Preskočiť na obsah
  |  

Žilinka vyzval poslancov: Nechajte na mne, ako sa budem vyjadrovať. Slová Baránika označil za vrchol neúcty

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje za smutné, že z vystúpení poslancov Národnej rady SR sa asi len jedno týkalo správy o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti, ktorú predniesol.

V závere diskusie o správe reagoval na viaceré vyjadrenia poslancov, ktorí kritizovali využívanie paragrafu 363 trestného poriadku či nedostatočnú komunikáciu generálnej prokuratúry. Ohradil sa proti hanlivým výrokom na adresu prokurátorov a proti niektorým vyjadreniam poslancov.

Na vyjadrenia poslanca Alojza Baránika (SaS) o oslobodzovaní gangstrov reagoval, že takéto vyjadrenia sú vrcholom neúcty. Pripomenul prezumpciu neviny a potrebu rešpektovať dôstojnosť osôb. Podčiarkol, že generálny prokurátor v zmysle paragrafu 363 trestného poriadku neoslobodzuje a nič nezastavuje, ale svojím zákonným oprávnením reaguje.

Žilinka sa ohradil aj proti niektorým vyjadreniam o krajských prokurátoroch. "Stále rozprávate o tom, ako ich mám na povel," povedal poslancom a odmietol dehonestujúce výroky na ich adresu. Dodal, že si váži ich prácu. Deklaroval, že od nich nikdy žiadnu nezákonnosť nežiadal a ani nebude.

Čo sa týka výhrad proti jeho komunikácii, vyzval poslancov, aby nechali na ňom, ako sa bude vyjadrovať. Pokiaľ ide o spôsob vysvetľovania dôvodov jednotlivých rozhodnutí, myslí si, že kto chce, ten to pochopí.

Tvrdí, že vždy poskytli jasné a vecné stanovisko k dôvodom vedúcim k rozhodnutiam prokuratúry. Pripomenul, že všetky odôvodnenia zverejňujú a nie je možné ich dopĺňať o odpovede na nejaké otázky.

Za zavádzanie označil výroky Márie Kolíkovej (SaS), že si generálny prokurátor osobuje právo rozhodnúť o vine a nevine, pričom má o tom rozhodovať súd. Podčiarkol, že prokurátor rozhoduje v zmysle kompetencií a že má dozerať na zákonnosť predsúdneho konania.

"Úlohou prokurátora je na každé porušenie zákona reagovať," zdôraznil. Súdu má byť podľa jeho slov predložená len vec, v ktorej zákonným spôsobom prebehlo prípravné konanie. Poslanci diskusiou o správe generálneho prokurátora ukončili šiesty rokovací deň. Zídu sa opäť v stredu (7. 12.), od 9.00 h by sa mali venovať správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

(tasr, min)

  |  

Čaputovej v USA udelili Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej

Demokracia je len taká silná, aká silná je naša každodenná angažovanosť v nej – trpí, keď ju nebránime. V noci na stredu to prostredníctvom videoodkazu uviedla slovenská prezidentka Zuzana Čaputová pri prevzatí Ceny za demokraciu Madeleine Albrightovej, ktorú jej udelil americký Národný demokratický inštitút (NDI).

Slovenskej prezidentke ocenenie venovala filipínska novinárka a laureátka Nobelovej ceny za mier Maria Ressaová. Čaputová sa na podujatí vo Washingtone nemohla zúčastniť osobne. Cenu za ňu preto prevzal veľvyslanec SR v USA Radovan Javorčík.

Čaputová dostala Cenu za demokraciu Madeleine Albrightovej za jej neochvejný záväzok zotrvať pri ochrane demokracie na Slovensku, v Európe a na celom svete, napísal NDI na Twitteri.

Cenu za demokraciu si vo Washingtone v utorok večer miestneho času prevzali aj moldavská prezidentka Maia Sanduová a litovská premiérka Ingrida Šimonyté. Ocenený bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa prítomným prihovoril prostredníctvom videoodkazu.

Výročný galavečer amerického Národného demokratického inštitútu sa uskutočnil v National Portrait Gallery vo Washingtone. Cena za demokraciu nesie od tohto roka meno bývalej americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej.

(tasr)

  |  

Správy o tom, že Maďarsko vetovalo pomoc Ukrajine, sú falošné, vyhlásil Orbán

Správy o tom, že Maďarsko vetovalo finančnú pomoc Európskej únie určenú Ukrajine, sú falošné, uviedol v utorok na Twitteri predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarsko je pripravené poskytnúť finančnú pomoc Ukrajine na bilaterálnom základe," napísal Orbán v reakcii na správy, že jeho krajina vetovala balík finančnej pomoci EÚ pre Ukrajinu v objeme 18 miliárd eur. "Žiadne veto, žiadne vydieranie," dodal premiér.

Maďarsko chce presvedčiť členské štáty Európskej únie o tom, že spoločné požičiavanie nie je v tejto situácii riešením. "Ak budeme pokračovať v ceste ako spoločenstvo dlžníkov, nebudeme sa môcť vrátiť späť. V tejto situácii nie je spoločný úver riešením," zdôraznil Orbán, podľa ktorého má Maďarsko inú predstavu o Európe. Dodal však, že Maďarsko nepodporuje úver EÚ, z ktorého by bola pomoc Ukrajine, ani globálnu minimálnu daň.

Maďarské ministerstvo financií vydalo vyhlásenie, podľa ktorého na utorňajšom bruselskom programe schôdzky ministrov financií členských štátov EÚ nebolo hlasovanie o finančnej pomoci Ukrajine. Správy o maďarskom vete označil rezort za falošné.

