Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Britská polícia zadržala muža, ktorý hodil vajce po kráľovi

Britská polícia zadržala muža, ktorý údajne hodil vajce smerom ku kráľovi Karolovi III. K incidentu došlo k utorok, keď sa panovník prechádzal ulicami anglického mesta Luton, informuje agentúra Reuters.

Hovorca miestnej polícia potvrdil, že na lutonskom námestí došlo k zadržaniu muža – dvadsiatnika, podozrivého z napadnutia inej osoby, ktorého umiestnili do vyšetrovacej väzby.

Buckinghamský palác sa k udalosti, ktorej bližšie okolnosti neboli známe, nevyjadril.

V Británii nejde o ojedinelý čin tohto druhu. V novembri zadržala polícia na severe Anglicka muža, ktorý hádzal vajcia na Karola III. a kráľovnú manželku Camillu. V roku 2002 hádzali ľudia v meste Nottingham vajcia aj na auto kráľovnej Alžbety II.

K najnovšiemu incidentu došlo pred štvrtkovou premiérou nového dokumentárneho seriálu na streamovacej platforme Netflix, v ktorom má princ Harry a jeho manželka Meghan hovoriť o zákulisnom dianí v britskej kráľovskej rodine pred tým, než sa dvojica presťahovala do USA, pripomína Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Holandský kráľ nariadil vyšetrovanie koloniálnej minulosti kráľovskej rodiny

Holandský kráľ Viliam Alexander nariadil nezávislé vyšetrovanie úlohy holandskej kráľovskej rodiny v koloniálnom období. V utorok to oznámila holandská kráľovská informačná služba RVD. TASR správu prevzala z agentúr Reuters a DPA.

Vyšetrovanie, ktoré má trvať tri roky, budú viesť traja holandskí historici a odborník na ľudské práva. Skúmať budú časové obdobie od konca 16. storočia až po "postkoloniálnu" súčasnosť, uviedla RVD bez poskytnutia ďalších detailov.

"Hlboká znalosť minulosti je nevyhnutná na pochopenie historických faktov a vývoja a zároveň na to, aby sme čo najjasnejšie a najúprimnejšie videli ich vplyv na ľudí a komunity," povedal kráľ Viliam Alexander. Podľa jeho slov je dôležité, aby boli tieto poznatky sprístupnené aj v súvislosti s úlohou oranžsko-nassavskej dynastie v koloniálnej histórii.  

Podľa holandskej verejnoprávnej televízie NOS je pravdepodobné, že holandská kráľovská rodina v minulosti vlastnila otrokov a bola tiež zapojená do obchodu s otrokmi.

Holandská vláda sa má 19. decembra ospravedlniť za úlohu svojich predchodcov v súvislosti s otroctvom počas koloniálneho obdobia. Očakáva sa, že vláda pri tejto príležitosti vyčlení približne 200 miliónov eur na fond podporujúci povedomie o úlohe koloniálnej veľmoci v otroctve a tiež 27 miliónov eur na otvorenie múzea otroctva.      

Holandská centrálna banka sa tento rok už ospravedlnila za svoju úlohu v obchodovaní s otrokmi a uviedla, že bude financovať projekty na zvýšenie povedomia o otroctve.

Holandsko zohrávalo kľúčovú úlohu v obchodovaní s otrokmi od 17. storočia až do druhej polovice 19. storočia, kedy zakázalo otroctvo, vysvetľuje Reuters. V súvislosti s budúcoročným 150. výročím tohto zákazu požadujú niektoré krajiny reparácie pre potomkov zotročených ľudí.

(tasr)

Minúta  |  

Demokrati si víťazstvom v Georgii zabezpečili tesnú väčšinu v Senáte

Demokratický senátor v americkom štáte Georgia Raphael Warnock v utorok v druhom kole volieb zdolal svojho republikánskeho oponenta Herschela Walkera, píšu americké médiá. Demokrati tak v 100-člennom americkom Senáte získali tesnú väčšinu, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Po Warnockovom víťazstve majú demokrati v Senáte väčšinu v pomere 51:49. Demokratická strana mala zabezpečenú kontrolu nad Senátom aj s 50 kreslami, keďže v prípade rovnosti hlasov rozhoduje viceprezidentka Kamala Harrisová.

Američania v novembrových voľbách do amerického Kongresu rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100-člennom Senáte a všetkých 435 v Snemovni reprezentantov.

Porazeného kandidáta Walkera podporoval bývalý americký prezident Donald Trump. Ním presadzovaní republikánski kandidáti v novembrových kongresových voľbách neuspeli v mnohých súbojoch o kreslá v americkom Kongrese, napríklad v kľúčových senátnych voľbách v štátoch Pensylvánia a Arizona. Vyvolalo to kritiku na Trumpovu adresu aj u časti predstaviteľov samotnej Republikánskej strany. Trump po týchto voľbách oznámil, že sa v roku 2024 bude opäť uchádzať o prezidentskú kandidatúru republikánov.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca v USA zamietol žalobu voči saudskoarabskému korunnému princovi

Americký federálny sudca John Bates v utorok zamietol žalobu voči saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi bin Salmánovi v súvislosti s vraždou saudskoarabského disidenta Džamála Chášukdžího v roku 2018.

