Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Demokrati si víťazstvom v Georgii zabezpečili tesnú väčšinu v Senáte

Demokratický senátor v americkom štáte Georgia Raphael Warnock v utorok v druhom kole volieb zdolal svojho republikánskeho oponenta Herschela Walkera, píšu americké médiá. Demokrati tak v 100-člennom americkom Senáte získali tesnú väčšinu, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Po Warnockovom víťazstve majú demokrati v Senáte väčšinu v pomere 51:49. Demokratická strana mala zabezpečenú kontrolu nad Senátom aj s 50 kreslami, keďže v prípade rovnosti hlasov rozhoduje viceprezidentka Kamala Harrisová.

Američania v novembrových voľbách do amerického Kongresu rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100-člennom Senáte a všetkých 435 v Snemovni reprezentantov.

Porazeného kandidáta Walkera podporoval bývalý americký prezident Donald Trump. Ním presadzovaní republikánski kandidáti v novembrových kongresových voľbách neuspeli v mnohých súbojoch o kreslá v americkom Kongrese, napríklad v kľúčových senátnych voľbách v štátoch Pensylvánia a Arizona. Vyvolalo to kritiku na Trumpovu adresu aj u časti predstaviteľov samotnej Republikánskej strany. Trump po týchto voľbách oznámil, že sa v roku 2024 bude opäť uchádzať o prezidentskú kandidatúru republikánov.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca v USA zamietol žalobu voči saudskoarabskému korunnému princovi

Americký federálny sudca John Bates v utorok zamietol žalobu voči saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi v súvislosti s vraždou saudskoarabského disidenta Džamála Chášukdžího v roku 2018.

Sudca tak prijal odporúčanie americkej vlády, aby mal saudskoarabský korunný princ v súvislosti s touto vraždou trestnoprávnu imunitu, keďže je faktickým vládcom Saudskej Arábie a najnovšie aj predsedom vlády.

Biely dom argumentoval, že toto odporúčanie nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Saudskou Arábiou.

Bates povedal, že žaloba, ktorú podala Chášukdžího turecká snúbenica Hatice Cengizová a ľudskoprávna organizácia DAWN (Democracy for the Arab World Now), obsahovala "silný" argument, že za vraždou stojí Muhammad bin Salmán. Podľa jeho slov však nemá právomoc, aby odmietol rozhodnutie americkej vlády zo 17. novembra, že saudskoarabský korunný princ má ako vysokopostavený zahraničný predstaviteľ trestnoprávnu imunitu.

Sudca dodal, že "dôveryhodné" obvinenia z vraždy, načasovanie menovania Muhammada bin Salmána za premiéra a odporúčanie americkej vlády v ňom vyvolali "nepokoj". Zopakoval však, že v tomto prípade nemal inú možnosť.

Údajne agenti saudskoarabskej tajnej služby zavraždili Chášukdžího na konzuláte v Istanbule v roku 2018. Jeho telo pravdepodobne rozkúskovali, keďže doteraz sa nenašlo. Americké tajné služby usudzujú, že vraždu nariadil saudskoarabský korunný princ, ktorého novinár Chášukdží opakovane kritizoval.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena predtým opakovane odsudzovala údajnú účasť saudskoarabského princa na vražde disidenta v Turecku. Biden predovšetkým počas prezidentskej kampane vyhlasoval, že za vraždu Chášukdžího by mali byť vyvodené voči saudskoarabskému princovi dôsledky.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpovu firmu uznali vinnou z daňových podvodov

Realitná spoločnosť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bola v utorok uznaná vinnou z daňových podvodov. Súd v New Yorku rozhodol, že spoločnosť The Trump Organization je vinná vo všetkých bodoch obžaloby.

"Toto bol prípad chamtivosti a podvádzania. Na Manhattane žiadna korporácia nestojí nad zákonom," povedal manhattanský prokurátor Alvin Bragg. Trump v tomto prípade nebol menovaný a na súde prítomný nebol.

Trumpova firma tak čelí pokute vo výške zhruba 1,5 milióna dolárov. Pre takúto veľkú firmu ide o zanedbateľnú sumu, avšak rozsudok môže poškodiť povesť Trumpa, ktorý sa bude v roku 2024 opäť uchádzať o prezidentské kreslo, píše AFP. Predmetné rozhodnutie súdu môže navyše skomplikovať budúce finančné aktivity Trumpovej firmy.

Porota sa v tomto prípade z veľkej časti rozhodla na základe výpovede bývalého finančného riaditeľa The Trump Organization Allena Weisselberga, ktorý priznal, že manipuloval s účtovníctvom firmy. Weisselberg (75) sa rozhodol svedčiť výmenou za päťmesačný trest odňatia slobody.      

Trump tvrdí, že obvinenia voči jeho firme sú politicky motivovaným "honom na čarodejnice", ktorý proti nemu vedú "pomstychtiví demokrati".      

Spoločnosť The Trump Organization v súčasnosti vedú Trumpovi dvaja synovia – Donald Trump mladší a Eric Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Miliardový podvod. Argentínsku viceprezidentku odsúdili na šesť rokov väzenia za korupciu

Argentínsky súd v utorok uznal vinnou argentínsku viceprezidentku Cristinu Kirchnerovú z korupcie a uložil jej trest odňatia slobody na šesť rokov. Súd tiež Kirchnerovej doživotne zakázal zastávať verejnú funkciu. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Argentínsku exprezidentku Kirchnerovú odsúdili za podvod v rámci ktorého bola spreneverená miliarda dolárov skrz pochybných verejných zákaziek počas jej pôsobenia vo funkcii prezidentky v rokoch 2007 až 2015. Súd zároveň zamietol obvinenie voči argentínskej viceprezidentke z vedenia zločineckej skupiny, za čo jej hrozil trest odňatia slobody na 12 rokov väzenia.