Podľa agentúry AP, ktorá o maďarskom vete informovala, sa týmto krokom ešte prehlbuje spor medzi Bruselom a Budapešťou týkajúci sa dodržiavania princípov právneho štátu a postoja premiéra Viktora Orbána k ruskej vojne proti Ukrajine.

(tasr, min)

  |  

Sadzba DPH sa zníži nielen na vleky a kúpaliská, ale aj na sektor gastra, rozhodla NR SR

Sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) sa dočasne na tri mesiace zníži na 10 %, a to nielen na lanovky či vleky, ale aj na reštauračné a stravovacie služby. Vyplýva to z pozmeňujúceho návrhu poslanca Karola Kučeru (OĽaNO) k vládnej novele zákona o DPH, ktorú v utorok schválila Národná rada (NR) SR.

Znížená sadzba dane na 10 percent sa má uplatňovať do konca marca 2023. Týka sa prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa bude aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení a na vstupné do umelých kúpalísk. Je to odôvodnené vysokou energetickou náročnosťou.

"Vzhľadom na aktuálnu bezprecedentnú situáciu na trhu s energiami sa navrhuje zaviesť na obdobie od 1. januára 2023 do 31. marca 2023 zníženú sadzbu DPH vo výške 10 percent zo základu dane na tie plnenia poskytované v súvislosti so športom, pri ktorých je predpokladaná vysoká energetická náročnosť na strane vstupov, s cieľom zachovať poskytovanie čo najširšieho spektra vymedzených služieb, ako aj umožnenie prístupu k predmetným aktivitám pre čo najširšiu verejnosť z hľadiska ich cenovej dostupnosti," konštatuje predkladateľ návrhu.

DPH na 10 percent sa zníži aj na reštauračné a stravovacie služby. Uplatňovať sa bude počas daného obdobia na podávanie jedál a nápojov, ak sú sprevádzané službami, ako je napríklad poskytnutie obsluhy, priestoru na konzumáciu či umývateľného riadu a príboru. V tomto prípade sa totiž posudzuje plnenie z hľadiska DPH ako poskytnutie služby. Ak sa bude dodávať samotné jedlo alebo nápoj bez týchto služieb, bude to podliehať základnej sadzbe DPH.

"Cieľom tohto návrhu je dočasná podpora gastrosektora, ktorý je nielenže postihnutý aktuálnou negatívnou situáciou, ale patril aj medzi najviac zasiahnuté sektory počas trvania pandémie ochorenia COVID-19, keďže znížená sadzba DPH pomôže podnikateľom stabilizovať ceny týchto služieb, prípadne má značný potenciál ceny v tomto sektore aj znížiť," odôvodnil predkladateľ.

(tasr, min)

  |  

Stíhačka MiG-21 sa zrútila v Chorvátsku do neobývanej oblasti

V Chorvátsku sa v utorok popoludní počas výcvikového letu zrútila stíhačka MiG-21. Dvojmiestne lietadlo dopadlo do neobývanej zalesnenej oblasti na severovýchode krajiny, oznámilo chorvátske ministerstvo obrany. TASR informuje podľa správ agentúr HINA a AFP.

Stíhačka sa zrútila krátko pred 14.00 h neďaleko mesta Slatina. Podľa chorvátskych médií sa jeden z dvoch pilotov bezpečne katapultoval a nadviazal rádiové spojenie, zatiaľ čo po druhom intenzívne pátrajú.

Agentúra AFP pripomína, že Chorvátsko podpísalo vlani zmluvu na nákup 12 francúzskych bojových stíhacích lietadiel Dassault Rafale, ktoré majú nahradiť už zastarané stíhačky MiG-21 sovietskej výroby. Prvé z francúzskych stíhačiek Rafale by mali posilniť chorvátske vojenské letectvo v roku 2024.

(tasr, min)

  |  

Slovensko aj Poľsko sa pripravujú na možnú novú vlnu utečencov z Ukrajiny

Slovensko sa pripravuje na možnú ďalšiu vlnu utečencov z Ukrajiny v súvislosti s pokračujúcimi ruskými útokmi na jej kritickú infraštruktúru. Chce jej však pomôcť aj s budovaním vlastných kapacít pre vnútorne presídlených ľudí. Po stretnutí s rezortnými partnermi z Česka, Maďarska a Poľska to v utorok povedal šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer, informuje TASR.

Káčer konštatoval, že cieľom zintenzívnenia útokov ruskej armády je urobiť život Ukrajincov čo najbiednejším. "Je to smutné a odsúdeniahodné," povedal na tlačovej konferencii po rokovaniach v Bratislave.

Minister pripomenul, že Bezpečnostná rada SR sa už zaoberala materiálom o potenciálnej novej vlne utečencov, ktorý ráta s rôznymi alternatívami. Slovensko chce pomôcť Ukrajine s prihliadnutím na zimné podmienky.

Pripravené prijať ďalších Ukrajincov je aj Poľsko, uviedol poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau. Pred novinármi hovoril o "barbarských teroristických útokoch" Ruska na kritickú infraštruktúru Ukrajiny. Za barbarstvo a vojnový zločin označil útoky na Ukrajine šéf českej diplomacie Jan Lipavský, podľa ktorého sa bude ruské vedenie musieť za tieto činy zodpovedať.

Ministri na schôdzke o prioritách a ďalšom smerovaní spolupráce V4 hovorili aj o Medzinárodnom vyšehradskom fonde. Ako uviedol Káčer, je určený na financovanie zmysluplných projektov, pričom časť jeho prostriedkov na podporu Ukrajiny sa rozhodli nasmerovať aj na projekty s Moldavskom, pričom preberali možnosti zvýšenia tejto časti rozpočtu.

(tasr, min)