Sudca tak prijal odporúčanie americkej vlády, aby mal saudskoarabský korunný princ v súvislosti s touto vraždou trestnoprávnu imunitu, keďže je faktickým vládcom Saudskej Arábie a najnovšie aj predsedom vlády.

Biely dom argumentoval, že toto odporúčanie nesúvisí s bilaterálnymi vzťahmi medzi USA a Saudskou Arábiou.

Bates povedal, že žaloba, ktorú podala Chášukdžího turecká snúbenica Hatice Cengizová a ľudskoprávna organizácia DAWN (Democracy for the Arab World Now), obsahovala "silný" argument, že za vraždou stojí Muhammad bin Salmán. Podľa jeho slov však nemá právomoc, aby odmietol rozhodnutie americkej vlády zo 17. novembra, že saudskoarabský korunný princ má ako vysokopostavený zahraničný predstaviteľ trestnoprávnu imunitu.

Sudca dodal, že "dôveryhodné" obvinenia z vraždy, načasovanie menovania Muhammada bin Salmána za premiéra a odporúčanie americkej vlády v ňom vyvolali "nepokoj". Zopakoval však, že v tomto prípade nemal inú možnosť.

Údajne agenti saudskoarabskej tajnej služby zavraždili Chášukdžího na konzuláte v Istanbule v roku 2018. Jeho telo pravdepodobne rozkúskovali, keďže doteraz sa nenašlo. Americké tajné služby usudzujú, že vraždu nariadil saudskoarabský korunný princ, ktorého novinár Chášukdží opakovane kritizoval.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena predtým opakovane odsudzovala údajnú účasť saudskoarabského princa na vražde disidenta v Turecku. Biden predovšetkým počas prezidentskej kampane vyhlasoval, že za vraždu Chášukdžího by mali byť vyvodené voči saudskoarabskému princovi dôsledky.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpovu firmu uznali vinnou z daňových podvodov

Realitná spoločnosť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa bola v utorok uznaná vinnou z daňových podvodov. Súd v New Yorku rozhodol, že spoločnosť The Trump Organization je vinná vo všetkých bodoch obžaloby.

"Toto bol prípad chamtivosti a podvádzania. Na Manhattane žiadna korporácia nestojí nad zákonom," povedal manhattanský prokurátor Alvin Bragg. Trump v tomto prípade nebol menovaný a na súde prítomný nebol.

Trumpova firma tak čelí pokute vo výške zhruba 1,5 milióna dolárov. Pre takúto veľkú firmu ide o zanedbateľnú sumu, avšak rozsudok môže poškodiť povesť Trumpa, ktorý sa bude v roku 2024 opäť uchádzať o prezidentské kreslo, píše AFP. Predmetné rozhodnutie súdu môže navyše skomplikovať budúce finančné aktivity Trumpovej firmy.

Porota sa v tomto prípade z veľkej časti rozhodla na základe výpovede bývalého finančného riaditeľa The Trump Organization Allena Weisselberga, ktorý priznal, že manipuloval s účtovníctvom firmy. Weisselberg (75) sa rozhodol svedčiť výmenou za päťmesačný trest odňatia slobody.      

Trump tvrdí, že obvinenia voči jeho firme sú politicky motivovaným "honom na čarodejnice", ktorý proti nemu vedú "pomstychtiví demokrati".      

Spoločnosť The Trump Organization v súčasnosti vedú Trumpovi dvaja synovia – Donald Trump mladší a Eric Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Miliardový podvod. Argentínsku viceprezidentku odsúdili na šesť rokov väzenia za korupciu

Argentínsky súd v utorok uznal vinnou argentínsku viceprezidentku Cristinu Kirchnerovú z korupcie a uložil jej trest odňatia slobody na šesť rokov. Súd tiež Kirchnerovej doživotne zakázal zastávať verejnú funkciu. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Argentínsku exprezidentku Kirchnerovú odsúdili za podvod v rámci ktorého bola spreneverená miliarda dolárov skrz pochybných verejných zákaziek počas jej pôsobenia vo funkcii prezidentky v rokoch 2007 až 2015. Súd zároveň zamietol obvinenie voči argentínskej viceprezidentke z vedenia zločineckej skupiny, za čo jej hrozil trest odňatia slobody na 12 rokov väzenia.

Rozsudok nie je právoplatný, kým súd nerozhodne o Kirchnerovej odvolaniach. Tento súdny proces tak podľa AP môže trvať ešte niekoľko rokov. Viceprezidentka obvinenia z korupcia rázne a odmieta a zatiaľ disponuje imunitou voči zatknutiu.

Argentínska viceprezidentka po vyhlásení rozsudku oznámila, že vo voľbách v roku 2023 sa nebude uchádzať o priazeň voličov. "Nebudem kandidovať ani za senátorku, ani za poslankyňu či prezidentku," uviedla v príspevku na sociálnej sieti. Podľa jej slov sa stala obeťou "justičnej mafie".

Kirchnerová je prvou argentínskou viceprezidentkou, ktorá bola odsúdená počas výkonu funkcie, všíma si AP.

Kirchnerovej priaznivci vyhlásili, že v prípade jej odsúdenia ochromia krajinu. V Argentínskej metropole Buenos Aires sa jej podporovatelia po vyhlásení rozsudku začali postupne zhromažďovať a za hlasného skandovania a bubnovania smerovali k budove federálneho súdu, píše AP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.