Rozsudok nie je právoplatný, kým súd nerozhodne o Kirchnerovej odvolaniach. Tento súdny proces tak podľa AP môže trvať ešte niekoľko rokov. Viceprezidentka obvinenia z korupcia rázne a odmieta a zatiaľ disponuje imunitou voči zatknutiu.

Argentínska viceprezidentka po vyhlásení rozsudku oznámila, že vo voľbách v roku 2023 sa nebude uchádzať o priazeň voličov. "Nebudem kandidovať ani za senátorku, ani za poslankyňu či prezidentku," uviedla v príspevku na sociálnej sieti. Podľa jej slov sa stala obeťou "justičnej mafie".

Kirchnerová je prvou argentínskou viceprezidentkou, ktorá bola odsúdená počas výkonu funkcie, všíma si AP.

Kirchnerovej priaznivci vyhlásili, že v prípade jej odsúdenia ochromia krajinu. V Argentínskej metropole Buenos Aires sa jej podporovatelia po vyhlásení rozsudku začali postupne zhromažďovať a za hlasného skandovania a bubnovania smerovali k budove federálneho súdu, píše AP.

(tasr)

Minúta  |  

Po páde stíhačky MiG-21 v Chorvátsku našli oboch pilotov, jeden utrpel zranenia

Obaja piloti stíhačky MiG-21, ktorá sa v utorok popoludní zrútila do neobývanej zalesnenej oblasti na severovýchode Chorvátska, sa pred pádom bezpečne katapultovali. S odvolaním sa na chorvátske ministerstvo obrany o tom informovali agentúry HINA a AP.

Dvojmiestna stíhačka sa zrútila počas výcvikového letu krátko pred 14.00 h neďaleko mesta Slatina. Do pátrania po pilotoch vyslala chorvátska armáda dva vrtuľníky a drony a spolu s nimi tímy policajtov a horských záchranárov. Oboch pilotov našli v dobrom stave mimo ohrozenia života, jeden utrpel bližšie nespresnené zranenia. Previezli ich do nemocnice na ďalšie pozorovanie.

Chorvátska armáda disponuje starnúcou letkou 12 stíhačiek MiG-21 sovietskej výroby. Vlani podpísal Záhreb s Parížom zmluvu o nákupe 12 francúzskych bojových stíhacích lietadiel Dassault Rafale, ktoré ich nahradia. Prvých osem stíhačiek Rafale by malo posilniť chorvátske vojenské letectvo už koncom roka 2024, zvyšné štyri začiatkom roka 2025.

(tasr, min)

Minúta  |  

Žilinka vyzval poslancov: Nechajte na mne, ako sa budem vyjadrovať. Slová Baránika označil za vrchol neúcty

Generálny prokurátor Maroš Žilinka považuje za smutné, že z vystúpení poslancov Národnej rady SR sa asi len jedno týkalo správy o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti, ktorú predniesol.

V závere diskusie o správe reagoval na viaceré vyjadrenia poslancov, ktorí kritizovali využívanie paragrafu 363 trestného poriadku či nedostatočnú komunikáciu generálnej prokuratúry. Ohradil sa proti hanlivým výrokom na adresu prokurátorov a proti niektorým vyjadreniam poslancov.

Na vyjadrenia poslanca Alojza Baránika (SaS) o oslobodzovaní gangstrov reagoval, že takéto vyjadrenia sú vrcholom neúcty. Pripomenul prezumpciu neviny a potrebu rešpektovať dôstojnosť osôb. Podčiarkol, že generálny prokurátor v zmysle paragrafu 363 trestného poriadku neoslobodzuje a nič nezastavuje, ale svojím zákonným oprávnením reaguje.

Žilinka sa ohradil aj proti niektorým vyjadreniam o krajských prokurátoroch. "Stále rozprávate o tom, ako ich mám na povel," povedal poslancom a odmietol dehonestujúce výroky na ich adresu. Dodal, že si váži ich prácu. Deklaroval, že od nich nikdy žiadnu nezákonnosť nežiadal a ani nebude.

Čo sa týka výhrad proti jeho komunikácii, vyzval poslancov, aby nechali na ňom, ako sa bude vyjadrovať. Pokiaľ ide o spôsob vysvetľovania dôvodov jednotlivých rozhodnutí, myslí si, že kto chce, ten to pochopí.

Tvrdí, že vždy poskytli jasné a vecné stanovisko k dôvodom vedúcim k rozhodnutiam prokuratúry. Pripomenul, že všetky odôvodnenia zverejňujú a nie je možné ich dopĺňať o odpovede na nejaké otázky.

Za zavádzanie označil výroky Márie Kolíkovej (SaS), že si generálny prokurátor osobuje právo rozhodnúť o vine a nevine, pričom má o tom rozhodovať súd. Podčiarkol, že prokurátor rozhoduje v zmysle kompetencií a že má dozerať na zákonnosť predsúdneho konania.

"Úlohou prokurátora je na každé porušenie zákona reagovať," zdôraznil. Súdu má byť podľa jeho slov predložená len vec, v ktorej zákonným spôsobom prebehlo prípravné konanie. Poslanci diskusiou o správe generálneho prokurátora ukončili šiesty rokovací deň. Zídu sa opäť v stredu (7. 12.), od 9.00 h by sa mali venovať správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.