úrady ich preto museli zlikvidovať. V utorok o tom informovalo tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Informovala o tom agentúra DPA.

Predstaviteľka rezortu zdravotníctva Maria Rosario Vergeireová uviedla, že exspiráciou vakcín Filipíny premárnili takmer 400 miliónov dolárov. Vakcíny na Filipínach sa znehodnotili aj v dôsledku prírodných katastrof či nesprávnej manipulácie.

Podľa agentúry DPA bolo doposiaľ proti koronavírusu plne zaočkovaných viac ako 73 miliónov Filipíncov. Prvú posilňovaciu dávku však dostalo len približne 21 miliónov ľudí.

V pondelok bola v tomto ázijskom ostrovnom štáte spustená trojdňová celonárodná kampaň, ktorá má za cieľ zvýšiť počet zaočkovaných detí vo veku 5 až 11 rokov.

(tasr)

  |  

Britská lieková agentúra odobrila vakcínu proti covidu pre deti od šesť mesiacov

Britská agentúra pre reguláciu liečiv a zdravotníckych výrobkov (MHRA) v utorok schválila použitie vakcíny proti koronavírusu pre deti staršie ako šesť mesiacov. Toto rozhodnutie ešte musí odsúhlasiť tamojší Výbor pre očkovanie a imunizáciu (JCVI). Informuje o tom správa agentúry Reuters.

MHRA povolila očkovanie detí vo veku od šiestich mesiacov do štyroch rokov vakcínou od spoločností Pfizer-BioNTech po tom, čo sa v stále prebiehajúcich klinických skúškach ukázala ako bezpečná a účinná. Na skúškach sa zúčastnilo viac ako 4 500 ľudí.

Očkovacia látka je špeciálne prispôsobená pre malé deti – táto dávka je v porovnaní s vakcínou pre deti vo veku 5 až 11 rokov znížená. Bude sa podávať na trikrát do ramena, pričom prvé dve dávky deti dostanú v trojtýždňovom rozstupe a poslednú dávku o dva mesiace neskôr.

Agentúra Reuters pripomína, že predstavitelia Spojených štátov predstavili rovnakú verziu vakcíny Pfizer-BioNTech pre deti od šiestich mesiacov ešte v júni. Európske regulačné orgány tiež schválili použitie očkovacích látok od Pfizeru a Moderny pre deti mladšie ako päť rokov.

(tasr)

  |  

Rusko momentálne nevidí šancu na mierové rokovania s Ukrajinou, vyhlásil hovorca Kremľa

Moskva v súčasnosti nevidí nijaké vyhliadky na mierové rokovania s Ukrajinou o ukončení vojenskej ofenzívy. V utorok to na pravidelnom tlačovom brífingu povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Informuje o tom správa denníka The Guardian.

Peskov dodal, že síce súhlasí s vyjadreniami amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena o potrebe trvalého mieru pre Ukrajinu, avšak momentálne nevidí žiadne vyhliadky na začatie rozhovorov s Kyjevom.

Blinken v pondelkovom rozhovore pre The Wall Street Journal povedal, že ruský prezident Vladimir Putin "začal túto vojnu (a) mohol by ju ukončiť zajtra". Dodal, že Spojené štáty, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ako aj ďalší svetoví predstavitelia uviedli, že "v istom okamihu sa táto vojna skončí, skončí sa takmer určite diplomaticky, prostredníctvom rokovaní".

Šéf diplomacie USA zdôraznil, že cieľom takýchto rokovaní by mal byť spravodlivý a trvalý mier, nielen jeho falošná náhrada.

Peskov vyjadril súhlas s touto časťou tvrdenia, avšak dodal, že čo sa týka vyhliadok na nejaký druh rokovaní, "nevidíme v tomto momente žiadne". Doplnil, že na to, aby prebehli rokovania s prípadnými partnermi, musí Rusko splniť ciele svojej "špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva nazýva svoju vojnu vedenú voči Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden minulý týždeň povedal, že by bol otvorený rozhovorom so šéfom Kremľa Putinom, ak by ten prejavil záujem o ukončenie vojny. Keďže žiadna zo strán však zo svojich požiadaviek nateraz ustúpiť nechce, je nepravdepodobné, že by v blízkej dobe došlo k rokovaniam medzi Washingtonom a Moskvou týkajúcich sa Ukrajiny, konštatuje The Guardian.

(tasr)

  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili po 60 zajatcov

Ruské ministerstvo obrany v utorok informovalo, že z "Kyjevom ovládaných území" sa vrátilo 60 ruských vojakov. Ako informovala americká spravodajská televízia CNN, navrátení vojaci sa budú liečiť a rehabilitovať v zariadeniach ruského ministerstva obrany.

Ruské ministerstvo obrany neuviedlo, koľko ľudí bolo v rámci výmeny odovzdaných ukrajinskej strane.

Najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin predtým informoval, že výmena zajatcov sa uskutočnila vo formáte 50 – 50. Neskôr však uviedol, že ruskej strane bolo vrátených 60 ľudí.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na Andrija Jermaka, vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, spresnila, že z ruského zajatia sa vrátilo 60 ukrajinských vojakov – 58 mužov a dve ženy.

Jermak dodal, že 34 z prepustených boli obrancami oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol. Po zajatí boli väznení v meste Olenivka ležiacom v časti Doneckej oblasti ovládanej proruskými separatistami.

Naposledy sa podobná výmena zajatcov uskutočnila minulý týždeň, keď si Ukrajina a Rusko vymenili po 50 zajatcov.

(tasr)

  |  

Nemecká RWE podniká kroky proti Gazpromu pre zastavenie dodávok plynu

Nemecká energetická firma RWE v utorok potvrdila, že podniká právne kroky proti ruskému Gazpromu pre zastavenie dodávok plynu. Informovala o tom agentúra AFP.

Štátny gigant Gazprom po invázii Ruska na Ukrajinu neustále zmenšoval dodávky plynu potrubiami do Nemecka, zjavne v odvete za západné sankcie proti Moskve. To viedlo k prudkému nárastu cien energií.

RWE je tak ďalšou nemeckou firmou, ktorá sa obracia na súd po tom, ako energetický gigant Uniper minulý týždeň uviedol, že žiada na arbitrážnom súde od Gazpromu náhradu škody za nedodaný plyn. Hovorkyňa RWE agentúre AFP potvrdila, že spoločnosť už začala konať, ale odmietla poskytnúť ďalšie podrobnosti.

Nemecké spoločnosti, ktoré boli dlhodobo silne závislé od ruskej energie, museli po zastavení sľúbených dodávok plynu nakupovať komoditu na svetových trhoch za oveľa vyššie ceny.

Finančný denník Handelsblatt uviedol, že náklady, ktoré RWE vynaložila, boli pravdepodobne nižšie, na úrovni približne jednej miliardy eur, ako náklady, ktorým čelil Uniper.

Uniper, najväčší dovozca plynu do Nemecka, mal oveľa väčšie kontrakty s Ruskom a svoje straty zo zastavenia dodávok vyčíslil na 11,6 miliardy eur. Gazprom tvrdenia Uniperu odmietol.

Spoločnosť Uniper súhlasila so znárodnením, keďže ju drastické zníženie ruských dodávok priviedlo na pokraj bankrotu. Za prvých deväť mesiacov roka vykázala čistú stratu 40 miliárd eur, čo je jedna z najväčších strát v histórii spoločnosti.

(tasr)